Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414121108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414121108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: U.. Z. P.Č., J. I.: B. T. XXXX/
XX, I., v zast.: JUDr. Peter Kövesi, advokát so sídlom: Medená 12, Bratislava, proti žalovaným: X/ O. P.,
J. I.: A.. S.. J. XXXX/X, I., X/ X. P., J. I.: O. G. X, I., X/ E. P.Č., trvale bytom: A.. S.. J. XXXX/X, I., všetci
v zast.: AGILITA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Panenská 7, Bratislava, X/ A.. A. P., J. I.: B. T.
XX, I., o určenie neplatnosti závetu a iné, na odvolanie žalobcu proti čiastočnému rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV, č.k.: 9C/173/2014-168 zo dňa 22.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

2/Súd konanie o návrhu žalobcu o určenie, že závet poručiteľa U. P.C., E.. XX.XX.XXXX, Y..

XX.XX.XXXX spísaný formou formou Notárskej zápisnice N 66/2013, Nz 3191/2013, NCRza 505/2013,
NCRls 3279/2013 na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, na ulici Brižitská 4, dňa 30.1.2013,
notárkou JUDr. Máriou Šimkovou je neplatný zastavil.

3/O nároku žalobcu o určenie, že listina o vydedení U.. Z. P., E.. X.X.XXXX spísaná formou Notárskej
zápisniceN66/2013,Nz3191/2013,NCRza505/2013,NCRls3279/2013naNotárskomúradesosídlom
v Bratislave, na ulici Brižitská 4, dňa 30.1.2013, notárkou JUDr. Máriou Šimkovou súd rozhodne v

rozhodnutí konečnom.

4/O trovách konania súd rozhodne v rozsudku konečnom.

5/Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 3, § 47, § 46 zákona č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti, § 35 ods. 1, 2, § 476 ods. 1, § 476d ods. 1, § 480 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a vecne tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 17.6.2014 domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že závet poručiteľa U. P.W., E.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX,
listina o vydedení U.. Z. P., E.. X.X.XXXX spísaná formou Notárskej zápisnice N 66/2013, Nz 3191/2013,
NCRza 505/2013, NCRls 3279/2013 u notárky JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Brižitská 4, Bratislava,
ako aj Notárska zápisnica N 95/2013, Nz 4023/2013, NCRza 625/2013, NCRls 4126/2013 spísaná u
notárky JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Brižitská 43, Bratislava sú neplatné.

6/Návrh odôvodnil tým, že je synom poručiteľa U. P., naposledy bytom Na I. XXXX/X K. I.. Poručiteľ

dňa 30.1.2013 formou Notárskej zápisnice N 66/2013, Nz 3191/2013spísal závet a listinu o vydedení
a dňa 6.2.2013 formou Notárskej zápisnice N 95/2013 spísal Dodatok k závetu. Na Notárskom
úrade JUDr. Miriam Bukovčákovej so sídlom Cukrová 14, Bratislava prebieha dedičské konanie po
poručiteľovi. Dedičské konanie bolo Uznesením Okresného súdu Bratislava IV dňa 30.4.2014 prerušenéa navrhovateľ bol odkázaný na podanie žaloby. Podľa Notárskej zápisnice z 30.1.2013 poručiteľ
zanechal: vnukovi A. P. S. XX.XXX C., písací stroj kufríkový a všetky obrazy a knihy, vnukovi X.
P. sumu 10.000 eur a všetko jeho šatstvo a posteľné prádlo, vnučke E. P.C. sumu 10.000 eur, synovi

O. P. sumu 3.000 USD. Poručiteľ v závete uviedol, že v prípade, že by v čase smrti mal ešte ďalší
majetok, tento zanecháva závetným dedičom, každému v rovnakom podiele. Žalobca v návrhu ďalej
uviedol, že taktiež touto notárskou zápisnicou vydedil svojho syna - žalobcu z dôvodu, že o poručiteľa
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Všetky dôvody sú rozpísané tromi
veľmi všeobecnými vetami a vôbec nie sú pravdivé. Ďalej sa odvoláva na rukou písaný text, z ktorého

