Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416210945
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416210945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX,
zastúpený JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 318
253 62, proti žalovanému: A. U. J. Z., so sídlom W. A., G. Z. XX, zastúpený KATONA - Advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, IČO: 47237074, o zaplatenie 1.161,91 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. februára
2018, č. k. 9Cpr/2/2016-117, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. o zamietnutí žaloby a

výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 7. februára 2018, č. k. 9Cpr/2/2016-117 (ďalej
len "napadnutý rozsudok") rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 27,90 eura z titulu
neuhradenia odvodu na zdravotné poistenie spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,90
eura od 24.10.2015 do zaplatenia zastavil. Žalobu vo výške 658,04 eura z titulu porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 658,04 eura od
1.12.2015 do zaplatenia zamietol. Žalobu vo výške 503,87 eura z titulu neuhradenej mzdy za mesiac
09/2015 spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 503,87 eura od 7.10.2015 do zaplatenia
zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil s poukazom na ust. § 59 ods. 1 písm. a/, § 60 ods. 1,
2, §76 ods. 7, § 118 ods. 1, § 129 ods. 1, 3, § 131 ods. 2 písm. g/, zák. č. 311/2001 Zákonníka práce

(ďalej len ZP) a § 255, § 262 ods. 1 CSP.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu so
žalovaným dňa 1.9.2003 na dobu určitú do 30.6.2004 so skúšobnou dobou 3 mesiace s dohodnutým
druhom práce: učiteľ vyšších ročníkov. Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 29.6.2004 žalobca
preukázal, že došlo k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy v bode č. 1, keď sa zmenila doba trvania
pracovného pomeru tak, že určitá doba sa predĺžila do 30.6.2005 a ďalším Dodatkom č. 2 zo dňa

2.6.2005 sa táto zmenila tiež v časti trvania pracovného pomeru z určitej doby na dobu neurčitú.
Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 5.5.2015 žalovaný určil žalobcovi s účinnosťou od
5.5.2015 funkčný plat spolu v sume 930,50 eura, ktorý pozostával z ďalších položiek presne citovaných
v tomto oznámení, ďalším takýmto oznámením žalovaného zo dňa 1.9.2015 žalovaný určil žalobcovis účinnosťou od 1.9.2015 funkčný plat spolu vo výške 602,15 eura, bez osobného príplatku, ktorý
mal určený v predchádzajúcom funkčnom plate, ďalším oznámením žalovaného zo dňa 1.9.2015
žalovaný určil žalobcovi tiež s účinnosťou od 1.9.2015 funkčný plat v sume 889 eur s tým, že tento

plat už obsahoval aj kreditový príplatok podľa § 14 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení.

4. Oznámením právnej zástupkyni žalovaného zo dňa 11.9.2015 žalobca preukázal, že takéto
oznámenie bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyni v súvislosti s

námietkami pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve medzi stranami sporu, najmä v
tom smere, že žalobca mal námietky ohľadom zníženia rozsahu vyučovacích hodín v jeho neprospech
z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, ktorý postup mal byť prejednaný so žalobcom a mal byť
s ním riadne a včas oboznámený z dôvodu ochrany jeho práv. V tomto oznámení žalobca poukázal,
že takéto správanie žalovaného považuje za porušenie ustanovení antidiskriminačného zákona, keďže
tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej

ochrany,akdôjdekporušeniutejtozásady.Zároveňžalobcavtomtooznámenínavrholosobnéstretnutie
strán za účelom spoločného riešenia tohto problému, aby pracovné podmienky žalobcu zo strany
zamestnávateľa boli dodržané.

5. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.9.2015 strany sporu preukázali, že takúto

uzatvorili, lebo sa dohodli podľa § 60 a nasl. Zákonníka práce na takomto skončení pracovného pomeru,
kde si v jednotlivých článkoch presne vymedzili spôsob tohto skončenia, jednak, že sa končí dňom
30.9.2015 touto dohodou, v zmysle Čl. III. strany sporu prehlásili, že pracovný pomer sa nekončí
z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce, ako aj to, že žalobca
ako zamestnanec nepožaduje uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru a že v zmysle Čl. IV.

zamestnávateľ - žalovaný sa na základe tejto dohody zaviazal zaplatiť žalobcovi, svojmu zamestnancovi
sumu 3.556 eur, do 30.11.2015 na účet vedený v SLSP, a.s. Obe strany sporu túto dohodu podpísali a
stala sa záväznou pre obe strany.

6. Potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa,

Bratislava vystavila pre žalobcu takéto potvrdenie, z ktorého je zjavné, že pracovný pomer žalobcu u
žalovanéhotrvalod1.9.2003do30.9.2015,boldohodnutýnaneurčitýčasapracovnévoľnobeznáhrady
mzdy mal od 8.8.2015 do 21.8.2015 v počte 14 kalendárnych dní a od 31.8.2015 do 31.8.2015 v počte
jedného kalendárneho dňa.

7. Výplatným lístkom za mesiac september 2015 žalobca preukázal, že obdržal za ten mesiac čistý
príjem v sume 2.901,46 eura s tým, že v tomto čistom príjme bola zahrnutá odmena žalovaného v sume
3.556eurpodľaDohodyoskončenípracovnéhopomeruatiežajtarifnýplatzamesiacseptember2015v
sume 721 eur, zvýšený o 79,50 eura + ostatné príplatky 88,50 eura. Z výplatnej pásky je ďalej evidentné,
že zamestnávateľ vykonal všetky potrebné odvody a odviedol daň z hrubého príjmu 4.091,32 eura podľa

zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení v platných zneniach.

8. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 26.11.2015 žalobca preukázal, že
Sociálna poisťovňa mu podľa § 105 odsek 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
zaniká od 4.11.2015 nárok na dávku v nezamestnanosti a zároveň, že sa mu zastavuje výplata dávky

v nezamestnanosti od uvedeného dátumu.

9. Kolektívnou zmluvou z roku 2009 žalovaný preukázal, že takúto má uzatvorenú, podľa ktorej
je uvedené, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer z dôvodov
uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) alebo b) Zákonníka práce, alebo keď zamestnanec vzhľadom na

svoj zdravotný stav nemôže vykonávať doterajšiu prácu, odstupné, a to vo výške a) 3 funkčných platov,
ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa obdobie nepresahujúce 5 rokov, b) 4 funkčných platov,
ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako 5 rokov.

10. Potvrdením žalovaného z čísla listu 72 žalovaný preukázal, že dal príkaz na úhradu vyplatenia

zdravotného poistenia žalobcovi vo výške 30,23 eura vrátane príslušenstva titulom skrátenia nároku na
dovolenku pri ukončení pracovného pomeru.11. Kópiou splnomocnenia zo dňa 16.9.2015 žalovaný preukázal, že na základe tohto splnomocnenia
svedok R.. K.. K. V., N. zastupoval žalovaného okrem rozsiahleho všeobecného splnomocnenia najmä
na zastupovanie pracovno-právnej veci žalobcu a na právne veci s tým súvisiace. Splnomocnenie je

podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného a advokátom, ktorý splnomocnenie prijal.

12. Žalobca v tomto konaní jednoznačne preukázal, že pracovný pomer ukončil so žalovaným, teda
svojím zamestnávateľom podľa Dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 a nasl. Zákonníka
práce v platnom znení dňa 29.9.2015. Z predmetnej dohody, tak ako už súd vyššie oboznámil,

jednoznačne vyplýva, že strany sporu sa dohodli na skončení pracovného pomeru formou dohody tak,
že pracovný pomer zamestnanca, teda žalobcu sa končí dňom 30.9.2015. Tiež sa dohodli a prehlásili
v tejto dohode, že pracovný pomer sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až
c) Zákonníka práce. V tomto smere súd poukazuje na Kolektívnu zmluvu, ktorá v časti odstupného
uvádza, že odstupné prináleží len z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka
práce, a teda suma uvedená v Dohode o skončení pracovného pomeru je podľa § 76 odsek 7

