Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010839
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716010839.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného R. K., trestne

stíhaného pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 8. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
R. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., T. S. Č.. XXX/X, okres Poprad

j e v i n n ý ,ž e

R. K. ako zamestnanec spoločnosti R., s. r. o. so sídlom K. XXXX/XX, Y., S.: XX XXX XXX s miestom
prevádzky skladu na C.. M. XXX L. Y. na základe pracovnej zmluvy, vykonávajúci rozvoz tovaru, pričom
na konci zmeny neodviedol zamestnávateľovi tržbu do pokladne za predaný tovar, a to v nasledovných
dňoch: dňa 14. 12. 2015 vo výške 4.020,82 eur, dňa 4. 1. 2016 vo výške 230,- eur, dňa 7. 1. 2016 vo
výške 902,51 eur, dňa 8. 1. 2016 vo výške 2.625,86 eur, dňa 22. 1. 2016 vo výške 335,59 eur, dňa
26. 1. 2016 vo výške 231,77 eur, kde celkovo neodviedol sumu 7.779,22 eur v príslušných dňoch na
konci zmeny do pokladne, ale túto sumu si ponechal a použil pre svoju vlastnú potrebu, čím si takto

prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spoločnosti R., s. r. o. so sídlom K. XXXX/XX, Y., IČO: XX
XXX XXX s miestom prevádzky skladu na C.. M. XXX v Y., svojím konaním spôsobil škodu najmenej
vo výške 7.779,22 eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tým väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona
trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému R., s.

r. o., K. XXXX/XX, 058 01 Poprad, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 4.391,81 eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 11. 10. 2016 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 161/16
zo dňa 7. 10. 2016 na obvineného R. K. pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2

písm. a) Trestného zákona, a to pre skutok tak, ako je popísaný v skutkovej vete tohto rozsudku.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom 6T/99/2016 zo dňa 30. 11. 2016, proti ktorému obvinený v
zákonnej lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaný R. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku

vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Využil svoje právo a odmietol
vo veci vypovedať. V prípravnom konaní ako obvinený rovnako odmietol vypovedať. V rámci záverečnej
reči poukázal na to, že jeho trestné stíhanie je dôsledkom nevyjasnených vzťahov medzi jeho otcom
a pánom R. (konateľom poškodeného), na ktoré dopláca on. To, že si ponechával zálohy na výplatu,
bolo bežné a on sa žiadnej sprenevery nedopustil. V prípade, ak by vyhodnotil súd dôkaznú situáciu

iným spôsobom, nemá výhrady k ukladaniu trestu povinných prác, pričom aj keď má jednu obličku, jeho
zdravotný stav mu umožňuje vykonávať adekvátne práce.

Svedok E. R., splnomocnenec poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný bol
zamestnancom spoločnosti R., s. r. o., pričom táto spoločnosť sa zaoberala veľkoobchodnou predajňou

liehovín a pôsobil v nej ako šofér. Jeho náplňou práce bol rozvoz tovaru odberateľom a zároveň bol
oprávnený na preberanie platieb v hotovosti za dodaný tovar od odberateľov. V súvislosti s preberaním
finančnej hotovosti za preberaný tovar dochádzalo k tomu, že obžalovaný tieto finančné prostriedky
neodviedol do pokladne, a to nielen v prípadoch, ktoré sú mu kladené za vinu, ale aj v iných prípadoch,
v ktorých sa mu potom neodvedené sumy peňazí sťahovali z výplaty. Problém nastal ku koncu jeho

pôsobenia v obchodnej spoločnosti, keď bolo zistené, že do pokladne neodviedol vyššiu sumu peňazí,
čo potom s ním riešili, pričom obžalovaný so slzami v očiach sa priznal, že tieto peniaze prehral niekde
na automatoch, resp. v rulete. Dohodli sa, že si vybaví úver, z ktorého vráti prevzaté tržby, no ten sa
mu nepodarilo vybaviť a nakoniec potom ani sám nemal záujem vec riešiť. Vec potom riešili tak, že
obžalovaný dostal výpoveď a skutok oznámili na polícii. Vrcholom drzosti konania obžalovaného bolo

konanie, že aj po tom, čo dostal výpoveď, navštívil odberateľa, od ktorého prevzal úhradu za dodaný
tovar. K preberaniu tržieb od odberateľov svedok ďalej uviedol, že obžalovaný po tom, čo prevzal v
hotovosti peniaze, bol povinný ešte v ten istý deň ich odviesť v pokladni, ktorú mala na starosti pani X.. Ak
bytonestihol,maltakurobiťnasledujúcehodňa.Pokiaľpeniazeneodviedol,paniX.hoihneďinformovala
o probléme, ktorý potom riešili. Na bližšie okolnosti neodvádzania peňazí zo strany obžalovaného v