vôbec nevyplýva, že by sa navrhovateľ o poručiteľa nestaral, skôr v ňom opisuje svoj život. Notárskou
zápisnicou N 95/2013, Nz 4023/2013 bol urobený Dodatok k závetu N 66/2013, Nz 3191/2013, v ktorom
poručiteľ zmenil pôvodný závet v časti, v ktorej naložil so svojim ďalším majetkom tak, že ho rovnomerne
rozdelil medzi všetkých závetných dedičov a to tak, že tento majetok ponechal synovi O. P.. Dôvody,
ktoré poručiteľ uviedol v listine o vydedení sú nepravdivé, zjavne bol pod tlakom žalovaného v 1. rade.
Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že svojich rodičov pravidelne navštevoval celý život. Po ich presťahovaní

do domova sociálnych služieb návštevy pokračovali. Rodičia boli umiestnení v penziónovej časti v
jednoizbovom byte. Neskôr po zhoršení zdravotného stavu bola matka umiestnená na trojposteľovej
izbe na oddelení pre trvale ležiacich pacientov. Otca každoročne pozývali na Vianoce, Nový rok, Veľkú
noc a na všetky oslavy, ktoré doma organizovali. Tiež ho pozývali na nedeľné obedy. Matka zomrela
10.4.2008. Jej pohreb vybavovala jeho manželka, spolu s otcom a švagrinou. V listine o vydedení sa

uvádza, že od pohrebu matky ho otec fakticky nevidel. Toto tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou.
Príkladmo uviedol, že v máji 2008 sa stretol s otcom, aby mu odovzdal uschované predmety pre účely
dedičského konania po matke. Celá rodina sa zúčastnili uloženia matkinej urny do rodinného hrobu v
Lamači. Riešili problémy s ubytovaním otca, keď nebol spokojný a sťažoval sa na starostlivosť. Otec
bol na oslave jeho i manželkinej 60-ky v roku 2009. Otcovi nakupovali. Pravidelne sa zaujímali o jeho

zdravotný stav. Vie, ktorého lekára otec navštevoval, ktoré operačné zákroky podstúpil a nepriamo sa
oňho staral aj vnuk Martin, ktorý je lekár a mu sprostredkovával vyšetrenia. V jeho posledných dňoch
mu vybavovali umiestnenie v inom domove, podľa jeho želania, kam sa však už nestihol presťahovať.
Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že poznal otcove politické názory, finančnú situáciu, spôsob stravovania,
miesta prechádzok a rekreačných pobytov a iné podrobnosti. Od roku 2011 mal veľa starostí s vlastnou

rodinou(ťažkochorámanželkaainvalidnývnuk).Nešoféruje,atakužnemoholotcovipomáhaťsveľkými
nákupmi. Spoliehal sa na brata a švagrinú, ktorí obidvaja šoférujú. Žalobca poukazoval na ustanovenia
zákona, z ktorých vyplýva, že zákon nepozná dodatok k závetu ani zmenu závetu. Platne možno zmenu
urobiť len tak, že sa odvolá formou potrebnou pre závet, pôvodný závet a spíše sa nový závet alebo sa
zruší závet neskorším platným závetom. V tomto prípade nedošlo ani k odvolaniu závetu ani k spísaniu

nového závetu. Došlo len k spísaniu Dodatku k závetu a keďže zákon takúto formu nepozná a výslovne
hovorí, že akou formou je možné zmeniť vôľu poručiteľa, považuje to za neplatné. Žalobca poukazoval
na judikatúru podľa ktorej, ak bol závet zrušený neskorším závetom, neobnoví sa jeho účinnosť tým, že
neskorší závet bol odvolaný alebo bol zničený. Žalobca je toho názoru, že ak by mala byť posledná vôľa
poručiteľa formálne platná, mal spísať nový závet a nie dodatok.

