Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 28, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/157/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6710215374.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa
H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Q. R. Č.. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Ulianko &
Holčík s.r.o., IČO: 36 856 517, so sídlom Zvolen, Nám. SNP č. 41, proti odporcovi v I./ rade Y. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Ela Kocková, so sídlom Hontianske
Nemce č. 406, proti odporcovi v II./ rade R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, odporcovi v III./ rade

Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č.. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Ela Kocková, so sídlom
Hontianske Nemce č. 406, odporcovi v IV./ rade T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y.. C.. Š. Č.. XXX/XX,
zastúpený advokátkou JUDr. Ela Kocková, so sídlom Hontianske Nemce č. 406, odporcovi v V./ rade
N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Q. R. Č.. XX, odporcovi v VI./ rade S. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Ž., Y. Č.. X/XX, odporcovia v V./ a v VI./ rade zastúpení advokátkou Mgr. Nataša Jarkovská,
so sídlom Bratislava, Haburská č. 9, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nadobudnutie
vecného bremena vydržaním, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku - parcela registra „C“ parcela
č. XX/X o výmere 582 m2, záhrady, nachádzajúceho sa v katastrálnom území R., zapísaného na liste
vlastníctva č. XXX.

Súd návrh v časti, že navrhovateľ ako výlučný vlastník stavby - garáže bez súpisného čísla, postavenej

na pozemku - parcela registra „C“ parcela č. XX/X, nadobudol vydržaním vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok - parcela
registra „C“ parcela č. XX/X o výmere 64 m2, zastavané plochy a nádvoria, vytvorený Geometrickým
plánom č. 23/2011, vyhotovený Ing. Dušanom Matušovom ALL GEO - Geodetická kancelária, geodetom
s miestom podnikania 269, 962 41 Bzovík, IČO: 34 793 305, autorizačne overeným dňa 28.02.2012 K..
T. S., úradne overeným dňa 10.03.2011 K.. R. H., pracovníkom Správy katastra Krupina, z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen a následne po pripustení zmeny návrhu
uznesením okresného súdu č.k. 8C/157/2010-144 zo dňa 08.08.2011 domáhal, aby súd určil, že
navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku - parcela registra „C“ parcela č. XX/X o výmere 582 m2,
záhrady, nachádzajúceho sa v katastrálnom území R., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX. Zároveň

žiadal,abysúdurčil,ženavrhovateľakovýlučnývlastníkstavby-garážebezsúpisnéhočísla,postavenej
na pozemku - parcela registra „C“ parcela č. XX/X, nadobudol vydržaním vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok - parcelaregistra „C“ parcela č. XX/X o výmere 64 m2, zastavané plochy a nádvoria, vytvorený Geometrickým
plánom č. 23/2011, vyhotovený Ing. Dušanom Matušovom ALL GEO - Geodetická kancelária, geodetom
s miestom podnikania 269, 962 41 Bzovík, IČO: 34 793 305, autorizačne overeným dňa 28.02.2012 K..

T. S., úradne overeným dňa 10.03.2011 K.. R. H., pracovníkom Správy katastra Krupina.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k 13C/155/1998, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3. 4. 1999, bolo určené, že vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XX/
X, záhrady, o výmere 582 m2 v katastrálnom území R., je navrhovateľ. Tento pozemok navrhovateľ
nadobudol pôvodne spolu s manželkou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.1995 od predávajúcich

T. F. st., nar. XX.XX.XXXX, E. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a T. F. ml., nar. XX.XX.XXXX. Pôvodne boli
uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území R. a to pod parcelným
číslom XX/X, diel 1, druh pozemku zastavané plochy o výmere 800 m2, a diel 2, záhrady o výmere
317 m2, pozemok parcelné číslo XX/X, druh pozemku zastavané plochy o výmere 45 m2, pozemok
pod rodinným domom parcelné číslo XX/X, druh pozemku zastavané plochy o výmere 170 m2 a
rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele č. XX/X. Všetky tieto nehnuteľnosti boli vtedy