súvislosti s preberanými tržbami, si už nepamätal. V prípravnom konaní v tomto smere uvádzal, že
obžalovaný bol zamestnancom spoločnosti od 13. 2. 2015 do 25. 1. 2016. V priebehu mesiaca december
2015 zistili, že obžalovaný neodviedol tržbu za deň 14. 12. 2015, čo predstavovalo sumu 4.020,82 eur.
Neskôr zistil, že neodviedol tržby aj za dni 4. 1. 2016 vo výške 230,- eur, dňa 7. 1. 2016 vo výške 902,51
eur a dňa 8. 1. 2016 vo výške 2.625,89 eur, čo spolu predstavuje sumu 7.779,22 eur. Dňa 13. 1. 2016

však vrátil do pokladne sumu 1.400,- eur a dňa 14. 1. 2016 sumu 1.500,- eur, pričom v mesiaci január
po dohode s obžalovaným mu bola zrazená jeho mzda za mesiac december 2015 vo výške 485,93 eur,
čím jeho dlh na neodvedenej tržbe do pokladne potom predstavoval sumu 4.393,29 eur. Následne bolo
zistené, že obžalovaný neodviedol tržbu aj za deň 22. 1. 2016 vo výške 335,59 eur a za deň 26. 1. 2016
vovýške231,77eur.Kudňu25.1.2016,kedybolsobžalovanýmukončenýpracovnýpomer,bolatomuto

potom zrazená výplata za mesiac január 2016 spolu s nevyčerpanou dovolenkou vo výške 568,84 eur.
Celková výška spôsobenej škody potom predstavuje 4.391,81 eur. S takto oboznámenou výpoveďou na
hlavnom pojednávaní z prípravného konania svedok súhlasil s tým, že vzhľadom na odstup času a na
skutočnosti spojené s jednotlivými dátumami a sumami peňazí si už nepamätal.

V ďalšej časti výpovede svedok poukázal na to, že obžalovaný bol tým, kto vykonával činnosti spojené
s rozvozom tovaru a v prípade, ak bola nejaká prekážka na jeho strane a tovar nemohol rozvážať, tak
sa to riešilo prostredníctvom jeho otca, ktorý bol vedúcim skladu a ktorý zabezpečil na zastupovanie
brata obžalovaného, prípadne vec riešili prostredníctvom skladníka - S. P., ktorý potom zabezpečoval
rozvoz tovaru, aj keď mu to priamo z pracovnej zmluvy nevyplývalo. O tom, kto vykonával rozvoz tovaru

v prípade neprítomnosti obžalovaného, rozhodol vedúci skladu, teda otec obžalovaného a pokiaľ sipamätá, tak rozvozy tovaru vykonávali v prípade neprítomnosti aj pán P., Č. D. C., no u žiadnej z
týchto osôb sa nevyskytol problém s neodovzdaním peňazí za dodaný tovar. Pokiaľ si pamätá, tak v
období, ktoré súvisí s trestným stíhaním obžalovaného, pán Č. ani rozvozy tovaru nerobil. V súvislosti

so zrazením mzdy obžalovanému uviedol, že nikto zo zamestnancov spoločnosti nemal problém s
nevyplatením mzdy za vykonanú prácu s výnimkou obžalovaného a jeho otca, keď obaja boli prepustení.
Dohoda o zrážkach zo mzdy v súvislosti so znížením dlhu mala ústny charakter a obžalovaný nikdy
nenamietal existenciu takejto ústnej dohody.

Svedkyňa L. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná, bol zamestnancom
spoločnosti R., kde ona pracuje ako fakturantka a pokladníčka. Koncom roka 2015 a v priebehu januára
2016 bolo zistené, že nesedia tržby v pokladni s výškou vystavených hotovostných dokladov, pričom
následnou kontrolou bolo zistené, že sa jedná o tržby a dodacie listy, ktoré od zákazníkov vyúčtoval
R. K.. Pokiaľ si pamätá, tak výška neodvedenej tržby za mesiac december 2015 bola približne 4.000,-
eur a v januári 2016 to bola suma 3.000,- eur. Presné dátumy a výšky si nepamätá, ale všetky

