Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211436
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717211436.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Mesto Turčianske

Teplice, so sídlom ul. Partizánska 413/1, IČO: 00 317 004 zastúpené Teplico, s.r.o., so sídlom Turčianske
Teplice, ul. Kuzmányho 246/14, IČO: 31 621 171, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr.
Vladimír Zajac s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 39, 036 01 Martin, IČO: 46 255 281 proti žalovanému: U. M.,
G.. XX.X.XXXX, E. K. E. E. o zaplatenie 3 104,41 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 690 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 032,63 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1032,63 eur od 5.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10%. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
3 104,41 € s prísl. ako aj náhrady trov konania. Poukázal na to, že na základe Mandátnej zmluvy
uzavretej dňa 30.12.1994 v znení dodatkov medzi mesto Turčianske Teplice v právnej pozícií mandanta
a spoločnosťou Teplico, s.r.o. v právnej pozícií mandátara udelil mandant podľa článku X. bod 10.1.
Mandátnej zmluvy vo vzťahu k tretej strane plnú moc mandátarovi pri zabezpečovaní činnosti v rozsahu
článku II., III., V. a VI. tejto zmluvy ako jeho zástupca, aby ho zastupoval vo všetkých právnych úkonov
s nim spojených v sporoch pred príslušnými súdmi, príp. konaní pred inými orgánmi, fyzickými alebo

právnickými osobami. V zmysle článku III. bod 3.12 Mandátnej zmluvy je teda mandátar oprávnený aj
zabezpečovať vymáhanie pohľadávok, dlžných úhrad a nedoplatkov za prenájom bytov a nebytových
priestorov na účet mandanta. Žalobca v právnej pozícií prenajímateľa zastúpený mandátarom uzatvoril
so žalovaným ako nájomcom dňa 31.7.2013 Zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 1.8.2013 do
31.7.2014. Predmetom Zmluvy o nájme bol prenájom B. M. bytu Č.. X, vchod XX bytového domu, č.
súpisné X XXX postaveného na parcele registra „C" pod parcelným číslom XX/XX G. F. I. P. v E.T. E.,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, o čom svedčí aj výpis J. L. Č.. XXXX pre k. ú. E. E.. Nakoľko

zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t. j. do 31.7.2014, uplynutím tejto doby zaniklo žalovanému aj právo
užívania bytu. Žalovaný predmet nájmu neuvoľnil, ani neodovzdal po uplynutí dohodnutej doby nájmu.
Z tohto dôvodu sa žalobca domáha vypratania predmetného bytu cestou súdu a v konaní vedenom
na Okresnom súde Martin, č. k. 7C/223/2014 bol vydaný rozsudok, ktorý uložil žalovanému povinnosť
vypratať byt. Túto povinnosť si však žalovaný dobrovoľne nesplnil, a preto sa žalobca domáhal
vypratania bytu cestou súdneho exekútora Mgr. Martina Thomku, u ktorého bolo vedené konanie pod
sp. zn. EX 454/2016. Súdny exekútor realizoval výkon exekúcie dňa 5.9.2017 a týmto dňom aj bytodovzdal žalobcovi. V zmysle článku V. Zmluvy o nájme sa žalobca a žalovaný dohodli, že výpočet
nájomného a úhrad za plnenia poskytované za užívanie bytu budú uvedené v prílohe č. 1, ktorou je
evidenčný list o výške nájomného. Za obdobie od 1.8.2013 do 31.7.2014 vznikol žalovanému nedoplatok

na nájomnom, záloha na služby a nedoplatok za skutočne spotrebované služby vo výške 1 035,78 €. Za
obdobie od 1.8.2014 do 5.9.2017 vznikol žalovanému dlh za užívanie bytu bez právneho titulu v celkovej
výške 2 068,63 €. Predmetná suma predstavuje majetkovú hodnotu, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu, pričom táto bola v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka získaná
plnením bez právneho dôvodu, nakoľko žalovanému trval nájomný vzťah len do 31.7.2014. Z tohto

