Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203586
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218203586.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: F.-W. G.., R.
u. XX, XXXX F., Q., práv. zast.: Mgr. Michal Zeman, advokát so sídlom Medená 18, Bratislava, proti
žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: S k XX.XX.XXXX, o zaplatenie
86,86 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 10C/56/2018-69 zo dňa

6.februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie podanie žalobcu zo
dňa 25.07.2018 odmietol p o t v r d z u j e.
Odvolanie žalobcu do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie
dôkazu odmieta.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu
vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola k 31.05.2018 držiteľom
motorového vozidla s EČV: S Podanie žalobcu zo dňa 25.07.2018, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom dňa 25.07.2018 odmietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na ich
náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 127, § 129 ods. 1,2,3,4, § 132 ods. 1,2,3, § 133 ods.

1 a 2, § 345 ods. 1 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že
návrhom žalobcu nie je možné vyhovieť.
2. V rozhodnutí poukázal na podanie žalobcu, ktorým sa domáhal voči osobe označenej ako držiteľ
motorového vozidla s EČV: S. k 31.05.2018 zaplatenia sumy 86,86 eura titulom neuhradeného
parkovného. Súd prvej inštancie podanie žalobcu posúdil ako žalobu, ktorú vyhodnotil ako neúplnú,
keďže v nej absentovali náležitosti, ktoré musí žaloba obsahovať v zmysle ust. § 133 ods. 1 a 2

CSP, spočívajúce v neúplnom označení žalovaného. Súd preto uznesením č.k. 10C/56/2018-24 zo dňa
17.12.2018 vyzval žalobcu na doplnenie návrhu, v ktorej výzve uviedol ako treba vykonať doplnenie a
opravu, zároveň žalobcu poučil o následkoch nedoplnenia podania v zmysle výzvy. Žalobca v podaní
doručenom súdu dňa 17.01.2019 uviedol, že žalovaného v podanej žalobe označil nezameniteľným
spôsobom, a to ako osobu, ktorá bola k 31.05.2018 držiteľom motorového vozidla s EČV: S Poukázal
na to, že z objektívnych dôvodov nie je schopný žalovaného označiť inak, nakoľko údaje o žalovanom

sú uvedené v evidencii vozidiel, ktorá však nie je verejne prístupná. Uviedol, že pokiaľ súd na jeho
žiadosť nezistí a neoznámi mu údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného, zo strany
súdu by týmto konaním došlo k odňatiu spravodlivosti, porušil by princípy CSP ako aj Ústavy SR
a v neposlednom rade by ochraňoval protiprávne konanie žalovaného. Podporne poukázal na nález
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.03.2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07 a rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre č.k. 12Co/13/2018-45 zo dňa 28.02.2018. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal návrhom

žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby,
ktorá bola k 31.05.2018 držiteľom motorového vozidla s EČV: S V tejto súvislosti uviedol, že zabezpečiťdôkaz možno len vtedy, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými
ťažkosťami. V danom prípade nebol splnený základný predpoklad dôvodnosti návrhu na zabezpečenie
dôkazu, preto ho súd ako nedôvodný zamietol. Súd lustráciou v jemu prístupných databázach zistil, že

držiteľom motorového vozidla EČV: S dňa 31.05.2018 nebola fyzická osoba. Žalobca na výzvu súdu
svojim podaním zo dňa 17.01.2019 vady podania v stanovenej lehote tak, ako mu bolo uložené súdom
neodstránil, keď žalovaného neoznačil v súlade s ust. §133 ods. 2 CSP. Súd dospel k záveru, že pre
tento nedostatok podania nie je možné v konaní pokračovať, a preto podanie žalobcu odmietol.

3.Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Zastal názor, že súd svojím rozhodnutím odňal žalobcovi spravodlivosť a odmietol prístup k súdu.
Považoval za dôležité poukázať na skutočnosť, že súd má možnosť jednoduchým dopytom zistiť od
štátneho orgánu údaje o žalovanom, ktorú možnosť nevyužil, namiesto toho odmietol žalobu, čím
protiprávne obmedzil žalobcovi právo na prístup k súdu. Postup súdu, ktorým súd dal do popredia

zásadu kontradiktórnosti konania, ktorou zásadou odôvodnil odmietnutie prístupu žalobcu k súdu,
považoval za nesprávny. K vyjadreniu súdu o nedostatočnom označení osoby žalovaného uviedol, že
žalovanéhooznačilnezameniteľnýmspôsobom,atoakoosobu,ktoráboladržiteľommotorovéhovozidla
s EČV KN XXXEL k 31.05.2018. Opätovne zdôraznil, že z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie
identifikovať žalovaného, súdom vyžadované údaje sú uvedené v evidencii vozidiel, ktorá evidencia

