Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202186
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316202186.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v spore žalobcu: N I K É spol.

s r.o., Ilkovičova 34, 812 30 Bratislava, IČO: 00603741, zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA,
v.o.s., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 35753510, proti žalovanému: X. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. Y.
XXX/XX, Š., zast.: JUDr. Roman Foltín, advokát, Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 2166,00 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 166 Eur, úrok z omeškania vo
výške 8,05% zo sumy 2 166 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú
je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi žalovaný.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
2 166,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania 8,05 % p.a. zo sumy 2 166,00 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia

ako i k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 1.9.2014 uzavrel žalobca so žalovaným
pracovnú zmluvu na dobu určitú počas práceneschopnosti p. I. J., až do jeho nástupu do zamestnania
s miestom výkonu práce prevádzkareň žalobcu: pobočka Šahy, na pozíciu: vedúci pobočky. Súčasne
s pracovnou zmluvou dňa 1.9.2014 uzavreli aj dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. § 182
až 185 Zákonníka práce, ako aj Protokol o zaškolení pracovníka pobočky. Dňa 16.12.2014 vykonal
žalobca kontrolu na pobočke Šahy, v ktorej žalovaný pracoval na pozícii vedúci pobočky, org. č.: 517, so
sídlom: Hlavné námestie 6, Šahy. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný písomný „Protokol o vykonaní

kontroly pobočky NIKÉ, spol. s r.o.“, ktorý podpísali vedúci satelitného centra Žiar nad Hronom žalobcu
p. X. Y., zástupca satelitného centra Žiar nad Hronom žalobcu p. G. E. a súčasne žalovaný ako vedúci
Pobočky. Protokol obsahuje zistenie žalobcu o tom, že vznikol rozdiel medzi evidenciou žalobcu a
stavom zistených stieracích žrebov, ktoré sa aktuálne nachádzali na pobočne v nominálnej hodnote 2
166,00Eur.NáslednežalovanýuzavrelsožalobcomUznaniezáväzkuspolusdohodouonáhradeškody,
v ktorej žalovaný uznal svoju zodpovednosť za vyššie uvedenú dlžnú sumu a súčasne sa zaviazal ju
nahradiťvplnejvýške.Nazákladeuvedenýchskutočnostízodňa16.12.2014zaslalžalobcažalovanému

dňa 17.12.2014 okamžité zrušenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru
prevzal dňa 22.12.2014. Ku dňu podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil, a to ani sčasti.2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 12.5.2016 pod č. k.
7Cpr/1/2016-20. Voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná písomný
odpor. V odpore uviedla, že dňa 17.12.2014 jej doručil žalobca oznámenie o okamžitom skončení

pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca v oznámení uviedol porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť
závažným spôsobom, ktoré odôvodnil tým, že dňa 16.12.2014 bola vykonaná kontrola plnenia
prevádzkových predpisov a finančnej hotovosti na pobočke v Šahách, kde zastupovala p. I. J. (správne
Belú - pozn. súdu). Pri kontrole finančnej hotovosti mali zistiť schodok v stave stieracích žrebov, pričom

boli znehodnotené žreby v celkovej hodnote 2 166 Eur. Bol na nich zoškrabaný ochranný znak. Pokladá
za potrebné uviesť, že v predmetný deň bola pracovná doba prevádzky od 9 hod., v ten deň nastúpila do
práce až o 10 hod. keď prebrala stav trezoru, teda finančnú hotovosť a žreby v nepoškodenom stave, čo
potvrdilasvojimpodpisomnaprotokole.Vdanýdeňod10.30hodsanachádzalanapobočkeL.Č..XXXX
v Šahách, kde vykonávala prevod finančných prostriedkov medzi pobočkami v celkovej hodnote 1 000
Eur a následne odvod aj na kamennej pobočne č. XXX. Počas jej neprítomnosti pracovala v prevádzke

- G. XXX, o ktorú sa jedná aj ďalšia pracovníčka Y. G. X. Š.. Kľúče od trezoru sa v čase jej neprítomnosti
nachádzali na obvyklom mieste podľa pokynov školiteľa. V čase neprítomnosti vedúceho pobočky
mala prístup k trezoru aj ďalšia zamestnankyňa pre prípad vyplácania vysokých výhier, prípadne
uschovania vysokej hotovosti pri prijatí vysokého vkladu. V zmysle § 182 ods. 3 Zák. práce a Dohody o
hmotnej zodpovednosti čl. II ods. 2 sa zbavila zodpovednosti, nakoľko preukázala, že schodok vznikol

celkom alebo z časti bez jej zavinenia, nakoľko v daný deň sa na pracovisku nachádzala aj ďalšia
zamestnankyňa, ktorá mala k predmetným žrebom taktiež prístup. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že
zo strany vedúceho satelitného centra a jeho zástupcu jej bolo pohrozené a to okamžitým väzením pre
prípad, ak nepodpíše uznanie záväzku za celý schodok alebo ak neodkúpi všetky poškodené žreby,
pričom takto poškodené žreby nie sú podľa Herného plánu predajné. Zmenku a uznanie dlhu podpísala