podklady predložila na polícii. Samotný spôsob nevyplatenia tržby potom s obžalovaným riešil pán R.,
podľa ktorého vyjadrenia sa mu mal obžalovaný vyjadriť, že peniaze prehral. Ona s obžalovaným tieto
záležitosti neriešila. Vie však, že časť neodvedenej tržby dodatočne uhradil do pokladne, keď raz to mala
byť suma 1.400,- eur a následne 1.500,- eur, pričom za jeden mesiac mu bola zrazená aj jeho mzda.
Peniaze, ktoré vrátil do pokladne, prevzala od obžalovaného jej kolegyňa - pani Y.. Svedkyňa vo svojej

výpovedi ďalej poukázala na to, že pre odberateľov, ktorí platili v hotovosti, bol vystavený fiškálny doklad
z pokladne a následne im bol vystavený dodací list, ktoré účtovné doklady boli pánom K. odberateľom
odovzdané a ten od nich následne preberal hotovostné platby. Dodacím listom bola fakticky výdajka
tovaru zo skladu, kde bol rozpísaný tovar a jeho cena. Niektoré výdajky boli označené odberateľom,
iné neboli, pokiaľ šlo o ambulantný predaj. Ona si vždy po prevzatí tovaru zo strany obžalovaného

poznačila do knihy rozsah tovaru, ktorý mu bol vydaný, v akej hotovostnej sume a následne na konci
dňa očakávala, že bude prijatá od neho platba, ktorá keď došla, tak ju poznačila do knihy. To, že peniaze
do pokladne neodviedol práve obžalovaný, vyplýva z toho, že bol jediným vodičom, ktorý mal tieto veci
na starosť. V prípade, ak obžalovaný nemohol rozvoz vykonávať, zastupoval ho buď jeho otec alebo
skladník pán P., ktorí tiež boli oprávnení preberať platby od odberateľov, pričom kto vykonával rozvoz

v konkrétnych dňoch ona samozrejme vždy vedela. Ak nastal problém, že nedošlo k odovzdaniu tržby
po rozvoze, túto skutočnosť poznačila a uviedla aj konkrétne meno, kto neodviedol peniaze. Okrem
toho, že tržbu neodviedol obžalovaný, stalo sa, že túto tržbu neodviedol aj jeho otec, čo sa ešte bude
riešiť. Pozná aj pána C., či Č.. Či rozvoz tovaru zabezpečoval aj pán Uhrín, to nevie, ale v jeho prípade
problém s neodvedením tržby nebol. Pán Č. určite rozvoz nevykonával. V súvislosti s tržbami, ktoré

neboli odvedené zo strany obžalovaného, ona neoverovala u odberateľov, či títo prevzali tovar, resp.
odovzdali obžalovanému úhradu za dodaný tovar. Ona iba oznámila pánovi R., že p. K. neodviedol tržbu
za tovar, ktorý mu bol vydaný zo skladu. Zdôraznila, že žiaden z odberateľov sa však neohlásil s tým,
že by mu tovar nebol dodaný, prípadne aby oznamoval, že tento uhradí dodatočne. Nemá vedomosť o
tom, aby obžalovanému bol vydaný nejaký tovar zo skladu ešte po tom, čo dostal výpoveď. K výhradám

obhajoby, či sa stávalo, aby zamestnanci pred riadnou výplatou si ponechávali z tržby zálohu na mzdu
svedkyňa uviedla, že sa to stalo možno v 2 - 3 prípadoch, nebolo to pravidlom, no musela to schváliť
ekonómka pani P. alebo pán R.. Na otázku obhajoby, či jej niekedy osobne pán K. povedal, že prehral
peniaze z tržby, uviedla, že jej to nepovedal, ona sa to dozvedela od pána R.. Potom, keď obžalovaný
prišiel k nej do pokladne, tak sa ho len pýtala, že čo to porobil, pričom viedli rozhovor, pri ktorom jej

potvrdil, že tie peniaze naozaj prehral. Pri tomto rozhovore bola prítomná aj pani Y., ktorá už aktuálne vo
firmenepracuje.Doplnila,ženeodvedeniepeňazídopokladnepotom,čoobžalovanýsavrátilzrozvozov
v jednotlivých dňoch, vysvetľoval tým, že tržbu zabudol doma alebo že ju donesie dodatočne. Prípadne
ho sami naháňali s tým, že sa nedostavil do pokladne a neodviedol tržbu, čo vysvetľoval rovnakými
skutočnosťami. Až keď tržbu neodviedol po viacerých dňoch, tak to oznámili pánovi R., pričom predtým

sa stávalo, že niekedy tržbu dodatočne odviedol.

