Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817203143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817203143.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátskej kancelárie
so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205, proti žalovanému: T. C., W.. XX.X.XXXX, F. U. C., R.
F. XXXX/X, o zaplatenie 3.260,08 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Rožňava zo dňa 24.10.2017 č.k. 8Csp/70/2017-77 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania
v rozsahu 69,62 %.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
2.764,74 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 21.2.2017 do zaplatenia, to všetko v
mesačných splátkach po 50,- eur, počínajúc mesiacom december 2017, splatných vždy do 25. dňa toho-
ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok. V časti nároku prevyšujúcej sumu 2.764,74 eur
konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.260,08 eur,
ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca VÚB, a.s. a
žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s.
a v rámci toho žalovanému bol poskytnutý úver v rámci úverového rámca vo výške 1.350,- eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 45,- eur. Keďže žalovaný si nesplnil
svoje povinnosti riadne splácať úver žiadal žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená, zaviazať

žalovaného na súhrn debetných položiek spolu s prísl. ku dňu 31.1.2017 vo výške 3.260,08 eur.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na pojednávaní uznal uplatnený nárok vo výške istiny 2.764,74 eur a v tejto časti prejavil ochotu
pohľadávku žalobcu splácať v mesačných splátkach po 50,- eur. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci
rozsudkom pre uznanie podľa § 282 C.s.p.. Rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania súd prvej

inštancie odôvodnil späťvzatím žaloby v tejto časti. Rozhodnutie o trovách konania založil na § 255 ods.
1 C.s.p. a s poukazom na záver, že žalobca bol v konaní úspešný priznal mu náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho výroku
o trovách tak, že súd stranám sporu neprizná náhradu trov konania. Odvolanie založil na tvrdení, že súd

prvej inštancie založil výrok o trovách konania na nesprávnom právnom posúdení, keď rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. napriek tomu, že žalobca nebol v konaní úspešný v celom rozsahu. V odvolaníďalej poukazoval na svoje nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery spočívajúce v tom, že
je nezamestnaný, jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok v sume 400,- eur mesačne, skutočnosť,
že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a okrem sporného úveru spláca aj ďalší úver mu

ostáva na živobytie minimum. Z tohto dôvodu žiadal o rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. §
257 C.s.p. tak, že stranám sporu náhrada trov konania nebude priznaná.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380
ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. Súd prvej
inštancie rozhodol o trovách konania nesprávne z dôvodov nesprávneho posúdenia veci.

7. Podľa ust § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

8. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Z citovaných zák. ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o náhrade trov konania je závislé od pomeru
úspechu strán sporu. Z uvedeného je zrejmé, že plná náhrada trov konania patrí iba takému účastníkovi,
ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci sa o takúto situáciu nejedná, keďže z
obsahu spisu ako aj rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok

vo výške 3.260,08 eur a jeho úspech v konaní predstavoval výšku vyhovujúceho výroku v sume 2.764,74
eur. V časti uplatneného nároku vo výške 495,34 eur bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobcom, pričom z obsahu jeho späťvzatia nevyplýva konkrétne uvedený dôvod. Takéto späťvzatie v
zmysle ustálenej súdnej praxe odôvodňuje záver o tom, že žalobca týmto späťvzatím zavinil zastavenie
konania a táto situácia má za následok jeho zodpovednosť za náhradu trov konania druhej strane sporu.

Z uvedenej situácie vyplýva, že žalobca mal pomer úspechu v konaní 84,81%, v dôsledku zavineného
zastavenia konania však zodpovedá žalovanému za trovy konania v rozsahu 15,19% a preto výsledný
pomer úspechu strán sporu je 69,62% v prospech žalobcu. Na základe toho odvolací súd zmenil výrok
prvoinštančného rozsudku o trovách konania podľa ust. § 388 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 69,62%, teda v rozsahu jeho úspechu v konaní.

12. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej sa tento domáhal
rozhodnutia o trovách konania podľa ust. § 257 C.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že ide o výnimočné
ustanovenie, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade preukázania existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že s poukazom na jeho mimoriadne

nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery ide o takú situáciu, bolo jeho povinnosťou na ich
preukázanie označiť konkrétne dôkazy, z ktorých by súd mohol uvedenú situáciu vyhodnotiť. Žalovaný
však na svoje tvrdenia neoznačil žiadne dôkazy a preto je odvolací súd toho názoru, že nebol ani dôvod
pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
2 C.s.p.. Každá zo strán sporu bola v odvolacom konaní úspešná iba čiastočne a preto odvolací súd
žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.