Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/230/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816209438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: C. Y., narodenému X. R. XXXX, bytom P.
XXX, Q., o zaplatenie 640,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 23. apríla 2018 č.k. 5Csp/87/2016-90 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 23.

apríla 2018 č.k. 5Csp/87/2016-90 zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 640,80 € s príslušenstvom a nahradiť trovy tohto konania. V žalobe žalobca poukázal
na to, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26. septembra 2012 poskytol žalovanému
úver vo výške 1.100 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.060
€, a to v 12 mesačných splátkach po 180 €. Žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, a preto bol
vyzvaný na zaplatenie celej dlžnej sumy. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.180 €.

2. Súd prvej inštancie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 09. 2012
zistil, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.100 €, ktoré sa žalovaný zaviazal
zaplatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.060 € (spolu 2.160 €) v 12 pravidelných mesačných
splátkach po 180 €, počnúc od 15. októbra 2012. Zmluva neobsahuje žiadne ďalšie údaje.

3. Na základe žiadosti žalovaného, žalobca mu povolil uhradiť prvú povolenú splátku do 15. septembra
2013.

4. Súd dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi „účastníkmi“ je v rozpore
s ust. § 9 ods. 2 „písm. b/“ (správne malo byť „písm. k“) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenie.
V zmluve je uvedená mesačná splátka 180 € a je tam uvedený počet splátok 12, pričom bolo uvedené,

že poplatky činia 1.060 € (tieto poplatky nie sú konkretizované), avšak z uvedeného nevyplýva, aká je
výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž
do spotrebiteľskej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky.5. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako
to má na mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. ak neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2, okrem aj

písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a neobsahuje ani údaj o RMPN a tak sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi len poskytnutý úver vo výške 1.060 €, pričom žalovaný
už zaplatil žalobcovi sumu 1.180 €, preto súd žalobu žalobcu zamietol.

7. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný si žiadne trovy
neuplatnil.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. K zmluve o úvere poznamenal, že žalobca so
žalovaným uzatvoril dňa 26. septembra 2012 zmluvu o úvere, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu

1.100 €, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.060 €. Žalobca k absencii
termínov splátok, z istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
sp. zn. C-42/2011, v ktorom sa uvádza, že zmluva o úvere na dobu určitú nemusí vo forme autorizačnej
tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Po citácii Čl. 7 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky konštatoval, že Smernica č. 2008/48/ES má prednosť pred zákonom č.

129/2010 Z.z., ako aj Občianskym zákonníkom.

9. Zákon č. 129/2010 Z.z. v čase uzavretej zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku
odplaty, a tak odplata sa riadila podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Regulácia odplaty sa riadila
podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. (ďalej len OZ), podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať obvyklé požadovanú na finančnom
trhu, odmenu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Poukázal na aktuálny záver rozhodovacej
praxe, podľa ktorého pri nebankových subjektoch nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky
úrokov požadovaných bankami. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Vrchního soudu v Praze sp.
zn. 12 Cm/95/05.

10. Ak teda žalovaný namietal výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša
v tomto smere dôkazné bremeno, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytnutý inými subjektami poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Poplatok za poskytnutie úveru podľa žalobcu nie je neprimerane vysoký vzhľadom na

skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku,
tento v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi vyhovoval, voči jeho výške nič nenamietal. Až po podpise zmluvy
o úvere žalovaný nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu a odplata, úrok či ročná percentuálna
miera nákladov je vysoká; mal možnosť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Toto právo ale žalovaný nevyužil, z čoho možno vyvodiť, že

súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súdu v Košiciach dňa 27.8.2019 o 9.55 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiaboli zverejnené dňa 22.8.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

15. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli
aaninevyšlizakonanianajavo,žebyopomenulniektorérozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192
až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191
ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd jeho

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. Správne a v podstate aj presvedčivé sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

23.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza nasledovné:

24. Súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky uvedené v zmluve, ohľadom ktorých

si žalobca uplatnil nárok a dospel k záveru, že dohodnutá odmena bola v neprospech spotrebiteľa. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu ide o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v časti odmeny za úver a za
takejto situácie má žalobca nárok iba na vrátenie poskytnutého plnenia bez odmeny.25. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.septembra 2012, ktorá sa nachádza na č.l. 13 spisu,
ktorú uzavreli medzi sebou žalobca a žalovaný sa podáva, že veriteľ - (žalobca) poskytol žalovanému
úver v sume 1.100 € a dlžník - (žalovaný) sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o „príslušný

poplatok“ vo výške 1.060 €, t.j. celkom zaplatí čiastku 2.160 € v 12 mesačných splátkach po 180 €.

26. Odvolací súd pritakáva súdu prvej inštancie, že uvedená odmena, ktorá je reprezentovaná 96,36%
z poskytnutého úveru je v rozpore s dobrými mravmi a právny úkon je neplatný podľa § 39 OZ.

27. O charaktere zmluvy, na podklade ktorej žalobca uplatňuje svoje nároky (uzavretej dňa 26.9.2012)
svedčí už len údaj o RPMN v nej zakomponovaný znejúci na 302,02 %, ako aj to, že žalovaný sa okrem
požičanej sumy 1.100 € zaviazal vrátiť úver zvýšený o „príslušný poplatok“ vo výške 1.060 €.

28. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd dopĺňa, že takéto dojednanie je priamo v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ v znení

účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

29. Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd z vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s týmto záverom sa odvolací súd
stotožňuje, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak § 9 ods. 2 písm. k/

zákona č. 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.

30. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,

v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne
aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018, etc.).

31.Zvyššiecitovanéhorozhodnutiavyplýva,žezákonč.129/2010Z.z.jeúplnoutranspozíciouSmernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom

plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad

zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

32. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom č.
129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10

ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z.,ktorýjevdanomprípadenielenmožný,aleajpotrebný,dospeldovolacísúdkzáveru,ževzmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné

dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k
zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,

teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju
vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

33. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej úverovej zmluvy nie možné ani pri eurokonformnom

výklade § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva má náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška mesačných
splátok po 180 €, nie je však určený termín splatnosti jednotlivých splátok, a to ani konkrétnym časovým
údajom, ani iným nepochybným spôsobom, umožňujúcim identifikovať dátumy splátok, s prihliadnutím
na žiadosť o úpravu splátkového kalendára.

34. Aj vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť je úver bezúročný a bez poplatkov tak, ako o tom vecne
správne rozhodol súd prvej inštancie.

35.Ztýchtodôvodov,akoajzdôvodovuvedenýchvnapadnutom rozsudkusúduprvejinštancieodvolací

súd rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).