Svedkyňa J. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje v spoločnosti R. ako ekonómka a
je sestrou konateľa - pána R.. Obžalovaný bol zamestnancom spoločnosti od 16. 2. 2015, pričom
od pracovníčky pokladne, pani X., vie, že ako vodič prichádzal do kontaktu s peniazmi, ktoré mu

odovzdávali odberatelia za dodaný tovar, pričom na prelome rokov 2015 a 2016 došlo k situácii, keď
neodviedol dennú tržbu. Ku konkrétnym sumám, ani dátumom, sa nevie presne vyjadriť, ale vie, že
výška neodvedenej tržby presahovala cez 7.000,- eur, pričom časť tejto sumy bola uhradená a časť bola
riešená zrážkami zo mzdy. Celkový dlh má predstavovať okolo 4.000,- eur, pričom neeviduje žiadneskutočnosti, aby obžalovaný mal mať nejaké nároky voči firme z titulu nevyplatenia mzdy, ale určite v
tomto smere vypovedala na polícii a mala k dispozícii aj potrebné podklady. Zároveň uviedla, že pokiaľ
nejakásumanebolaobžalovanémuztitulumzdyvyplatená,taktobololenztohodôvodu,žebolapoužitá

na úhradu jeho dlhu za neodvedené tržby. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré nemal odviesť obžalovaný
tržbu, v tomto smere má len informáciu od pána R., že obžalovaný mal tieto peniaze prehrať niekde na
automatoch, no ona to s ním osobne neriešila.

V oboznámenej časti výpovede z prípravného konania vo vzťahu k vyplácaniu mzdy obžalovanému

uviedla, že zrážky zo mzdy boli vykonávané ústnou formou oznámením zo strany majiteľa, pričom sa
jednalo o zrážky za sumy z neodvedených tržieb, ktoré zrážky boli potom uvedené v mzdovom liste.
Obžalovanému bola vyplácaná časť mzdy na účet a časť v hotovosti, ako aj formou zrážok zo mzdy,
pričom si tiež bral aj zálohy v hotovosti. Po zrazení neodvedenej tržby za mesiac august 2015 mu bola
vyplatená suma 480,39 eur, za mesiac september 2015 suma 402,18 eur, za október 2015 suma 250,93
eur, november 2015 suma 387,37 eur, ktorých výšky výplat mu boli zaslané na účet. V mesiaci júl 2015

mu omylom bola dvakrát vyplatená mzda, a preto sa čiastočne táto suma prirátala k dlhu a priebežne
sa sťahovala, čo je tiež zaznamenané v mzdovom liste. V decembri 2015 mal mzdu 516,17 eur, z čoho
30,24 eur bolo stiahnuté za stravné lístky a zrážky zo mzdy, kvôli dlhu mal vo výške 485,93 eur a teda mu
nebolo nič vyplatené. Za január 2016 mal čistú mzdu 581,80 eur, za stravné lístky mu bolo zrazené 12,93
eur a zrážky zo mzdy kvôli dlhu predstavovali 568,84 eur a teda mu nebolo nič vyplatené, pretože vtedy

už vedeli o spreneverení veľkej sumy. S týmito tvrdeniami svedkyňa na hlavnom pojednávaní v celom
rozsahu súhlasila s tým, že vzhľadom na odstup času si jednotlivé sumy výplat a zrážok nepamätala.

V ďalšej časti výpovede svedkyňa uviedla, že jediným zamestnancom spoločnosti, ktorý mal na starosti
rozvoz tovaru, bol obžalovaný a v prípade, že bol nejaký problém a tento rozvoz vykonať nemohol, tak

ho zastúpil skladník pán P., prípadne otec pána K., ktorý vykonával pozíciu vedúceho skladu. Vo firme
pracovali aj pán Č. a C., no pán Č. pracuje na stavebnej pozícii. Pokiaľ si pamätá, tak rozvoz tovaru tento
vykonával vo výnimočných prípadoch a až po tom, čo K. odišli z firmy. K pánovi C. sa vyjadriť nevie.

Svedkyňa R. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v období od 1. 1. 2015 do 15. 2. 2016 pracovala

v spoločnosti R. na pozícii predavača - pokladníka vo veľkosklade alkoholu. Jej kolegyňou bola pani X.,
pričom zamestnancom spoločnosti bol aj obžalovaný, ktorý zabezpečoval rozvoz tovaru a v prípade ak
tento rozvoz nemohol vykonať, tak túto činnosť vykonával aj pán P., ktorý bol v spoločnosti skladníkom.
Nepamätási,žebyniektoinýzabezpečovalrozvoztovaru.MoholtobyťS..K.,bývalýmajiteľveľkoskladu
a otec obžalovaného, ale pokiaľ áno, tak iba v málo prípadoch. Čo sa týka pána Č., o tom, vie, že bol