Zákonníka práce odstupné poskytnuté zamestnancovi v iných prípadoch, než ako podľa § 63 odsek 1
písmeno a) alebo b). Čo sa týka finančného vyporiadania z pracovno-právneho vzťahu, sa žalovaný
ako zamestnávateľ zaviazal vyplatiť zamestnancovi sumu 3.556 eur od 30.11.2015 na účet žalobcu.
Žiadna iná bližšia identifikácia sumy 3.556 eur nie je v tejto dohode uvedená, teda nemôže ísť logicky o
náhradu nemajetkovej ujmy a ani iných nárokov, jednoducho strany sporu sa dohodli titulom finančného

vyporiadania, že žalovaný zaplatí takúto sumu, ktorá bližšie nebola identifikovaná a označená v
predmetnej žalobe. Na výške takejto sumy sa strany sporu dohodli na osobnom mimosúdnom jednaní
a stretnutí za účasti štatutárneho zástupcu žalovaného - riaditeľky školy, právneho zástupcu žalovanej
strany R., právnej zástupkyni žalobcu a žalobcu. Žalobca dôvodil tým, že sa dohodli na tom, že táto suma
bude predstavovať náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

na základe tých skutočností, ktoré žalobca namietal v písomnom oznámení zo dňa 11.9.2015, ktoré
zaslal prostredníctvom svojej právnej zástupkyni žalovanému, kde namietal, že mal znížený rozsah
vyučovacích hodín v svoj neprospech z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, a takýto postup
mal byť zo strany žalovaného s ním osobne prejednaný a mal s ním byť riadne a včas oboznámený z
dôvodov ochrany jeho práv, ktoré vyplývajú pre neho zo základných zásad Zákonníka práce. Žalovaný

však preukázal, že na porade pedagogických pracovníkov, resp. učiteľov konanej v apríli 2015, riaditeľka
školy oznámila svojim učiteľom, že dôjde k zmene úväzkov niektorých učiteľov, vymenovala vyučovacie
predmety, ktorých sa to konkrétne týkalo a oboznámila ich s predbežným plánom na budúci školský rok.
Zároveň na osobnom stretnutí strán sporu tiež oboznámila riaditeľka školy pána žalobcu, že existujú
len dve možnosti, a to buď sa mu zníži pracovný úväzok a zostane naďalej zamestnancom školy, alebo

sa skončí s ním pracovný pomer dohodou, keďže inú možnosť ako štatutárny zástupca, teda riaditeľka
školy nemala, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal aprobáciu 16 hodín kvalifikovaných, na čo mal
vzdelanie a zvyšok mal 2 hodiny nekvalifikované, na čo nemal vzdelanie. Svedok R.. K.. K. V., T..,
N.. potvrdil vo svojej výpovedi, že oslovila ho štatutárna zástupkyňa žalovaného v predmetnej veci za
účelom prejednania pracovno-právnej záležitosti s pánom žalobcom a tak následne došlo k takémuto

stretnutiu, ktoré ako potvrdil, bolo veľmi konštruktívne, trvalo zhruba 15-20 minút, keď pán žalobca
mal hneď otázku, či pani riaditeľka školy mu vie zabezpečiť 100 %-ný pracovný úväzok, na čo ona
uviedla,ženeviemuzabezpečiť,apretosavzájomnedohodlinaskončenípracovnéhopomerudohodou.
Z výsluchu svedka nevyplývalo, že by malo dôjsť k porušeniu antidiskriminačného zákona, resp. že
by predmetom tohto rokovania bola skutočnosť, že suma 3.556 eur by mala byť vyplatená žalobcovi