zapísané Katastrálny úradom v Banskej Bystrici, Okresným úradom v Krupine, katastrálnym odborom,
v katastrálnom území R. na LV č. XXX. S manželkou uzatvoril dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. K týmto
jeho nehnuteľnostiam prechádzal peši ako aj jazdil osobným a nákladným motorovým vozidlom cez
susedný pozemok. Už v čase keď tieto nehnuteľnosti kupoval, bol totiž prístup k týmto nehnuteľnostiam

po tomto pozemku, pričom tomu zodpovedalo a aj v súčasnosti zodpovedá usporiadanie pozemku,
oplotenie, rozmiestnenie garáže, letnej kuchyne, maštale a iné stavby. Jeho vtedajšia suseda a
vlastníčka susedných nehnuteľností E. R., rod. F. osvedčením o vydržaní dočasne získala ním kúpenú
parcelu XX/X (pôvodne parcela č. XX/X, diel 1, druh pozemku zastavané plochy o výmere 800 m2 a diel
2 záhrady o výmere 317 m2) do svojho výlučného vlastníctva. Ako jeden z podkladov pre osvedčenie o

dedičstve slúžil aj geometrický plán Meračskej kancelárie Ing. Ján Šrámka, číslo geometrického plánu
131/98 zo dňa 25.05.1998. Týmto geometrickým plánom zanikla parcela č. XX/X, diel 1 druh pozemku
zastavané plochy o výmere 800 m2 a diel 2 záhrady o výmere 317 m2 a vznikli nové parcely. Jednou
z nich je aj parcela č. XX/X o výmere 582 m2, pričom Okresný súd Zvolen svojim rozhodnutím pod
sp.zn. 13C/155/98-33, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.1999 určil, že uvedená parcela je v

jeho vlastníctve. Na základe tohto bol presvedčený, že je vlastníkom týchto nehnuteľností až dodnes.
V polovici júla 2010 sa navrhovateľ dozvedel, že susedné nehnuteľnosti, ktorých pôvodnou vlastníčkou
bola pani E. R., kúpili od jej dedičov, odporcov v I./ až v IV./ rade noví vlastníci a to odporcovia v V./
a v VI./ rade. Približne v polovici mesiaca júl 2010 ich informoval, že cez ich pozemok viedla kedysi
cesta, ktorú predtým využívali aj iní obyvatelia obce Jalšovík a že parcelu ktorú kúpili využíva dodnes

aj on na prístup k jeho pozemkom a to peši, osobnými, ako aj nákladnými motorovými aj nemotorovými
vozidlami.OdporcoviavV./avVI./radetietojehoprávaspochybnilianavyšeuviedli,žekúpiliajpozemok
parc.č. XX/X (podľa geometrického plánu č. 131/98 parcelné číslo XX/X), a teda je v ich podielovom
spoluvlastníctve. Navrhovateľ ich informoval, že tento pozemok nemohli kúpiť, pretože tento kúpil on a
je aj v jeho vlastníctve na základe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/155/98-33, ktorý je už

právoplatný. V júli 2010 postavili odporcovia v V./ a v VI./ rade bránu na pozemku XX/X tak, aby nemal
prístup k svojim nehnuteľnostiam ako doteraz, a neumožnili mu prechod ani prejazd týmto pozemkom.
Potom ako zistil, že uvedený pozemok je prepísaný na odporcov v V./ a v VI./ rade, bol sa
informovať na Správe katastra v Krupine, pričom riaditeľ správy katastra mu oznámil, že rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/155/98-33 nemajú a majú údajne len doručenku tohto rozhodnutia.