dôvodu žalovanému v období od 1.8.2013 do 31.7.2014 vznikol dlh na nájomnom, zálohách na služby
a nedoplatok za skutočne spotrebované služby a plnení prijatom bez právneho dôvodu za obdobie od
1.8.2014 do 5.9.2017 celkom vo výške 3 104,41 €, ktoré do dnešného dňa neuhradil. Zároveň si žalobca
uplatnil aj poplatok z omeškania za nedoplatky na nájomnom a úhradách za služby a bezdôvodné
obohatenie za celé vymáhané obdobie, a to od podania návrhu na začatie konania na súd, to jest od
5.10.2017 do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal dňa 5.12.2017 platobný rozkaz č. k. 15Csp/200/2017-27.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.2.2018 ( č. l. 34 súdneho spisu ) podal proti vydanému
platobnému rozkazu odpor. V rámci odôvodnenia odporu uviedol, že za obdobie od 1.8.2013 do

31.7.2014 vznikol žalovanému nedoplatok na nájomnom, zálohách na služby a nedoplatok za skutočne
spotrebované služby vo výške 1 035, 78 €. Trojročná premlčacia lehota tak uplynula 31.7.2017 a žaloba
na súd bola podaná až dňa 5.10.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty s poukazom na ustanovenie
§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu žiada zrušiť platobný rozkaz a namieta uplatnené
trovy konania. Žiada návrh žalobcu v časti zamietnuť a ak by súd žalobcovi plnenie ako oprávnené v

celosti alebo v časti priznal, žiada, aby mu súd umožnil dlh splácať v primeraných splátkach.

4. Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2018 ( č. l. 42 súdneho spisu ) sa žalobca vyjadril k podanému
odporu s tým, že uviedol, čo sa týka nových skutočností, že rozsudkom Okresného súdu Martin,
č. k. 7C/223/2014 zo dňa 4.2.2016 bol žalovaný zaviazaný vypratať predmetný byt do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2016 a vykonateľnosť dňa
12.4.2016 a v rámci exekučného konania žalovaný byt odovzdal dňa 5.9.2017. Poukázal na to, že
zákon rozlišuje subjektívnu a objektívnu lehotu pri premlčaní práva z bezdôvodného obohatenia. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň keď sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie po

a) o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor
b) o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.
Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z hľadiska začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamžik, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových
okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a to kto ho získal. Ustanovenie

§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje objektívnu premlčaciu dobu a žalobca je toho názoru, že
v danom prípade treba aplikovať objektívnu 10- ročnú premlčaciu dobu, nakoľko žalovaný sa úmyselne
obohatil, a to tým, že zámerne neodovzdal byt, v ktorom skončil zákonný nájom, pomyselne nepreberal
zásielky zo strany súdu a k odovzdaniu bytu zo strany žalovaného došlo až v rámci exekúcie. Z vyššie
uvedených dôvodov má žalobca za to, že jeho nárok je právne opodstatnený, čo do základu a výšky

a je uplatnený v rámci desaťročnej objektívnej lehoty a dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá začala
plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 7C/223/2014 zo dňa 4.2.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2016.

5. Podaním doručeným súdu dňa 5.4.2018 ( č. l. 48) žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a

uviedol, že opakovanie namieta premlčanie pohľadávky za obdobie od 1.8.2013 do 31.7.2014 vo výške
1 035,78 € s tým, že trojročná premlčacia lehota uplynula 31.7.2017 a žaloba na súd bola podaná až
5.10.2017. Ďalej namietol premlčanie pohľadávky za obdobie od ôsmeho mesiaca 2014 vo výške 173
€, od deviateho mesiaca 2014 vo výške 173 € splatné vždy do 20.-tého dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Žaloba na súd bola podaná až 5.10.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Ďalej namietol

výšku dlžnej sumy v celkovej sume 3 104,41 €, nakoľko v špecifikácií platieb od 1.8.2014 do 5.9.2017
absentuje uhradená finančná zábezpeka v celkovej sume 690 €. Žalovaný popiera, že by mu bola
vyplatená finančná zábezpeka v celkovej sume 690 € ( č. l. 48 súdneho spisu ).6. Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2018 ( č. l. 63 súdneho spisu ) v spojení s podaním doručeným
súdu dňa 15.10.2018 ( č. l. 80 súdneho spisu ) žalobca čiastočne zobral návrh späť vo výške 690 €.
Poukázal na to, že akceptuje započítanie pohľadávok, ktoré uskutočnil žalovaný listom zo dňa 4.4.2018

