Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208800
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717208800.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: U. A.. F.. X.X.XXXX,

F. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 055, zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom
Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu. O výške trovy konania
bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 9.6.2017 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskomúvereuzatvorenejdňa11.12.2015medzižalobkyňouapôvodnežalovaným-Consumer
Financie Holding, a.s. . Zo samotnej zmluvy nevyplýva číslo tejto zmluvy a zmluva s podtitulom -
Návrh na uzatvorenie zmluvy obsahuje len tzv. kontrolné číslo 10122015. Číslo zmluvy 55026077 je
uvedené výlučne v splátkovom kalendári, ktorý, ale nie je zo strany zmluvných strán podpísaný, ani
datovaný. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ") s tým, že žalobkyňa je toho názoru, že je to absolútne neplatný právny úkon, nakoľko neobsahuje
náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy, čo je zákonným dôvodom na jej vyhlásenie za bezúročnú a bez poplatkov. K otázke
naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti zmluvy žalobkyňa vychádza z potreby odstránenia
právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným a poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn.
3Cdo/1338/96, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009. Žalobkyňa poukazuje na neurčitosť
a nezrozumiteľnosť zmluvy, ktorú vidí v samotnom označení zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom

úvere ( návrh na uzatvorenie zmluvy ), kde v ďalšom texte sa používa už len označenie zmluva. Ďalej
poukazuje na zjavný rozpor v ust. zmluvy týkajúcich sa účelu, na ktorý sa úver poskytuje. V čl. III. zmluvy
je uvedené, že účelom je splatenie ďalších záväzkov žalobkyne voči žalovanému, zatiaľ čo v čl. IV.
zmluvy sa uvádza, že sa jedná o zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, hoci uvedenie účelu a druhu
spotrebiteľského úveru je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej zmluva neobsahuje označenie veriteľa, ktorý spotrebiteľský
úver poskytuje, napriek tomu, že tento údaj je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Veriteľ - žalovaný je uvedený len v splátkovom kalendári, ktorý ale nemožno považovať za zmluvu,
nakoľko táto listina nie ja ani datovaná, ani podpísaná. V ďalšom poukázala žalobkyňa na ust. § 11 ods. 1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a tvrdí, že uvedené skutočnosti nie sú len porušením zákona majúcim
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ale aj porušením zákona č. 250/2007
Z. z., nakoľko majú znaky klamlivého konania, ktoré je spôsobilé ovplyvniť priemerného spotrebiteľa
a uviesť ho do omylu. Ďalej žalobkyňa tvrdí, že žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy s odbornou
starostlivosťou, nedostatočne sa zaoberal bonitou žalobkyne, jej aktuálnou finančnou a sociálnousituáciouaposkytoljejúverzaúčelomrefinancovaniajejstaršíchzáväzkov,ktorémalavočižalovanému.
Tieto záväzky nie sú v zmluve dostatočne špecifikované a ich zostatok je vyčíslený žalovaným bez
možnostižalobkyneposúdiťsprávnosťtohtovyčíslenia.Žalovanýdefactovyužilneschopnosťžalobkyne

splácať jej predchádzajúce záväzky a poskytol jej za účelom ich úhrady ďalší úver, čoho následkom je,
že dochádza k niekoľkonásobnému úročeniu pôvodne požičanej istiny. Žalovaný mal pred poskytnutím
úveru žalobkyni detailne skúmať, či bude žalobkyňa schopná úver s dobou splatnosti 9 rokov do
budúcna splácať. Vo vyčíslených zostatkoch úverov číslo 5014625 a číslo 6169343 ( Divízia Slovenská
požičovňa ) sú samozrejme zahrnuté aj úroky, úroky z omeškania, prípadne ďalšie sankcie, ktoré

žalovaný voči žalobkyni uplatnil. Vyplatením týchto záväzkov novým úverom ( opätovne úročeným )
nastala situácia, že žalovaný v konečnom dôsledku bude inkasovať úroky z úrokov, čo je nielen v rozpore
so zákonom, ale aj dobrými mravmi. V tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 16Co71/2011 zo dňa 8.12.2011. V neposlednom rade odvodzuje žalobkyňa neplatnosť zmluvy
aj z ust. § 3 ods. 1 OZ a z ust. § 39 OZ a z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Vychádzajúc zo záverov Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co148/2016 zo dňa 10.1.2017

refinancovanie úveru v skutočnosti viedlo k tomu, že žalobkyňa musí platiť ďalšie úroky z úrokov a
sankčných poplatkov, čo je absolútne neprijateľné. Takémuto konaniu nemôže byť poskytnutá súdna
ochrana, lebo súd by v konečnom dôsledku odobril nekalé praktiky žalovaného, ktorý prostredníctvom
prísľubu nižších mesačných splátok úveru vlastne vnútil žalobkyni ďalší úver na krytie predchádzajúcich
úverov. V konečnom dôsledku však úver žalobkyne navýšil o ďalšie úroky. Žalovaný musí počítať s tým,

že spotrebiteľ uvíta možnosť splácať dlh v nižších splátkach, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná
situácia, najmä silnejšia pozícia veriteľa s cieľom získať od spotrebiteľa ďalšie plnenia vo forme úrokov,
nielen z nesplatenej istiny, ale aj z vyúčtovaných úrokov a sankčných poplatkov.

