Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221458
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216221458.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej:
H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX L. Q., o vymoženie pohľadávky v sume 167,80

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
9Er/1566/2016-29 zo dňa 04.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (EX 16975/16). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 39, § 52 ods. 1,
2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ako aj s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd
uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške

167,80 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, sp. zn. SRSAspA 01805/16 zo dňa 11.05.2016. Zmluva o pôžičke č. 6121864743 zo dňa
27.12.2006 (ďalej len „Zmluva“), ako aj Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 13.11.2012 založili záväzkovo
- právny vzťah medzi oprávneným (resp. právnym predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a povinnou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala

v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupoval
ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na
uvedenéskutočnostijepotomnesporné,žezáväzkovývzťahmedzioprávnenýmapovinnouzaloženýna
základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné
ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.2. Súd prvej inštancie preskúmal Zmluvu a Dohodu o uznaní záväzku a rozhodcovskú zmluvu zo
dňa 13.11.2012 uzavretú medzi oprávneným a povinnou a prijal záver, že nie je možné formuláciu
rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská

zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnej) je v danom prípade fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba
na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o

tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Keďže tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, dohody o uznaní záväzku alebo rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom toho je, že

povinná (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak
v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na to je potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje

rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnym
právnym posúdením a s odkazom na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1,2,5,6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poukázal najmä na ustanovenia Smernice
Rady 93/13/EHS a aj na znenia rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate

uviedol,žesapodrobilvšetkýmlegislatívnymzmenámapriuzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnou
postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou
činnosťou exekučných súdov. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej
podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa
13.11.2012, teda po viac ako piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. V postupe súdu

nevidí iný dôvod ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom. Ak
by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom

súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok nebol
považovaný za exekučný titul. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod uvedený v § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom).

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)

ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 02.11.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného
dňa 11.05.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, pod sp. zn.
SRSAspA 01805/16. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 02.11.2016,

doručeným súdu dňa 19.12.2016 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 04.10.2018
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa rozhodcovskej zmluvy
ako rozhodcovský súd bol dojednaný: a) Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, alebo b)

Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, 040
01 Košice, IČO: 36 577 928. Predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - nevydal súd podľa
rozhodcovskej zmluvy, ale Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej
2, 811 03 Bratislava, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že je kompetentným orgánom
na konanie, keďže boli splnené podmienky stanovené zákonom č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní (§ 73 ods. 8).

7. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od

neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 13.11.2012 nezodpovedala
zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených

listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či jej bolo aj vysvetlené, čo
znamenámožnosťvoľbyvprípadesúhlasu,resp.nesúhlasustoutorozhodcovskouzmluvou.Oprávnený
tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich
dojednanie tak nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v tom čase. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež
jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený
takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval

neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami
poskytnutými povinnej. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver oneplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť.

8. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.