Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214510
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216214510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: U.. J. X. , narodená
dňa X.X.XXXX, bytom I., M. č. XX, zastúpená JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou v Bratislave, Klincová
č. 37/B, proti žalovanej: O. A. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom I., J. T. č. XX, v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava II. zo dňa 14. júna 2017, č.k. 67 C 159/2016-71, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 14. júna 2017, č.k. 67 C 159/2016-71,
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 14.6.2017, č.k. 67 C 159/2016-71, Okresný súd Bratislava II. žalobu zamietol a
žalovanejprotižalobkyninepriznalnáhradutrovkonania.Žalobkyňasadomáhalaurčenia,žeodstúpenie

odzmluvyospoluvlastníctvepsaplemenaruskýchrtbarzojsmenomD.izX.,narodenýdňaXX.X.XXXX,
uzavretej medzi stranami sporu ako spoluvlastníkmi dňa 5.4.2012, vykonané žalovanou listom zo dňa
15.8.2016, je neplatným právnym úkonom. Zmluvou o spoluvlastníctve zo dňa 5.4.2012 nadobudla do
vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 ku psovi plemena ruský chrt barzoj s menom D. iz X.,
narodený dňa XX.X.XXXX, bielo-čiernej farby, opatrený čipom č. XXXXXXXXXXXXXXX a tetovaním č. I
Psa prevzala do svojej starostlivosti a opatery od žalovanej dňom podpisu zmluvy. O psa sa nepretržite

od 5.4.2012 stará, výlučne sama znáša všetky náklady na jeho kŕmenie, ošetrovanie a veterinárnu
starostlivosť. Žalovaná sa na starostlivosti psa nepodieľa ani vecne ani finančne a od odovzdania do
jej starostlivosti neprejavila žiadny záujem o jeho návštevu, resp. kontrolu jeho zdravotného stavu a
nepožadovala od nej ani poskytnutie informácií o stave psa. Na základe skutočnosti, že pes je počnúc
dňom 5.4.2012 v jej výlučnej starostlivosti a opatere, požiadala žalovanú listami zo dňa 28.10.2015
a 15.12.2015 o uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ku psovi takým
spôsobom, že sa stane výlučným vlastníkom psa a žalovanej zaplatí náhradu v sume 500,-- €.

Nakoľko žalovaná na listy nereagovala, dňa 15.2.2016 podala na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva; konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 8 C
24/2016 a nie je skončené. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že v priebehu 34. týždňa roku 2016 jej
bol doručený list žalovanej zo dňa 15.8.2016, označený ako odstúpenie od zmluvy o spoluvlastníctve zo
dňa 5.4.2016. Ním jej oznámila, že od zmluvy odstupuje podľa § 48 Občianskeho zákonníka a vyzýva
ju na odovzdanie psa najneskôr do 30.9.2016. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaná uviedla, že

žalobkyňa vážne porušila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy tým, že jej neposkytla chovného psa na
účely krytia napriek jej výzve obsiahnutej v liste zo dňa 12.10.2015. Zo zmluvy o
spoluvlastníctvevyplýva,že„Krytietýmtopsomvždybudevdostatočnomčasovompredstihuoznámené,odsúhlasené a dohodnuté spolumajiteľmi.“ V zmluve o spoluvlastníctve teda jej (žalobkyni) nie je
uložená povinnosť poskytnúť žalovanej psa na krytie, ale krytie je možné až po dohode a odsúhlasení
spolumajiteľmi. Podľa zmluvy o spoluvlastníctve „v prípade, ak boli vážne porušené záväzky

vyplývajúce z tejto zmluvy, má spolumajiteľ A a spolumajiteľ B právo od zmluvy obojstranne
odstúpiť.“ Nakoľko žalovaná považovala za vážne porušenie zmluvy nesplnenie povinnosti poskytnúť
jej psa na krytie, pričom v zmluve o spoluvlastníctve takáto povinnosť (záväzok) neexistuje, považovala
odstúpenie od zmluvy za neplatné. Listom zo dňa 7.9.2016 žalovanej oznámila, že odstúpenie od zmluvy
považuje za neplatné a že podala žalobu na súd prvej inštancie (v predmetnom súdnom konaní).