7/Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že predovšetkým je názoru, že Okresný súd
Bratislava IV v uznesení zo dňa 30.4.2014, sp. zn. 65D/326/2013, Dnot 43/2013-69 v druhom odseku
nesprávne poučil žalobca na podanie žaloby. Zdôrazňoval, že počas doterajšieho priebehu dedičského
konaniavedenéhopoporučiteľoviIgnácoviLučeničovižalobcuzastupovaladvokát,ktoréhopovinnosťou

bolo napriek nesprávnemu poučeniu súdu podať žalobu procesne správnu a súladnú s ust. § 175k
O.s.p. V prípade, ak by súd napriek uvedenému o podanej žalobe konal a rozhodol, konanie by bolo
zaťažené vadou, ktorá bude mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedeným postupom
by boli spôsobené nedôvodné prieťahy v dedičskom konaní a odporcom by vznikla škoda nesprávnym
postupom súdu. K ,,Dodatku k závetu“ spísaného formou notárskej zápisnice č. N 95/2013, Nz

4023/2013 odporca poukazoval na povahu listiny obsahujúcej prejav poručiteľovej poslednej vôle, ako
závetu,niejepodstatné,akéoznačeniealebonadpissapoužije.Jenamiestepoužiťust.§35ods.2Obč.
zák., podľa ktorého prejav vôle je potrebné vykladať podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. ,,Dodatok
k závetu“ bol spísaný formou notárskej zápisnice, obsahujúcej formálne náležitosti a z obsahového
hľadiska nepochybne obsahuje vôľu poručiteľa, podľa ktorej zamýšľal určitým spôsobom nakladať so

svojimmajetkomavtejtočastisapredchádzajúcizávetspísanýformounotárskejzápisniceč.N66/2013,
Nz 3191/2013 stáva neplatný. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že sa dôrazne ohrádza voči tvrdeniu
žalobcu, že zjavne bol pod tlakom odporcu v 1. rade. Toto tvrdenie navrhovateľ ničím nepreukázal,
a ani nemohol, pretože sa nezakladá na pravde, iba potvrdzuje fakt, že žalobcovi sa nejedná o ničiné, len o jeho vlastný majetkový prospech, ktorý by získal z majetku otca ako poručiteľa a to ešte
v rozpore s jeho prejavenou poslednou vôľou. Žalobca podaním predmetnej žaloby a dôvodmi v nej
uvedenými koná podľa názoru odporcu v 1.rade v rozpore s dobrými mravmi a aj viackrát protichodne

menísvojeprincipiálnepostojevtejtoveci.Poukazovalnatvrdeniažalobca,keďnajednejstraneuvádza,
že rešpektoval vôľu rodičov nakladať so svojim majetkom tak, ako sami uznajú za vhodné. Na strane
druhej žalobca v dedičskom konaní a aj v tejto žalobe fakticky nerešpektuje vôľu svojho otca, nakladať
so svojim majetkom podľa svojej vôle. A, čo je ešte horšie, nerešpektuje ani poslednú vôľu svojho otca,
ktorú tento nespochybniteľne prejavil do notárskej zápisnice na notárskom úrade. Žalovaný poukazoval

na pojednávanie o dedičstve po ich otcovi, konané na notárskom úrade dňa 12.12.2013, kde potom, ako
bol navrhovateľ oboznámený so závetom a listinou o vydedení uviedol, že po porade s právnikom sa na
ďalšom pojednávaní vyjadrí, či bude alebo nebude namietať dôvody vydedenia. Ďalšie pojednávanie sa
konalo 15.1.2014, na ktorom splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nenamieta
dôvody vydedenia. Na ďalšom pojednávaní o dedičstve po poručiteľovi Ignácovi Lučeničovi, ktoré sa
na notárskom úrade konalo 11.3.2014 žalobca už zastúpený advokátom sa vyjadril, že namieta dôvody

vydedenia a závet považuje za absolútne neplatný.

8/Žalovaní v 2. a 3. rade zhodne uviedli, že sa stotožňujú s vyjadrením ich otca - odporcu v 1. rade.
Dodávajú, že sú presvedčení o tom, že poručiteľ, ktorý bol ich starým otcom, mal jasný a zrozumiteľný
zámer akým usporiada svoje majetkové pomery pre prípad svojej smrti, čoho dôkazom je, že tento

svoj zámer - ako prejav svojej slobodnej, zrozumiteľnej a jasne prejavenej vôle realizoval spôsobom
najkvalifikovanejším možným, teda priamo u notára do notárskej zápisnice. Starý otec nebol právnik a
nevedel posúdiť, či postup notára bol súladný so zákonom, alebo nie. V každom prípade však, jeho
posledná vôľa je jednoznačná a nespochybniteľná a táto skutočnosť by mala byť z ich pohľadu jedinou a
prioritnou, ktorou by sa mal súd pri prejednávaní podanej žaloby zaoberať. Pre nich je posledná vôľa ich

starého otca doslova ,,posvätná“ a považujú z ich pohľadu za nemorálne akékoľvek jej spochybňovanie,
tobôž, ak spochybňuje poslednú vôľu svojho otca jeho vlastný syn - žalobca. Vzhľadom na uvedené,
žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