zamestnancom spoločnosti R., ale myslí si, že on rozvoz alkoholu nerealizoval a čo sa týka pána C.,
o tom vie, že bol zamestnancom v čase, keď veľkosklad vlastnil ešte Ing. K., no nie je si istá, či bol
vôbec zamestnancom v čase, keď veľkosklad už vlastnila spoločnosť R. a nepamätá si, že by táto osoba
zabezpečovala rozvoz tovaru. Samotný rozvoz sa robil na jednom aute a pán P., prípadne Ing. K. robili
rozvoz iba výnimočne, napr. keď obžalovaný nebol v práci alebo bolo potrebné rýchlo dodať nejaký tovar,

pričom obžalovaný bol na rozvoze. Celý proces rozvozu tovaru prebiehal tým spôsobom, že zákazník si
väčšinou telefonicky objednal tovar, ktorý sa potom vyskladnil a obžalovaný potom zabezpečoval jeho
rozvoz po jednotlivých zákazníkov a zároveň aj prebral tržby, ktoré ešte toho istého dňa odovzdával v
pokladni a pokiaľ to nestíhal, tak to urobil nasledujúceho dňa. Pokiaľ pred vyskladnením tovaru tento
nebol hradený cez faktúru, tak buď ona alebo pani X. vystavili dodací list aj s účtenkou z pokladne, na

podklade ktorého dodacieho listu potom skladník vydal tovar a obžalovaný zabezpečil jeho rozvoz. Ona
ako pokladník mala potom vedomosť o tom, koľko peňazí je obžalovaný povinný odviesť po jednotlivom
rozvoze. V prípade, ak peniaze neodviedol, vždy bol urgovaný. Vie o tom, že obžalovaný bol spoľahlivý,
tržby odvádzal až na jeden prípad, keď malo dôjsť k situácii, že tržbu neodviedol, pričom malo ísť o
nejakú vyššiu sumu peňazí, no ona si už nepamätá, koľko. Pamätá si, že tento problém potom riešil

pán R. s Ing. K. a riešilo sa to aj cez ekonómku pani P.. Dochádzalo aj k situáciám, že obžalovaný
časť tržby neodviedol a túto si ponechal ako zálohu pred výplatným termínom, čo im však oznámil
a čo si oni zapísali a ekonómka mu to pri výplate zúčtovala. Pokiaľ záloha bola do výšky výplaty,
tak s tým nebol problém. Či túto možnosť využíval aj iný zamestnanec, to ona už nevie, možno otec
obžalovaného. O tom, kto vykoná rozvoz tovaru, nikto nerozhodoval, lebo rozvoz tovaru bola pracovná

náplň obžalovaného, iba pokiaľ v zamestnaní nebol, tak ho zastúpil pán P.. V súvislosti s neodvedením
tržby do pokladne jej obžalovaný túto skutočnosť nijako bližšie nevysvetľoval. Vo firme sa malo šuškať,
že to mal údajne prehrať na automatoch. Či časť neodvedenej tržby odviedol dodatočne, na to si už
nepamätá. Doplnila, že v spoločnosti sa nestalo, aby niekto iný než obžalovaný neodviedol tržbu.Svedok S. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je zamestnancom spoločnosti R. na pozícii skladník
-šofér.Natejtopozíciivobdobírokov2015aždojanuára2016pracovalajobžalovaný,ktorýbolvodičom

- rozvozcom tovaru. Ich vzťahy boli normálne a kamarátske. Objednávky tovaru prijímali telefonicky
pracovníčky pokladne, ktoré potom vytlačili doklad, na podklade ktorého bol zo skladu vydaný tovar a
ten bol odvezený až k zákazníkovi. Pokiaľ nebola dohodnutá platba cez faktúru, tak šofér pri odbere
tovaru od zákazníka prevzal hotovostnú platbu, ktorú v priebehu pracovnej doby odovzdal v pokladni a
ak to nestihol, tak na druhý deň. Rozvoz tovaru mal na starosti obžalovaný, prípadne bol zabezpečovaný

aj prostredníctvom jeho otca. Ak nikto z nich nebol v spoločnosti, tak musel ísť na rozvoz on. Pozná aj
pána Č. a C., no pán C. v tom čase už v spoločnosti nerobil a pán Č. bol síce zamestnancom firmy, ale
vykonával stavebnú činnosť. V súvislosti s rozvozom tovaru ďalej uviedol, že v pokladni mali knihu, do
ktorej zapisovali, komu ide tovar, v akej hodnote a zapisovalo sa aj odovzdanie tržieb. Kto tovar rozvážal,
to sa do knihy nezapisovalo, lebo bolo jasné, že rozvoz zabezpečoval len jeden človek. Iba v prípade,
ak išli dvaja s rozvozom, tak sa potom do knihy poznačilo, kto bol na rozvoze. Má vedomosť o tom, že

