Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212445
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415212445.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: Y.

P., A.. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2015 žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský

rozsudok zo dňa 28.09.2009 sp. zn. SR 02016/09 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.03.2013 uzavrela ako spotrebiteľka so žalovaným zmluvu o
úvere, na základe ktorej potom na návrh žalovaného bola uvedeným rozhodcovským rozsudkom
zaviazaná na zaplatenie údajného dlhu. Poukázala na to, že právomoc rozhodcovského súdu bola
založenározhodcovskoudoložkouobsiahnutouvbode17všeobecnýchobchodnýchpodmienok,pričom

táto bola vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplatnou. Samotná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktoré robia úver bezúročným
a bez poplatkov a aj výška odplaty za úver na úrovni 90 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. V
nadväznosti na to žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť s poukazom na dôvody uvedené v ust. § 45
ods. 1 písm. e), i), j), k) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď
ju pritom exekútor nepoučil v upovedomení o začatí exekúcie o možnosti podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc najmä na to, že žalobkyni uplynula lehota na podanie
žaloby. Žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy nemala voči nej žiadne
výhrady.

4. Na pojednávaní dňa 24.01.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý žiadal konať
bez jeho účasti. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu na podanej žalobe zotrvala, žiadala jej

vyhovieť, poukazujúc aj na to, že žalovaný na základe predmetného rozhodcovského rozsudku inicioval
voči nej exekúciu už druhýkrát.5. Na základe žalobkyňou predloženej zmluvy o úvere a na základe rozhodcovského spisu sp. zn.
SR 02016/09 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela dňa 04.12.2007 (a nie dňa
27.03.2013 ako bolo uvedené v žalobe) so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorej

predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške vtedajších 5.000,- Sk. Zmluva sa v podrobnostiach spravuje
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru obsiahnutými na rubovej strane zmluvy a v týchto je pod
bodom 17 obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy
o úvere budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok).

6.Žalovanýnazákladetohopotomdňa05.02.2009podalvočižalobkyninaStálomrozhodcovskomsúde
žalobu o zaplatenie sumy 173,27 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd zaslal žalobu žalobkyni na
vyjadrenie.Tútoprevzaladňa16.02.2009,pričomvodpovedižiadalaomožnosťúhradydlhuvsplátkach.

Stály rozhodcovský súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 28.09.2009 sp. zn. SR 02016/09 tak, že
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 173,27 Eur s príslušenstvom vrátane trov konania
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok bol žalobkyni podľa doručenky doručený dňa 02.10.2009
a je na ňom vyznačená doložka právoplatnosti dňom 12.10.2009 a vykonateľnosti dňom 15.10.2009. V
poučení rozsudku bola žalobkyňa inštruovaná o tom, že môže do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku

podať na príslušnom súde žalobu o jeho zrušenie.

7. Na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku potom bola žalovaným voči žalobkyni vedená
exekúcia tunajším súdom v konaní sp. zn. 5Er/1090/2009, ktorá však bola uznesením zo dňa 20.01.2014
vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2014

v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.06.2014 č.k.
14CoE/66/2014-97, dovolanie žalovaného voči nemu bolo odmietnuté.

8. Na základe uvedeného súd potom skúmal, či žalobkyňa podala túto žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku včas.

9. Do 01.01.2015 bola účinná právna úprava rozhodcovského konania obsiahnutá v zákone č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorá v § 41 určovala, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno na príslušnom súde podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak

účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) (t.j. z dôvodov, pre ktoré bolo možné žiadať
o obnovu konania podľa Občianskeho súdneho poriadku) bolo možné podať v lehote 30 dní odo dňa,
keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania,

alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku.

10. Z tejto úpravy je zrejmé, že nakoľko žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.09.2009
doručený dňa 02.10.2009, nepodala podľa tejto úpravy žalobu včas pokiaľ ju podala na tunajšom súde

až dňa 13.11.2015, keďže 30-dňová lehota uplynula dávno predtým, a to uplynutím dňa 02.11.2009, čo
bol posledný deň na podanie žaloby.