a po započítaní pohľadávok predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 2 414,41 € ( t. j. žalovaná suma
3 104,41 € mínus započítaná pohľadávka 690 € ). V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa súd stotožní so
stanoviskom žalovaného, že časť uplatneného nároku je premlčaná, tak v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty pri bezdôvodnom obohatení by žalobcovi prislúchala suma 1 933,33 € za obdobie
desiaty mesiac 2015 až deviaty mesiac 2017. Podľa Zmluvy o nájme bytu č. 47/2013 mal žalovaný

uhrádzať nájomné ako aj zálohové platby za služby vždy do 20.-tého dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Za mesiac 10/2015 vznikol žalovanému dlh na nájomnom 116,01 € a na službách 56,99 €,
za mesiac 11/2015 vznikol žalovanému dlh na nájomnom 116,01 € a na službách 56,99 € a za mesiac
12/2015 vznikol žalovanému dlh na nájomnom 116,01 € a na službách 56,99 €, čo predstavuje spolu
519 €. Za obdobie prvý mesiac 2016 do 12.-tého mesiaca 2016 žalovanému vznikol dlh na nájomnom
a službách po odpočítaní vyúčtovania za r. 2015 vo výške 906,98 €, za obdobie od 1/2017 do 5.9.2017

vznikol žalovanému dlh na nájomnom a službách po odpočítaní vyúčtovania za r. 2016 vo výške 507,35
€. Celková výška bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne od podania žaloby predstavuje sumu 1
933,33€.Aksúdprihliadnenanámietkupremlčania,žalobcanavrhuje,abyvydalrozsudok,žejepovinný
uhradiť žalovaný žalobcovi sumu 1 933,33 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 5.10.2017 do
zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia a je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu

100 %.

7. Podaním doručeným súdu dňa 6.12.2018 ( č. l. 98 súdneho spisu ) žalovaný reagoval na čiastočné
späťvzatie a uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím vo výške 690 €. Vyčíslenie dlžnej sumy
žalobcom považuje za zmätočné a z tohto dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.

8. Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých sa oboznámil s listinnými dôkazmi, vypočul žalobcu a
dospel k týmto skutkovým zisteniam:

9. Z predloženej Mandátnej zmluvy zo dňa 30.12.1994 ( č. l. 3 a nasl. súdneho spisu ) súd zistil, že táto

bola uzavretá medzi mestom Turčianske Teplice v právnej pozícií mandanta a spoločnosťou Teplico,
s.r.o. v právnej pozícií mandátara. V zmysle článku X. body 10.1. až 10.3. predmetnej zmluvy bola
udelená zo strany mandanta mandátarovi plná moc pri zabezpečovaní činnosti v rozsahu článku II.,III.,V.
aVI.tejtozmluvyakojehozástupcastým,žeboloprávnenýmandátarsplnomocniťnazastupovaniepred
súdmi advokátsku kanceláriu za účelom realizovania vymáhania pohľadávok mandanta. Vystupovanie

mandátara za mandanta malo byť vykonané vo forme „ mesto Turčianske Teplice v zast. Teplico, s.r.o."
Takýmto spôsobom bola aj predmetná žaloba podaná na súd, čiže v súlade s uzavretou mandátnou
zmluvou je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. .

10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ" ) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,

ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určenú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu,
nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

11. Žalobca v právnej pozícií prenajímateľa zastúpený mandátarom uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
nájme bytu č. 47/2013 dňa 31.7.2013 / ďalej len „zmluva o nájme" /( č. l. 7 súdneho spisu ), na základe
ktorej prenechal žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi do nájmu X-T. K. Č.. X, G.R. A.
G. X.-E. O. Q. Z. Z. Č.. XX K. V., Č.. A. XXXX, G. F. I. P. Z. E. E..