Dňa 17.08.2010 si vyžiadal od Správy katastra Krupina tituly nadobudnutia jeho pozemku parc.č. XX/
X, pričom zistil, že tento pozemok bol pod parc.č. XX/X (teda čiastočne v stave pred vypracovaním
geometrického plánu Meračskou kanceláriou Ing. Jána Šrámku) zahrnutý do súpisu aktív v Osvedčení
o dedičstve 16D/805/2006, Dnot 250/06, ktoré vydal JUDr. Ľubomír Spodniak a ktoré nadobudlo účinky
právoplatného dedičského rozhodnutia dňom 08.01.2008. Pozemok parc.č. XX/X nemohol byť zaradený

do súpisu aktív po zomrelej poručiteľke E. R., nakoľko vyššie spomínaným geometrickým plánom č.
131/1998 bola z pôvodnej parcely č. XX/X v dieloch 864 m2 záhrady a 515 m2 zastavané plochy a
nádvoria vyčlenená nová parcela č. XX/X o výmere 582 m2 a rozhodnutím Okresného súdu Zvolen bola
určená do jeho výlučného vlastníctva. Na základe tejto skutočnosti vlastnícke právo odporcovia v I./ až
v IV./ rade nemohli nadobudnúť, pretože poručiteľka E. R. nemohla byť vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.

Jeho dobromyseľné, nepretržité a nerušené užívanie pozemku parc.č. XX/X zodpovedajúce vecnému
bremenu v prospech vlastníka pozemku prac.č. XX/X spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
osobnými, nákladnými motorovými a nemotorovými vozidlami cez priľahlý pozemok parc.č. XX/X môžu
dosvedčiť aj svedkovia Š. Y., R. Y., U. F. a Jozef H.. Nakoľko pokus o pokonávku medzi účastníkmizostal bezvýsledný, lebo odporcovia odmietli s ním komunikovať žiada, aby súd rozhodol tak, ako je
vyššie uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/155/98-33 zo dňa 21.10.1998, ktorý sa stal
právoplatným dňa 04.03.1999 bolo zistené, že týmto rozsudkom sa v prospech H. H. (t.j. navrhovateľ
v tomto konaní) určilo, že on je vlastníkom nehnuteľností parc.č. XX/X záhrada o výmere 582 m2 v

katastrálnom území R. vytvorenej geometrickým plánom pod č. 131/98 zo dňa 25.05.1998. Odporkyňou
v tomto konaní bola E. R., rod. F., nar. XX.XX.XXXX. V odôvodnení uvedeného rozsudku sa okrem iného
uvádza, že z notárskej zápisnice č. N 168/1997 zo dňa 17.09.1997 bolo zistené, že odporkyňa sa na
základe osvedčenia stala vlastníčkou nehnuteľností a to parcela č. XX/X záhrady o výmere 864 m2,
zastavené plochy a nádvoria o výmere 515 m2 a ... Svoje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
zdôvodnila tým, že jej nebohí rodičia R. F. s Y., rod. Y., si na základe stavebného povolenia vydaného

bývalým ONV Zvolen postavili dom na parcele č. 18. Zároveň v tomto konaní bolo preukázané, že
pôvodnáparcelač.XX/X,zktorejbolavytvorenáparcelač.XX/XaXX/X,ktorejsanazákladeosvedčenia
stala vlastníčkou odporkyňa, predtým užíval právny predchodca navrhovateľa T. F. s rodinou a to od
útleho veku. V rámci kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.1995 navrhovateľ spolu s manželkou odkúpili od
T. F.V., E. V., E. Q. a T. F. ml. okrem iných nehnuteľností aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,

parc.č. XX/X - diel 1 zastavené plochy o výmere 800 m2, KN a záhrady o výmere 317 m2. Na základe
týchto skutočností súd po vykonanom dokazovaní dospel k tomu záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný a určil, že práve navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností parc. KN č. XX/X, záhrady o výmere
582 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 131/1998 zo dňa 25.05.1998, nakoľko mal hodnoverným
spôsobom za preukázané, že predmetnú parcelu navrhovateľ odkúpil od pôvodného vlastníka a to T.

F.. Poukázal aj na to, že čo sa týka tvrdenia odporkyne, že sa stala vlastníčkou týchto nehnuteľností
vydržaním na základe právneho úkonu, ktorým bola notárska zápisnica, ktorá osvedčila, že predmetné
nehnuteľnosti ona dobromyseľne užívala, túto obranu odporkyne súd považoval za účelovú a mal ju
vyvrátenú svedeckými výpoveďami, ktorými bolo preukázané, že predmetnú parcelu užívala rodina T. F..

Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi: T. F. st., E. V., E. Q. a T. F. ml. a kupujúcimi:
H.Š. H. (navrhovateľ) a R. H. (manželka navrhovateľa) bolo zistené, že predmetom tejto zmluvy boli
okrem iných nehnuteľností aj nehnuteľnosti a to parc.č. XX/X, diel 1 zastavané plochy o výmere 800 m2
a záhrady o výmere 317 m2 a parc.č. XX/X.

Na základe Geometrického plánu č. 131/98 bolo zistené, že týmto geometrickým plánom došlo k
odčleneniuzparcelyč.XX/X,ktorámalapôvodnevýmeruspolu1.379m2stým,žesavytvorilaparcelač.
XX/X o výmere 282 m2, vedená ako záhrady a o výmere 515 m2 vedená ako zastavané plochy a vznikla
ešte jedna parcela a to XX/X o výmere 582 m2 vedená ako záhrady, kde je ako vlastník uvedený H. H.,
R. Č.. XX. Uvedený geometrický plán bol vyhotovený Meračskou kanceláriou Ing. Jána Šrámku, Zvolen.

Na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 16D/805/2006, Dnot 250/06, ktorým sa prejednávalo dedičstvo
po poručiteľke E. R., rod. F., zomr. dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že účastníkmi a dedičmi tohto konania
boli Y. R., R. R., Y. R. a T. R. (t.j. odporcovia v I./ až v IV./ rade), ktorí mali dediť každý po 1-ine. V rámci
súpisu aktív a pasív dedičstva bola do konania zahrnutá aj nehnuteľnosť a to parcela č. XX/X záhrady

o výmere 864 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2, zapísané na LV č. XXX, katastrálne
územie R.. Každý z dedičov zdedil po 1-ine z tejto nehnuteľnosti.

Na základe Kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi odporcami v I./ až v IV./ rade ako predávajúcimi a
odporcami v V./ a v VI./ rade ako kupujúcimi, uzatvorenej dňa 12.04.2010 bolo zistené, že predmetom

tejto zmluvy bol okrem iných aj predaj parcely č. XX/X/X o výmere 864 m2, pozemku - záhrada a
parcely č. XX/X/X o výmere 515 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie
R., zapísané na LV č. XXX, kde predávajúci každý ako vlastník v 1-ine previedli do podielového
spoluvlastníctva odporcov V./ a VI./ predmetné nehnuteľnosti.

Na základe listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R. bolo zistené, že ku dňu 10. 6. 2010 sú ako
vlastníci pozemku parc.č. XX/X o výmere 515 m2, vedené ako zastavané plochy a nádvoria, vedení
odporcovia v V./ a v VI./ rade.Súd z výpisu LV č. XXX, katastrálne územie Jalšovík zistil, že vlastníkom parcely č. XX/X o výmere 46
m2 je navrhovateľ.

Na základe notárskej zápisnice N 168/97, Nz 177/97, spísanej JUDr. Želmírou Boborovou bolo zistené,
že touto zápisnicou si E. R., t.j. právna predchodkyňa odporcov v I./ až v IV./ rade dala osvedčiť, že na
základe vydržania vydržala okrem iných aj parcelu č. XX/X, katastrálne územie R. o výmere 864 m2
záhrady a 515 m2 zastavané plochy. Zápisnica bola spísaná dňa 17.09.1997.

Súd z geometrického plánu, vypracovaného Ing. Dušanom Matušovom, ALL GEO - Geodetická
kancelária, č. 23/2011 zistil, že týmto plánom došlo k rozdeleniu parcely XX/X o výmere 515 m2 na 2
parcely a to XX/X o výmere 451 m2 a XX/X o výmere 64 m2, obe vedené ako zastavané plochy.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcov v V./ a v VI./ rade zistil, že títo uznávajú vlastníctvo
navrhovateľa k predmetnému pozemku a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.

