Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 7, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200602
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5816200602.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v právnej žalobcu: 1/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX a 2/ O. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. 60, obaja žalobcovia zastúpení splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider,
advokát, Zubrohlava č. 215, proti žalovanému: Peter Šillák, nar. 19.10.1954, bytom Babín 59, zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja, advokát, Námestovo, Hviezdoslavova 49, v konaní o
určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1/ a 2/ v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú výlučnými
vlastníkmipozemku,ktorýjezobrazenýakoC-KNparc.č.XX/X-zastavanéplochyanádvoriavovýmere
67 m2, v obci a k.ú. Babín, v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, zhotovený geodetom Ing.

Jaroslavom Genšorom. Tento geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100%, vyčíslené v
uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 5. 2. 2016 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi
pozemku, zobrazeného v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovanom geodetom Ing.
Jaroslavom Genšorom ako C KN parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2
v k.ú. N.. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je na LV č. XXXX pre k.ú. N. evidovaný ako výlučný

vlastník pozemku C KN parcela č. XX/X - orná pôda vo výmere 548 m2. V prírode sa sporná časť
uvedeného pozemku, zodpovedajúca parcele, novovytvorenej geometrickým plánom, nachádzala v
oplotenomdvorežalobcovakoajpodstavbouichhospodárskejbudovy.Žalobcoviakúpnouzmluvouč.N
XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX nadobudli od matky A. G. a starej matky H. O. nehnuteľnosti
v k.ú. N., okrem iných aj rodinný dom XX, hospodárske budovy a dvor vo výmere 647 m2 za cenu
25 728,- Kčs. Kúpnu zmluvu vypracoval notár, účastníci doložili k prevodu všetky potrebné úradné
súhlasy, prebehla jej registrácia a žalobcovia sa považovali za vlastníkov domu aj celého oploteného

pozemku vo výmere 647 m2. V rámci konania ROEP v obci N. v roku 2002 žalobcovia zistili, že ich
kúpna zmluva sa stratila a nebola evidovaná v údajoch vtedajšej geodézie. Až v roku 2010 sa žalobcom
podarilo kúpnu zmluvu získať a oboznámiť sa s jej obsahom. Následne v roku 2010 pri prevode domu a
pozemku na syna H. G. žalobcovia zistili, že sporný pozemok C KN parcela č. XX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 67 m2 aj s plochou pod 80-ročnou maštaľou nemajú zapísanú na seba. Následne
zistili, že sporný pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností na žalovaného. Žalobkyňa 2/ následne
oboznámila so svojím zistením žalovaného a ten sa vyjadril, že sporný pozemok im dobrovoľne vydá a

prepíše, ak si pripravia podklady - geometrický plán. Z tohto dôvodu si žalobkyňa 2/ v roku 2013 dala
vypracovať geometrický plán; žalovaný sa však následne vyjadril, že pozemok dobrovoľne žalobcom
nevydá a bude požadovať odstránenie plota z pozemku. Po tomto probléme žalobcovia začali zisťovať
miestne pomery a zistili, že ešte medzi ich právnymi predchodcami mali prebehnúť v roku 1930 popožiari v obci N. pozemkové výmeny častí susedných pozemkov. Išlo o výmeny medzi P. S. ( starý
otec žalovaného ) a M. O. ( starý otec žalobcu 1/ ). Po týchto výmenách v roku 1934 si uvedení na
takto získaných pozemkoch postavili hospodárske budovy a každý po tejto výmene užíval vymenené

pozemky ako svoje. Tieto výmeny však neboli evidenčne zaznamenané a právni nástupcovia pôvodných
vlastníkov si takto vymenené pozemky vyporiadavali v konaniach ROEP alebo postupom podľa zákona
č. 293/1992 Zb. V konaní ROEP však žalobcovia ani žalovaný nemali vypracovaný geometrický plán
a tak nezistili nesúlad vo výmerách vyporiadavaných pozemkov. Žalovaný tiež vychádzal z uvedených
pozemkových výmen a uplatnil si nárok na vyporiadanie pozemkov ( aj časť z PKN parcely č. XXX z

