Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113224008
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113224008.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou so sídlom Ružová dolina 10,
821 08 Bratislava, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie
sumy 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.

19C/131/2014-133 zo dňa 20.06.2018 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 19C/131/2014-133 zo dňa 20.06.2018 priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd

odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom
č .k. 19C/131/2014-88 zo dňa 11.03.2016, právoplatným dňa 27.02.2018 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/378/2016-116 zo dňa 20.09.2017 tak, že žalobcovi priznal žalovanú
sumu 3.000 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.07.2013 do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Z uvedeného mal súd za to, že neúspech žalobcu

spočíval v časti týkajúcej sa príslušenstva, predstavujúcom úroky z omeškania a s poukazom na
priznanú výšku dlžnej sumy istiny predstavujú zanedbateľnú časť, a preto má žalobca právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca klamal a
uviedol žalovaného, ktorý je dôchodcom a po ťažkej chorobe, do omylu. Požiadal súd o objektívne

posúdenie veci.

3. Po doručení odvolania žalovaného súd prvej inštancie žalovaného vyzval na odstránenie vád
podaného odvolania presným označením procesných strán, uvedením, proti akému uzneseniu
odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napadnuté uznesenie napáda a čoho sa domáha (odvolací
návrh). Súčasne súd prvej inštancie poučil žalovaného, že v prípade neodstránenia vád odvolania v

lehote 10 dní, súd odvolanie odmietne postupom podľa § 386 písm. d) CSP.

4. Podaním zo dňa 07.08.2018 žalovaný doplnil svoje odvolanie, pričom žiadal oslobodenie od súdnych
poplatkov. Žalovaný je dôchodcom a ledva prežije z dôchodku. Namietal, že nevidí dôvod, aby mal
zaplatiť trovy konania, pretože žalobca aj jeho advokátka klamali a uviedli žalovaného do omylu.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní vecibez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozhodujúc o včas podanom odvolaní
žalovaného uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 3.000 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom
skutkovom základe, že žalobca odovzdal žalovanému sumu 7.365,60 eura, aby uvedenú sumu odovzdal
ich bratovi Milanovi v Nemecku. Žalovaný však uvedenú sumu neodovzdal, ale vrátil žalobcovi sumu
4.365,60 eura s tým, že sumu 3.000 eura si ponechal z dôvodu, že túto sumu žalovanému dlhoval

ich brat Milan. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č .k. 19C/131/2014-88 zo
dňa 11.03.2016, právoplatným dňa 27.02.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k.
5Co/378/2016-116 zo dňa 20.09.2017 tak, že žalobcovi priznal žalovanú sumu 3.000 eur spolu s 5,5 %
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.07.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania
žalobu zamietol. Následne napadnutým uznesením č. k. 19C/131/2014-133 zo dňa 20.06.2018 rozhodol
súd prvej inštancie o trovách konania tak, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi. Proti tomuto

rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, preto je predmetom tohto odvolacieho konania preskúmanie
správnosti rozhodnutia o trovách konania.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,

inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela

zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť
zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady
trov konania podľa § 257 CSP.

12. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade
uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na
sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej strane konania. Nedá
sa však vylúčiť takýto nárok aj voči intervenientovi alebo inému subjektu sporového konania. Nároky

na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému
nástupcovi pôvodnej strany aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene subjektov. Základným
meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv
určujepomerúspechučineúspechuvoveci,aažkeďdošlokpomernémurozdeleniunáhrady,vypočítajú
saskutočnevynaloženénáklady,atoutejstrany,ktorejúspechbolvyššíamátedanároknaichnáhradu.

13. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného dospel k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. V
predmetnom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.000 eura spolu s 9
% ročným úrokom z omeškania odo dňa 18.07.2013 do zaplatenia. Žalobca bol úspešným v časti

zaplatenia sumy 3.000 eur a v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej
sumy od 18.07.2013 do zaplatenia. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca bol v predmetnom konaní
úspešným takmer v celom rozsahu, neúspešným bol len v časti príslušenstva - ročného úroku z
omeškania prevyšujúceho 5,5 %, ktorý žalobcovi súd nepriznal. Jeho neúspech bol len v nepatrnej časti,a teda v súlade s § 255 ods. 1 CSP má žalobca nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V
danej veci by bolo nespravodlivé, pokiaľ by súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom
na jeho procesný úspech, keďže strana, ktorá je v sporovom konaní procesne úspešnou, má nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu. Keďže pre posúdenie nároku na náhradu trov konania je podľa
ustanovenia§255ods.1CSPpodstatnýpredovšetkýmúspechvkonaníažalobcabolvkonaníúspešný,
žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaným namietaná skutočnosť, že je dôchodcom
a po operácii, nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému žalobcovi, s
prihliadnutím aj na skutočnosť, že žalovanému nebolo v predmetnom konaní priznané ani oslobodenie

od súdnych poplatkov.Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný žiadne dôvody, ktoré
by odôvodňovali iný výrok o náhrade konania neuviedol a nepreukázal.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd po prejednaní veci s prihliadnutím na všetko vyššie uvedené
nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania. Odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že sa mu náhrada týchto trov nepriznáva, pretože
mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).