Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/298/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116209973
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116209973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci navrhovateľa: H.. H. V. ,
narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom O., E. S. č. XXX/XX, zastúpený JUDr. Margitou Surou,
advokátkou, Bratislava, Podzáhradná č. 43 proti druhému manželovi: H.. U. V. , narodená dňa
X.XX.XXXX, trvale bytom O., E. S. č. XXX/XX, o rozvod manželstva, na odvolanie druhého manžela proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 1. marca 2017, č.k. 14 C 56/2016-46, v znení opravného
uznesenia zo dňa 26. júla 2018, č.k. 14 C 56/2016-73, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 1. marca 2017, č.k. 14 C 56/2016-46, v znení

opravného uznesenia zo dňa 26. júla 2018, č.k. 14 C 56/2016-73, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 1.3.2017, č.k. 14 C 56/2016-46, v znení opravného
uznesenia zo dňa 26.7.2018, č.k. 14 C 56/2016-73 (opravené bolo záhlavie rozsudku v časti mesta
trvalého bydliska navrhovateľa), manželstvo manželov H.. H. V., narodeného dňa X.X.XXXX, a H.. U. V.,
narodenej dňa X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev Obvodného
národného výboru O. I, zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozviedol;

žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal z návrhu doručeného
súdu dňa 6.5.2016, ktorým sa navrhovateľ domáhal rozvodu jeho manželstva, ktoré uzavrel s manželkou
dňa 14.4.1973. Navrhovateľ svoj návrh dôvodil tým, že počas manželstva vzájomné vzťahy medzi ním
a manželkou ochladli, došlo k citovému odcudzeniu, keď počas manželstva manželka opustila spoločnú
domácnosť,spoločnenehospodária,intímnenežijúviacakosedemmesiacov.Manželstvojedlhšiudobu
formálne, vzťah medzi manželmi je trvale a hlboko rozvrátený a manželstvo neplní svoje poslanie a ani
jednu zo svojich funkcií.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný
skutkový stav veci. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v O., u oboch ide o prvé manželstvo,
z ktorého sa narodili dve deti, dcéra G., narodená dňa XX.X.XXXX a syn Q., narodený dňa XX.XX.XXXX,
ktoré sú dospelé. Účastníci sú slovenskí štátni občania a ich posledné spoločné bydlisko bolo v O., na
ulici E. S. č. XXX/XX. Navrhovateľ uviedol, že do roku 2007 bolo manželstvo priemerné, harmonické,

postupne dochádzalo medzi ním a manželkou k odcudzeniu, mali rozdielne názory na rodinu, bežné veci
v živote, na trávenie voľného času. Každý z nich myslí inak a on už nechce zdieľať s manželkou jej veci
a nechce sa jej vôbec prispôsobovať. Manželka uviedla, že manželstvo bolo harmonické do roku 2012,
potom jej navrhovateľ zobral kľúče od bytu, a preto s ním nebýva v spoločnej domácnosti od 5.10.2015,býva u dcéry. Tvrdila, že ide o prechodný stav a mieni zotrvať v manželstve, pričom od podania návrhu
na rozvod je v kontakte s navrhovateľom iba formou mailovej komunikácie, nepokúsila sa o
obnovu spolužitia a osobne ho nenavštívila, ani sa nepokúsila s ním nadviazať osobne kontakt. Zhodne

uviedla ako navrhovateľ, že osobne sa nestretávajú, nežijú spolu, nebývajú spolu, ani nehospodária od
5.10.2015. Veľmi ťažko niesla, keď ju navrhovateľ vyhodil z bytu, nemieni sa doprosovať, aby mohla v
spoločnom byte bývať. O navrhovateľovi má informácie len sprostredkovane cez dcéru, každý z nich
žije svoj život.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 18, § 22, § 23 ods.
1, ods. 2 Zákona o rodine a dôvodil, že manželstvo účastníkov ako neperspektívne rozviedol. Uviedol,
že po vykonanom dokazovaní mal jednoznačne za preukázané, že manželstvo neplní svoj spoločenský
účel. Účastníci si neplnia svoje manželské povinnosti ako je to dané ustanovením § 18 Zákona o rodine,
nežijú spolu, nebývajú, nehospodária od 5.10.2015. V súčasnej dobe sú vzťahy medzi manželmi vážne
a hlboko rozvrátené, pričom ide o rozvrat dlhodobý. Nie je ani reálny predpoklad, že by manželstvo

účastníkov mohlo riadne plniť svoj spoločenský účel. Príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnych
pohľadoch účastníkov na manželstvo a rodinu, čo následne malo postupne vplyv na vzájomné citové a
fyzické odcudzenie a nepochopenie sa navzájom.
3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 52 C.m.p. a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie H.. U. V. dôvodiac tým, že súd prvej inštancie
nedostatočne posúdil stav manželstva, pričom rozvod manželstva by za súčasnej situácie bol v
rozpore s dobrými mravmi a úlohou manželstva. Uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva aj
naďalej nesúhlasí, spoločnú domácnosť dobrovoľne neopustila, navrhovateľ jej odcudzil kľúče od ich

spoločného bytu. Takýto čin nevykonal prvýkrát, domnieva sa, že dôvodom takéhoto jeho konania,
ako aj dôvodom prečo podal predmetný návrh na rozvod, je najmä fakt, že trpí dlhodobo psychickým
ochorením. V roku 2012 prestal pracovať, stal sa dôchodca a prestal brať lieky, ktoré mal predpísané
od psychiatra, resp. začal ich brať občas. Uvedené podľa jej názoru spôsobilo postupné zhoršenie jeho
zdravotného stavu. Dňa 5.10.2015 jej opätovne odcudzil kľúče od ich spoločnej domácnosti, nemala