1.1.1. Žalovaná považovala žalobu za účelovú a nenáležitú. Psa D. importovala od chovateľky z X., za
účelomjehochovateľskéhovyužitiavjejchovateľskejstaniciasplnilasnímpodmienkypreudelenietitulu
„Šampión krásy Slovenska“, „Šampión krásy Maďarska“, „Šampión krásy Rumunska“, „Medzinárodný
šampión krásy“. Potom, čo pes D. splnil najvyšší medzinárodný titul Medzinárodného šampióna krásy,
využila ho v chove a urobila s ním dva vrhy. Psa D. nikdy neposkytla pre krytie v iných chovateľských
staniciach, jej cieľom bolo využiť ho predovšetkým pre vlastné sučky, a tak zabezpečiť kvalitu vlastného

chovusoširokouchovateľskouzákladňoupostavenounaimportochzmnohýchkútovsveta.U..J.X.bola
otomtochovateľskompláneoboznámenáaplnesasnímstotožnila.Ajnazákladetohodošlokuzavretiu
dohody. Pri výkone spoluvlastníckych práv sa však žalobkyňa začala voči nej správať odmietavo až
nepriateľsky a reálnymi činmi flagrantne a niekoľkokrát porušila svoje záväzky a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o spoluvlastníctve. Má tak za to, že od zmluvy odstúpila dôvodne. Žalobkyňu vyzvala, aby jej

do 30.9.2016 psa odovzdala, čo do dnešného dňa neurobila.
1.2.Súdprvejinštancietakrozhodolpotom,akomalzvykonanéhodokazovaniapreukázanýnasledovný
skutkový stav veci. Dňa 5.4.2012 žalobkyňa (ako spolumajiteľ "B") a žalovaná (ako
spolumajiteľ "A") uzatvorili zmluvu o spoluvlastníctve, predmetom ktorej bol pes plemena ruský chrt
barzoj s menom D. iz X., narodený dňa XX.X.XXXX. Listom zo dňa 15.8.2016 žalovaná odstúpila od

zmluvy o spoluvlastníctve zo dňa 5.4.2012 z dôvodu porušenia záväzkov vyplývajúcich
z uzavretej zmluvy. Listom zo dňa 7.9.2016 žalobkyňa oznámila žalovanej, že odstúpenie od zmluvy
považuje za neplatné. Na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 8 C 24/2016 prebieha konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku psovi ruský chrt barzoj, s menom D. iz X.; nie je
právoplatne ukončené. Žalobkyňa dôvodila, že na základe odstúpenia od zmluvy sa stalo jej postavenie

neisté, nakoľko nie je zrejmé, či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvy zo dňa 5.4.2012 od počiatku. Bez
autoritatívneho a meritórneho rozhodnutia v tejto veci je možné, že daná vec bude predmetom ďalších
konaní, napr. žaloby o vydanie veci. Meritórnym rozhodnutím v tejto veci na základe žaloby žalobkyne
bude jednoznačným a konečným spôsobom určené, či k zániku zmluvy odstúpením od zmluvy došlo
alebo nedošlo, a teda či záväzkový vzťah medzi stranami sporu naďalej trvá.

1.3. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie §
137 C.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Počnúc dňom 1.7.2016 (žaloba bola súdu prvej
inštancie doručená dňa 12.9.2016) ustanovenie § 137 C.s.p., oproti pôvodnému zneniu ustanovenia
§ 80 O.s.p., nanovo upravuje prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, ktorou
je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, kedy je takáto žaloba prípustná iba vtedy, ak

možnosť domáhať sa takéhoto určenia vyplýva z osobitného predpisu. Nová právna úprava vychádza
z toho, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má
určiť aktuálny právny stav, pretože pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v
minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Žalobami prípustnými podľa § 137 písm.
d/ C.s.p. sú napr. žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žaloba o určenie

neplatnosti dražby, žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia a pod. Žiadne
z ustanovení Občianskeho zákonníka neobsahuje ustanovenie, ktoré by odkazovalo žalobkyňu na
podanie žaloby na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ktorého sa domáha v tomto konaní,
pričom skutočnosť, že takéhoto určenia sa žalobkyňa domáha s poukazom na ustanovenie osobitného
právneho predpisu, musí byť súčasťou žaloby, a tak vytvára v tomto zmysle podmienku aktívnej vecnej

legitimácie na podanie žaloby podľa § 137 písm. d/ C.s.p., ktorú súd skúma ex offo; jej nedostatok vedie
k zamietnutiu žaloby. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že žalobe by nebolo možné
vyhovieť ani v prípade, ak by bolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
odstúpenia od zmluvy, nakoľko tento nie je daný. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým.