12. V článku IV. bod 4.1.zmluvy o nájme bytu výška mesačného nájmu bola zmluvnými stranami
dohodnutá v zmysle opatrenia Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o regulácií cien nájmu bytov v znení
neskorších predpisov v sume uvedenej v zálohovom predpise na výpočet úhrady za používanie bytov a
nebytových priestorov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Podľa článku IV. bod 4.2. zmluvy o nájme nájomné sa zaviazal žalovaný ako nájomca platiť mesačne,

vždy do 20.-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca na účet prenajímateľa.
Podľa článku V. bod 5.1. sa žalovaný ako nájomca zaviazal zálohovo vždy do 20.-teho dňa príslušného
kalendárneho mesiaca uhrádzať prenajímateľovi aj preddavky ( na náklady spojené s dodávkouelektrickej energie, plynu, vodného a stočného, tepla a atď. ) uvedené v zálohovom predpise na výpočet
úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
PodľačlánkuV.bod5.2konečnáspotrebamédiímalabyťprenajímateľom,tedažalobcomvyfakturovaná

nájomcovi žalovanému do 30-tich dní potom čo prenajímateľ uhradí cenu za dodávku médií jednotlivým
dodávateľom najneskôr do 30.5. nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok
( ročné vyúčtovanie skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytu ).
V článku VI. bola dohodnutá doba nájmu, a to nájom bytu začal dňom 1.8.2013 do 31.7.2014.

13. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola
platne uzavretá zmluva o nájme bytu na dobu určitú s tým, že žalobca prenechal žalovanému predmetný
byt do užívania za nájomné ( § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). V § 696 až § 699 Občianskeho
zákonníka je ustanovený spôsob výpočtu nájomného a úhrad za plnenia, ktoré sa poskytujú s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, sankcie za neplatenie a právo na zľavu na nájomnom.

14. V zmysle citovaného ustanovenia § 685 OZ jednou zo základných povinností nájomcu je byt užívať,
ako aj služby spojené s užívaním bytu a platiť nájomné a plnenia poskytované s nájmom ( § 696 OZ ).
Z listinných dôkazov, skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli rozporované žalovaným mal súd
preukázané, že žalovanému vznikol za obdobie od 1.8.2013 do 31.7.2014 nedoplatok na nájomnom a
zálohách na služby a nedoplatok za skutočne spotrebované služby vo výške 1 035,78 €. Išlo o obdobie,

kedy bola v platnosti zmluva o nájme uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako
nájomcom na dobu určitú. Výšku tejto sumy žalobca špecifikoval aj v špecifikácií platieb ( č. l. 11 súdneho
spisu ). Bolo zrejmé, že za mesiace 8 - 12 /2014 až 7/2014 bola výška mesačného nájmu v zálohovom
predpise stanovená na 116,01 a preddavky boli v tomto období v zálohovom predpise určené za služby
vo výške 56,99 € ( č. l. 108 spisu). V zmysle tejto špecifikácie platieb, teda celkový dlh k 31.7.2014,

t. j. k ukončeniu zmluvy o nájme predstavoval čiastku 1 035,78 €. V takejto výške si uplatnil žalobca
aj svoj nárok na zaplatenie vo vzťahu k žalovanému. Išlo o nárok, ktorý mu vyplynul práve z uzavretej
zmluvy o nájme, nakoľko išlo o nedoplatok na nájomnom, zálohách za služby a nedoplatok za skutočne
spotrebované služby za obdobie od 1.8.2013 do 31.7.2014, čiže za obdobie platnosti a účinnosti zmluve
o nájme bytu. Povinnosť platiť nájomné, ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vznikne

so vznikom nájmu bytu, t. j. od uzavretia nájomnej zmluvy a končí zánikom nájmu bytu bez ohľadu na
to, kedy došlo k odsťahovaniu, či vyprataniu bytu. Nárok na úhradu nájomného a plnení poskytnutých
v súvislosti s užívaním bytu je povinný nájomca teda platiť vo výške na neho pripadajúceho podielu
skutočných nákladov, ako aj poplatky za výkon správy. Splatnosť nájomného sa riadi zmluvou o nájme,
to znamená, že nájomné a záloha za plnenia alebo teda preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu

sa platia mesačne, vždy do 20.-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca na účet prenajímateľa.
Rozdiel potom medzi zaplatenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi za kalendárny rok sa
vyúčtuje najneskôr do 30.5. nasledujúceho kalendárneho roka, čo je upravené aj v predmetnej zmluve
o nájme, konkrétne vo vyššie citovanom článku V.