2. Podaním doručeným súdu 12.7.2017( č. l. 12 spisu) sa žalovaný vyjadroval k podanej žalobe.

Trval na tom, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že zmluva je neplatná, nakoľko
prednosť má žaloba na plnenie. Ďalej k otázke tvrdenia absolútnej neplatnosti zmluvy považuje námietky
žalobkyne ohľadne neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvy, ktorú vidí v tom, že v zmluve nie je uvedené
jej číslo, účel a druh úveru a označenie veriteľa za nedôvodné. V zmluve je jednoznačne uvedené
jej číslo, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 353219911, kontrolné číslo 10122015, evidenčné

číslo 502607 zo dňa 11.12.2015. Žalovaný len dodáva, že uvedenie čísla zmluvy nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva druh
úveru, účelový spotrebiteľský, ktorý je uvedený v časti II. zmluvy. Rovnako tak účte použitia je uvedený
v časti III. zmluvy - účel použitia pôžičky - podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky
uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde

spoločnosť vystupuje ako správca. Zmluva, ktorej súčasťou sú aj zmluvné podmienky ( časť VI. Zmluvy),
je definovaná nasledovne: znamená zmluvu uzatvorenú medzi klientom a spoločnosťou na dobu určitú,
ktorej predmetom je poskytnutie pôžičky. Súčasťou zmluvy sú i štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobkyňa vlastnoručne podpísala, a v ktorých je zreteľným spôsobom
označený veriteľ - žalovaný, a to uvedením obchodného mena ( uvedeným aj v zmluve ), sídla, IČO,

číslo zložky v Obchodnom registri. Tieto údaje s presnou identifikáciou veriteľa - žalovaného sú uvedené
opakovane aj v informácii o RPMN a priemernej RPMN vlastnoručne podpísanej žalobkyňou, ktorá je
taktiež súčasťou zmluvy. Zmluva, vrátane zmluvných podmienok, ako Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere a informácie o RPMN a priemernej RPMN boli žalobkyni odovzdané predtým,
než došlo k podpísaniu zmluvy, teda táto si ich mohla preštudovať a zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalovaným

do záväzkového vzťahu. Teda niet pochýb o tom, že žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy musela
vedieť - byť informovaná o konkrétnych podmienkach poskytnutia úveru. Námietky žalobkyne preto
nemožno vzhľadom na vyššie zdôvodnené skutočnosti vyhodnotiť ako dôvodné vo vzťahu k určeniu
neplatnosti zmluvy, ani k prípadnému posúdeniu zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov. K námietke,
že žalovaný nepostupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou a neskúmal bonitu dlžníčky

udáva žalovaný, že ako veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver. Bral do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru a jej príjem ako spotrebiteľa. Žalovaný v súlade s § 7 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch požiadal spotrebiteľku - žiadateľku o spotrebiteľský úver, aby uviedla úplne
presne a pravdivo informácie o výške jej skutočného reálneho príjmu. Na základe údajov poskytnutých

žalobkyňou žalovaný následne v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti a najmä po zohľadnení
výšky požadovanej pôžičky a súčasne v nadväznosti na priemerný čistý mesačný príjem mal za to,
že žalobkyňa je schopná predmetný spotrebiteľský úver splácať. Pri posudzovaní schopnosti splácať
splátky spotrebiteľského úveru bol žalovaný ako veriteľ odkázaný pri overovaní finančných výdavkovžalobkyne výlučne na to, čo mu žalobkyňa poskytla. Žalovaný, ako nebankový subjekt nie je oprávnený
nahliadať do bankového registra ( nie je bankou ). Pre posúdenie schopnosti splácať preto žalovaný
zohľadňoval údaje v žiadosti, ako aj údaje, ktoré sa nachádzali v databáze žalovaného. Žalovaný ako

veriteľ vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, výšku mesačnej splátky, sociálny status spotrebiteľa ,
obvyklú výšku výdavkov danej skupiny spotrebiteľov konajúcich v súlade s čestnou obchodnou praxou
a inými požiadavkami odbornej starostlivosti sa rozhodol poskytnúť spotrebiteľke spotrebiteľský úver,
nakoľko dospel k záveru, že spotrebiteľka je schopná - spôsobilá splácať požadovaný spotrebiteľský
úver. Žalovaný má za to, že si splnil svoje zákonné povinnosti. Konal s odbornou starostlivosťou, a

teda za žiadnych okolností sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného zaslala vyjadrenie žalobkyňa, a to v podaní doručenom súdu 1.8.2017
( č. l. 24), kde okrem skutočností, ktoré už uvádzala, doplnila, že z úveru, ktorý jej bol na základe
zmluvy poskytnutý, jej nebola vyplatená žiadna finančná čiastka a peniaze žalovaný použil výlučne na

