Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Csp/221/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717213048
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717213048.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne H. X.K.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.. Q.. Š. XXXX/XX, XXX XX G., občianky SR, zast. advokátskou
kanceláriou AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744
971, sp. zn.: SRSAspA 06723/15 zo dňa 16. 03. 2016.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %,
ktoré je p o v i n n ýzaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811
03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom
Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, sp. zn.: SRSAspA 06723/15 zo dňa 16. 03.
2016. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnila aj náhradu vzniknutých trov.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, neskorších
doplnení žalobného podania, písomných vyjadrení zástupcu žalobcu, vyjadrení žalovaného, listinných
dôkazov a to exekučného spisu JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. EX 23592/16, rozhodcovského rozsudku
SRSAspA 06723/15 zo dňa 16. 03. 2016, doručenky zo dňa 22. 03. 2016, verbálneho vyjadrenia
právneho zástupcu žalobkyne, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnila neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods.
1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Uviedla,
že o.i. si v predmetnom rozhodcovskom konaní osobitne nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská doložka
bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom tak rozhodcu, ako aj miesto rozhodcovského
konania si jednostranne stanovil dodávateľ služby (žalovaný). Ako ďalší dôvod podania žaloby

žalobkyňa uvádza, že rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie
vyvolá dodávateľ, tak sa musí ona ako spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť tomuto
konaniu a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je ňou nepredvídateľný. Zároveň vyslovila vážnepochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu za takéhoto stavu. Pokiaľ ide o
pravidlá rozhodcovského konania, podľa nej sú nedostatočne transparentné pre subjekt práva bez
právneho vzdelania, pričom ona sama nebola ani oboznámená s týmito pravidlami. V ďalšej časti

odôvodnenia podanej žaloby následne poukazovala aj na neplatnosť pôvodne uzavretej zmluvy so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a to pre rozpor so zákonom s dobrými mravmi.

5. Neskôr dôvody podanej žaloby boli doplnené už právnym zástupcom žalobkyne, ktorého si zvolila.
Tento uviedol, že dňa 23. 11. 2017 súdny exekútor Rudolf Krutý PhD. Doručil žalobkyni upovedomenie o

začatí exekúcie, pričom žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku na príslušný súd žalobkyňa podala
dňa 04. 12. 2017. Včasnosť podania žaloby mal súd neskôr za preukázanú po doplnení listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v exekučnom spise EX 23592/16.

6. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.

7. Podľa § 46 ods. 3 citovaného zákona, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v
exekúcii (ide o dobu, v ktorej je povinný oprávnený podať námietky proti exekúcii).

8. Právna zástupkyňa zástupkyne trvala na tom, že rozhodcovské konanie sa začalo na podklade

neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Uviedla, že zmluva o poskytnutí úveru, na základe ktorej
bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú
na jednej strane veriteľ ako dodávateľ služby, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a
úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej
je subjekt, t. j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho titulu je potrebné na uvedenú zmluvu preto
aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

9. Zo znenia čl. II. bodu 1 rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva dôsledok,
v zmysle ktorého spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. V zmysle citovaného článku II.
rozhodcovskej zmluvy, výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť

spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čo znamená, že v prípade ak žalobu podá
veriteľ, spotrebiteľovi, ako dlžníkovi, neostáva nič iné, len sa bezvýhradne podrobiť konaniu na tom súde,
na ktorom veriteľ žalobu podal. Dlžníkovi je tak odopretá možnosť výberu, či bude spor prejednávať
všeobecný súd, alebo sa bude musieť podrobiť rozhodcovskému konaniu.

10. Žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu uzavrela, pretože sa musela podrobiť jej predtlačenej forme ako
celku. Na formulovaní obsahu rozhodcovskej zmluvy sa podieľal výlučne žalovaný, ktorý ako jediný
vyberal rozhodcovské súdy, ktorým pre prípad sporu sa mala žalobkyňa ako spotrebiteľ podrobiť. Táto
nemala možnosť zasiahnuť do výberu rozhodcovského súdu, pokiaľ by jej žalovaný vysvetlil a umožnil
tútomožnosť-využilabyju.Zuvedenéhotedamožnokonštatovať,žeprávnepostavenie žalobkyne,ako

spotrebiteľa a žalovaného ako poskytovateľa k otázke výberu rozhodcovského súdu nebolo rovnovážne,
ale jednostranné a trov prospech poskytovateľa služby (žalovaného).