titulom náhrady nemajetkovej ujmy a svedok bol oboznámený aj s Kolektívnou zmluvou žalovaného
a potom, ako štatutárna zástupkyňa žalovaného navrhla vyplatenie štvornásobku mesačného platu
žalobcovi, on s takýmto postupom súhlasil, avšak z dohody o skončení pracovného pomeru nevyplýva
a nie je to uvedené, že by mala byť vyplatená žalobcovi suma v tejto výške, či už netto alebo brutto.
V tomto smere súd dáva za pravdu žalovanému, ktorý vykonal riadne zúčtovanie tejto sumy spolu

aj so mzdou za mesiac september 2015 podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac september
2015, z ktorej vykonal riadne odvody v súvislosti so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
ako aj v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení. K funkčnému
platu žalobcu bola pripočítaná suma vo výške 3.556 eur, na ktorej sa strany sporu dohodli podľa
Dohody o skončení pracovného pomeru, čo jednoznačne vyplýva z výplatnej pásky žalobcu za mesiac

september 2015. Táto suma je správne zahrnutá do vymeriavacieho základu žalobcu. Z funkčného
platu žalobcu žalovaný riadne vykonal odčítanie ostatných nárokov, a to povinných zákonných zrážok,
ktoré je žalovaný ako zamestnávateľ povinný vykonať v zmysle vyššie citovaných zákonov, nakoľko
takéto zrážky ako zamestnávateľ je povinný vykonať z akejkoľvek sumy, ktorá spadá pod zákonnévymedzenie príjmu zo závislej činnosti. Z týchto dôvodov a z takto vykonaného dokazovania mal súd za
to, že žalovaný postupoval riadne, plniac si všetky povinnosti mu vyplývajúce zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a zároveň preukázal, že si splnil všetky záväzky mu vyplývajúce zo skončenia

pracovného pomeru žalobcu. Pre žalovaného z Dohody o skončení pracovného pomeru nevyplývalo,
že má vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.556,eur nepodliehajúcu povinným zákonným zrážkam tak,
ako je vyššie uvedené. Z výplatnej pásky za mesiac september 2015 potom jednoznačne vyplýva, že po
odpočítaní nárokov zo mzdy a povinných zrážok bola žalobcovi vyplatená suma vo výške 2.897,96 eura,
pričom vyplatenie tejto sumy potvrdil sám žalobca. Zároveň žalovaný musel vykonať žalobcovi aj zrážky

zo mzdy podľa ustanovenia § 131 odsek 2 písmeno g) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že žalobcovi
vznikol nárok na dovolenku do skončenia pracovného pomeru, teda do 30.9.2015 vo výške 34 dní a
žalobca vyčerpal do skončenia pracovného pomeru až 45 dní, čo žalovaný preukázal riadne listinnými
dôkazmi z čísla listu 28-31, teda o 11 dní viac, než na ktoré mu vznikol nárok.

13. Všetky tvrdenia žalobcu, ktoré smerovali k tomu, že suma 3.556 eur mu mala byť vyplatená titulom

odškodného alebo náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal a nevyplýva to ani z Dohody o skončení pracovného pomeru. Žalovaný jednoznačne
preukázalvkonanívrámcisvojejobrany,žežalobcovinevzniklažiadnaškodaaniujma,pretožesiriadne
svojupovinnosť,kuktorejsazaviazalvdohodeoskončenípracovnéhopomerusplnilavyplatilmujednak
sumu 3.556 eur, ako aj mzdu za mesiac september 2015 v sume 889 eur. Samozrejme všetky tieto

sumy podliehali povinným zákonným zrážkam, ktoré žalovaný vykonal a ktoré zo zákona musí vykonať,
pretože by tieto zákony porušil a bol by za to sankcionovaný. Nepreukázali sa ani tvrdenia žalobcu, že
žalovaná strana neinformovala žalobcu o zmene pracovných podmienok a znižovania úväzkov, ktoré
sa týkali nie len jeho osoby, ale aj ostatných učiteľov, lebo štatutárna zástupkyňa žalovaného vo svojej
výpovedi potvrdila, že informovala o tom učiteľov už na porade v apríli 2015. Teda nepreukázal žalobca,

