Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/434/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229640
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113229640.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Andreja
Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu P. G., G. I. O. K. E., E.Á. Č.. XXX, proti žalovanému F..
K. X., G. I. H., E. Č.. XX, o zaplatenie 2.987,45 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 17.5.2016 č.k. 12C/447/2013-76 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu titulom náhrady škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný ako štatutárny zástupca
obchodnej spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o., so sídlom v Košiciach na ul. Stromovej č. 10, bol uznaný
vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného z dôvodu, že ako štatutárny orgán právnickej
osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi - žalobcovi mzdu, na ktoré vyplatenie mal nárok v deň jej

splatnosti hoci v tento deň mali peňažné prostriedky na ich výplatu. Rozsudkom Okresného súdu Košice
zo dňa 19.7.2012 č.k. 4T/6/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.6.2013
č.k. 7To/21/2013-286 bol žalobca s nárokom na náhradu mu spôsobenej škody odkázaný na konanie
vo veciach občiansko-právnych.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie
je dôvodný. Súd mal za to, že žalovaný v rámci nevyplatenia mzdy nekonal za seba vo svojom mene, ale
nevyplatil mzdu žalobcovi ako zamestnancovi v mene zamestnávateľa, t.j. spoločnosti GRADUM PLUS
s.r.o.. Medzi žalobcom podľa názoru súdu a žalovaným nebol žiaden právny vzťah a teda žalovaný ani
nemohol voči žalobcovi porušiť právnu povinnosť, čo je základným predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu v občianskoprávnom konaní. Podľa názoru súdu uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu

škody, ale peňažným nárokom, ktorý vznikol žalobcovi z titulu nevyplatenej mzdy, resp. odstupného
a v tomto ohľade žalovaný nemôže byť ani pasívne legitimovaný. Súd bol toho názoru, že žalobca
si mal voči zamestnávateľovi obchodnej spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o. uplatniť svoj nárok. Súd
ďalej uviedol, že nárok na mzdu žalobcovi ako zamestnancovi nevznikol v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného, ale vznikol na základe príslušných ustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ teda nárok
žalobcu ako poškodeného na mzdu nevznikol ako dôsledok protiprávneho konania obžalovaného, ale

vznikol priamo na základe zákona, jeho priznania sa nie je možné domáhať v trestnom konaní v rámci
adhézneho konania. V rámci trestného konania mal preto súd žalobcu v zmysle § 256 ods. 4 Trestnéhoporiadkusichnárokomnanáhraduškody,prizachovanívšetkýchjehoostatnýchprávakopoškodeného,
do konania nepripustiť a o jeho nároku, a to ani odkázaním na občianske súdne konanie, nerozhodovať.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože dospel k záveru, že nárok žalobcu

nie je dôvodný, pretože nie je nárokom spoločnosti na náhradu škody voči konateľom spoločnosti,
nejednásaanionároknanáhraduškody,zaktorúzodpovedážalovaný,keďženárokžalobcujenárokom
z titulu nevyplatenej mzdy podľa ustanovení Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že súd uplatnený nárok
nepovažoval za nárok na náhradu škody, súd sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, pretože
by to bolo zbytočné.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
7 O.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že súd zrejme prehliadol, že je viazaný rozhodnutím súdu
v trestnom konaní o tom, ktorá osoba svojím zavinením škodu spôsobila a kto osobne je za škodu
zodpovedný. V súdnom konaní teda došlo k vadám tým, že súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, tým zároveň nevykonal dôkazy v zmysle správneho právneho posúdenia. Zo strany

žalovaného išlo o spáchanie trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného o ktorom trestnom skutku
bolo rozhodnuté v trestným rozsudkom a ktorý nadobudol právoplatnosť.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že medzi žalobcom a žalovaným nie je žiaden právny
vzťah a uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale nárokom z titulu nevyplatenej mzdy.

9. Podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. kto ako štatutárny orgán alebo prokurista

právnickej osoby, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu,
plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy, alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec
nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu, potresce sa odňatím
slobody až na 3 roky.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

11. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

12. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR o tom, či určitý právny

predpis je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Europského súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.13. Z citovaného zákonného ustanovenia § 135 je zrejmé, že súd v civilnom konaní je viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin. Súd je viazaný iba výrokom
(nie odôvodnením) napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať do

úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a
kto ho spáchal, je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň
okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný
dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého

páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v
prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorej
odškodnenieprávnepredpisypripúšťajú,akoajzáveroexistenciipríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
konaním a uvedenou ujmou.

14. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice
I zo dňa 19.7.2012 č.k. 4T 6/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.6.2013
č.k. 7T 21/2013-286 uznaný vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako štatutárny zástupca spoločnosti GRADUM plus
s.r.o. so sídlom v Košiciach ako zamestnávateľ žalobcu v období od 2.5.2002 do 31.10.2003 nevyplatil

mu v deň splatnosti mzdu vo výške 2.589,12 eura a to aj napriek, že v uvedených obdobiach spoločnosť
GRADUM plus s.r.o. disponovala dostatkom finančných prostriedkov na ich úhradu, čím takto spôsobil
mu škodu v sume 2.589,12 eura. Žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

15. Vzhľadom na rozhodnutie súdu v trestnom konaní je potrebné vychádzať z toho, že súd prvej
inštancie bol viazaný výrokom nielen o tom, že žalobca spáchal trestný čin nevyplatenia mzdy a
odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona, ale aj tým, že uvedeným protiprávnym konaním
žalovaného vznikla žalobcovia škoda v rozsahu nevyplatenia mzdy, ako aj záverom o existencii príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.

16. Žalobca teda dôvodne v konaní uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, nakoľko je nesporné, že škodu vo výške nevyplatenej mzdy mu spôsobil žalovaný svojím

protiprávnym konaním. Nesprávny je preto záver súdu prvej inštancie, že nárok uplatnený žalobcom nie
je nárokom na náhradu škody, ale peňažným nárokom, ktorý vznikol žalobcovi z titulu nevyplatenej mzdy
a teda žalovaný nemôže byť pasívne legitimovaný. Bez významu je preto v tejto súvislosti názor súdu „že
nárok na mzdu žalobcovi ako zamestnancovi nevznikol v dôsledku protiprávneho konania žalovaného“,
nakoľko žalobca v konaní neuplatňoval mzdové nároky, ale nárok na náhradu škody.

17. Za nesprávny treba považovať aj názor súdu „že žalobca nebol ohľadom žalovanej sumy v žiadnom
právnom vzťahu so žalovaným“, pretože zo skutkových okolností je zrejmé, že medzi účastníkmi vznikol
záväzkový vzťah zo spôsobenej škody (§ 489 Občianskeho zákonníka).

18.Nesprávnosťpostupusúduprvejinštanciesaprejavilaajvtom,aksaprioritnenezaoberalvznesenou
námietkou premlčania z dôvodu, „pretože by to bolo zbytočné“. Uvedený záver je nesprávny z toho
dôvodu, že otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy

ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom. Preto ak je v
konaní uplatnená námietky premlčania, je na súde, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania
prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu
rozhodnutia vo veci samej a nie samým nárokom. Ak je teda vynútiteľnosť určitého práva odvrátená
dôvodnou námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať. Súd prvej

inštancie však takto nepostupoval, a ako primárnu otázku neposudzoval vznesenú námietku premlčania
žalobcom uplatneného nároku, ale zaoberal sa samotným nárokom.19. Súd procesne pochybil aj v tom, ak jednotlivé vykonané dôkazy nehodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov uvedeného v ust. § 132 O.s.p., ale jednotlivé závery mechanicky prevzal
z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn 14Cpr 8/2012, ktoré odvolací súd nepovažuje za správne.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd postupom
podľa § 381 ods. 1 písm. c/ C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu
škody a za tým účelom primárne posúdiť dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania a ak
dospeje v závere, že táto nie je dôvodná, rozhodne o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody

vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu vyslovenom v tomto zrušujúcom uznesení.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.)..

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).