9/Predmetom posúdenia súdu bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že notárska zápisnica N

95/2013, Nz 4023/2013, NCRza 625/2013, NCRls 4126/2013 spísaná na Notárskom úrade so sídlom v
Bratislave, na ulici Brižitská 4, dňa 6.2.2013, notárkou JUDr. Máriou Šimkovou je neplatná.

10/Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že žalobca neuznáva dodatok k
závetu, keď takúto formu zákon nepozná. Buď sa závet odvolá, alebo sa vyhotoví nový. Závet nemožno

zmeniť dodatkom. Zákonodarca nepozná dodatok k závetu. Preto má za to, že predmetný závet je celý
neplatný. Dôvody vydedenia žalobca neuznáva. Závet, listinu o vydedení, ako aj notársku zápisnicu o
dodatku k závetu sú neplatné.

11/Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že pán Ignác Lučenič bol vzdelaný človek, ktorý

pracoval vo vysokých funkciách, mal vysoké právne povedomie a sám sa rozhodol naložiť so svojim
majetkom tak, ako ním naložil. Nezvolil obrazne povedené ľudovú formu, teda nenapísal závet sám, ale
rozhodol sa navštíviť notárku a závet, listina o vydedení i dodatok k závetu bol s ním spísaný formou
notárskej zápisnice. To, že sa rozhodol požiadať notárku o spísanie dodatku k závetu, no tak sa tak
rozhodol. Notárka sa pred spísaním zápisnice nepochybne musela presvedčiť o tom, či pán je spôsobilý

k týmto právnym úkonom a až následne ich mohla spísať. Akcentoval časti notárskych zápisníc, kde
sa uvádza, že pán Lučenič sa predmetné úkony rozhodol urobiť po dôkladnom uvážení, zo slobodnej
vôle. Tak sa rozhodol aj zmeniť svoj závet, čo sa aj udialo. Je nesporné, že prejav pána Lučeniča bol
zrozumiteľný, jasný a určitý, a že nebol urobený pod žiadnym tlakom.

12/Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní poukazovala na skutočnosť, že poručiteľ prejavil
jednoznačnú vôľu zriadiť závet, ako aj vôľu vydediť žalobcu. Podľa žalovaných by bolo porušením
právnej istoty, ak by nebola rešpektovaná posledná vôľa poručiteľa. V listine o vydedení bol uvedený
dôvod, pre ktorý pán Lučenič žalobcu vydedil, ktorým bola skutočnosť, že o otca neprejavoval opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, bola teda naplnená litera zákona. Na margo námietok

žalobcu, že dôvody vydedenia nie sú pravdivé, poukazovala na zápisnicu o pojednávaní v dedičskej veci
po zomretej manželke pána Ignáca Lučeniča na notárskom úrade JUDr. Juráškovej. Z obsahu ktorej
vyplýva, že Ignác Lučenič už v tom čase prezentoval, že žalobca sa oňho nestará, čo ho zarmucuje.
Poukazovala na to, že závet je prísne formálny právny úkon. Musí spĺňať požiadavky uvedené v §37,38,40 ods. 1 Obč. zák. Forma notárskej zápisnice je formou, ktorá predstavuje najistejšiu formu
spísania poslednej vôle poručiteľa. Závet, listina o vydedení i dodatok k závetu sú platné právne
úkony, ktoré obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti, tzn. sloboda vôle, jasnosť, určitosť,

zrozumiteľnosť, náležitosť vôle. Nebola preukázaná žiadna taká skutková okolnosť, na základe ktorej by
bolo možné vyvodiť záver, že závet bol písaný pod tlakom. V súvislosti s dodatkom k závetu poukazovala
na ust. § 480 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, zákon sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ pri
ňom nemôže obstáť. Otec žalobcu a žalovaného v 1.rade bol inteligentný človek, ktorý si bol vedomý
toho, že závet, ktorý zriadil platí. No rozhodol sa sčasti so svojim majetkom naložiť inak, a tak bol