13C/155/98 v prípade ak sa preukáže, že tento rozsudok, ktorý bol pripojený v tunajšom spise, je totožný
s rozsudkom v spise sp.zn. 13C/155/98. Zároveň uvádzajú, že voči rozhodnutiu súdu ohľadne pozemku
parc.č. XX/X, katastrálne územie R., nemajú žiadne námietky. Poukazujú však aj na tú skutočnosť, že
podľa nich navrhovateľ nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou pri zápise jeho vlastníckeho práva na
základe vyššie uvedeného rozsudku s tým, že on si mal tiež počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, majetku a prírode v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a na toto poukazujú z toho dôvodu,
že on sám si mal prakticky dosledovať tú skutočnosť, aby jeho vlastnícke právo k predmetnej parcele
bolo zapísané aj v katastri nehnuteľností. Na toto poukazujú z dôvodu, že trovy konania by v tomto
prípade mal znášať navrhovateľ a to aj v prípade jeho úspechu.
Zároveň sa vyjadrili k zriadeniu vecného bremena vydržaním s tým, že podľa nich toto vecné bremeno

vydržaním nevzniklo, pričom poukazujú tu na viacero skutočností a jednou z týchto skutočností je aj
to, že navrhovateľ, ktorý okrem iných nadobudol aj túto nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 22.05.1995, v uvedenej kúpnej zmluve nie je žiadna zmienka o zriadení vecného bremena, resp.
o práve, ktoré by takémuto vecnému bremenu mohlo zodpovedať. Poukazujú na to, že v minulosti cez
pozemok, cez ktorý by malo byť zriadené vecné bremeno prechodu navrhovateľom, kedysi viedla cesta,

ktorú využívali aj ostatní obyvatelia ako prístup k svojim pozemkom s tým, že držiteľ musí byť v dobrej
viere, že jemu patrí takéto právo a že niekedy mu takéto právo vzhľadom k všetkým okolnostiam bolo aj
poskytnuté. Keďže nestačí len jeho subjektívny pocit, že mu takéto právo patrí, musí takúto skutočnosť
preukázať a musí byť dobromyseľný vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Čo sa týka vydržania vecného
bremena, toto by nebolo spravodlivé aj z toho dôvodu, že takéto vecné bremeno by neprimerane

zasahovalo do vlastníckeho práva odporcov v V./ a v VI./ rade, pričom navrhovateľ má prístup k svojim
nehnuteľnostiam zabezpečený aj cez iný a to ním vlastniaci pozemok a teda nie je potrebné, aby
prechádzal cez pozemok odporcov v V./ a v VI./ rade.

Súd z písomného vyjadrenia zaslaného právnou zástupkyňou odporcov v I./, III./ a v IV./ rade zistil, že

čo sa týka samotného určenia vlastníckeho práva k parcele č. 19/4, tak podľa nich odporcovia dotknuté
pozemky nadobudli v dobrej viere a správnosti zápisu vlastníckeho práva, ktoré v čase prejednávania
dedičstva po ich matke potvrdzovalo vlastníctvo po nebohej E. R.. Navrhovateľ svojou nečinnosťou v
čase od právoplatnosti rozsudku od 04.03.1999 do uzatvorenia kúpnej zmluvy spôsobil sám, že jeho
vlastníctvo nebolo v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/155/98-33 vyznačené v katastri

nehnuteľností a preto namietajú posledný výrok navrhovateľa, aby boli povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť trovy konania.
V rámci vyjadrenia sa k zriadeniu vecného bremena poukazujú na to, že podľa nich takéto zriadenie
je nedôvodné a navrhujú v tejto časti návrh zamietnuť. Navrhovateľ podľa nich žiadne vecné bremeno
nenadobudol a nie je ani známe, z čoho vyvodzuje svoje právo prechodu a prejazdu. V čase