PKN protokolu č. XXX ) z mena M. O. s odvolaním na pozemkové výmeny jeho rodičov od pôvodných
pozemkovoknižných vlastníkov. Aj sestra žalovaného V. G. si z PKN parcely č. XXX osvedčila na základe
osvedčenia o držbe pozemok vo výmere 73 m2. Napriek jasne deklarovaným výmenách susedných
pozemkov aj zo strany žalovaného a jeho príbuznej však žalovaný odmieta sporný pozemok žalobcom
vydať. Právny predchodca žalovaného P. S., nar. XX. X. XXXX, zomrelý XX. X. XXXX nikdy nevyzval
žalobcov vydať sporný pozemok. V čase výstavby kamennej budovy maštale na spornom pozemku v

roku 1934 nikdy nevzniesol voči výstavbe námietky. P. S. tiež sám zhotovoval oplotenie na oddelenie
sporného pozemku od jeho pozemkov. Voči žalobcom alebo ich právnym predchodcom nikdy neviedol
súdne konanie o vydanie sporného pozemku. Od roku 1934 do roku 1973 sporný pozemok užívali
právni predchodcovia žalobcov a žalovaný ani jeho predchodcovia na tento pozemok ani nevstupovali.
Dôkazom o pozemkových výmenách bolo zastavanie častí vymenených pozemkov a ich oplotenie, ktoré

vždy staval starý otec žalovaného P. S.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 11. 1973 a po fyzickom
prevzatí a užívaní všetkých stavieb ako aj sporného pozemku boli obaja žalobcovia presvedčení, že sú
vlastníkmi rodinného domu, hospodárskej budovy ako aj celého oploteného pozemku, ktorý oddávna
nerušene a dobromyseľne tiež užívali ich právni predchodcovia. Žalobcovia so započítaním času držby
ich právnych predchodcov vydržali sporný pozemok k dátumu X. X. XXXX.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že sporný pozemok pochádza z PKN parcely č. XXX
zapísanej v PKN vložke č. XXX pre k.ú. N.. V tejto boli odjakživa ako vlastníci zapísaní len právni
predchodcovia žalovaného Z.. P. S., ktorý bol starým otcom žalovaného a o ktorom žalobcovia tvrdia,
že mal pozemok v roku 1934 zameniť s M. O., v pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný nikdy nebol a

jeho otec, rovnako P. S. bol do pozemkovej knihy zapísaný až v roku 1951, takže v roku 1934 pozemok
zameniť nemohol. Žalovaný nepopiera, že žalobcovia užívajú sporný pozemok, ale popiera, že by boli
dobromyseľnými držiteľmi. V kúpnej zmluve z roku 1973 je jej predmet jasne definovaný a PKN parcela
č. XXX v ňom uvedená nie je. Žalobkyňa 2/ chodila za matkou žalovaného, aby im pozemok prepísala.
Žalovaný pozemok nadobudol dedením po svojej matke, ktorá ho nadobudla spoločne s jeho otcom

darovaním dňa XX. 1. XXXX, čo je aj zapísané v pozemkovej knihe. Darcami boli M. Z. a H. Z..