že by voči nemu, ako jedinému zamestnancovi, bolo postupované takýmto spôsobom a tiež mu bolo
povedané, že iba jeden školský rok by trvalo toto zníženie úväzku a že ďalší školský rok by už bolo
postupované ako v minulosti, čiže by mal 100 %-ný úväzok. Žalobca s takýmto riešením nesúhlasil. Sám
navrhoval postup, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru a keď Dohoda o skončení pracovného
pomeru bola mailom zaslaná jeho právnej zástupkyni na podpis, videl a čítal znenie tejto dohody a na

znak súhlasu túto podpísal. Videla to aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá ju tiež žiadnym spôsobom
nenamietala. Tiež nemôže súd súhlasiť s tvrdením žalobcu, že suma 3.556 eur mu mala byť vyplatená
netto a že slovíčko netto z dohody vypadlo, nakoľko práve z mailovej komunikácie medzi právnym
zástupcom žalovaného, ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok a právnou zástupkyňou žalobcu zo dňa
29.9.2015 vyplýva, že ani žalobca ani právna zástupkyňa túto skutočnosť nenamietali.

14. Ďalej prvoinštančný súdu uviedol, že čo sa týka výpovede svedka R. ktorý zastupoval žalovaného
pri mimosúdnych jednaniach a pri spisovaní Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú výpoveď
namietala pred jeho výsluchom právna zástupkyňa žalobcu, súd túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú,
nakoľko žalovaný opäť postupoval v súlade so zákonom a predložil súdu písomné „pozbavenie

povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 23 odsek 2 zákona č. 586/2003 Z. z.“, teda postupoval v
súlade so zákonnou starostlivosťou a zabezpečil písomný podklad k tomu, aby mohol byť tento svedok
vypočutý, aj keď je advokátom, ale nie je advokátom žalovaného v tomto konaní, nakoľko právnym
zástupcom v tomto konaní je „V. - E. V. M. Y. XX, W. A., ktorej konateľom a advokátom je R.. K.. J.
V., T.. V osobe R.. K.. K. V., T.., N.de o iného právneho zástupcu. Svedok potvrdil súdu aj skutočnosť,

čo nepoprela ani strana žalobcu, že mimosúdne rokovania medzi stranami sporu, za účasti právnych
zástupcov, prebehli v sídle advokátskej kancelárie R.. K.. K. V., T.., N. na adrese G. Z. X, W. A., ktoré
je jeho sídlom.

15. Z takto vykonaného dokazovania potom nie je možné vyvodiť žiadny iný záver, iba taký, že strany

sporu sa nevedeli dohodnúť na zmene pracovných podmienok, čo obaja potvrdili a žalobca súhlasil,
dokonca sám navrhol, aby na základe týchto skutočností došlo k ukončeniu pracovného pomeru
dohodou a žalovaný v tomto smere mu navrhol vyplatenie štvornásobku mesačnej mzdy titulom iného
odstupného v súlade s ustanovením § 76 odsek 7 Zákonníka práce a v súlade Kolektívnou zmluvou
zamestnávateľaažalobcasúhlasilsoznenímDohodyoskončenípracovnéhopomeruzodňa29.9.2015,

a preto ju podpísal a žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný riadne preukázal vyplatenie nároku
žalobcovi v súlade s Dohodou o skončení pracovného pomeru, teda vo výške 3.556 eur, ktoré nie je
možné charakterizovať a z ničoho nevyplýva z vykonaného dokazovania, že by táto suma mala byť
vyplatená titulom náhrady nemajetkovej ujmy a presne v takejto výške, ako bola uvedená v Dohode, včistom a tiež preukázal, že vyplatil žalobcovi riadne mzdu za mesiac 09/2015 s odpočítaním všetkých
zákonných odpočítateľných položiek v súlade s odvodmi do Sociálnej poisťovne, zdravotného poistenia,
vykonania daňového odvodu a všetkých zrážok, ktoré jednoznačne sú uvedené a vyplývajú z výplatnej