kúpy a ani nikdy predtým na pozemkoch nebolo nikdy zriadené vecné bremeno práva prechodu a
prejazdu pre žiadneho vlastníka pozemku, ale ani voči žiadnej osobe. V tomto prípade teda nie sú
splnené predpoklady na vydržanie vecného práva. Taktiež poukazuje na to, že navrhovateľ k uvedenej
nehnuteľnosti má prístup aj cez svoje iné pozemky a nemusia sa zriaďovať žiadne vecné bremená.
Z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne odporcov v I./, III./ a v IV./ rade doručeného súdu

dňa 05.03.2012 bolo zistené, že táto poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia
práva vydržaním je, že uvedené vydržanie musí byť fakticky vykonávané počas celej doby plynutia
a osoba musí byť stále dobromyseľná v tom, že toto právo jej patrí. Takéto presvedčenie musí byť
doložené konkrétnymi skutočnosťami. Nestačí podľa nej prechádzať len cez pozemok, pričom musí byťnadobúdateľ takéhoto vecného bremena v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom na základe
zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena. Skutočnosť, že niekto prechádza cez
pozemok neznamená, že je držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a preto nepostačuje

samozistenie, že cez pozemok v minulosti, keďže bol voľne prístupný a nebol oplotený, prechádzali
obyvatelia obce, čím si skracovali cestu k poliam. Na uvedené poukazuje aj v zmysle výpovedi svedkov
na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012. Poukazuje aj na to, že cez tento pozemok prechádzali aj
iné osoby a nielen navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia a to z dôvodu, že početní podieloví
spoluvlastníci si skracovali cestu na svoje pozemky. O tomto vypovedal aj svedok Y..

Ani v kúpnej zmluve zo dňa 10.05.1995, ktorou navrhovateľ odkúpil pozemky, nie je žiadna zmienka
o tom, že kupujúci nadobúda predmet kúpy vrátane práva zodpovedajúceho k vecnému bremenu
k pozemku. Predávajúcim pri spisovaní a uzatváraní kúpnej zmluvy nebol na právo zodpovedajúce
vecnému bremenu k pozemku, ku ktorému navrhovateľ tvrdí, že toto právo vydržal upozornený, pretože
takéto právo neexistovalo a nikdy nikomu v súvislosti s prechádzaním cez voľne prístupný pozemok
nepatrilo. Pokiaľ navrhovateľ predtým realizoval prechod a prejazd cez susediace pozemky, v súčasnosti

patriace odporcom v V./ a v VI./ rade, predtým odporcom v I./ až v IV./ rade, tieto realizoval bez právneho
titulu a tým spochybňuje aj dobromyseľnosť navrhovateľa v súvislosti s vydržaním predmetného práva
vecného bremena. Zároveň vo vyjadrení poukazuje právna zástupkyňa odporcov I./, III./ a IV./ na to,
že oni uvedený spor nezapríčinili a preto navrhujú v bodoch zriadenia vecného bremena ako aj trov
konania návrh zamietnuť.

Súd z vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach zistil, že podľa nich kúpna zmluva
ako aj iné prevody vykonané po tom, ako bol vydaný rozsudok č.k. 13C/155/98-33, sú neplatné a že
v zmysle uvedeného rozsudku patrí vlastnícke právo navrhovateľovi, o čom nie je pochýb. Zároveň
poukazujú na to, že podľa nich vzniklo navrhovateľovi právo prechodu k jeho stavbe postavenej na

parcele XX/X cez parcelu XX/X, katastrálne územie R.. Podľa neho jeho klient bol vždy vo veci
prechodu cez uvedený pozemok dobromyseľný, pretože on k uvedenému pozemku vždy prechádzal cez
predmetnúčasťpozemkuparc.č.XX/Xatokonkrétnetoučasťou,ktorájeterazvyznačenágeometrickým
plánom Ing. Dušana Matušova ako parcela č. XX/X.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcov v I./, III./ a v IV./ rade zistil, že táto poukazuje na to, že
navrhovateľ má k uvedenej garáži prístup aj iným spôsobom ako cez parcelu odporcov V./ a VI./. O
tomto prekladajú aj 4 kusy fotokópií, z ktorých je uvedená skutočnosť zrejmá. Čo sa týka vzniku vecného
bremena vydržaním, tu nestačí len nejaký dojem, že chodí po nejakej ceste a z takéhoto niečoho že
by mohlo vzniknúť vecné bremeno, keďže nemám vedomosť, že užívam cudzí pozemok. Nič na takejto