11. S účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene pravidiel rozhodcovských konaní v tom smere, že
zákonodarca do osobitnej právnej úpravy odčlenil reguláciu rozhodcovských konaní týkajúcich sa

spotrebiteľských sporov. Ide o zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý
už lehotu na podanie žaloby v § 46 ods. 1 predĺžil tak, že ju možno podať v lehote troch mesiacov
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania
a ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku
a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o

oprave rozhodcovského rozsudku.

12. V tomto smere súd nemal žiadne pochybnosti, že v prípade stranami uzavretej zmluvy sa jednalo
o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jejuzavretia, podľa ktorého bola spotrebiteľskou zmluvou kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Stranami uzavretá zmluva síce bola
označená ako zmluva o úvere, jednalo sa však z právneho hľadiska o zmluvu o pôžičke (nie úver)
upravenúvôsmejčastiObčianskehozákonníka(§657anasl.Občianskehozákonníka).Žalobkyňamala
postavenie spotrebiteľky podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008,
pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (opak

preukázaný nebol) na rozdiel od žalovaného, ktorý mal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008 konajúceho pri uzatváraní a plnení tejto
(spotrebiteľskej) zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.

13. Súčasne zákon č. 335/2014 Z.z. v § 46 ods. 2 určil, že doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne
právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. V ust. § 46 ods. 3 cit. zákona je tiež určené, že ak bol podaný návrh na začatie exekúcie,
môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa Exekučného

poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) aj v exekúcii.

15. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. platí, že ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia
tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli

urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

16. Prechodné ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. súčasne vo vzťahu k doterajšej právnej
úprave zákona č. 244/2002 Z.z. určilo, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do

31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

17. Toto ustanovenie teda stanovilo, že pokiaľ lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku začala v prípade spotrebiteľského sporu plynúť podľa predchádzajúcej právnej úpravy,
spravovala sa jej dĺžka a (u)plynutie zákonom č. 244/2002 Z.z., čo znamená, že ak lehota podľa tejto

úpravyužuplynula,neplyniežiadnanová,čidlhšia lehotanapodaniežalobyozrušenierozhodcovského
rozsudku podľa novej úpravy § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Logicky sa tak toto prechodné ustanovenie vzťahuje len na lehoty, ktoré podľa „starej“ úpravy
už začali plynúť, no ešte ku dňu 01.01.2015 neuplynuli. Potom ohľadne lehôt, ktoré ešte neuplynuli,
platí časť vety za bodkočiarkou - že ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté, čo vyjadruje vo väzbe

na ust. § 73 ods. 1 cit. zákona tú skutočnosť, že aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je
spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015 sa má aplikovať ust. § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014
Z.z.avdôsledkutohopopodanínávrhunazačatieexekúcienazákladerozhodcovskéhorozsudkumôže
spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok stanovených Exekučným
poriadkom.

18. Exekučný poriadok bol práve v tejto súvislosti novelizovaný zákonom č. 335/2014 Z.z. tak, že bolo
do Exekučného poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2015 ust. § 48 ods. 2, podľa ktorého exekútor
poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu (v zákonnom texte je odkaz na zákon č. 335/2014

Z.z.) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v
lehotenapodanienámietokprotiexekúciižalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaosobitného
predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

19. Na to nadväzujú prechodné ustanovenia § 243d Exekučného poriadku ohľadne úprav účinných

od 01.01.2015. Konkrétne § 243d ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje, že exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z.) vydaného pred 1. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanieexekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

20. Ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku potom určuje, že na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z.)
a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

21. Z týchto ustanovení je zrejmé, že exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku ohľadne
spotrebiteľského sporu, ktorý bol vydaný do 01.01.2015 podľa dovtedajšej právnej úpravy zákona č.
244/2002 Z.z. bolo možné začať len do troch mesiacov od účinnosti zákona, t.j. len do 31.03.2015,
v opačnom prípade nebolo možné súdnemu exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie
na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, ktorý potom prestal byť pre účastníkov záväzný. Ak
bol takýto návrh v lehote do konca marca 2015 exekútorovi podaný (§ 36 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku), ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku stanovilo, že exekučné konania na základe
týchto rozhodcovských rozsudkov majú z hľadiska procesného režimu „dobehnúť“ podľa procesnej
úpravy Exekučného poriadku platnej a účinnej do 01.01.2015, čo sa rovnako vzťahovalo aj na už
prebiehajúce exekučné konania na podklade rozhodcovských rozsudkov vydaných do 01.01.2015
ohľadne spotrebiteľského sporu podľa dovtedajšej právnej úpravy zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré

exekučné konania však ešte k 01.01.2015 neboli ukončené.