pásky, čím žalovaný preukázal, že postupoval v súlade so zákonom, a preto nie je možné mu namietať
a zaviazať ho na vyplatenie akéhokoľvek nedoplatku titulom sumy 3.556 eur, ako ani nevyplateného
zvyšku mzdy za mesiac september 2015. Na poslednom pojednávaní súd zamietol návrh právnej
zástupkyni žalobcu na dokazovanie, a to výsluchom svedkyne Y., pretože tento výsluch nepovažoval
už v tom štádiu konania za potrebný, s poukazom na rozsiahle dokazovanie, ktoré v tejto veci vykonal.

Výpoveď tejto svedkyne by podľa súdu nezmenila žiadnym spôsobom rozhodnutie súdu v tejto veci. Z
týchto dôvodov súd žalobu vo výrokoch II. a III. zamietol.

16. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 %.

17. Proti tomuto rozsudku v častiach, ktorými prvoinštančný súd zamietol sumy 658,04 eura a 503,87

eura s príslušenstvom a výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc
odvolací súd, aby žalobe vyhovel.

18. V úvode zopakoval tvrdenia uvedené v žalobe a ním vnímaný skutkový stav s poukazom na
to, že hlavným dôkazom pre súd bola výpoveď R.. V.. Nesúhlasil so záverom súdu, že neboli

preukázané tvrdenia o náhrade titulu odškodného a že žalovaný nevedel preukázať, čo bolo príčinou
mimosúdneho jednania. Súd nevypočul navrhovanú svedkyňu. Následne poukazoval na definície a
úpravu antidiskriminácie.

19. Uviedol, že kolektívna zmluva absolútne neumožňuje vyplatenie odstupného z iného dôvodu, ako

podľa § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zák. práce, hoci žalovaný tvrdil a tvrdí, že mu bolo vyplatené odstupné
s poukazom na § 76 ods. 7 Zák. práce, pričom kolektívna zmluva o takejto možnosti vôbec nehovorí a
pracovný pomer bol jednoznačne ukončený nie z dôvodov § 63 ods. 1 písm. a/ - c/ Zák. práce.

20. Pracovný čas zamestnanca je garantovaný 37,5 hod. týždenne, čo vo vzťahu k nemu bolo porušené.

V kolektívnej zmluve je vymedzená ochrana pred diskrimináciou, kedy sa zamestnávateľ zaväzuje
dodržať ust. zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní.

21. Súd vyhodnotil výpoveď svedka R.. K.. K. V. T.., N. napriek argumentom, že výpoveď tohto svedka
je nie v súlade so zákonom, že ju vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nakoľko právnym zastupovaním

už v mimosúdnom jednaní bola poverená kancelária, ktorá vystupuje pod označením V. a z ďalších
predložených listinných dôkazov, ktoré súdu predložil bolo zrejmé, že už v mimosúdnom konaní boli
poskytnuté právne služby práve uvedenou advokátskou kanceláriou.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozsudku

súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné postupom podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdiť.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

25. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú

postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol,
preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
celom rozsahu. Dôvody vedúce k záverom súdu o nedôvodnosti žalobcom uplatnených nárokov boli
prvoinštančným súdom v napadnutom rozsudku prezentované presvedčivo a preskúmateľne, pričomaj spôsob vedúci k ich zisteniu bol zákonný. Odvolací súd preto nebude uvedené dôvody opakovať a
odkazuje na ne.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že kardinálnym problémom
bolo zistenie skutkového stavu za situácie, že z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
29.9.2015 z čl. IV vyplývalo, že obsahoval záväzok zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi sumu 3556
eur do 30.11.2015. V uvedenom ustanovení dohody nebolo konkretizované, z akého dôvodu sa táto
suma vypláca.

27.1. Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

27.2. Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to

zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods.
1 písm. a) až c).