11. Žalovaný sa na základe výzvy súdu k žalobnému návrhu písomne dňa 20. 04. 2018 vyjadril.
Žiadal žalobu zamietnuť, pretože sa vo všeobecnosti nestotožnil s názormi žalobkyne uvádzanými

v žalobe. V úvode svojho vyjadrenia spochybňoval dodržanie/zachovanie lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože žaloba bola podaná na súde dňa 06. 12. 2017
a rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 16. 03. 2016. Následne prezentoval svoj právny výklad
zákonného ustanovenia § 45 zákona č. 335/2014 Z. z., pričom poukázal na § 73 ods. 8 citovanéhozákona, ktorý uvádza, že ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 01. januárom 2015 nie je
založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa ods. 5, bude spor rozhodovať
stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne

aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve
spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto
zákona, alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o
tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy
stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský

súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa
podľa § 34 ods. 8 a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne;
lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd
z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov.
Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky
založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského

konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 01. januárom 2015. Podľa názoru
žalovaného, z uvedeného jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný
sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu
je možné podať aj v čase, keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom
prípade žalobná odpoveď doručená nebola. Ďalej o.i. žalovaný uviedol, že prijatie argumentácie žalobcu

by znamenalo pre žalovaného len jediné a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre
žalovaného (a teda aj každého dodávateľa). Uviedol, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.
Ustanovenie naviac vôbec neobmedzuje dodávateľa, ktorý sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v
rámci výhradnej doložky, t. j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho

výhradná, alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka t. j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ
rozhodnúť, či sa so svojim nárokom obráti na súd, alebo rozhodcovský orgán.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami

riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Zo znenia čl. II. bodu 1 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23. 09. 2013 uzavretej medzi stranami sporu
vyplýva dôsledok, v zmysle ktorého spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený (v tomto prípade žalovaný) podá žalobu na rozhodcovský

súd. V zmysle citovaného článku výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a
rozhodnúť spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čo v praxi znamená, že v prípade ak
žalobu bude podávať veriteľ, spotrebiteľovi ako dlžníkovi nezostáva nič iné, len sa podrobiť konaniu na
tom súde, na ktorom veriteľ žalobu podá. Dlžníkovi/spotrebiteľovi (žalobkyni) tak bola odopretá možnosť
výberu, či bude spor prejednávať všeobecný súd, alebo sa bude musieť podrobiť rozhodcovskému

konaniu. V zmysle rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu rozhodcovské súdy vybral
veriteľ, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že dlžník iba podpisoval predtlačený formulár a mal možnosť sa mu
jedine podrobiť ako celku, alebo sa mu nepodrobiť a ako celok ho odmietnuť. V súdenom prípade súd
videl nerovnováhu právneho postavenia strán v tom, že voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená
jednostranne a to preto, že z kontextového znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že subjekt, ktorý

bude mať v konečnom dôsledku právo voliť medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom, bude vo
všetkých prípadoch veriteľ, t. j. žalovaný.

14. O doložku ktorá vyžaduje aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa tejto z rozhodcovskej zmluvy má možnosť si vybrať medzi

rozhodcovský a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka,
ktorá zakladá legitimitu exekučného titulu v rozhodcovskom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu
na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nie je o možnosti

výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale o tom, že doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. A práve tým, že podľa rozhodcovskej zmluvy alternatíva riešenia sporov spočíva vždy na
tej zmluvnej strane ktorá podá žalobný návrh, je znemožnený spotrebiteľovi výber medzi všeobecnýma súkromným súdom, naopak je nútený podrobiť sa arbitráži vždy, pokiaľ žalobný návrh podá veriteľ/
žalovaný.

15. Je potrebné uviesť aj to, že ak žalobkyňa ako spotrebiteľ predmetnú rozhodcovskú zmluvu so
žalovaným podpísala, čo vyplýva z predloženého listinného dôkazu, nebola oboznámená so všetkými
dôsledkami, ktoré pre ňu predmetné rozhodcovské zmluvy vyplývajú, pretože súčasťou rozhodcovskej
zmluvy neboli rokovacie poriadky jednotlivých rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej
zmluve, prípadne ich poplatkové poriadky; čo svedčí len o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala

vedomosť o možnosti podania žalobnej odpovede a ani o tom, že v prípade vedenia sporu pred
rozhodcovským súdom bude musieť platiť poplatky v súvislosti s ochranou a bránením svojich práv.

16. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným, je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľsko-právny vzťah. Taktiež mal za
preukázané tvrdenie existencie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, existencie rozhodcovskej zmluvy zo

dňa 23. 09. 2013, ktorej obsah tvoril základ podanej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

17. Pokiaľ ide o námietku premlčania podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňou
z dôvodu zmeškania lehoty, súd v rámci dokazovania po zadovážení si príslušných listinných dôkazov
zistil, že dňa 23. 11. 2017 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD. doručil žalovanej upovedomenie o

začatí exekúcie, pričom žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa podala na príslušný
súd dňa 04. 12. 2017, teda v lehote 14 dní, ktorá lehota je totožná s lehotou na podanie námietok
proti exekúcii (§ 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Týmto mal súd včasnosť
podania žaloby žalobkyňou za preukázanú.

18. Pokiaľ ide o dôvodnosť podanej žaloby, súd má za to, že táto zo strany žalobkyne bola podaná
opodstatnene s patričným právnym odôvodnením a súd v zmysle zhora uvádzanej argumentácie a
odkazom na príslušné právne normy žalobe ako opodstatnenej a dôvodnej vyhovel a to v súlade s
§ 191 a nasl. CSP majúc za to, že predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. obsahovala neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to

v neprospech spotrebiteľa, s čím zákon viaže sankciu absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia, ako aj výsledok sporu, súd priznal žalobkyni,
v konaní úspešnej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ

sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak

rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).