kde bývať, našťastie ju prichýlila dcéra. Súd prvej inštancie sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal, ani
ju neuviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku napriek tomu, že ju uviedla vo vyjadrení k návrhu
a na pojednávaniach. Konanie navrhovateľa je ovplyvnené jeho psychickým stavom, o ktorom svedčí
okremjehohospitalizáciíazdravotnýchzáznamovošetrujúceholekáraajto,žepodaltrestnéoznámenie,
ktorého obsah podrobne nepozná, ale bola ako jeho manželka a vlastníčka ich spoločného bytu políciou

upovedomená. Obsahom trestného oznámia má byť, že sa navrhovateľa neznámi páchatelia (možno
suseda, správca domu) snažia omámiť plynnými omamnými látkami, ktoré sa mu dostávajú jemu
neznámym spôsobom do tela a na neho pôsobia. Aj toto uviedla na pojednávaní, ale ani s týmto sa
prvoinštančný súd nezaoberal a nezahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu
navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, návrh na rozvod manželstva zamietnuť.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že manželka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne
nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené na pojednávaní, ani v čom vidí rozpor s dobrými mravmi a
úlohu manželstva, pričom sama potvrdila na pojednávaní, že má o ňom informácie sprostredkovane
cez dcéru, nebývajú spolu, osobne ho nekontaktuje. Konštatoval, že prvoinštančný súd sa dostatočne

a dôsledne zaoberal jeho návrhom na rozvod manželstva, dostatočne a rozsiahlo vypočul účastníkov
a venoval sa dôvodom rozvodu, takže dostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti a skutkový stav, na
základe čoho dospel k správnemu posúdeniu veci a manželstvo rozviedol. Dodal, že podané odvolacie
nenapĺňa odvolacie dôvody podľa § 365 C.s.p., ani náležitosti podľa § 363 C.s.p. Zo strany manželky ide
o formálne odvolanie s cieľom oddialiť právoplatnosť rozsudku. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Odvolateľka vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa k jej odvolaniu zotrvala na dôvodoch odvolania
a odvolacom návrhu.

7. Navrhovateľ vo vyjadreniu k vyjadreniu odvolateľky k jeho vyjadreniu k odvolaniu uviedol, že sa
pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu.8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 395 ods. l, § 2
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.,
§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej

len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 22. mája 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania, právna
zástupkyňa navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385

ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l,
ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie

vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovanímsúdomprvejinštancieaktorétedanepochybneexistovalivčasevyhláseniajehorozsudku.
Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220
C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná
v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. V odôvodnení svojho rozsudku sa
prvoinštančný súd vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné.

11. Odvolací súd dôvodí, že súd musí pri rozvode manželstva skúmať, či sú pre jeho zánik splnené

zákonné podmienky a posudzovať vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové
správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva v oblasti biologickej, výchovnej, hospodárskej,
funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu deťom
pochádzajúcim z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť za
žiadnych okolností dôvodom na rozvod manželstva. V prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní

prvoinštančný súd zistil, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod, a to
vážnosť narušenia manželských vzťahov, trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, že si manželstvo
nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o
rodine). V konaní nebolo sporné, že manželstvo účastníkov trvá od roku 1973, že z neho pochádzajú
dve, dnes už plnoleté deti a že od 5.10.2015 účastníci spolu nežijú a nehospodária. Navrhovateľ nemá

záujem o obnovenie spolužitia s manželkou, ktorá od podania návrhu na rozvod manželstva, t.j. odo dňa
6.5.2016, navrhovateľa osobne nenavštívila, nebola v spoločnom byte a vymenili si s navrhovateľom
iba pár mailových komunikácií. Odvolací súd považoval potom tvrdenie manželky o tom, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s jej tvrdením, že navrhovateľ jej dňa 5.10.2015 odcudzil kľúče od ich
spoločného bytu a že nemala kde bývať od tej doby za irelevantné, pretože túto situáciu mohla od

uvedenej doby riešiť a domáhať sa vydania kľúčov od spoločného bytu ako aj vstupu do tohto bytu,
čo však neurobila a sama uviedla, že nevyvinula žiadne úsilie na obnovenie vzťahu s navrhovateľom
odkedy podal návrh na rozvod. Odvolací súd dodáva, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža
a ženy a nikoho nemožno nútiť, aby v ňom zotrval v prípade, ak sú pre jeho zánik splnené zákonné
podmienky.

12. Súd prvej inštancie náležite dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je neperspektívne a zistil aj
príčiny rozvratu ich manželstva, ktoré ustálil v rozdielnych pohľadoch účastníkov na manželstvo a rodinu,
čo malo postupne vplyv na vzájomné citové a fyzické odcudzenie. Ani v odvolacom konaní nenastali
také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia, keď manželka v odvolaní uvádzala rovnaké

skutočnosti ako v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by nemali za následok iné rozhodnutie, než
rozhodnutie prvoinštančného súdu. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil so správnym
právnym záverom súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov.13. Manželka podala odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania. Odvolanie ale v tomto rozsahu
vôbec neodôvodnila, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku; so zdôraznením, že navrhovateľ odvolanie nepodal.

Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj odvolací súd je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., § 2 ods. 1 C.m.p., §
378 ods. 1 C.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže

Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).