Určujúca žaloba je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, ako bolo jeho právne
postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany smerujúce k dosiahnutiu
zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva, je namieste
žaloba na plnenie. V prejednávanej veci žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnostiodstúpenia od zmluvy, nakoľko žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II. sp.zn. 8 C 24/2016
sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku psovi, ktorého
nadobudla na základe zmluvy uzavretej zo žalovanou dňa 5.4.2012, a jeho prikázania do výlučného

vlastníctva. Žaloba bola súdu doručená dňa 15.2.2016, teda pred podaním žaloby v tomto konaní. Pri
naliehavom právnom záujme na určení nejde o akýkoľvek právny záujem, ktorý by oprávňoval žalobcu
k podaniu určovacej žaloby, ale musí ísť o právny záujem naliehavý. Podľa všeobecnej zásady určovacej
žaloby ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté touto žalobou (v danom prípade určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy), povahu otázky predbežnej k inej právnej otázke (konanie o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), naliehavý právny záujem na určení nie je daný, najmä ak
takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva. Otázka, ktorej určenia sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, musí byť a bude vyriešená v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Za nedovolenú určovaniu
žalobu (pri možnosti domáhať sa plnenia, či v prípade, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté
touto žalobou, má povahu otázky predbežnej k inej právnej otázke) sa považuje určovacia žaloba, ktorá

by neslúžila potrebám praktického života, ale by viedla a vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. O
trovách konania žalovanej súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnej žalovanej
patrí proti žalobkyni náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko žalovanej ale žiadne trovy konania
nevznikli, súd prvej inštancie jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svojou žalobou sa domáhala, v súlade
s ustanovením § 137 písm. c/ C.s.p., určenia, či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na
takomto určení odôvodnila tým, že bez súdom vysloveného určenia by sa stalo jej právne postavenie
neisté. Mala za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď a/ uviedol, že jej žalobe nie je možné vyhovieť,

nakoľko domáhať sa neplatnosti právneho úkonu je možné len vtedy, ak možnosť domáhať sa takéhoto
určenia vyplýva z osobitného predpisu, b/ uviedol, že jej žalobe nie je možné vyhovieť ani v prípade, ak
by bolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko
tento nie je daný. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy nie je daný, nakoľko jej právo nie je ohrozené a jej právne

postavenie sa nestalo neistým. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom a podľa §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Je nesporné,
že odstúpenie žalovanej od zmluvy vykonané jednostranným písomným právnym úkonom zo dňa
15.8.2016 jej bolo doručené, čím došlo k naplneniu ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na
platnosť odstúpenia od zmluvy nemá vplyv ani jej (žalobkyne) písomný nesúhlas vyjadrený listom zo dňa

7.9.2016. Už samotným aktom odstúpenia od zmluvy sa jej právne postavenie ako spoluvlastníka stalo
neistým. Už samotná skutočnosť neistoty právneho postavenia je dôvodom na podanie žaloby podľa §
137písm.c/C.s.p.VsúvislostistýmtožalobkyňapoukázalanarozhodnutieVeľkéhosenátuNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky (civilného kolégia) sp.zn. 1 VCdo 1/2017. S ohľadom na skutočnosť, že od
zmluvy odstúpila žalovaná, nemá právnu možnosť podať žalobu na plnenie. Psa žalovanej síce vydať

odmietla s odôvodnením, že jej odstúpenie od zmluvy považuje za neplatný právny
úkon, ale závisí výlučne od žalovanej, či v budúcnosti bude alebo nebude žalovať vydanie psa (teda
či žalovaná podá žalobu o plnenie). Čisto teoreticky, k takejto žalobe o plnenie by mohla mať otázka
platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy (procesne uplatnená zo strany žalobkyne ako obrana proti
žalobe) povahu otázky predbežnej. Čisto teoreticky preto, lebo nevie nijakým spôsobom ovplyvniť to,