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno veriteľovi premlčané právo priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo malo vykonať po prvý raz.

16. Čo sa týka nároku na zaplatenie nájomného a preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu za
dobu 1.8.2013 do 31.7.2014 ( doba účinnosti zmluvy o nájme) , tak tieto sa premlčujú v troch rokoch,
splatnosť posledného nájomného a preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu ( mesiac jún 2014)
nastala v zmysle zmluvy o nájme 20.7.2014 ( čl. IV., V. ) , a splatnosť vyúčtovania za rok 2013 nastala

30.5.2014, žaloba na súd bola podaná 5.10.2017. Žalovaný pri prvom úkone v tomto konaní, a to v
podanom odpore vzniesol námietku premlčania, čo sa týkalo vyúčtovaného nedoplatku na nájomnom,
záloháchnaslužbyanedoplatokzaskutočnespotrebovanéslužbyvovýške1035,78€zadobu1.8.2013
do 31.7.2014, kde považoval predmetný nárok za premlčaný. Súd tejto námietke premlčania vyhovel a
mal za to, že trojročná premlčacia doba pri poslednom opakujúcom sa plnení uplynula 21.7.2014, pri

vyúčtovaní 31.5.2014 s tým, že žaloba na súd bola až dňa 5.10.2017, to znamená po uplynutí premlčacej
doby. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobcu, ktorý si uplatnil titulom uzavretej zmluvy o nájme
vo výške 1 035,78 € za premlčaný a v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súdprihliadol na námietku premlčania žalovaného a z tohto dôvodu nie je možné premlčané právo žalobcovi
priznať v tej žalovanej výške 1 035,78 €.

17. Ďalší nárok, ktorý si uplatnil žalobca, bol nárok, ktorý mu mal vzniknúť titulom vydania bezdôvodného
obohatenia z toho dôvodu, že po skončení zmluvy o nájme, to znamená od 1.8.2014 do 5.9.2017 mal
žalovaný bez právneho dôvodu užívať predmetný byt. Bolo preukázané, že v konaní č. k. 7C/223/2014
bol vydaný rozsudok, ktorý uložil žalovanému povinnosť byt vypratať, keďže došlo k ukončeniu zmluvy
o nájme, ktorá bola uzavretá do 31.7.2014. Žalovaný aj napriek tomu predmetný byt nevypratal, z

tohto dôvodu sa na návrh žalobcu viedlo exekučné konanie, kde exekútor realizoval výkon exekúcie
a dňa 5.9.2017 byt odovzdal žalobcovi. Čiže za toto obdobie od 1.8.2014 do 5.9.2017 mal vzniknúť
žalovanému dlh za užívanie bytu bez právneho titulu v celkovej výške 2 068,63 €. Pri určení výšky tohto
bezdôvodného obohatenia, žalobca správne vychádzal z výšky nájomného a zo špecifikácie platieb,
ktoré mal realizovať žalovaný od 1.8.2014 do 5.9.2017 ( č. l . 13 súdneho spisu ), kde vychádzal z
predpisu nájomného vo výške 116,01 € a zálohových platieb vo výške 56,99 € mesačne aj v prípade,

keď uplatnil bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu bez právneho dôvodu.
V ďalšom podaní žalovaný namietol aj premlčanie pohľadávky za obdobie august 2014 vo výške 173 €
a september 2014 vo výške 173 € splatné vždy do 20.-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

18. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov

odo dňa keď k nemu došlo.

19. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút na vzniku, ktorého neexistuje právny dôvod, žiadna
zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti tiež
nazývané neoprávnený majetkový prospech.