pod tlakom s tým, že jej nebolo vysvetlené čo presne podpisuje a ani celkom dobre neovláda slovenský
jazyk, rozumela iba toľko, že ak to nepodpíše odvedie ju polícia. Uznanie záväzku podpisovala v tiesni.
V danom prípade sa jedná o pracovnoprávny vzťah a preto má za to, že žalobca by mal preukázať tento
dlh nakoľko podľa jej vedomia tie „ poškodené žreby“ boli naďalej predávané. V deň, keď sa kontrola
konala, pracovali na prevádzke ako dve predavačky, pričom pracovníci žalobcu druhú zamestnankyňu,

ktorá v daný deň pracovala do 13. 00 hod poslali domov, i keď pri kontrole musia byť prítomní všetci
zamestnanci. Žreby, ktoré mali byť poškodené so sebou pracovníci nezobrali. Povedali jej priateľovi,
ktorého si medzi tým zavolala, aby poškodené žreby odkúpil alebo na druhý deň im odovzdala 2 000 Eur.
Postup týchto pracovníkov je nezákonný s cieľom vymôcť peniaze, ale sa im to nepodarilo, odovzdali
protokol zamestnávateľovi, aby peniaze vymáhal on. Žreby neboli poškodené jej pričinením, žalobca

žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli žreby poškodené ňou. Na základe uvedených skutočností,
navrhujem, aby platobný rozkaz bol zrušený a vo veci nariadené pojednávanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.6.2016 k podanému odporu
žalovanou uviedol, že dňa 1.9.2014 uzatvoril žalobca so žalovanou pracovnú zmluvú aj dohodu

o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná ako zamestnanec prevzal plnú hmotnú
zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré jej boli zverené žalobcom ako zamestnávateľom na vyúčtovanie.
Dňa 16.12.2014 vykonal žalobca na pobočke Šahy, org. č. 517 kontrolu plnenia prevádzkových
predpisov a finančnej hotovosti. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný písomný Protokol o vykonaní
kontroly na pobočke NIKÉ, ktorý obsahuje zistenie žalobcu o tom, že vznikol rozdiel v stave stieracích

žrebov, nakoľko nepredané žreby v celkovej nominálnej hodnote 2 166,00 Eur boli znehodnotené,
pretože bolo na nich zotreté políčko s označením „NESTIERAŤ INAK NEPLATNÉ“.Z dôvodu, že toto
políčko bolo poškodené na stieracích žreboch, ktoré protokolárne prevzala žalovaná, vznikla žalobcovi
škoda v hodnote 2 166,00 Eur. Žalovaná sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny, prevádzkových
predpisov a § 81 písm. a), c), e) Zákonníka práce. Poukázal na ust. § 182 ods. 1 prvá veta, ust. § 182

ods. 3 Zákonníka práce a k tomu príslušný komentár ASPI, z ktorých je zrejmé, že dôkazné bremeno v
predmetnom prípade nesie žalovaná a nie žalobca ako to uvádza v odpore. Zároveň žalobca preukazuje
existenciu dlžnej sumy 2 166,00 Eur prostredníctvom Protokolu z vykonanej kontroly, ktorej sa zúčastnila
ajžalovaná,čopotvrdilaajsvojimvlastnoručnýmpodpisomnapredmetnomProtokole.Nazákladetýchto
skutočností, žalovanej bol predložený na podpis uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody

podľa ust. § 191 ods. 3 zákonníka práce, ktorý dňa 16.12.2014 podpísala a v zmysle ktorého žalovaná
uznala svoju zodpovednosť za škodu v plnom rozsahu a výslovne uznala svoj záväzok nahradiť škodu,
čo do základu i čo do výšky a to v celkovej výške dlžnej sumy 2 166,00 Eur. Dňa 16.12.2014 žalovaná
zároveň vystavila v prospech žalobcu vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazala žalobcovi akoremitentovi dlžnú sumu uhradiť. Na základe uznania záväzku a zmenky, ktoré žalovaná podpísala, je
existencia dlžnej sumy nepochybná. Žalovaná dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradila. Dôvody, ktoré
žalovaná uvádza považuje žalobca za irelevantné a bezpredmetné, najmä z dôvodu, že je nepochybné

že dňa 16.12.2014 žalovaná protokolárne prevzala strieracie žreby vrátane tých stieracích žrebov, ktoré
boli pri kontrole vykonanej dňa 16.12.2014 identifikované ako poškodené a teda nepredajné v celkovej
nominálnej hodnote 2 166,00 Eur. Žalovaná v čase podpisu uznania záväzku a zmenky a ani potom
nenamietala svoju zodpovednosť za škodu, ani neoznačila žiadnu tretiu osobu, ktorá by sa akýmkoľvek
spôsobom spolupodieľala na znehodnotení stieracích žrebov, pričom predmetnú argumentáciu uvádza,

až s veľkým odstupom času v odpore. Je nepochybné, že žalovaná podpísala dohodu o hmotnej
zodpovednosti, v zmysle ktorej prevzala plnú hmotnú zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré jej boli
zverené žalobcom na vyúčtovanie. Je nepochybné, že žalovaná podpísala uznanie záväzku v zmysle
ktorého uznala svoj záväzok nahradiť dlžnú sumu čo do základu i čo do výšky. Je nevyhnutné zdôrazniť,
že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že schodok nezavinila ona, pričom ako osoba spôsobilá
na právne úkony v plnom rozsahu vlastnoručne podpísala tak uznanie záväzku ako aj zmenku, čím

uznala svoj dlh a teda, že škodu spôsobila a zaviazala sa dlžnú sumu žalobcovi uhradiť. Žalobca
považuje akékoľvek tvrdenie žalovanej, že konala pod nátlakom zo strany vedúceho satelitného centra
a jeho zástupcu za absurdné a účelové a ktoré žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala. Tvrdenie
žalovaného, že neovláda slovenský jazyk neobstojí, nakoľko v tomto jazyku denne pracovala, podpísala
pracovnú zmluvu, dohodu, v tomto konaní nie je zastúpená advokátom ale každému kto si odpor prečíta

je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ho nemohla napísať osoba s obmedzenými znalosťami
slovenského jazyka. Z uvedených dôvodov, žiadajú podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa
počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