či žalovaná takúto žalobu na plnenie podá alebo nepodá. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie,
že otázka, ktorej určenia sa v tomto konaní domáha, musí byť a bude vyriešená v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (vedenom pod sp.zn. 8 C 24/2016) ako otázka predbežná.
Čisto teoreticky by ju bolo možné ako otázku predbežnú vyriešiť v prípade, ak by žalovaná v konaní
vedenom pod sp.zn. 8 C 24/2016 použila skutočnosť zániku zmluvy z dôvodu odstúpenia od zmluvy

ako svoju obranu proti jej žalobe (žalobkyne) a žiadala by z tohto dôvodu žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku psovi zamietnuť. Ak to žalovaná v rámci svojej procesnej
obrany v rámci konania vedeného pod sp.zn. 8 C 24/2016 neurobí, súd nebude mať prečo túto otázku
riešiť ako otázku predbežnú. Ak by žalobkyňa v konaní vedenom pod sp.zn. 8 C 24/2016 chcela túto
otázku riešiť, neostávalo by jej nič iné, než podať návrh na zmenu žaloby podľa § 139 C.s.p. s tým,

že by sa vystavila reálnemu riziku, že súd by jej návrh na zmenu žaloby nepripustil, nakoľko výsledky
doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmene žalobe (§ 143 ods. 1 C.s.p.) a
voči takémuto zamietavému uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Nemôže súhlasiť so závermi súdu
prvej inštancie, že jej žaloba vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Túto určovaciu žalobu sinevymyslela ona, táto je priamou reakciou na konanie žalovanej. Neexistuje totiž iný orgán než súd,
ktorý by mal kompetenciu rozhodnúť o tom, či odstúpenie žalovanej od zmluvy o
spoluvlastníctve je platným alebo neplatným právnym úkonom. V prípade meritórneho rozhodnutia vo

veci by takýmto rozsudkom bol viazaný aj súd, ktorý bude rozhodovať o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nešlo by teda o zbytočné rozmnožovanie sporov, ale o
meritórne rozhodnutie, ktorým by bol súd konajúci vo veci vedenej pod sp.zn. 8 C 24/2016 viazaný.
Arbitrárnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia videla odvolateľka aj v tom, že súd prvej inštancie
rozhodol alibisticky, v postate tak, že nech sa o jej neistom právnom postavení (ktoré nesporne existuje)

rozhodne v inom konaní. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,
nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy. Zároveň si uplatňuje trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa
1.7.2016; ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť
resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil
a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje (§ 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2019; o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právna zástupkyňa žalobkyne, upovedomené
zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Osobitne
nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o trovách konania, keďže žalovaná
odvolanie nepodala.

5. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa doručila dňa 12.9.2016 na súd prvej inštancie

žalobu o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o spoluvlastníctve, ktorú uzavrela so žalovanou
dňa 5.4.2012 a ktorej predmetom bol pes plemena ruský chrt barzoj s menom D. iz X. narodený dňa
XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

7. V úvode odvolací súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky v zmysle ustanovenia § 161 ods. 1
C.s.p., podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť; v spojení s § 159 C.s.p., podľa ktorého
začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha
o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré začalo neskôr. V súvislosti s vyššie uvedeným

odvolací súd uvádza, že litispendencia patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky. Prekážka
začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými osobami nemôže byť konanie začaté
na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav
v čase začatia konania. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu
a totožnosť strán. A) Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia. Nie je preto

rozhodujúce, či tá-ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. B) Totožnosť predmetu
sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého, sporu je ten istý
nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa
žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca
svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie

svojho nároku. Inými slovami totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého
skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základektorých bol uplatnený, t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom
dôvode (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 280/2010).