nie je verejne prístupná. V tejto súvislosti požiadal súd o vyžiadanie údajov z evidencie vozidiel za
účelom identifikácie žalovaného. Súd však uvedenú žiadosť odmietol, ktorým konaním súdu došlo k
odňatiu spravodlivosti. Zo záveru súdu mu vyplynulo, že nemá žiadnu možnosť domôcť sa ochrany
svojich práv voči žalovanému. Uviedol, že je neprípustné, aby štát a jeho právna úprava neumožnil
získať žalobcovi údaje o osobe, ktorá porušila jeho subjektívne práva. Zastal názor, že ak právna úprava

neumožňuje získať takéto údaje o porušiteľovi, je povinnosťou štátu a jeho prostredníctvom povinnosťou
súdu poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu proti takejto osobe. Žalobca mal za to, že neexistujú dôvody
na odmietnutie jeho podania a rovnako neexistuje ani povinnosť označiť fyzickú osobu menom a
priezviskom. Uviedol, že z ust. § 133 ods. 1 CSP vyplýva, že fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek
identifikačným údajom, pričom to nemusí byť len údaj typu uvedeného v bodoch (i) až (iv). Podstatné

podľa jeho názoru je, aby identifikačné údaje nezameniteľným spôsobom identifikovali danú fyzickú
osobu. Mal za to, že takýmto identifikačným údajom môže byť aj označenie žalovaného spôsobom
uvedeným v žalobe. Podporne poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.03.2009
sp. zn. III. ÚS 1424/07. Tým že súd prednostne nevykonal zabezpečenie dôkazu, odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým súd

prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 25.07.2018 odmietol vecne správne a odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie
podanie žalobcu zo dňa 25.07.2018 odmietol, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne

odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol.

6. Posudzovaná vec je sporovým konaním, kde strana sporu je označená formálne ako žalobca a
žalovaný, čím vyjadruje existenciu dvoch kontradiktórnych protistrán, ktoré majú rozdielny záujem na
výsledku konania. Pre posúdenie otázky právnej subjektivity však je potrebné, aby strany boli označené
tak, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči osobe označenej ako držiteľ motorového vozidla s EČV:
S k 31.05.2018 zaplatenia sumy 86,86 eura titulom neuhradeného parkovného. Súd prvej inštancie
podanie, ktoré malo byť podľa obsahu žalobou, odmietol. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, žežalobca napriek súdom stanovenej lehote neodstránil vady podania spočívajúce v riadnom označení
sporu (žalovaného), ako to vyžaduje § 133 CSP. Žalobca žiadal, aby súd zabezpečil údaje z evidencie
vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla S k 31.05.2018. Jednou

zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor, je zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná
aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Medzi takéto povinnosti možno zaradiť aj riadne označenie
strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné označenie nesie procesnú
zodpovednosť žalobca, pričom túto povinnosť nemožno prenášať na súd. Súd ako štátny orgán

môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom
zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať, naopak je povinnosťou žalobcu
zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať pred tým, ako svoj nárok uplatní na súde.
Pokiaľ by súd poskytol jednej zo strán sporu súčinnosť nad rozsah vymedzený zákonom, mohol by sa
dopustiť porušenia princípu rovnosti strán sporu. Súd prvej inštancie preto správne návrh žalobcu na

zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola
k 31.05.2018 držiteľom motorového vozidla s EČV: S zamietol.

8. S tvrdením žalobcu, že žalovaný je označený nezameniteľným spôsobom, a preto je súd povinný
s ním konať, nemožno súhlasiť. Spôsob, akým má byť označená strana sporu v žalobe upravuje §

133 CSP, a to fyzická osoba má byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo
pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnická osoba názvom alebo
obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Po pojmom ,,iný
identifikačný údaj“ sa primárne rozumie taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od
inej osoby, napríklad údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP

už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom možno pod
pojem ,,iný identifikačný údaj“ subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo
jej IČO. Žalobca súdu neposkytol ani jeden zákonom požadovaný údaj. Nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 26.03.2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07, na ktorý žalobca poukazuje v podanom odvolaní
riešil situáciu, keď žalobca označil osobu žalovaného menom, priezviskom a EČV, a teda bolo možné

spoľahlivoodlíšiťosobužalovaného,keďžeideoúdajevedúcekpresnejidentifikáciiosoby.Odvolacísúd
v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v Českej republike je odchýlka v tom, že údaje z evidencie
motorových vozidiel je možné za určitých podmienok pri preukázaní právneho záujmu získať. Žalobca
v tomto prípade označil žalovaného len ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: S k
31.05.2018, čo súd nemôže považovať za dostatočné označenie osoby žalovaného. Súd prvej inštancie

