Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206103
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118206103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: I. Z., D.. XX.XX.XXXX,

bytom S. XX, Prešov, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 300 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C 489/2015 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Rozsudok Okresného súdu Prešov pod
sp. zn. 20C 489/2015 zo dňa 02.12.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2017. Poukázala na
odôvodnenie predmetného rozsudku. Uviedla, že ako spotrebiteľka uplatňuje satisfakciu za porušenie
jej spotrebiteľských práv, keď svoje práva musela brániť v súdnom konaní podaním žaloby. Primerané

finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva
na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške
300 eur. Ako vyplýva aj z vyššie citovaného rozsudku, konaním žalovaného došlo k porušeniu práv
žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalobkyni reálne hrozila ujma a v prípade, že by žalobkyňa neuplatnila
porušenie svojho práva na súde, reálne mohla nastať situácia, že žalovaný by si uplatňoval formou
zrážok zo mzdy plnenia, na ktoré nemá nárok, resp. na plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal, že žalobcovi žiadny nárok na ním uplatňovaný
nárok nevznikol, rovnako tak neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok
mohol uplatňovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré si musel
brániť v pôvodnom konaní. Z podanej žaloby nevyplýva osvedčenie a preukázanie tohto tvrdenia.
Posledná veta ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nie je právnou normou samou o
sebe, ale predstavuje súčasť určitého normatívneho celku. Len na jej základe nie je možné zakladať

žiadny nárok, pretože podmienka - úspešné uplatnenie porušenia práva - musí súvisieť s konkrétnym
súdnym rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené bolo. Takéto rozhodnutie vydané
nebolo, a vyššie označený rozsudok č. k. 20C/489/2015-87 nie je rozhodnutím o úspešnom uplatnení
porušenia práva žalobcu ako spotrebiteľa. Má za to predpoklad formulovaný v zákone cit. „úspešneuplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ vyžaduje
logicky rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného
princípu civilného sporu - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie

rozhodnutia. Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako
v iných prípadoch. V pôvodnom konaní nebolo podľa neho preukázané, že by konaním žalovaného
došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobcu. Následkom rozhodnutia súdu bola neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Ide teda o okolnosť, ktorú nemožno paušálne považovať za dôsledok
porušeniaprávžalobcuakospotrebiteľa.Takýtozáversajavíbyťiracionálnym,nakoľkovdanomprípade

bolo rozhodnuté o opatrení, ktoré slúži výlučne záujmom spotrebiteľa. Tvrdí, že medzi stranami sporu
nejestvujú žiadne ďalšie vzájomné nároky. Žalovaný napáda samotnú vecnú dôvodnosť uplatňovaného
nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne
príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04).Vyššie uvedenými

skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobcu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna
majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala dôvodnosť nároku na
finančné zadosťučinenie.

3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi,

a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 489/2015, vyjadrením žalovaného a zistil tento
skutkový stav:

4.OkresnýsúdPrešovrozsudkomzodňa02.12.2016,č.k.20C489/2015,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 21.01.2017 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných

príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným. V rozhodnutí súd
konštatoval, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 5a písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z.) uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli

splnené 3 podmienky a to, že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Súd v rozhodnutí dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola prvá a druhá z uvedených podmienok
splnené (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nebola splnená tretia

podmienkaato,žespotrebiteľ(žalobkyňa)malmožnosťdohoduodmietnuť.ZvýsluchusvedkaLadislava
Kubíka, ktorý so žalobkyňou za žalovaného uzatváral Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o
zrážkach zo mzdy, jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy
odmietnuť a musela ju uzatvoriť. Nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré zákon pre uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyžaduje, je takáto dohoda neplatná v zmysle § 39 OZ.

Vzhľadom na zánik záväzku dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať zrážky
zo mzdy žalobkyne, a keďže žalovaný listom zo dňa 16.10.2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonávanie zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka.

5. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že si vzala pôžičku u žalovaného. Zamestnanec žalovaného jej
dal podpísať hŕbu papierov, nevedela, že je tam i dohoda o zrážkach zo mzdy. Raz zabudla zaplatiť
jednu splátku, hneď na druhý deň zavolala žalovanému, že im v ten deň túto splátku zaplatí, čo aj
spravila. Následne jej však zamestnanec jej zamestnávateľa volal, že sa majú realizovať zrážky zo
mzdy. Poprosila ich zrážky nevykonávať a hneď navštívila Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa.

Následne jej bolo na súde vyhovené a nariadené predbežné opatrenie, aby sa zrážky zo mzdy
nevykonávali. Prebehlo aj konanie o zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, kde jej bolo tiež
vyhovené.

6. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánovverejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ

porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý

tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prejednávanej
vecijezrejmé,žežalobkyňaúspešneuplatnilaporušeniejejprávaustanovenéhoosobitnýmpredpisomv
konanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.20C489/2015,vdôsledkučohobolažalovanémuuložená

povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015
uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným. V predmetnom rozsudku súd prijal záver, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná podľa § 39 OZ, pretože bolo preukázané, že nebola splnená
podmienka vyžadovaná § 5a písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda možnosť

žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Rozsudok, na základe ktorého si žalobkyňa v tomto
konaní uplatňuje svoj nárok, nebol napadnutý opravným prostriedkom a nadobudol právoplatnosť dňa
21.01.2017.

14. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný si na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy

uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy, pričom súd konštatoval neplatnosť tejto dohody
o zrážkach zo mzdy. Bol to samotný žalovaný, ktorý naformuloval uvedenú dohodu o zrážkach zo
mzdy, pričom takéto zabezpečenie uspokojenia alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
nebolo prípustné, pretože neboli splnené podmienky vyžadované zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný aj napriek tomu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy použil a žiadal

na základe nej vykonávať zrážky zo mzdy, takéto jeho konanie bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni.
V dôsledku uvedeného bola žalobkyňa nútená brániť sa podanou žalobou o zdržanie sa použitia
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom bola úspešná. S ohľadom na uvedené okolnosti je
podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančnézadosťučinenie a to, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných
právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

15. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má
satisfakčnú, sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov.
V danom prípade bolo súdom prihliadnuté na skutočnosť, že žalovaný uplatnením zrážok zo mzdy na
základeneplatnejdohodyvyvolalužalobkynestavprávnejneistoty,ktorýmuselariešiťpodanoužalobou.

Vychádzajúc z konkrétnych okolností tohto prípadu považoval súd za primerané povahe a rozsahu
porušenia práv žalobkyne finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, ktoré zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočnú satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia
práv spotrebiteľov.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.