8. Na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 8 C 24/2016 sa vedie konanie medzi totožnými stranami
sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku psovi plemena ruský chrt barzoj s
menom D. iz X., narodený dňa XX.X.XXXX. K tomu, aby nastala prekážka litispendencie, musia byť
obidve podmienky, t.j. totožnosť strán sporu a totožnosť predmetu sporu, splnené kumulatívne. Čo
satýkatotožnostistránsporu, zobdivochpredmetnýchkonaní,sp.zn.67C159/2016asp.zn.

8C24/2016,vyplýva,žežalobkyňoujeU..J.X.ažalovanouO.A..Čosatýkasplneniadruhejpodmienky
a síce totožnosti predmetu sporu, v konaní vedenom pod sp.zn. 67 C 159/2016 sa žalobkyňa domáha
vyslovenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o spoluvlastníctve. Uplatnený právny nárok, resp. právny
vzťah, z ktorého vznikol, sa odvodzuje od nedodržania ustanovení zmluvy a následného odstúpenia od
zmluvy. Na druhej strane konanie vedené pod sp.zn. 8 C 24/2016 je konaním o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, založenom na úplne odlišnom právnom základe. V konaní o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáha výlučného vlastníctva z dôvodu, že
pes je už aj tak v jej výlučnej starostlivosti. Otázka platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy
sa v danom konaní bude skúmať len ako procesná obrana žalovanej. Uplatnený právny nárok, resp.
právny vzťah, z ktorého vznikol, sa odvodzuje od odlišných skutkových okolností a je založený na
odlišnom právnomdôvode.Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd nezistil prekážku litispendencie

medzi týmito dvomi konaniami, a preto sa následne zaoberal odvolaním žalobkyne proti predmetnému
rozsudku.

9. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a/ splnení povinnosti,

b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie,
ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti.
Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej
skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu

(najmä hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo
všeobecnejrovine,akžalobcapreukázalnaurčeníprávnejskutočnostinaliehavýprávnyzáujem.Právna
úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva). Typickými príkladmi žalôb
na určenie právnej skutočnosti, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu, sú napríklad: žaloba na určenie

neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba nájomcu
na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba na určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 Obchodného
zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), žaloba
veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a Občianskeho zákonníka),

a ďalšie. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo
je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že
rozhodnutiesúdujeosobitnoupodmienkou,žesanaprávnyúkonhľadíakonaneplatný.Idetuovýnimky
zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie
súdu. Napríklad hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec
jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal.

11. Žaloba v predmetnej právnej veci bola na súd prvej inštancie doručená dňa 12.9.2016 teda konanie
na súde prvej inštancie sa začalo za účinnosti Civilného sporového poriadku, preto je potrebné v ďalšom

aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku. V danom prípade je nepochybné, že žaloba o
neplatnosť odstúpenia od zmluvy o spoluvlastníctve je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa
ustanovenia § 137 písm. d/ C.s.p. Prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti, t.j. vyslovenie
neplatnostiodstúpeniaodzmluvyospoluvlastníctve,nevyplývaexpressisverbiszožiadnehoosobitnéhopredpisu t.j. ani z ustanovení o odstúpení od zmluvy (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), na ktoré
žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala, ani z ustanovení o podielovom spoluvlastníctve (§
136 a nasl. Občianskeho zákonníka); tu je prípustná len žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva podľa § 137 písm. b/ C.s.p. Naliehavý právny záujem sa pri tomto type žaloby v zmysle
novej právnej úpravy neskúma. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s právnym
názorom súdu prvej inštancie odôvodňujúci zamietnutie žaloby.

12. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza ešte nasledovné. Z obsahu spisu nepochybne tiež

vyplýva, že zmluva o spoluvlastníctve (č.l. 5 spisu) uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je
darovacou zmluvou, keď žalovaná (darkyňa) odovzdala psa žalobkyni (obdarovaná) do spoluvlastníctva
v pomere 50:50 bezodplatne. V zmysle ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Ak teda ide o darovaciu zmluvu, žalovaná nemala právo od tejto zmluvy odstúpiť, hoci si to v zmluve
dojednali, ale mala požiadať o vrátenie daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho
rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. S poukazom na citované ustanovenia, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi

týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V konaní pred súdom prvej
inštancie neboli zistené také vady procesného charakteru, také ani odvolateľka netvrdila, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranou
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; stany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech,
priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).