obžalovaný nemal odviesť do pokladne nejakú väčšiu sumu peňazí, cca 7.000,- až 7.500,- eur, pretože
vo firme bolo z toho veľké haló. Pokiaľ vie, tak to mali byť viaceré dni za sebou. On osobne sa aj rozprával
s obžalovaným, prečo to urobil, na čo mu tento povedal, že peniaze prehral v pokri a keď sa spýtal, ako
mohol prehrať také veľké peniaze, tak mu povedal, že tie peniaze chcel vyhrať naspäť. Z rečí vie, že
nejaké peniaze potom obžalovaný aj vrátil a nejaké peniaze mu zamestnávateľ zrazil z výplaty. On ako

zamestnanec si nikdy neponechával tržby od zákazníkov ako zálohu na výplatu, ani nevie o tom, že by
si niekto časť tržieb takýmto spôsobom ponechával. Keď potreboval peniaze, tieto si mohol ísť požičať,
ale musel o tom vedieť vedúci a ekonómka a peniaze mu potom boli zrazené z výplaty. Vie, že problémy
s odovzdávaním tržieb vo firme mal aj otec obžalovaného.

Svedok Ing. R. K. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od roku 1996 podnikal
v oblasti veľkopredaja liehovín, pričom v roku 2015 mal finančné problémy. Jeho bývalý zamestnanec
pán Č.Ý. ho informoval, že sa pozná s pánom R., ktorý má finančné prostriedky a ktorý by mohol vstúpiť
do spoločnosti. Preto sa skontaktoval s pánom R. a uzavreli dohodu, že všetky veci súvisiace s jeho
podnikanímprevedienafirmuR.,s.r.o.,ktorejkonateľombolprávepánR.,čosaajstalo.PánR.muvšak

doteraz nezaplatil za všetky veci, ktoré využíva. On sa stál potom zamestnancom v spoločnosti R., kde
mal postavenie vedúceho prevádzky veľkopredajne liehovín. Nevie nič o tom, aby jeho syn si ponechal
nejaké finančné prostriedky z tržieb, ktoré získal po rozvoze tovaru v období rokov 2015 až januára 2016
tak, ako ho z toho obviňuje pán R. a ani nevie, o akú sumu sa malo jednať. V januári 2016 chcel s p. R.
doriešiťotázkuvzájomnéhofinančnéhovysporiadania,očotentonemalzáujem.Zavádzalho,predkladal

mu nepravdivé podklady spojené s ekonomikou veľkoskladu a napokon to dopadlo tak, že jemu, synovi
prípadne ďalším nepohodlným zamestnancom dal výpovede, resp. nepredĺžil im pracovné zmluvy. Pán
R. však nikdy nespomínal, že má problém s jeho synom v súvislosti s neodvedením tržby do pokladne v
čase,keďsynpôsobilnapracovnejpozíciišofér-skladník.Takistouviedol,ževdecembri2015ažjanuári
2016 zapojení do rozvozu tovaru v spoločnosti R. boli okrem jeho syna - obžalovaný aj on, p. Č., p. P. a

možno aj ďalší syn R.. Takisto uviedol, že výplata vo firme sa vyplácala v hotovosti, častokrát aj vopred
preddavkom z pokladne, čo sa potom poznačilo a ekonómka to zaevidovala a účtovne spracovala.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä podkladov predložených
poškodenou spoločnosťou R., s. r. o., predovšetkým pracovnej zmluvy obžalovaného, výdajkami tovaru,

mzdového listu obžalovaného, oznámením o skončení pracovného pomeru obžalovanému, zápočtovým
listom a výplatných lístkov obžalovaného, správami sociálnej poisťovne o vymeriavacích základoch
obžalovaného a poberaní nemocenských dávok, výpisu z obchodného registra poškodenej spoločnosti,
ďalších dodatočne predložených listinných dôkazov zo strany poškodeného, a to zoznamu pohybov
dennej uzávierky elektronickej registračnej pokladnice za jednotlivé dni súvisiace s trestným stíhaním

obžalovaného, knihou jázd, kópiami pokladničnej knihy a výdajok tovaru, charakteristík a registra trestov
obžalovaného, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, posledný
zamestnávateľ - spoločnosť R., s. r. o. ho hodnotí ako pracovitého, ktorý si svoje povinnosti plnil aj