5. Na pojednávaní dňa 15.3.2017 žalobca zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe.

6. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.3.2017 zotrvala na písomnom vyjadrení
podaného odporu. Uviedla, že pred kontrolou v sobotu, nedeľu a pondelok nepracovala, nastúpila do
práce v utorok o 10:00 hod. Predajňa na ktorej pracovala sa otvárala o 9:00 hod. a v tomto období
na predajni bola kolegyňa, s ktorou na uvedenej prevádzke pracovali, p. Y. G.. Obidve mali prístup
do trezoru. Keď nastúpila do práce o 10:00 hod., tak si prevzala trezor a všetky stieracie žreby boli v

poriadku, nevykazovali znaky poškodenia. Musela zaniesť peniaze na poštu, aj z inej prevádzky a teda
od 10:30 hod sa zdržiavala mimo ich prevádzky. Potom jej telefonovali zo satelitného centra, že prídu
na kontrolu a na prevádzku sa dostavili okolo 12:30 hod. O tejto kontrole bol spísaný protokol, pričom
pri kontrole stieracích žrebov bolo zistené, že žreby sú poškodené. Podotýka, že keď prišla kontrola na
prevádzku, tak druhú zamestnankyňu poslali preč. Po spísaní protokolu pracovníci trvali na tom, aby

ho podpísala aj aby podpísala uznanie dlhu lebo zavolajú na ňu políciu. Chceli aby to vyplatila avšak
povedala im, že nemá peniaze. Keď kontrola odišla, tak jej volala p. G. a dotazovala sa, ako kontrola
dopadla. Chcela, aby za ňou prišla, porozprávali sa, avšak nešla. Obidve ako zamestnanci mali prístup
do trezoru, kľúčik od trezoru sa nachádzal v miske, ktorá bola na trezore. Nevie si vysvetliť ako sa
mohlo stať, že ráno pri preberaní tieto stieracie žreby boli v poriadku a pri kontrole stieracie žreby boli

poškodené. Spolu mali len jeden kľúč od trezoru, ktorý si medzi sebou posúvali. Má vedomosti o tom, že
kľúč od prevádzky mal aj bývalý zamestnanec I. J., či chodil do prevádzky aj vtedy keď tam oni neboli, to
vedomosti nemá. Nemá vedomosti o tom, že by sa niekto v prevádzke v čase jej neprítomnosti zdržiaval
okrem spolupracovníčky Pásztorovej. Poškodené žreby na základe pokynu pracovníkov zo satelitného
centra dala do sáčku a do trezoru. Nemá vedomosti o tom, čo sa s nimi následne stalo.

7. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 25.10.2017 rozhodol za prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu v zmysle § 180 CSP.

8. Žalobca na predmetnom pojednávaní bol toho názoru, že ich žaloba je dôvodná

a žiadali, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade 2 166,00 Eur s prísl. a k náhrade trov konania.

9. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že počas pojednávaníbolo jasne preukázané, že v deň kontroly pracovala okrem žalovanej aj druhá zamestnankyňa a teda,
kľúče od trezoru mala k dispozícii aj ona, dokonca aj tretia osoba. Naďalej trvajú na tom, že žalovaná
podpísalauznaniedlhupodzákonomapotvrdilosaajto,žežalovanáneovládaslovenskýjazykplynuloa

zrejme nevedela ani čo podpisuje. Vyjadrenia kontrolóra sa dokonca nezhodovali ani v základoch. Podľa
žalobcu má byť žalovaná za schodok zodpovedná v zmysle § 182 zákonníka práce, avšak podstatným
znakom schodku je, že chýba tovar o hodnotu ktorého je fyzický stav vyšší. Schodkom nie je škoda,
ktorá vznikla poškodením alebo úplným znehodnotením tovaru. Nie je totiž splnený znak schodku.
Tovar nechýbal, ale nachádzal sa u zamestnávateľa aj keď je poškodený alebo úplne znehodnotený. Ak

ide o poškodenie alebo o úplné znehodnotenie tovaru, musí zamestnávateľ dokázať, že škodu zavinil
zamestnanec. Majú za to, že sa to tu nepodarilo keďže do dnešného dňa existenciu poškodených žrebov
žalobca nepreukázal. V zmysle uvedených skutočností žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať im náhradu trov konania.

10. Po vykovaní dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením

sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

11. Žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 1.9.2014 pracovnú zmluvu s dohodnutým
druhom práce: vedúci pobočky, miestom výkonu práce bola dohodnutá prevádzkareň zamestnávateľa:
Š.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, počas pracovnej neschopnosti p. I. J., až do jeho

nástupu do zamestnania.