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C/17/2016-61 zo dňa 19. 4. 2017, ktorým žalobu zamietol a
žalobcom 1/ a 2/ uložil nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

4. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7co/359/2017-101 zo dňa 21. 2. 2018
tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po tom, čo sa vec vrátila na ďalšie konanie, súd
doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

5. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k pozemku,
špecifikovanému vo výrokovej časti I/ rozsudku na základe vydržania. Ohľadne okolností vydržania
uviedli, že sporný pozemok užívajú od roku 1973, kedy uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou okrem rodinného
domu a hospodárskych budov nadobudli aj pozemok vo výmere 647 m2, o ktorom boli presvedčení,že zahŕňa aj sporný pozemok, pretože ten bol oplotený a zastavaný ich stavbami, a napokon ich aj
notár, ktorý kúpnu zmluvu vyhotovil, ubezpečil, že vykoná všetky úkony k tomu, aby sa žalobcovia
stali riadnymi vlastníkmi kupovaných nehnuteľností. Až v roku 2010, kedy chceli pozemok previesť na

svojho syna, zistili, že do ich pozemku zasahuje čiastočne aj PKN parcela č. XXX, ktorá po zameraní
geometrickým plánom má výmeru 67 m2. Dobromyseľnými držiteľmi sa cítia aj preto, že ich právny
predchodca M. O. pozemky vymenil s právnym predchodcom žalovaného P. S. v roku 1934 a už právni
predchodcovia pozemok nerušene užívali ako vlastný. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepoprel síce,
že žalobcovia skutočne užívajú sporný pozemok, ale považuje ich len za detentorov, nie oprávnených

držiteľov. Poukázal na to, že v roku 1934 P. S. nebol vlastníkom pozemku, ktorý mal byť zamenený a
preto žiadnu zámenu realizovať nemohol. Tvrdil aj, že žalobcovia si boli vedomí, že užívajú pozemok,
ktorého vlastníkmi nie sú, pretože žalobkyňa 2/ chodila jeho matku žiadať, aby im pozemok previedla. V
rámci svojho výsluchu uviedol, že jeho rodičia skutočne počas svojho života nemali so žalobcami kvôli
pozemku spory; odôvodnil to však tým, že jeho otec mal podstatnejšie problémy a pred rokom 1989
ľudia neriešili vlastnícke vzťahy k pozemkom.

7. Ako vyplýva z ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k vydržaniu môže viesť oprávnená držba
držiteľa. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľ je oprávnený vtedy, ak je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť je presvedčenie
držiteľa, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec

patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré môžu
utvrdzovať záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia práva a
okolnosti týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. normálnej Omyl môže mať podstatu skutkovú alebo

právnu. Žalobcovia tvrdili, že následkom skutkového omylu sa ujali držby pozemku vo výmere o 67 m2
väčšej, než v skutočnosti získali kúpnou zmluvou, a to na základe ubezpečenia notára, ktorý vyhotovil
kúpnu zmluvu, že kupujú celý oplotený pozemok. Svoj omyl vysvetľovali tým, že výmera pozemku
žalovaného 67 m2, ktorý zasahuje do ich pozemku, je nepatrná v porovnaní s výmerou pozemku, ktorý
kúpili, pozemok je členitý a najmä zastavaný ich stavbou. Súd, rozhodol v rámci intencií krajského súdu,

obsiahnutých v uznesení č.k. 7Co/359/2017-101 zo dňa 21. 2. 2018. Konkrétne zobral do úvahy, že
žalobcovia tvrdili ( a žalovaný to ani nerozporoval ), že sporný pozemok v čase, kedy žalobcovia na
základe kúpnej zmluvy z roku 1973 vstúpili do jeho držby a užívania, bol priplotený k pozemku ich
právnych predchodcov, bol týmito užívaný ako súčasť tohto pozemku, ktorý je priľahlým k ich rodinnému
domu. Nenadobúdali pozemok, ktorý by nepoznali. Nemali teda dôvod zaujímať sa o jeho parametre.