na úkor svojho voľného času s výhradou nedodržiavania začiatku pracovnej doby a neodovzdávania
zverených peňazí inkasovaných v platobnom styku so zákazníkmi. Trestne stíhaný doposiaľ nebol,
v evidencii priestupkov má 9 záznamov, všetko za priestupky na úseku cestnej premávky menej
závažného charakteru.Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a že

tento spáchal práve obžalovaný R. K.. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu
usvedčujú vypočutí svedkovia, a to najmä E. R., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní poukázal na skutočnosti spojené s neodvádzaním tržieb preberaných od zákazníkov zo
strany obžalovaného v jednotlivých obdobiach a jednotlivých výškach. Výpovedi uvedeného svedka
korešpondujú aj výpovede ďalších vypočutých svedkov, a to L. X. a R. Y. - zamestnankýň poškodeného,

ktoré pracovali ako pokladníčky, ktoré vypovedali o okolnostiach vydávania tovaru obžalovanému na
rozvoz pre zákazníkov a ktoré sa vyjadrovali aj k okolnostiam spojeným s preberaním platieb zo
strany obžalovaného za tento tovar a povinnosťou odovzdať platby v pokladni. Rovnako poukázali aj
na to, že zo strany obžalovaného v mesiacoch december 2015 a január 2016 nedošlo k odovzdaniu
tržieb do pokladne v rozsahu cca 7.000,- eur, ktorú vec už potom riešil E. R. - majiteľ firmy. Výpoveď
uvedenýchsvedkovjevzhodeajsvedkyneJ.P.-ekonómkyfirmy,ktorárovnakopotvrdila,žeobžalovaný

neodvádzaltržbyzadodanýtovarodzákazníkovdopokladne,čosadozvedelaodpracovníčkypokladne
- L. X.. Svedok S. P. rovnako potvrdil, že má vedomosť o tom, že obžalovaný vo firme neodviedol do
pokladneväčšiusumupeňazícca7.000,-až7.500,-eur.Potvrdil,žeotomtoproblémesasobžalovaným
osobne rozprával, na čo mu tento povedal, že peniaze prehral v pokri. Tvrdeniam uvedeného svedka,
že obžalovaný peniaze prehral na hazardných hrách zodpovedá aj tvrdeniu svedka E. R., ktorý

rovnako potvrdil, že aj jemu sa obžalovaný priznal, že takýmto spôsobom naložil s neodvedenou
tržbou, čo potvrdila aj svedkyňa X.. V zhode s výpoveďami uvedených svedkov sú aj listinné dôkazy,
ktoré potvrdzujú, že obžalovaný v období, pre ktoré je stíhaný, bol zamestnancom poškodeného,
keď pôsobil na pracovnej pozícii vodiča rozvozcu tovaru až do 25. 1. 2016, kedy zamestnávateľ
písomne s ním okamžitou formou ukončil pracovný pomer. Či a kedy bolo takéto okamžité ukončenie

pracovného pomeru obžalovanému oznámené, to z vykonaných dôkazov nevyplýva. Z výsluchov
vypočutých svedkov bolo ďalej preukázané, že bol to práve obžalovaný, ktorý v spoločnosti prioritne
vykonával rozvoz tovaru a preberal tržby od zákazníkov, pričom bol prakticky jediným na takejto pozícii.
Vypočutí svedkovia potvrdili, že reálne, avšak ojedinele došlo k situáciám, že rozvoz tovaru v prípade
neprítomnosti obžalovaného zabezpečovali aj iné osoby, a to buď otec obžalovaného Ing. R. K., ktorý

pôsobil ako vedúci skladu spoločnosti poškodeného, prípadne svedok S. P. - skladník. V prípade,
ak rozvoz vykonávali tieto iné osoby, tieto skutočnosti boli pracovníčkam pokladne známe, pričom
v takýchto prípadoch nedochádzalo k problémom s odovzdávaním peňazí. Z výsluchov vypočutých
svedkov vyplynulo, že problém s odovzdávaním tržieb bol výlučne na strane obžalovaného, resp. aj jeho
otca, ktorá vec sa však rieši samostatne. Vo veci bol vypočutý ako svedok aj otec obžalovaného - R.