12. Z predloženej písomnej Dohody o hmotnej zodpovednosti súd zistil, že žalobca
ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli dňa 1.9.2014 dohodu o hmotnej
zodpovednosti, na základe ktorej žalovaná preberá plnú hmotnú zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré

jej boli zverené zamestnávateľom na vyúčtovanie. Konkrétne okrem iného ide o peňažné hodnoty a
ceniny, stieracie žreby v nominálnej hodnote, ktorá je uvedená na každom jednom stieracom žrebe
a vyplatené stieracie žreby v hodnote vyplatenej výhry. Hmotnú zodpovednosť preberá za všetky
jej zverené hodnoty, ktoré sú majetkom spoločnosti, ako aj za hodnoty, ktoré v priebehu svojho
hospodárenia v prevádzke kedykoľvek neskôr prevezme. Žalovaná ako zamestnanec sa zaviazala

všetky hodnoty riadne vyúčtovať, odvádzať presne a včas tržby a vykonať všetky opatrenia k tomu,
aby nedochádzalo ku škode na zverených hodnotách. Prebrala plnú hmotnú zodpovednosť pre
prípad zistenia schodku, ktorý bude zistený inventarizáciou a porovnávaním s účtovnou evidenciou
v prevádzke, pokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinila (čl. II. predmetnej dohody). V zmysle
čl. III. predmetnej dohody, ak zamestnanec zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky

na riadne plnenie povinností vyplývajúcich mu z tejto dohody, je povinný okamžite písomne upozorniť
nadriadeného na všetky nedostatky-§ 181ZP.

13. Dňa 1.9.2014 podpísal žalobca so žalovanou aj Protokol o zaškolení vedúceho
pobočky, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola zaškolená na funkciu: vedúci pobočky, bola poučená o

úlohách, povinnostiach a zodpovednosti za prácu na pobočke NIKÉ, s.r.o.

14. Dňa 16.12.2014 vykonal žalobca na pobočke v Šahách kontrolu plnenia
prevádzkových predpisov a finančnej hotovosti. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný písomný Protokol
o vykonaní kontroly pobočky NIKÉ, s.r.o. pobočka Šahy, org. č. XXX. Protokol obsahuje zistenie o tom,

že vznikol rozdiel v stave stieracích žrebov v trezore v celkovej hodnote 2 166 Eur. Protokol je podpísaný
vedúcim satelitného centra Žiar nad Hronom X. Y., zástupcom satelitného centra Žiar nad Hronom G.
E. a žalovanou. Zároveň bol nimi podpísaní aj spísaný zápis o škode na konkrétnych steracích žreboch
v celkovej sume 2 166 Eur. Dňa 16.12.2014 podpísala žalovaná Uznanie záväzku spolu s dohodou o
náhrade škody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, v ktorom žalovaná uznala svoju zodpovednosť za

uvedenú škodu vo výške 2 166 Eur a zaviazala sa ju uhradiť v termíne do 17.12.2014. Dňa 16.12.2014
žalovaná podpísala i Zmenku vlastnú a zaviazala sa žalobcovi uhradiť sumu 2 166 Eur.

15. Dňa 17.12.2014 bol spísaný záznam o prevzatí poškodených žreboch z pob. 517 Šahy

pracovníkom sat. centra. Poškodené žreby odovzdala Y. G. a prevzal ich G. E..

16. Žalobca dňa 17.12.2014 adresoval žalovanej podanie: Okamžité zrušenie pracovnéhopomeru, v zmysle ktorého podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej
disciplíny obzvlášť závažným spôsobom, zrušil okamžite s ňou pracovný pomer. Žalovaná podanie
prevzala dňa 22.12.2014.

17. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa Y. G., ktorá uviedla, že ako nová
zamestnankyňa spolu so žalovanou nastúpili do zamestnania dňa 1.9.2014. Žalovaná bola vedúcou
pobočky. Pred predmetnou udalosťou pracovala cez víkend tj. sobotu, nedeľu a pondelok. Pobočky si so
žalovanou odovzdávali tak, že žalovaná jej v piatok, keďže ona pracovala do 18.00 hod. a svedkyňa do

17.00 hod., odovzdala kľúč vonku. V sobotu ráno keď nastúpila do práce, robila vždy tak, že si počítala
žreby, počítala peniaze a hneď po otvorení trezoru videla, že žreby boli poškrabané. Nevedela čo má
robiť, bola sobota, volala vedúceho pobočky p. Y.. Keďže jej nedvíhal, poslala mu sms. Poobede sa mu
dovolala a vysvetlila mu situáciu. Povedal, že prídu keď budú spolu obidve na pobočke. Stalo sa tak
17.12.2014 t.j. utorok. G. Y. prišiel na kontrolu aj so svojim kolegom, hneď prišla reč na žreby. Svedkyňa
uviedla, že je svedkom toho, bola pri tom, keď žalovaná sa rozplakala a priznala sa ku všetkému. G. Y.É.