22. Preto súdny exekútor v uvedených exekučných konaniach spravujúcich sa predpismi účinnými
do 01.01.2015 nemusel postupovať tak, že by v rámci upovedomenia o začatí exekúcie poučoval
spotrebiteľa podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku o jeho práve podať v lehote na podanie námietok

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor má totiž takto postupovať len v prípadoch,
ak ide o v spotrebiteľskom spore po 01.01.2015 vydaný rozhodcovský rozsudok.

23. Vzhľadom na doteraz uvedené a vo väzbe na § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. a jeho
odkaz na ustanovenia Exekučného poriadku obsahujúce podmienky, za ktorých môže spotrebiteľ podať

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno uzavrieť, že zákonodarca ohľadne rozhodcovského
rozsudku vydaného do 01.01.2015, ktorého predmetom bol spotrebiteľský spor nezakotvil v rámci
prípadnej exekúcie žiadnu ďalšiu novú lehotu na podanie žaloby o jeho zrušenie. Nasvedčuje
tomu v konečnom dôsledku aj formulácia zvolená zákonodarcom v ust. § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku, ktorý operuje so spojením „rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní podľa osobitného predpisu“, kde nasleduje odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z. na rozdiel od
spojenia obsiahnutého v § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku „rozhodcovské rozhodnutie vydané v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu“,
kde je takisto odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z., z čoho súd vyvodzuje, že ak by zákonodarca chcel
spotrebiteľom poskytnúť „druhú šancu“ a teda novú lehotu už po zmeškaní lehoty na podanie žaloby

na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného do 01.01.2015, bol by to výslovne uviedol v rámci
prechodných ustanovení či už zákona č. 335/2014 Z.z. alebo Exekučného poriadku, kde však žiadna
takáto úprava nie je a ani ju podľa súdu nemožno z týchto predpisov výkladom vyvodiť.

24. Aplikujúc potom uvedené na prejednávanú vec súd musí konštatovať čo už bolo uvedené vyššie,

že 30-dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku žalobkyni
uplynula dňa 03.11.2009 (posledný deň na podanie žaloby bol deň 02.11.2009), t.j. ešte pred podaním
žaloby na tunajší súd dňa 13.11.2015. Právna úprava, ktorej použitia sa žalobkyňa v podstate dovolávala
sa na jej prípad nevzťahuje, lebo síce je pravdou, že žalovaný opätovne inicioval na tunajšom súde
exekúciu voči nej na podklade rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.09.2009, ktorého zrušenia sa

domáhala (ide o konanie tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/499/2015, EX 22067/15), no nová právna úprava
zákona č. 335/2014 Z.z. a Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 nezaviedla v takýchto
prípadoch opätovnú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto žalobu
zamietol s tým, že odklad exekúcie (na ktorý poukazovala žalobkyňa) môže povoliť jedine exekučný
súd vo vyššie uvedenom exekučnom konaní a nie súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní v

súvislosti s rozhodovaním o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Treba ešte dodať, že zákon
č. 335/2014 Z.z. ani neumožňuje súdu konajúcemu o zrušení rozhodcovského rozsudku odložiť jeho
vykonateľnosť, lebo tento nadobúda vykonateľnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby, resp. po
skončenísúdnehokonania(§46ods.1a2vspojenís§41ods.2cit.zákona).Napokonpokiaľžalobkyňapredložila rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 18Csr/2/2015 zo dňa 01.04.2016 a sp. zn. 18Csr/3/2015
zo dňa 15.04.2016 vyjadrujúce opačný názor než súd zaujal v tejto prejednávanej veci, treba uviesť,
že predovšetkým ide o rozhodnutia neprávoplatné a v týchto sa nijak bližšie nerozoberala problematika

prechodných ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ani novely
Exekučného poriadku účinnej od 01.01.2015 a pokiaľ je súdu známe, táto problematika nebola ešte
(vy)riešená ani odvolacími súdmi.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol

žalovaný v konaní plne úspešný, no žiadne trovy mu nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.