zas formou notárskej zápisnice spísaný dodatok k závetu. Žalovaní tvrdia, že tento nepochybne môže
obstáť popri pôvodnom závete a aj tento je platný. Má všetky náležitosti platného právneho úkonu, nebol
spísaný pod tlakom, otec žalobcu a žalovaného v 1.rade ho urobil opätovne slobodne, vážne, určito,
jasne, nepochybne vyjadriac vôľu, ktorú mienil vyjadriť.

13/Napojednávaníkonanomdňa8.12.2015právnyzástupcažalobcupredniesol,žežalobcasarozhodol

netrvať na návrhu o určenie, že závet poručiteľa Ignáca Lučeniča, nar. 29.07.1924, zomr. 16.04.2013
je neplatný.

14/Žalovaní so späťvzatím tohto nároku súhlasili.

15/Súd preto v súlade s týmto dispozitívnym prejavom žalobcu konanie o určenie, že závet poručiteľa
Ignáca Lučeniča, nar. 29.07.1924, zomr. 16.04.2013 spísaný formou Notárskej zápisnice N 66/2013, Nz
3191/2013, NCRza 505/2013, NCRls 3279/2013 na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, na ulici
Brižitská 4, dňa 30.1.2013, notárkou JUDr. Máriou Šimkovou je neplatný podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p.
zastavil.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že aktuálne sa žalobca domáha len určenia, že
-listinaovydedeníU..Z.P.,E..X.X.XXXXspísanáformouNotárskejzápisniceN66/2013,Nz3191/2013,
NCRza 505/2013, NCRls 3279/2013 u notárky JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Brižitská 4, Bratislava,
ako aj
- Notárska zápisnica N 95/2013, Nz 4023/2013, NCRza 625/2013, NCRls 4126/2013 spísaná u notárky

JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Brižitská 43, Bratislava
sú neplatné.
Žalobca - syn U.T. P., zhodne ako v návrhu trval na tom, že dodatok k závetu je treba považovať za
neplatný.
Žalovaní v 1. rade -syn vypovedal, že má za to, že závet, ktorý jeho otec spísal je platný. Posledná

vôľa jeho otca je preňho posvätná a mala by sa rešpektovať. Nevidí žiadny dôvod na to, aby sa
nerešpektovala aj listina o vydedení. Dodatok k závetu bol spísaný tiež vo forme notárskej zápisnice,
nevidí žiadny dôvod pre to, aby táto notárska zápisnica bola neplatná.
16. Žalovaný v 2. rade - vnuk U. P. vypovedal, že má za to, že notárske zápisnice, ktorými dedko naložil
so svojim majetkom by sa mali rešpektovať.

17/Žalovaná v 3. rade vypovedala, že posledná vôľa dedka by sa mala rešpektovať. Má za to, že nie
je podstatné, či to sformuloval správne alebo nesprávne. Pokiaľ ide o napádaný dodatok k závetu, aj
za predpokladu, že by bol tento napísaný na zdrape papiera, nie je to podstatné. A, keď naviac využil
právne služby notárky, táto to mala napísať správne.

18/Svedkyňa JUDr. Mária Šimková, notárka vypovedala, že si na pána Ignáca Lučeniča spomína. Bol
to pán vyššieho veku, psychicky úplne v poriadku. Vnímala ho ako muža, ktorý má veľkú sebadisciplínu
v živote. Predtým, ako spísala závet a listinu o vydedení sa s ním dlhšie rozprávala. V skratke jej
vyrozprával genézu jeho života. Mal rukou napísané poznámky, a tie jeho myšlienky chcel, aby boli

pojaté do závetu. Vysvetlila mu, že jeho citové prejavy nie sú právne účinné, že ona napíše závet tak,
aby bol právne účinný a bol prejavom jeho vôle. Svedkyňa uviedla, že nezvykne spolu so závetom alebo
listinou o vydedení zviazať trikolórou aj poznámky účastníka, ale v tomto prípade to urobila, pretože
pán si to želal, tak mu vyhovela. V tom čase nemohla predpokladať, že jeho závet bude predmetom
súdneho sporu. Pán jej nevysvetľoval, prečo sa rozhodol vydediť svojho syna. Povedal jej len, že ho