skutočnosti nebráni ani to, že mu nikto v prechode touto cestou nebráni. Podľa nich navrhovateľ nemohol
mať dobrú vieru, že uvedený pozemok užíva dobromyseľne.

Súd z výsluchu svedka Š. Y. zistil, že účastníkov konania pozná, že v tejto dedine býva asi 15 rokov. Na
otázku, ktorá sa týkala samotného prechodu cez parcelu č. XX/X, aký mala charakter a ako sa dakedy

cez ňu chodilo uviedol, že tadiaľ sa chodilo stále, ako by to bola verejná cesta. Proti prechodu sa nikto
neohradzoval, že by sa týmto pozemkom nemalo chodiť. Až v súčasnosti keď to kúpili odporcovia v V./
a v VI./ rade, tento pozemok sa ohradil a tadiaľ sa nechodí. Cez tento pozemok chodieval aj T. F., ktorý
odpredal dom pánovi H..
Súd z výsluchu svedka R. H. zistil, že pokiaľ si on pamätá, vždy sa chodilo cez túto parcelu niekde do polí

alebo aj inde a ľudia tadiaľ voľne prechádzali. Táto parcela nikdy nebola zahradená a on má dojem, ako
keby to bol verejný alebo obecný pozemok. Nepamätá sa, že by boli spory ohľadom prechodu cez tento
pozemok. Zároveň potvrdil, že aj pán T. F. tadiaľ chodieval, keď si parkoval auto do vlastného dvora.

Súd z výsluchu svedka T. F. (ktorý bol jedným z predávajúcich v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

navrhovateľom a jeho manželkou) zistil, že na otázku, aby sa vyjadril, či cez pozemok na ktorý má byť
zriadené vecné bremeno, sa niekedy chodilo a ako toto vnímali ľudia uviedol, že odkedy si on pamätá,
stále sa chodilo cez tento pozemok a chodili tadiaľ ľudia, ktorí chceli. Hovorilo sa, že táto cesta vedie
do tzv. starého cintorína. On z tadiaľ chodieval pešo, resp. autom, tak ako potreboval. Pri prechode cez
tento pozemok mu nikto nikdy nebránil a kým tam on býval, nikdy nedošlo k zabráneniu takéto prechodu.

Na otázku, či potreboval nejaký súhlas od toho, komu tento pozemok patrí, či môže tadiaľ chodiť uviedol,
že tu nikdy neboli žiadne spory. Na otázku právnej zástupkyne odporcov v I./, III./ a v IV./ rade, či uvedený
pozemok bol obecný, resp. patril R. uviedol, že nevedel o tom, že by mal patriť R. a vždy sa to užívalo
s tým, že to bolo obecné.SúdzvýsluchusvedkaR.Y.zistil,žepokiaľsaonpamätá,cezpredmetnýpozemoksavždychodilo.Bola
to aj tzv. furmanská cesta. Nikto sa nikdy nesťažoval na prechod týmto pozemkom, pričom chodieval

tadiaľ aj pán T. F.. Podľa neho išlo o obecnú cestu.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa v časti určenia
vlastníckeho práva k parcele č. XX/X, katastrálne územie R., je oprávnený a to aj na základe vyjadrení
samotných odporcov a ich právnych zástupcov s tým, že už predtým rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č.k. 13C/155/98-33 bolo určené uvedené vlastnícke právo v prospech navrhovateľa. Zároveň
súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ sa musel osobne domáhať určenia svojho vlastníckeho práva