Pri posudzovaní splnenia podmienok oprávnenej držby, ktoré viedli k vydržaniu, nemožno vychádzať
iba zo skutočnosti, že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia sa držby, nie je v súlade s údajmi, ktoré
boli uvedené v kúpnej zmluve a o správnosti ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Samotná skutočnosť, že
držiteľ si nenechal vytýčiť hranice držaných pozemkov a nezistil, že drží aj časť pozemku, ktorá jeho
vlastníctvom nie je, nevylučuje bez ďalšieho jeho oprávnenú držbu. Je potrebné zobrať tiež do úvahy,

že žalobcovia konali v dôvere k štátnemu orgánu - notárovi, ktorý pre nich kúpnu zmluvu spísal a
ubezpečil ich, že kupujú celý oplotený pozemok, ktorého súčasťou bol aj sporný pozemok. Čo sa týka
oplotenia pozemku, žalovaný nespochybňoval, že sporný pozemok bol priplotený k pozemku priľahlému
rodinnému domu žalobcov a medzi ich rodinami neboli kvôli užívaniu pozemkov spory, ale tvrdil, že
v roku 1999 on postavil nové oplotenie, ktoré nepostavil na mieste pôvodného, ale ho posunul do

svojej záhrady. Pokiaľ by aj toto tvrdenie žalovaného bolo pravdivé ( žalobcovia ho však rozporovali
a označili za elementárne nelogické ), tak v roku 1999 by už žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k
pozemkuvydržaním,pretožežalobcoviazačalipozemokužívaťvroku1973,takževlastníctvovydržaním
nadobudli k 1. 1. 1992. Súd zobral do úvahy aj pomerne nepatrnú výmeru pozemku, ktorý je predmetom
žaloby ( 67 m2 v porovnaní s výmerou pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy z roku 1973 - 674

m2 ). Aj pri zachovaní obvyklej opatrnosti žalobcovia vzhľadom na nízku výmeru sporného pozemku
nemuseli zistiť, že užívajú aj pozemok, ktorý nekúpili kúpnou zmluvou; zvlášť, keď sa tento nachádzal
v oplotenom dvore ich rodinného domu a takto bol dlhodobo užívaný. Súd potom dospel k záveru, že
žalobcovia od roku 1973, kedy vstúpili do držby sporného pozemku, boli oprávnenými držiteľmi, pretože
s ohľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí. Vlastníctvo vydržaním

teda nadobudli k 1. 1. 1992.

8. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch V. N., bytom N. č. XXX, ktorý navrhol kvôli tomu, že
žalovaný sa od roku 1988 do roku 1998 nezdržiaval v obci., ako nadbytočný, ohľadne užívania pozemku.Žalovaný od začiatku nerozporoval užívanie sporného pozemku žalobcami, ani nerozporoval, že sporný
pozemok sa nachádzal v oplotenom dvore pri ich rodinnom dome, len tvrdil, že na užívanie neboli
oprávnení, hoci jeho rodičia neriešili užívanie pozemku žalobcami. Výsluch V. N. by bol teda nadbytočný.

Súd zamietol aj návrh žalobcov na vypočutie L.. M. B. ako svedka. Tento návrh žalobcovia odôvodnili
tým, že L.. M. B. - geodet, vyhotovil geometrický plán na zameranie sporného pozemku a žalovaný ho
spochybnil v tom smere, že tento geometrický plán nezobrazuje, ako skutočne viedla hranica pozemkov,
ktoré užívali žalobcovia a žalovaný, resp. ich právni predchodcovia. Aj tento dôkaz súd považuje za
nadbytočný, pretože pokiaľ žalovaný podľa vlastného vyjadrenia realizoval nové oplotenie pozemkov,

ktorémal(narozdielodpôvodnéhooplotenia)posunúťdovlastnéhopozemku,tedavosvojneprospech,
malosatakstaťažvroku1999,kedyužžalobcoviatitulomvydržanímbolivlastníkmispornéhopozemku,
takže nie je podstatné, ako žalovaný skutočne realizoval oplotenie, či teda na mieste pôvodného
oplotenia, alebo posunuté, pretože na záver súdu o splnení podmienok vydržania žalobcami ku dňu 1.
1. 1992 by toto zistenie nemalo žiadny vplyv.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania priznal žalobcom,
ktorí mali v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.