sklamal ako dieťa. Po nahliadnutí do notárskej zápisnice zo dňa 6.2.2013 uviedla, že navrhovateľ má
pravdu v tom, že keby to bol len dodatok, bez tej oficiálnej formálnej formy, tak by to nebolo v poriadku.
Takýto dodatok by mohol byť neplatný. Avšak, predmetná notárska zápisnica, ktorú nazvala dodatok k
závetumávšetkyštandardnézákonomvyžadovanénáležitosti azvýraznila,žejeriadnezaevidovanánanotárskom centrálnom registri závetov SR. Je to riadny platný dodatok, a tým pádom ucelený závet. Len
na obrazne povedané dokreslenie notárka uviedla, že aj za predpokladu, že by napísala závet formou
notárskejzápisniceapánbyvdomácomprostredínapísaldodatokkzávetu,ktorýbymalvšetkyzákonné

náležitosti ako dátum, podpis vlastnou rukou, takisto aj takýto dodatok by bol platný. Súd posudzuje
listiny podľa ich obsahu, nie podľa toho, ako sú nazvané. Pán P. ju požiadal o spísanie dodatku k závetu,
ten pôvodný závet mienil ponechať v platnosti. Dodatok k závetu mohol obstáť popri pôvodnom závete.

19/Predmetom posúdenia bol nárok žalobcu, ktorý sa domáha určenia, že

- notárska zápisnica N 95/2013, Nz 4023/2013, NCRza 625/2013, NCRls 4126/2013 spísaná u notárky
JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Brižitská 43, Bratislava je neplatná.

20/Vzhľadom k tomu, že posudzovaný nárok je návrhom na určenie neplatnosti notárskej zápisnice,
súd sa najprv zaoberal tým, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a dospel k
záveru,ženavrhovateľnemôžemaťnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostipredmetnejnotárskej

zápisnice. Notárska zápisnica totiž nie je právnym úkonom, ale verejnou listinou potvrdzujúcou obsah v
nej uvedený. Preto nie je možné posudzovať (ne)platnosť notárskej zápisnice z hľadiska § 37 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica ako verejná listina musí obsahovať náležitosti uvedené v §
47 písm. a) až j) zák. č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok) a ak tieto náležitosti neobsahuje nejedná sa
o notársku zápisnicu. Inými slovami, ak notárska zápisnica obsahuje náležitosti uvedené v § 47 písm. a)

až j) zák. č. 323/1992 Zb. ide o notársku zápisnicu - verejnú listinu, ktorá však nie je právnym úkonom.

21/Najbezpečnejšia forma závetu je závet vo forme notárskej zápisnice. "Výhodou takéhoto závetu je
rozhodne jeho forma verejnej listiny, ktorá poskytuje silnejší dôkazný prostriedok v prípadnom spore,"
Pri jeho spisovaní s odborne zdatnou osobou, ktorou je notár, ako aj povinnú registráciu závetu v

Notárskom centrálnom registri závetov. Tento register vedie Notárska komora SR a je prepojený v rámci
celého územia Slovenska. V Notárskom centrálnom registri závetov možno registrovať akýkoľvek závet.
Výhodu tohto systému je okrem jeho prepojenosti v rámci celého územia Slovenska aj istota pre dedičov,
že závet bude figurovať v dedičskom konaní. Po smrti závetcu je notár, ktorý prejednáva dedičstvo,
povinný v danom registri vylustrovať, či nebohý zanechal závet, prípadne listinu o vydedení. Ak je tak,

listinu vyžiada od príslušného notára a v dedičskom konaní postupuje už vzhľadom na vôľu nebohého.
Ako vyplýva z predloženej notárskej zápisnice, aj dodatok k závetu bol zaregistrovaný v Notárskom
centrálnom registri závetov, bola teda splnená povinnosť jeho registrácie. Platný neskorší závet zrušuje
závet predchádzajúci, pokiaľ vedľa neho nemôže obstáť. Pokiaľ sa p. Ignác Lučenič rozhodol pôvodný
závet v časti, pre prípad, že by v čase smrti mal ešte nejaký majetok, tento namiesto závetným dedičom