preto vyššie uvedené skutočnosti správne vyhodnotil ako nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní riadne
pokračovať, a rovnako správne s poukazom na § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcu odmietol.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje
na to, že právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje
občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Meritum ústavnej zásady rovnosti účastníkov spočíva v tom, že
všetci účastníci civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti za rovnakých procesných
podmienok, teda bez toho, že by bola jedna strana diskriminovaná alebo zvýhodňovaná. (Nález ÚS SR

zo dňa 11. 4. 2002, sp. zn. II. ÚS 35/02). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že
princíp rovností zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť
svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je
jej odporca (Komanický v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45).

10.Obdobnouproblematikousazaoberal NajvyššísúdSlovenskejrepubliky, ktorývbode21 uznesenia
zo dňa 29.februára 2019 vo veci vedenej pod sp. z.n 8Cdo/68/2017 uviedol :
„V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti na odstránenie
vád podania v označení žalovaného spôsobom uvedeným v § 133 až § 135 C.s.p., dovolací súd
uvádza, že súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov

žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohlo spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a
zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má
vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným
zvýhodňovaním jednej strany“.V bode 22. uznesenia uviedol :
„Platná právna úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným
ako uvedeným v § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a vymáhanie pokút od vodičov,

ktoríjazdiabezzaplateniapospoplatnenýchcestáchneupravuježiadenvnútroštátnypredpisSlovenskej
republiky. Z prílohy zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva, že v zozname preberaných
právne záväzných aktov Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných
deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú.v. EÚ L 68, 13.3.2015). Táto smernica sa

na tento prípad však nevzťahuje. Neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nemožno podradiť ani pod
jeden z ôsmich deliktov, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky. Využitie údajov zo systému
cezhraničnej výmeny dát (EUCARIS) je v súčasnosti možné len v rozsahu deliktov uvedených v čl. 2
smernice (prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti; nepoužitie bezpečnostného pásu; nezastavenie na
červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení; vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu;
vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok; nepoužitie ochrannej prilby; nedovolené vedenie vozidla

v jazdnom pruhu; nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného
zariadenia počas vedenia vozidla). Nakoľko iné právne riešenie neexistuje ani na úrovni Európskej
únie, pretože smernica, ktorá bude upravovať mechanizmy na zistenie osobných údajov o subjektoch,
ktoré neoprávnene používajú spoplatnenú cestu, je ešte len vo fáze legislatívneho procesu, bolo vecou
žalobcu, aby si strážil svoje práva zmysle zásady „vigilantibus iura skripta sunt“(uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 8Cdo/68/2017 zo dňa 29.februára 2019).

11. Odvolací súd s ohľadom aj na vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
dospel k názoru, že súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných
údajov žalovaného, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie podanie

žalobcu zo dňa 25.07.2018 odmietol ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.
Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu mu boli známe iné rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre vydané v obdobných sporoch napr. aj uznesenie zo dňa 12Co/13/2018-45 zo
dňa 28.02.2018, v ktorých odvolací súd prišiel k inému právnemu záveru. Išlo však o rozhodnutia vydané

pred vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.februára 2019 vo
veci vedenej pod sp. z.n 8Cdo/68/2017. Potom, čo sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisu a tiež
s dôvodmi uvedeným v tomto uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal odlišný právny
záver, ako prijal v obdobnom spore iný senát odvolacieho súdu.

12. Predmetom odvolacieho konania ako vyplýva z obsahu podaného odvolania bol aj výrok, uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z
evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola k 31.05.2018 držiteľom motorového vozidla
s EČV: KK.
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, odvolanie žalobcu proti
výroku , ktorým zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol
ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

15. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa
podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované vo vyššie citovanom ustanovení §
357 CSP .Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným
uzneseniam súdu prvej inštancie , odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku,

ktorým zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel za
účelom identifikácie osoby, ktorá bola k 31.05.2018 držiteľom motorového vozidla s EČV: S. považoval
zatakérozhodnutie, protiktorémuCivilnýsporovýporiadokodvolanienepripúšťa.Ztaxatívnehovýpočtu
uznesení súdu prvej inštancie v ust. § 357 CSP ako aj z jeho gramatického výkladu vyplýva, že zákon
nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh

na zabezpečenie dôkazu, preto odvolanie žalobcu v tejto časti odmietol .
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovanému nepochybne s týmto konaním žiadne trovy
nevznikli.

19.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).