K., kt. vo svojej výpovedi uvádzal, že nemá žiadne vedomosti o tom, aby jeho syn si ponechal nejaké
finančné prostriedky z tržby v období mesiaca december 2015 a január 2016. Vo svojej výpovedi ďalej
poukazoval na nevyriešené finančné záležitosti, ktoré má on s E. R. a ktoré súvisia s podnikateľskými
aktivitami. Takto vykonané dôkazy jednoznačne preukazujú vinu obžalovaného, aj keď obžalovaný vo
veci nevypovedal, súčasne vyvracajú aj jeho obranu, že rozvoz tovaru v jednotlivých dňoch mohli

vykonávať aj iné osoby resp. že ponechávanie si záloh na výplatu bolo vo firme bežné, a preto sa
sprenevery nedopustil. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa Bakóová vypovedala
o poskytovaných zálohách obžalovanému s tým však, že išlo o zálohy z predchádzajúceho obdobia,
ktoré boli realizované po tom, čo obžalovaný požiadal o ich vyplatenie a čo bolo v spoločnosti evidované
a riadne zúčtované. Tvrdenia, že v spoločnosti bolo úplne bežné tak, ako to prezentuje obžalovaný,

ponechávať si tržby ako zálohu na výplaty, vyvracia vo svojej výpovedi svedok P., ktorý v tomto smere
vypovedal, že nemá vedomosť o tom, aby si niekto nechával časť tržieb ako zálohu na výplatu, ale pokiaľ
niekto potreboval peniaze, mohol si tieto požičať, no musel o tom vedieť tak vedúci, ako aj ekonómka
a potom mu boli zrazené z výplaty. Vo vzťahu k skutočnosti, že obžalovaný sa nemohol dopustiť
spreneveryajdňa26.1.2016,pretoževtomčaseužnebolvspoločnostizamestnaný,jepotrebnéuviesť,

že z vykonaných dôkazov nevyplýva zistenie, kedy sa obžalovaný o okamžitom skončení pracovného
pomeru dozvedel, ale vyplýva iba zistenie z dokladov predložených sociálnou poisťovňou, že od 27. 1.
2016 bol práceneschopným a bol poberateľom nemocenských dávok. Vo vzťahu k tejto skutočnosti je
súčasťou spisu aj písomné vyjadrenie poškodeného (na čl. 109), z ktorého vyplýva, že poškodený sa
až dodatočne dozvedel, že dňa 26. 1. 2016 rozvoz tovaru vykonal obžalovaný na základe požiadavky

svojho otca. Uvedené skutočnosti potom nevylučujú, že obžalovaný sa reálne čiastočného skutku zo
dňa 26. 1. 2016 mohol dopustiť a dopustil sa ho aj napriek tomu, že v spoločnosti poškodeného už
zamestnaný nebol.Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako pokračovací prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá
mu bola zverená a spôsobil tým väčšiu škodu, teda škodu presahujúcu 2.660,- eur.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti
sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
uvedeného trestného činu je ochrana majetkových hodnôt cudzích subjektov pred neoprávneným
nakladaním s týmito prostriedkami zo strany osôb, ktorým takéto hodnoty boli na určený účel zverené.

Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V prípade obžalovaného za takéto konanie tomuto hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov.
Poľahčujúce okolnosti, ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 resp. § 37 Trestného zákona súd nezistil
žiadne. Pri ukladaní trestu prihliadajúc na účel trestu tak, ako ho definuje ust. § 34 ods. 1 Trestného
zákona súd s poukazom na okolnosti skutku a osobu obžalovaného potom mal za to, že sledovaný účel

bude možné dosiahnuť aj uložením alternatívneho trestu, pre uloženie ktorého boli splnené zákonné
podmienky, a to trestu povinnej práce, pričom za primeranú výmeru trestu súd považoval výmeru 150
hodín. V prípade, ak by obžalovaný takto uložený trest nevykonal, potom v súlade so zákonom za každé
neodpracované 2 hodiny trestu povinnej práce hrozil trest odňatia slobody vo výmere jedného dňa.

Súd má za to, že takto uložený trest bude dostatočne výchovne vplývať na obžalovaného tak, aby tento
do budúcna viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti.

Zároveň súd rozhodol aj o nároku poškodeného na náhradu škody tak, že obžalovaného zaviazal na
úhradu spôsobenej škody, a to vo výške 4.391,81 eur, o základe ktorej, ako aj o jej rozsahu pochybnosti

nemal a to vzhľadom na vykonané dokazovanie, keď súčasne zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný
spôsobenú škodu čiastočne uhradil vo výške 1.400,- a 1.500,- eur a takisto zo strany zamestnávateľa
na úhradu spôsobenej škody bola použitá aj suma 485,93 eur a 568,84 eur z titulu zrážok zo mzdy, na
ktorú by obžalovanému inak vznikol nárok.
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tým väčšiu škodu,

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.