v rovnakom podiele zanechať synovi Jurajovi Lučeničovi, podľa názoru súdu, takéto odvolanie časti
závetu má oporu v zákone a závet vedľa skoršieho závetu môže obstáť. Závetca môže počas svojho
života so závetom voľne nakladať, môže zriadiť aj viac závetov. V odvolávacom závete musí uviesť
závet, ktorého sa odvolanie týka. Pre platné odvolanie závetu sa nevyžaduje ani, aby sa odvolanie
stalo rovnakou formou, akú mal závet, ktorého sa odvolanie týka. Napr. závet spísaný formou notárskej

zápisnice možno platne odvolať holografným závetom § 476a Obč. zák. ( v takom prípade je odvolanie
závetu potrebné vyznačiť v Notárskom centrálnom registri závetov). A nie je vylúčené ani, aby sa obidva
závety prekrývali len sčasti, takže zo skoršieho závetu nájde uplatnenie tá časť, ktorá nebola neskorším
závetom dotknutá. Veľký význam má z tohto hľadiska výklad prejavu vôle poručiteľa (§ 35 ods. 2 Obč.
zák.) pri porovnaní skoršieho závetu so závetom neskorším. Podľa názoru súdu neskorší závet môže

obstáť popri pôvodnom závete.

22/Súd uznal za účelné rozhodnúť o predmete konania rozsudkom čiastočným, keď považoval za
potrebné najprv ustáliť, ako naložil pán U. P. so svojim majetkom pre prípad smrti a až následne riešiť
a sa zaoberať návrhom žalobcu na určenie neplatnosti listiny o vydedení.

23/O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok
predstavuje pre niektorého účastníka konania aj rozsudok konečný. V ostatných prípadoch sa o trovách
konania rozhodne až v rozhodnutí konečnom.

24/O nároku žalobcu na určenie neplatnosti listiny o vydedení súd rozhodne v rozhodnutí konečnom.25/Protipredmetnémučiastočnémurozsudkupodalodvolanieprávnyzástupcažalobcuvovýrokuprvom
a treťom, a žiadal odvolací súd, aby čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, resp. rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v napadnutej časti.

26/Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti notárskej zápisnice.

27/Žalobca namieta tým, že je zákonným dedičom po poručiteľovi a je teda úplne jednoznačné, že má

naliehavý právny záujem o určenie, že dodatok k závetu je neplatný. Pokiaľ by tento ďalší majetok zdedil
len žalovaný v 1. rade, tak by o túto čiastku bol ukrátený syn žalobcu, žalovaný v 4. rade.

28/Ďalej žalobcov právny zástupca poukazuje na to, že viackrát spolu so žalobcom poukazovali na to,
že neuznávajú dodatok k závetu, ktorý bol spísaný formou notárskej zápisnice a to z dôvodu, že zákon
v § 480 ods. 1 OZ, presne hovorí, ako sa závet zrušuje. Zákon nepozná dodatok ani zmenu závetu,

ktorým by sa menil závet a z dodatku závetu jasne vyplýva, že poručiteľ sa ho rozhodol zmeniť.

29/Právny zástupca žalobcu, taktiež tvrdí, že napriek tomu, že zákon používa termín pokiaľ pri ňom
nemôže obstáť pôvodný závet, týmto nemá na mysli, že platný závet vo veľkej miere zmení. Následne
právny zástupca je toho názoru, že zákon nepozná odvolanie časti závetu a pokiaľ chcel poručiteľ

zmeniť svoj pôvodný závet, mohol to platne urobiť len spísaním nového závetu. V rámci svojho odvolania
žalobca upresnil svoj žalobný návrh.

30/K odvolaniu právneho zástupcu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1 až 3 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

31/Žalovaní sú toho názoru, že konajúci súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou
naliehavého právneho záujmu na strane 7. čiastočného rozsudku a plne sa stotožňujú s odôvodnením
súdu, že vzhľadom na skutočnosť, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom ale verejnou listinou
potvrdzujúcou obsah v nej uvedený, nie je možné posudzovať platnosť, či neplatnosť.