z dôvodu, že uvedené vlastníctvo v zmysle tohto rozsudku nebolo zapísané Katastrálnym úradom v
prospech neho, hoci podľa spisu sp.zn. 13C/155/1998 je preukázané, že tento rozsudok bol zaslaný
doporučene do vlastných rúk Katastrálnemu úradu v Krupine, ktorý bol katastrom prevzatý dňa
09.04.1999. Nakoľko však od vydania uvedeného rozsudku došlo k ďalším zmenám vo vlastníckych
vzťahoch k uvedenému pozemku, katastrálny úrad už nemohol vykonať zápis tohto vlastníckeho

práva v prospech navrhovateľa a preto sa musel navrhovateľ domáhať súdnou cestou určenia svojho
vlastníckeho práva.

Čo sa týka samotného preukazovania, či navrhovateľ je alebo nie je vlastníkom, súd v rámci uvedenej
skutočnosti nevykonával nejaké rozsiahle dokazovanie a to na základe samotných vyjadrení odporcov v

I./ažvVI./radeprostredníctvomichprávnychzástupcov,ktorísamiuviedli,ženespochybňujúvlastníctvo
navrhovateľa.

Čo sa týka druhej časti návrhu a to tej, ktorou mal súd určiť, že navrhovateľ ako vlastník stavby - garáže,
postavenej na parcele č. XX/X, nadobudol vydržaním vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu

a prejazdu cez pozemok parcely č. XX/X, ktorá bola vytvorená z parcely č. XX/X, katastrálne územie
R., v tejto časti súd považoval uvedený návrh za bezdôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Predovšetkým súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka vydržanie ako
osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva predpokladá v zmysle § 129 a § 130 Občianskeho zákonníka
tzv. dobromyseľnosť tej-ktorej osoby, ktorá má takéto právo nadobudnúť. Samotná dobromyseľnosť sa

musí odvíjať od toho, že osoba, ktorá takúto dobromyseľnosť preukazuje, musí byť v celom rozsahu
dobromyseľná vzhľadom na všetky okolnosti. Nestačí preto len vychádzať z nejakých skutočností, že
ja som v nejakom práve dobromyseľný, avšak musí toto vychádzať z nejakého konkrétneho úkonu.
Skutočnosť, že navrhovateľ prechádzal cez uvedený pozemok až do času, kým mu v tomto zabránili
oplotením svojho pozemku odporcovia v V./ a v VI./ rade, však nezakladá to, že navrhovateľ bol v

presvedčení, že cez tento pozemok on môže prechádzať na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Samotné vydržanie takéhoto vecného bremena by mohlo nastať vtedy, ak by on, resp.
právni predchodcovia navrhovateľa preukázali súdu hodnoverne, že oni, resp. že navrhovateľ cez tento
pozemok prechádzal na základe akejsi dohody o zriadení vecného bremena s terajším vlastníkom
nehnuteľností, resp. právnymi predchodcami vlastníkov týchto nehnuteľností. Táto skutočnosť však zo

žiadnych dôkazov nebola súdu preukázaná. Súd poukazuje na to, že uvedená skutočnosť nemohla
byť žiadnym spôsobom preukázaná, pretože ani pôvodný vlastník nehnuteľnosti, ktorú vlastní teraz
navrhovateľ, pán T. F., ako svedok poukázal na tú skutočnosť, že cez tento pozemok neprechádzal z
dôvodu toho, že tam malo byť zriadené vecné bremeno alebo že tam bolo zriadené vecné bremeno, alez toho dôvodu, že uvedená cesta sa ponímala ako obecná cesta. V podobnom duchu taktiež vypovedali
aj ďalší svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí a to Š. Y., R. H., R. Y..

Na základe vyššie uvedeného, s poukázaním na to, že tak navrhovateľ ako aj osoby, ktoré pred ním
vlastnili nehnuteľnosti, patriace teraz jemu, nikdy neprechádzali cez pozemok na základe nejakého
titulu oprávňujúceho sa domnievať, že majú tam zriadené vecné bremeno, súd tento návrh v tejto časti
zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 7 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).