uviedla, že nevie prečo to urobila, prečo zoškrabala tie žreby. Pán Y. bol voči žalovanej milý, správal sa
k nej ľudsky bez toho, aby zvyšoval hlas. Ponúkol žalovanej ako sa to dá urobiť. So všetkým žalovaná
súhlasila, povedala že uhradí všetko. Žalovaná na druhý deň prišla na pobočku, hodila jej kľúče a
povedala jej, že sa k ničomu neprizná, má dobrého právnika. Viac do práce nenastúpila. Žalovanej, keď
nastúpila do práce, o predmetných žreboch, u ktorých zistila, že sú poškodené, nič nepovedala. Tvárila

sa, že sa nič nedeje a žalovaná sa tiež tvárila, že sa nič nedeje. Čakala na príchod p. Y.. Keď spočítali
všetky žreby, urobili záznam, v tom čase prítomná na pobočke bola. Keďže sa žalovaná priznala,
súhlasila s tým, že škodu uhradí, ona išla domov. Nespomína si, že by mala telefonovať žalovanej po
tejto kontrole a mať snahu sa s ňou stretnúť. Kľúč od trezora by sa nemal nachádzať na pobočke avšak
si ho tam schovávali. Protokolárne žreby si neodovzdávali, nakoľko jedna pracovala do 17.00 hod, druhá

do 18.00 hod. a potom následne vonku pred domom si odovzdávali kľúč od pobočky. Má vedomosti o
tom, že na pobočku chodil aj p. J., ktorý je dlhoročný pracovník žalobcu, mal od pobočky aj kľúč. Čo sa
týka kľúča od trezoru tak miesto na tento kľúč si určili oni medzi sebou t.j. ona a žalovaná a tento dávali
do jednej z trofejí p. J. ktorý bol futbalista. Je toho názoru, že zo strany žalovanej to bolo urobené dosť
vypočítavo, nakoľko ona nastupovala do práce na víkend a nepripadá jej dosť pravdepodobné, že by to

urobil p. J.. Na žreboch sa nachádza overovací kód a tento bol zoškrabaný. Niekde bol zoškrabaný žreb
aj v hornej časti. Keď je potrebné overiť, či žreb skutočne je výherný, tak sa musí tento overovací kód
zoškrabať. Môže ho zoškrabať len pracovník pobočky. Podpísala protokol prevzaté poškodené žreby z
pobočky XXX, Š. pracovníkmi satelitného centra dňa 17.12.2014. Tento protokol spísali na druhý deň,
keď žalovaná neprišla do práce a keď odovzdávala p. E. poškodené žreby z pobočky XXX, Šahy.

18. Svedkyňa C.. C. T. uviedla, že robila mandatárku v NIKÉ. Bolo
u nich zaužívané, že keď mali peniaze na odvod, tak vedúca z NIKÉ prišla k nim pre peniaze, vytlačili o
tom doklad, podpísali to a jeden zostal Nikinke a druhý odovzdala vedúcej aj s peniazmi. Ona musela
ešte v ten deň peniaze zobrať na poštu. Podľa jej informácii, čo jej rozprával aj bývalý vedúci z NIKÉ, že

v tom čase, keď sa vedúci nenachádza na prevádzke tak trezor nebýva zamknutý z toho dôvodu, aby
druhá pracovníčka mohla dať peniaze od klientov do trezoru alebo vyplatiť peniaze na výhru. Pamätá
sa, že v deň 16.12.2014 žalovaná bola na pobočne Nikinka prevziať peniaze v čase od 11.00-13.00 hod.
Osobne znehodnotené žreby nevidela, ale vedelo sa o tom, že na prevádzke sa niečo také vyskytlo,
na druhý deň sa o tom v meste rozprávalo. Z počutia má informácie o tom, že tieto žreby asi týždeň

alebo dva zostali v trezore.

19. Svedok X. Y., pracuje ako vedúci satelitného centra NIKÉ. K predmetnej
udalosti uviedol, že dostali upozornenie že na pobočke sa vyskytujú poškodené žreby. Pani G. mu
oznámila, že došlo k manipulovaniu stieracích žrebov. Bolo to asi cez víkend, na pobočku sa dostali asi

o 2-3 dni, ak sa dobre pamätá, tak to bol utorok. Povedal, že prídu, keď budú na pobočke obidve. Na
kontrolu išiel aj so svojim zástupcom. Kontrolou zistili, že tam bol určitý počet poškodených žrebov a
išli tam v deň, keď obidve pracovníčky boli v práci. Po debate s pracovníčkami, žalovaná doznala, že
manipulovala s týmito žrebmi, na základe čoho poslali druhú pracovníčku preč, lebo s tým nemala čo
dočinenia. Keďže sa žalovaná priznala, tak bol toho názoru, že ďalej tam nemá z akého dôvodu byť

prítomná p. G.. Urobili zápis ktorý podpísala žalovaná. Upozornili ju na to, že je to väčšia suma a keď
bude uhradená tak sa to nebude riešiť súdnou cestou a podobne. Riešili to v súčinnosti s kontrolným
oddelením ich firmy. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nemala pri sebe príslušnú čiastku, tak jej povedali,
že nech si ich zoženie. Povedala, že sa pokúsi zohnať tie peniaze. Počkali čo bude a na základe toho,že sa stretla s niekým, nebola ochotná riešiť to úhradou a evidentne dostala nejakú právnu radu od
niekoho. Bola tam možnosť ešte na druhý deň to riešiť ale na druhý deň už nijaký kontakt nebol. Urobili
zápis a pre neho táto záležitosť skončila. Nedotazoval sa žalovanej, z akého dôvodu manipulovala s

predmetnými žrebmi. Žiadny dôvod na to neexistuje. Len zo svojej skúsenosti hovorí, že majú na to taký
dôvod, že si myslia, že keď kúsok z tohto žrebu zotrú tak zistia, či predmetný žreb je výherný. Je to za
účelom obohatenia sa. Nezakladá sa na pravde, že by pri riešení predmetnej záležitosti voči žalovanej
došlo k násiliu. Nie je tak naivný, že by sa niekomu vyhrážal väzením, nakoľko má právne vedomie a
vie, že nejaký postup musí prebehnúť aby sa niekto dostal do väzenia. Čo sa týka spomenutia polície,