28. Dohoda o skončení pracovného pomeru je najjednoduchší spôsob skončenia pracovného pomeru,
keď sa pracovný pomer skončí v deň, ktorý si účastníci pracovného pomeru dohodli v dohode o skončení

pracovného pomeru. Keďže so skončením pracovného pomeru súhlasia obaja účastníci pracovného
pomeru, nie je potrebné, aby zákon príliš rigorózne upravoval podmienky uzatvorenia dohody o
skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na to judikatúra radí medzi podstatné obsahové náležitosti
dohody o skončení pracovného pomeru minimálne vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť
pracovný pomer a určenie dňa, kedy pracovný pomer zaniká (R 27/1960). V prípade absencie týchto

podstatných obsahových náležitostí by účastníci právneho úkonu nedohodli skončenie pracovného
pomeru.Okremspomínanýchpodstatnýchobsahovýchnáležitostímôžedohodaoskončenípracovného
pomeru obsahovať čokoľvek, na čom sa účastníci pracovného pomeru dohodnú a čo je pre nich dôležité
(napr. výšku odchodného, preplatenie nevyčerpanej dovolenky a pod.).

29.1. Podľa § 15 ZP, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.

29.2. Podľa § 1 ods. 4 ZP, účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, ak
tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29.3. Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

30. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca sa v
tomto prípade ako („navrhovateľ“ sporu) domáhal doplatenia sumy vyplývajúcej z dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 29.9.2015 a z tvrdeného dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiac september
2015. Žalobca bol tak povinný v sporovom konaní preukázať, že má nárok na tvrdené sumy. Z pohľadu
odvolacieho súdu bola nosným dôkazom uplatňovaného nároku a zistení súdu dohoda o skončení

pracovného pomeru a jej obsah a okolnosti, ktoré predchádzali jej podpísaniu a čas, v ktorom bola
podpísaná.

31. Je povinnosťou účastníkov právneho vzťahu odstrániť aj v procese kontraktácie prípadné rozpory,
ktoré by mohli v budúcnosti viesť aj k možnému nejednoznačnému obsahu (výkladu) ustanovení

písomnej zmluvy (dohody). V predmetnej veci odvolací súd poukazuje na jednanie zmluvných strán,
ktorého výsledkom bola dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorá obsahovala okrem podstaty
dohody (skončenie pracovného pomeru dohodou) aj dohodu o zaplatení sumy 3556 eur do 30.11.2015
zamestnávateľom. Vzhľadom na okolnosti (správne zistené prvoinštančným súdom), že podstatou
rokovaní bola ďalšia nemožnosť žalovaného zamestnávať žalobcu na plný úväzok a z hľadiska možností

sa aj žalobca priklonil k voľbe uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru. Ak by sa žalovaný pre
taký krok nerozhodol, zotrval by naďalej v pracovnom pomere. Ak v čase do konca septembra 2015
žalovaný vykonával pre žalovaného prácu v pôvodnom rozsahu, potom je podľa názoru odvolacieho
súdu logickým záverom, že ak malo prísť k zmene rozsahu pracovného záväzku, potom samotnýmprocesom vyjednávania v septembri 2015 prišlo napokon k dohode, a žalovaný dohodou, ktorú podpísal
dňa 29.9.2015 prejavil vôľu nezotrvať v pracovnom pomere a súhlasil aj s dohodnutou sumou, ktorá mu
mala byť vyplatená.

32. Súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že dôvodom dohody o vyplatení finančnej čiastky
bola dohoda o vyplatení odstupného v tzv. iných prípadoch (§ 76 ods. 7 ZP). Žalobca v konaní
nepreukázal, že dohodnutá suma bola z dôvodu nemajetkovej ujmy súvisiacej s diskriminačným
konaním zamestnávateľa. Tak ako žalovaný, aj žalobca mal zákonnú povinnosť predchádzať prípadným