20. V ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená takzvaná subjektívna premlčacia
doba, ktorá je v ods. 2 limitovaná objektívnou premlčacou dobou. Právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa teda premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa však právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie
za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je
v Občianskom zákonníku stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna 2-ročná
a objektívna 3-ročná, resp. 10-ročná. Obe premlčacie doby sú rovnocenné a na premlčanie práva
stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Ak skončí plynutie niektorej z nich právo sa premlčí bez ohľadu

na druhú premlčaciu dobu ( ak je vznesená námietka premlčania ) ich začiatok, plynutie i koniec
je stanovený odlišne. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli
zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto

nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr
než objektívna. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený
nemôže dozvedieť skôr než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže
začať plynúť skôr než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Najskôr
teda začína plynúť naraz s objektívnou. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho

získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie
bezdôvodnéhoobohatenianajehoúkor,atoaspoňvtakejvýške(objektívnevyčíslenejvpeniazoch),že
právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že žalovaný neoprávnene užíval byt v období od 1.8.2014 do 5.9.2017, kedy sa musel z bytu vysťahovaťz dôvodu vedenia exekučného konania voči nemu. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
spočívalo v užívaní bytu bez uzavretej Zmluvy o nájme, to jest bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie
neposkytol žalobcovi žiadnu protihodnotu, pretože bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone práva

( užívaní ) vydanie bezdôvodného obohatenia spočíva v povinnosti na zaplatenie peňažnej náhrady.
Výška bezdôvodného obohatenia, teda peňažnej náhrady sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie
§ 853 Občianskeho zákonníka, podľa tých ustanovení zákona, ktoré sú obsahom aj účelom najbližšie
právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu ( §
685 a nasl. ). Pre prípad riadne uzavretej nájomnej zmluvy by vznikla žalovanému povinnosť na úhradu

nájomného, ako aj preddavkov na služby spojené s užívaním bytu, čo v danom prípade zodpovedá jeho
povinnosti na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške obvyklého nájomného a preddavkov za plnenia
spojené s užívaním bytu určené žalobcom pre žalovaným užívaný byt. Podľa predloženého zálohového
predpisu na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov ( č. l. 108 súdneho spisu ), ktorý
platil tento evidenčný list od 1.8.2013. V prípade existencie riadnej nájomnej zmluvy by bol žalovaný
povinný uhrádzať mesačnú zálohu spolu vo výške 173 €, kde nájom predstavoval výšku 116,01 € a

služby spojené s užívaním bytu vo výške 56,99 €, kde uvedené bolo splatné podľa predtým platnej
nájomnej zmluvy, vždy do 20.-tého dňa príslušného mesiaca. Podľa názoru súdu splatnosť nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádza zo splatnosti obvyklého nájomného, preto žalobcovi
vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za každý mesiac užívania bytu žalovaným, vždy od
21.-vého dňa príslušného mesiaca. Pretože bezdôvodné obohatenie svojim charakterom zodpovedalo

nájomnému ( § 853 OZ ) odo dňa ako aj u nájomného vznikalo bezdôvodné obohatenie, vždy za každý
mesiac užívania bytu a aj peňažná náhrada z titulu vydania bezdôvodného obohatenia bola splatná
samostatne ako obvyklé nájomné, a to do 20.-tého dňa príslušného mesiaca. Čo sa týka mesiaca august
2014 platnosť nastala 20.8.2014 a čo sa týkalo za september 2014, tak tu vlastne vzniklo bezdôvodné
obohatenie za mesiac september 21.9.2014. Keďže žaloba podaná na súd 5.10.2017, bola podaná po

uplynutí aj subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty pri vydaní bezdôvodného obohatenia a súd na
námietku žalovaného v tomto smere prihliadol. Súd považoval tieto čiastkové sumy 173 € za august
2014 a 173 € za september 2014 za premlčané.

21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu zaniknú započítaním pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

22. Žalovaný do konania doložil listinný dôkaz, a to započítanie pohľadávky, ktoré doručil žalobcovi

podľa pečiatky 3.4.2018 a v rámci tohto započítania pohľadávky ( č. l. 50 súdneho spisu ) uviedol, že
si započítava v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka pohľadávku žalobcu na dlžnom
nájomnom vo výške 3 104,41 € ( platobný rozkaz zo dňa 5.12.2017, sp. zn. 15Csp/200/2017 ) proti jeho
pohľadávke na zábezpeke, ktorú má voči žalobcovi vo výške 690 €.
Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,

ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

23.Súdsanestotožnilsozapočítanímtak,akohorealizovalžalobcavosvojompodaní(č.l.105súdneho
spisu ), kde mal žalobca započítať časť zábezpeky vo výške 464,04 € na sumu nájomného 311,17 € a

služby 152,87 € a zvyšnú časť zábezpeky 232,02 € mal započítať ako úhradu zvyšnej časti zábezpeky.
Súd vychádzal z listinného dôkazu, ktorý do konania doložil žalovaný a považoval ho za započítací
prejav, ktorý má povahu hmotnoprávneho úkonu, ktorý bol jednostranným adresným právnym úkonom
smerujúcimkzapočítaniupohľadávokatentodošielžalobcovi3.4.2018stým,žezániknastalokamihom,
keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Keďže nie je možné započítať pohľadávky, ktoré sú

premlčané, tak súd mohol teda na základe predmetného započítacieho prejavu považovať, že došlo k
započítaniu pohľadávok, jednak pohľadávky žalovaného vo výške 690 € na pohľadávku žalobcu, ktorá
mu vznikla titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2014 do 5.9.2017, okrem teda
bezdôvodného obohatenia za ôsmy a deviaty mesiac r. 2014, kedy bolo namietnuté premlčanie zo strany
žalovaného a z tohto dôvodu zostal teda dôvodný nárok žalobcu po započítacom prejave vo výške 1

062,63 €. Žalovaný žiadal súd, aby v prípade, že by teda priznal žalobcovi právo na zaplatenie určitého
plnenia a umožnil mu toto plnenie splácať v splátkach, súdu však nedokladoval žiadne listiny, ktoré by
preukazovali, že nie je schopný splatiť priznanú žalovanú sumu v celom rozsahu. Preto súd mal za to, že
nárok žalobcu v rámci tohto konania je dôvodný len do výšky 1 032,63 € a vo zvyšku žalobu zamietol, ato z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania vznesenú žalovaným, ako aj z dôvodu započítacieho
prejavu, ktorý realizoval žalovaný vo vzťahu k pohľadávke žalobcu. Zároveň si žalobca uplatnil aj
poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania od 5.10.2017 do zaplatenia z titulu

neuhradeného nájomného a nedoplatku za skutočne spotrebované služby. Súd uvádza, že žalobcovi za
obdobie od 5.10.2017 nemohol vzniknúť nárok na poplatok z omeškania, nakoľko tento je oprávnený
len v prípade, že ide o omeškanie so nezaplatením nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu do piatich dní po ich splatnosti ( § 697 OZ). Od 5.10.2017 žalovaný neužíval predmetný
byt na základe nájomnej zmluvy, ale titulom bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka úroku z omeškania,

ktoré si uplatnil žalobca od 5.10.2017 vo výške 5 % ročne z titulu bezdôvodného obohatenia, tieto mu
súd priznal, nakoľko boli oprávnené, vyčíslené aj v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka. Súd teda priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy 1 032,63 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z predmetnej sumy od
5.10.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe
čiastočného späťvzatia žaloby v sume 690 eur, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s uts. § 144

a nasl. Civilného sporového poriadku).

24. Žalovaný v rámci podaného odporu žiadal, aby súd v prípade, že priznaná žalobcovi nejakú čiastku,
mu umožnil splácať priznaný nárok v splátkach. Žalovaný však súdu neuviedol, a ani nepreukázal
dôvody predlženia lehoty a ani neuviedol výšku splátky. Preto súd mu neumožnil splácať priznaný nárok

v splátkach.

25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobcom pôvodne
uplatnený nárok bol vo výške 3104,41 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech

žalobcu predstavuje priznaný nárok v sume 1032,63 eur, ako aj čiastočné zastavenie konania v sume
690zdôvodunastranežalovaného,spoluúspechvovýške1722,63eur,čov%vyjadrenípozaokrúhlení
predstavuje 55 %. Úspech žalovanej predstavuje časť žalobného návrhu, ktorú súd zamietol, čo v %
vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 45 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 10 % (55 - 45 %).
Súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 10 %.

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd Martin, dňa 11.03.2019

JUDr. Miriam Štillová
sudca

Za správnosť vyhotovenia:
Lucia Šípková

r o z h o d o l :