32/Žalovaní sa ďalej stotožňujú s tým, že notárska zápisnica N 95/2013, Nz 4023/2013, NCRza
625/2013, NCR1s 4126/2013 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Máriou Šimkovou spĺňa všetky
zákonom ustanovené náležitosti a tiež, že dodatok k závetu spísaný formou notárskej zápisnice bol aj
zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov, z čoho vyplýva, že bola splnená povinnosť jeho

registrácie.

33/Ďalej žalovaní poukazujú, na to, že aj sám žalobca uvádza, že vo svojom odvolaní, z dodatku k závetu
jednoznačne vyplýva, že poručiteľ sa ho rozhodol zmeniť, pričom žalobca zároveň cituje znenie dodatku
v časti, v ktorej poručiteľ vyjadruje svoju vlastnú vôľu pôvodný závet zmeniť. Žalovaní 1/ až 3/ majú za

to, že je neprípustné, aby bola forma tohto závetu povýšená nad obsah a taktiež poukazujú na to, že sa
jedná o dodatok spísaný formou notárskej zápisnice.

34/Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35/Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné

zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a rozsudok súdu prvého stupňa je v
napadnutých častiach správny.

36/Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).37. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

38. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 zb., notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je
ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a

sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovláda jazyk účastníka,

d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,

f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,

g) obsah právneho úkonu,

h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba
oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,

j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

(2) Ak sa notárska zápisnica spisuje s účastníkom, ktorý je zastúpený na základe plnomocenstva,
pravosť podpisu splnomocniteľa musí byť úradne osvedčená; úradné osvedčenie pravosti podpisu sa
nevyžaduje, ak je splnomocnencom advokát. Splnomocnenie je prílohou notárskej zápisnice.

39. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

40. Podľa § 180 ods. 1 zákona 40/1964 Zb., závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri
ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

41. Podľa § 480 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri
ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

42. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, s tým, že žalobca preukázal naliehavý právny

záujem na požadovanom určení neplatnosti notárskej zápisnice. Ako už súd prvej inštancie správne
odôvodnil, notárska zápisnica, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal, je verejná listina, ktorá spĺňa
všetky náležitosti, ktorej jej zákon predpisuje podľa § 47 písm. a/ až j/ Notárskeho poriadku. Vzhľadom
k tomu, že sa jedná o verejnú listinu, ktorá slúži len na potvrdenie právneho úkonu, ktorý je v nejobsiahnutý, nie je možné posudzovať jej neplatnosť podľa ust. § 37 OZ, podľa ktorého sa posudzuje
platnosť právnych úkonov.
43. Rovnako sa odvolací súd nemôže stotožniť s námietkou žalobcu, že zákon nepozná dodatok k

závetu, ktorým by sa menil závet, resp. že nový závet popri starom neobstojí vzhľadom k tomu, že platný
závet vo veľkej miere mení. Krajský súd v Bratislave sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil vzhľadom
k ust. § 180 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Odvolací súd nemohol vyhovieť ani tomuto bodu odvolania
žalobcu a to z dôvodu, že aj keď, ako žalobca správne poukazuje, zákon síce nepozná pojem dodatok k
závetu, ale vzhľadom na obsah a formu daného dodatku (splňujúci náležitosti závetu vo forme notárskej

zápisnice, riadne zaevidovaný v notárskom centrálnom registre závetov SR), dá sa v tomto prípade tento
považovať za nový závet, ktorým poručiteľ prejavil vôľu, aby po jeho smrti bolo s časťou jeho majetku
určitým spôsobom naložené. Ohľadom otázky, či je možné, aby týmto novým platným závetom nebol
zrušený predošlý závet v súlade s § 480 ods. 1 OZ, odvolací súd poskytuje ten názor, že starší závet
je platný popri závete novom, v tom prípade, pokiaľ obsah novšieho závetu nenahrádza a nevylučuje
v celom rozsahu závet starší, v tomto prípade novší závet bol poručiteľom zhotovený výhradne s tým

úmyslom, aby riešil nakladanie len s určitou časťou majetku a s ostatnou časťou bolo naložené tak, ako
to svojou vôľou poručiteľ žiadal v závete staršom.

44. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne ďalšie
podstatné tvrdenia.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).

V Bratislave, dňa 25. október 2016