budúcim sporom v procese kontraktácie. Žalobca netvrdil, že dohodu o skončení pracovného pomeru
uzavrel v tiesni alebo pod tlakom, ktorý by ju robil neplatnou. Hoci pôvodcom textu dohody bol žalovaný
(jeho právny zástupca), v procese kontraktácie mal žalobca priestor na doplnenie alebo modifikáciu
textu dohody, resp. takú dohodu uzavrieť nemusel. Odvolací súd nespochybňuje, že otázky ohľadne
znižovania rozsahu úväzku mohli u žalobcu vyvolávať predstavu o diskriminácii a túto aj mohol tlmočiť
zamestnávateľovi, ale v skutočnosti ako zamestnanec napokon nepracoval v nižšom rozsahu (ktorý

zakladal podľa jeho tvrdení diskriminačný postup v poslednom období) aký mal dohodnutý v pracovnej
zmluve, pretože sa dohodol so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru. Znížený úväzok mal
byť realizovaný najskôr od októbra 2015, kedy už žalobca zamestnancom nebol. Podľa výplatného lístka
(9/15) bola súčasťou výplaty aj dohodnutá suma 3556 eura, ktorá po odpočítaní povinných odvodov bola
napokon žalobcovi vyplatená v mesiaci október 2015 spolu so mzdou za mesiac september 2015.

33. Pokiaľ ide o argument, že kolektívna zmluva neumožňovala vyplatenie odstupného z iného dôvodu,
ako podľa § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zák. práce je treba poukázať na charakter kolektívnej zmluvy,
ktorá je inštitútom kolektívneho vyjednávania a má za primárny cieľ upraviť lepšie podmienky pre
zamestnancov nad rozsah právnych predpisov. Potom vyplatenie sumy, hoci nie z uvedených dôvodov

bolo na vôli zamestnávateľa, ktorú akceptoval aj žalobca.

34. Z hľadiska postupu pri získavaní dôkazov odvolací súd hodnotí výpoveď JG. (ako advokáta
pôvodne zastupujúceho stranu žalovaného v predsúdnom konaní), ako zákonnú, t.j. prípustnú.

35. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS
58/2017, v ktorom vyslovil názor, že osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho
zástupcu účastníka konania (tým viac, ak je týmto právnym zástupcom advokát), nemôže byť zároveň
vypočúvaná aj ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí ako inkompatibilná. Výsluch právneho
zástupcuúčastníkakonaniaakosvedkabyprichádzaldoúvahylenpotom,čobyprávnyzástupcaprestal

účastníka konania zastupovať.

36. Hoci z hľadiska dôkazného ustálenia nemôže ísť (z hľadiska možnej námietky hodnovernosti
samotnej výpovede) v zásade o jediný dôkaz a nemožno prehliadnuť jeho postavenie osoby prednostne
zastupujúce záujmy svojho klienta. Z pohľadu hodnovernosti výpovede však ide väčšmi o otázku

procesu voľného hodnotenia dôkazov súdom. Napriek tomu možno z takého dôkazného prostriedku,
získaný dôkaz považovať za zákonný. V tomto konaní zastupuje stranu žalovaného iný advokát,
konkrétne advokátska spoločnosť V. - AK, s.r.o., ktorého jediným spoločníkom a konateľom bol
R.. J. V.. Aj keď z obsahu spisu bolo možné zistiť, že R.. K. V. (inak pôvodne splnomocnený ako
samostatný advokát plnomocenstvom žalovaného zo dňa 16.9.2015) zasielal emailovú korešpondenciu

v predsúdnom konaní pod menom K. V., V. - AK s.r.o., uvedené podľa názoru odvolacieho súdu samo
o sebe nespôsobuje, že by mal byť K. V. považovaný za advokáta advokátskej spoločnosti na účely
zákonnosti dôkazu a povinnosti zachovania advokátskej mlčanlivosti, ktorej povinnosti napokon bol v
konaní klientom (žalovaným) zbavený.

37. Vzhľadom na uvedené odvolací súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

38. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP, a
žalovanému, ako úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom

rozsahu.39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).