je možné že spomenuli, že bude podané oznámenie lebo nejaká suma tam je ale to nie je vyhrážanie. K
násiliu už vôbec nie. Ich firma nie je odkázaná, aby riešili nejaké vymáhanie. Je pravdou, že priateľovi
žalovanej uviedol, že keď sa škoda uhradí bude všetko v poriadku avšak žiaden nátlak v tomto smere
vyvíjaný nebol. On osobne je na uvedenej veci zainteresovaný len do tej miery, že firma má škodu.
Predmetné žreby zapečatili do cennej obálky, ktorá ostala v trezore. Zdá sa mu, že si ich následne
vyžiadalo kontrolné oddelenie. Nedovolí si povedať, či tieto žreby zobral kolega na podnet kontrolného

orgánu, nakoľko spolu neodchádzali.

20. Svedok P. A., priateľ žalovanej, uviedol, že mu volala priateľka a nakoľko,
nevie dobre po slovensky tak išiel za p. Y.. Keď prišiel, tak žreby boli vyložené pred ním a p. Y. mu
povedal, že jeho priateľka žreby poškodila. Ponúkol mu také riešenie, že žreby si môže kúpiť. Odvetil

mu, že ako si ich môže kúpiť keď sú neplatné. Ponúkol mu také riešenie že zavolá políciu, urobia zápis.
Povedal mu, že nič nezaplatia, nič nespravili. Keď mu povedal že treba zavolať políciu s čím súhlasil, p.
Y. povedal že netreba, že sa to dá aj ináč vyriešiť. Mali do druhého dňa zozbierať peniaze, priateľka si
má zobrať pôžičku. Bol prítomný pri tom, keď žalovaná podpísala protokol a príslušné doklady avšak si
nevšímal čo podpisuje, nesledoval to, nakoľko bol nervózny. Potom si prečítal čo žalovaná podpísala.

Dosť škaredo sa s ňou rozprávali. Keď podpisovala žalovaná predmetné doklady, hovorili na ňu vysokým
tónom hlasu. Jeden kamarát mu povedal, že si on kúpil tieto žreby, kúpil si poškodený žreb.

21. Svedok G. E., zodpovedal na dotazy písomne v zmysle § 196 ods. 3 CSP. Vo
svojej písomnej výpovedi uviedol, že dňa 16.12.2014 vykonali s vedúcim p. Y. kontrolu finančných

prostriedkov na pobočke 517 Šahy Hlavné námestie 6. Pri kontrole okienka vedúcej sl. Q. zistil
poškodenie všetkých stieracích žrebov, ktoré mala v pracovnom stole u seba. Na stieracích žreboch bol
zoškrabaný ochranný znak (Nestierať! Inak neplatné). Povedal žalovanej, aby doniesla všetky stieracie
žreby z trezora, aj medzi nimi boli poškodené žreby. Na niektorých stieracích žreboch bolo zotreté aj
políčko, kde sa nachádza validačný kód pre vyplatenie žrebu. Túto skutočnosť oznámil vedúcemu p.

Y.. Presunuli sa do kancelárie vedúcej pobočky, on, žalovaná a už tam sedel vedúci p. Y.. Vedúci sa
opýtal žalovanej ohľadom poškodenia stieracích žrebov a žalovaná povedala, že všetky žreby poškodila
sama, zdôrazňuje „všetky žreby poškodila sama“ a že kolegyňa nemá s tým nič spoločné. Prečo tak
spravilanepovedalaanislovo,mlčalaadalasadoplaču.Zatvorilipobočku adokončilikontrolu,kdezistili
poškodenie stieracích žrebov a v hodnote 2 166 Eur. Vedúci oznámil žalovanej, aký bude nasledujúci

postup. To znamená, že poškodené žreby bude musieť finančne uhradiť. Povedala, že finančnú hotovosť
nemá a volala aj priateľovi, mame, svojim známym. Žiadna hrozba väzením a ani iné vyhrážanie nebolo
voči žalovanej použité. Žalovaná sama dobrovoľne, bez nátlaku vypisovala dohodu o zrážkach zo mzdy,
uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody a vlastnú zmenku. Osobne si myslí, ak by mala
dôvod tlačivá nevypisovať a následne nepodpísať, tak by to nespravila a tlačivá by nepodpísala. Nebol

dôvod aby p. G. zostávala na pobočke nakoľko jej o 13.00 hod skončila pracovná doba a pobočku mala
prevzatú žalovaná a teda ani nepodpísala protokol o vykonaní kontroly. Za žalovanou prišiel aj priateľ,
rozprávali sa však len so žalovanou, on len počúval, nemal sa čo on k tomu vyjadrovať. Žalovanej
neponúkli odkúpenie zoškrabaných žrebov. Nevie, kde sa momentálne poškodené žreby nachádzajú.
Poškodené žreby boli na pobočke zabalené do cennej obálky, zalepené a odoslané na GR NIKÉ do

Bratislavy dňa 17.12.2017. Žreby posielal z pošty Žiaru nad Hronom. Predaj takto poškodených žrebov
by nebol možný, žiadny zákazník by si určite nekúpil zotretý žreb. Zotreté, porušené, zničené alebo
iným spôsobom narušené či poškodené kontrolné políčko stieracieho žrebu označené ako „NESTIERAŤ
INAK NEPLATNÉ“, jedná sa o neplatný stierací žreb.

22. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby
nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k
bezdôvodnému obohateniu.23. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za
škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov

uvedených v § 182 a 185.

24. Podľa § 182 Zákonníka práce (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

25. Podľa § 186 Zákonníka práce (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je
povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred

porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po
požití omamných látok alebo psychotropných látok. (3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže
zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie
odporovalo dobrým mravom.

26. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo
za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

27. Zodpovednosť zamestnanca v zmysle citovaných zákonných ustanovení za schodok

na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, patrí k osobitnému druhu pracovno - právnej
zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za túto škodu vzniká, pokiaľ zamestnávateľ preukáže, že
uzavrel so zamestnancom platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách,
tovare, zásobách materiálu alebo iných hodnotách, ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať, vznikol
schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil

povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. U tohto druhu zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný
zavinenie zamestnanca preukazovať. Zavinenie zamestnanca na vzniku škody sa predpokladá, takže
zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví úplne alebo čiastočne, len
pokiaľ preukáže, že schodok vznikol úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Zamestnanec s hmotnou
zodpovednosťou sa totiž musí exkulpovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno a zbaviť sa viny.

28. Charakteristickým znakom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať je ich určenie na obeh alebo obrat po celú dobu, po ktorú sú mu zverené. Schodok
pritom predstavuje účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou veci (a iných hodnôt) riadne zverených
a zúčtovaných na jednej strane a medzi hodnotou veci (a iných hodnôt) jednak zistených a jednak

vyúčtovaných. Zisťuje sa za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace
vyúčtovaním, počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premiestniť
do konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojej
dispozícií, t.j. vo svojom zverení tieto hodnoty, ktoré podľa dokladov dosiaľ nevydal, t.j. kedykoľvek
preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa u neho nachádzajú prípadne že sa u neho

nachádza ich peňažná protihodnota. Inak povedané hmotne zodpovedný zamestnanec musí zachovať
bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt.

29. V konaní bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase vzniku
škody (16.12.2014) žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.9.2014

s pracovným zaradením: vedúca pobočky. Nebolo sporné, že žalobca ako zamestnávateľ so žalovanou
ako zamestnancom uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Platnosť uzatvorenia predmetnej
dohody strany sporu nerozporovali. Uvedená dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzatvorená akoindividuálna dohoda, bez klauzuly o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Platné uzavretie dohody o
hmotnej zodpovednosti je prvým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti.

30. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti,
existenciu schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie
hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť dokazovať
zavinenie zamestnanca. V konaní bol preukázaný aj druhý predpoklad vzniku hmotnej zodpovednosti
a to, že žalobcovi vznikol rozdiel, čím mu bola spôsobená škoda vo forme schodku t.j. na hodnotách

(veciach) určených na obeh alebo obrat. Žalobca listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal existenciu
schodku zisteného dňa 16.12.2014. Bol spísaný Protokol o vykonaní kontroly žrebov na pobočke,
ktorý obsahuje zistenie, že vznikol rozdiel medzi evidenciou žalobcu a stavom stieracích žrebov, ktoré
sa aktuálne nachádzali na pobočke v nominálnej hodnote 2 166 Eur. Žalovaná predmetný protokol
podpísala, podpísala aj uznanie záväzku spolu s dohodou o náhrade škody.

31. Žalovaná argumentovala tým, že nevedela čo podpisuje, nakoľko neovládala dobre
slovenský jazyk. Zmenku a uznanie dlhu podpísala pod tlakom s tým, že jej nebolo vysvetlené čo
podpisuje, iba toľko, že ak to nepodpíše odvedie ju polícia. Ďalej argumentovala s tým, že prístup do
trezoru mala aj druhá pracovníčka pani G., ktorá sa v daný deň na pracovisku tiež nachádzala a ktorú
pri kontrole poslali preč.

32. Sama žalovaná uviedla, že keď o 10.00 hod. v utorok dňa 16.12.2014 nastúpila do
práce, prevzala si trezor a všetky stieracie žreby boli v poriadku, nevykazovali znaky poškodenia. V
konaní bolo však svedkami p. G. a p. Y. preukázané, že už v tom čase museli byť žreby poškodené.
Svedkyňa G. už v sobotu (13.12.2014) kontaktovala vedúceho satelitného centra Y. a informovala ho o

poškodených žreboch. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by žalovaná protokol, zmenku, uznanie
záväzkupodpisovalapodnátlakom,zdôvodu,žesajejvyhrážalipolíciou.SvedokY.iE.tietoskutočnosti
jednoznačne popreli. I z výpovede svedka A., priateľa žalovanej, ktorý bol prítomný keď žalovaná tieto
písomnosti podpisovala, nevyplýva, že by bola donútená k ich podpisu. Uviedol, že si nevšímal čo
podpisuje, nesledoval to, bol nervózny, len potom si prečítal čo žalovaná podpísala. Podľa neho sa

pracovníci so žalovanou rozprávali zvýšeným hlasom. O donútení k podpísaniu týchto písomností sa
nezmienil. Na druhej strane žalovaná uviedla, že práve pre to, že nevie dobre po slovensky, si zavolala
priateľa. Svedok Y., E. i svedkyňa G. zhodne uviedli, že žalovaná uviedla, že všetky žreby poškodila
sama. Prečo tak spravila nepovedala, mlčala a dala sa do plaču. To bol i dôvod prečo druhú pracovníčku
G. poslali preč. Okrem toho o 13.00 hod. jej končila smena a pri kontrole finančnej hotovosti a žrebov

pri okienku, bolo všetko v poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, že by pri kontrole - inventarizácii, musel byť prítomný pri jej uskutočnení hmotne
zodpovedný pracovník. V danom prípade nie je na ujmu žalovanej, že sa p. G. priebehu kontroly
nezúčastnila, keď bola poslaná preč, keďže žalovaná doznala že všetky žreby poškodila sama. To, že
obidve pracovníčky mali prístup do trezoru nie je v danej veci rozhodujúce a to vzhľadom na výsledky

dokazovania. V konaní nebolo preukázané, že by dokonca kľúč od trezora mala aj tretia osoba.

33. Žalovaná namietala, že v danom prípade nebol naplnený znak schodku, ktorého
podstatným znakom je, že chýba tovar. Schodkom nie je škoda, ktorá vznikla poškodením alebo
úplným znehodnotením tovaru. V danom prípade tovar nechýbal, ale nachádzal sa u zamestnávateľa

aj keď poškodený alebo úplne znehodnotený. Zaujala stanovisko, že ak ide o poškodenie alebo úplné
znehodnotenie tovaru, musí zamestnávateľ dokázať, že škodu zavinil zamestnanec. Má za to, že sa to
tu nepodarilo, keďže do dnešného dňa existenciu poškodených žrebov žalobca nepreukázal.

34. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej. Je bezpochyby preukázané, že žalovaná na

základe dohody o hmotnej zodpovednosti podľa článku II. prebrala plnú hmotnú zodpovednosť za
všetky hodnoty, ktoré boli zverené zamestnávateľom na vyúčtovanie a konkrétne okrem iného išlo i o
stieracie žreby v nominálnej hodnote, ktorá je uvedená na každom jednom stieracom žrebe. Žalovaná
ako zamestnanec sa zaviazala všetky hodnoty riadne vyúčtovať, odvádzať presne a včas tržby a
vykonať všetky opatrenia k tomu, aby nedochádzalo ku škode na zverených hodnotách. Tak ako už bolo

uvedené schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a
údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Bolo preukázané, že boli
znehodnotené stieracie žreby v nominálnej hodnote 2 166 Eur, keďže bolo na nich zotreté políčko z
označením „NESTIERAŤ, INAK NEPLATNÉ“. Takto poškodené, znehodnotené žreby neboli určené naobeh, čo viedlo k tomu, že sa nedali vyúčtovať a tak vznikol rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt
zverených na vyúčtovanie žalovanej a hodnotou zistenou pri kontrole t.j. chýbala tu bilančná rovnováha
zverených hodnôt, stieracích žrebov, ktoré žalovaná protokolárne prevzala. V tomto smere nebolo ani

preukázané tvrdenie žalovanej, že by sa takto znehodnotené žreby mali predávať. Z podania zo dňa
17.12.201 i výpovedi svedka E. vyplýva, že poškodené žreby boli na pobočke zabalené, dňa 17.12.2014
ich osobne prevzal od pani G. a žreby zaslal na GR Niké do Bratislavy poštou zo Žiaru nad Hronom.

35. Tretím predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je to, že schodok, škoda musela

vzniknúť porušením povinností zamestnancom, a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
čo v danom prípade tiež bolo nepochybne preukázané. Žalovaná ako zamestnanec sa dopustila
porušenia pracovnej disciplíny, prevádzkových predpisov a § 81 písm. a), c), a e) Zákonníka práce
ako i článku IV. pracovnej zmluvy. V konaní bolo nepochybne preukázané, že nevykonávala prácu
zodpovedne a riadne, nedodržala podmienky dohodnuté v súlade s predpismi vzťahujúcimi sa na jej
výkon, organizačné interné pokyny zamestnávateľa , nehospodárila riadne s prostriedkami, ktoré jej

žalobca ako zamestnávateľ zveril, nechránila jeho majetok pred poškodením, zničením. V dôsledku
uvedených skutočností spôsobila škodu v hodnote 2 166 Eur, za ktorú je hmotne zodpovedná.

36. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, ktoré vyplynuli z uvedeného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a k tomu, že žalobca preukázal

splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti na náhradu škody z titulu schodku.
Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. Výsledky
dokazovania nesvedčia o tom, aby žalovaná na pracovisku nemala vytvorené také podmienky, aby sa
nemohla starať o zverené hodnoty. Ak sa žalovaná domnievala, že takéto podmienky vytvorené nemá,
mala na túto skutočnosť zamestnávateľa upozorniť. Čo v danom prípade nebolo preukázané.

37. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd podanej žalobe vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

38. Vzhľadom na to, že žalovaná je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku

v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a
účinnom v čase vzniku omeškania a zmluva neobsahuje osobitné ustanovenie o úroku z omeškania,
žalovaná v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku
omeškania je povinná platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v sadzbe vo výške 8,05 % ročne. Do
omeškania sa žalovaná dostala nasledujúci deň po tom, ako neuhradila pohľadávku v zmysle uznania

záväzku, ktorú pohľadávku mala uhradiť do 17.12.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca požadoval úrok
z omeškania od 1.1.2015, súd priznal úrok z omeškania do uvedeného dátumu.

39. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto súd mu priznal nárok voči
žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

– Exekučný poriadok).