úhradu záväzkov uvedených v zmluve, ktoré mala žalobkyňa voči žalovanému. Opätovne zdôraznila, že
predmetné záväzky sú v zmluve nedostatočne špecifikované a podľa tvrdenia žalobkyne v sebe zahŕňali
najrôznejšie pokuty, úroky z omeškania, či iné sankcie, ktoré bývajú zo strany súdov vyhodnocované
ako neprijateľné zmluvné podmienky. V čase podpisu zmluvy žalobkyňa nevedela, aký je zostatok
týchto záväzkov, členenie na istinu, poplatky, a teda nemohla posúdiť výhodnosť/ nevýhodnosť úveru

poskytnutého jej na základe zmluvy. Túto možnosť využila s obavy pred súdnym, prípadne exekučným
vymáhaním pohľadávok z refinancovaných úverov a v čase podpisu zmluvy sa dôsledkami jej podpisu
reálne nezaoberala. Bol to, ale žalovaný, kto ako profesionál v oblasti poskytovania úverov mal
zhodnotiť, či uzatvorením tejto zmluvy nedôjde ešte k hlbšiemu uväzneniu žalobkyne do dlhového
kolotoča. V ďalšom poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a k meritu veci ešte doplnila, že

je spolu s manželom starobnými dôchodcami a už táto skutočnosť mala byť pre žalovaného dôvodom,
pre ktorý by sa viac zameral na skúmanie schopnosti žalobkyne splácať novo poskytnutý úver. Ak
mala žalobkyňa problém splácať úvery k refinancovaniu, ktorých napadnutou zmluvou došlo zo strany
veriteľa to malo evokovať obavu o schopnosť žalobkyne splácať poskytnutý úver, ako aj s poukazom
na skutočnosť, že jej ( aj jej manželovi ) poskytol v auguste 2013 úver na 4 000 eur ( splatnosť 60

mesiacov po 124,75 eur ) a v marci 2015 úver na 1 500 eur ( splatnosť 60 mesiacov po 41,87 eur).
Je zrejmé, že žalovaný pravidelne zanedbáva skúmanie bonity klienta. Ak by si plnil zodpovedne svoje
povinnosti, nemohol by žalobkyni poskytnúť tento úver. Trvala na tom, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 55026077 zo dňa 17.12.2015 je neplatná. Zároveň navrhla, aby súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Uznesením č. k. 15Csp/1113/2017-68 zo dňa 18.1.2018 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s
právnymnástupcomžalovaného,atospoločnosťouVšeobecnáúverovábanka,a.s.Uvedenéuznesenie
nadobudlo právoplatnosť 23.2.2018. Súd mal v konaní teda preukázané, že žalovaný - obchodná
spoločnosť Consummer Financial Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:

35923130 bol dňa 1.1.2018 vymazaný z obchodného registra v dôsledku rozdelenia a na základe
projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.1.2017 sa nástupníckou spoločnosťou v tomto konaní stala
spoločnosť VÚB, a.s. Pôvodný žalovaný tak počas konania s účinnosťou ku dňu 1.1.2018 zanikol s
právnym nástupcom, čím stratil procesnú subjektivitu, a teda spôsobilosť byť stranou sporu.

5. Podaním doručeným súdu 25.4.2018 ( č. l. 105 ) žalobkyňa v rámci ospravedlnenia neúčasti na
pojednávaní poukázala na to, že dňa 1.1.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 483/2011 Z. z. o bankách. Týmto zákonom došlo k novele zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde sa od 1.1.2018 zaviedlo nové ust. § 11 ods. 4, v zmysle ktorého
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

6. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 20.8.2018 v neprítomnosti žalobkyne, za účasti
zástupcu žalovaného. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť a súhlasila s prejednaním veci v jej
neprítomnosti. Zástupca žalovaného trval na všetkých písomných vyjadreniach s tým, že mal za to, že

je už možné žalovať aj neplatnosť zmluvy, je daný naliehavý právny záujem zo zákona. Trval na tom,
že všetky náležitosti zmluvy, ktoré sú požadované zákonom, táto zmluva obsahuje s tým, že obsahuje
rozpis splátok, termín konečnej splatnosti, výšku splátok, počet splátok. Bola riadne preskúmaná bonita
a takisto je zrejmý aj účel predmetnej zmluvy. Žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
ktoré do konania doložila žalobkyňa, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložil žalovaný.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
5502607 zo dňa 11.12.2015.

8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o

b) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 129/2010 Z. z.) účinného od
1.1.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou - odkaz na

18ba) ( § 137 písm. c) a d) CSP).

Vzhľadom na uvedené ustanovenia je podľa názoru súdu žaloba žalobkyne o určenie, že zmluva je
neplatná prípustná s poukazom práve na ust. § 137 písm.d) CSP.

9. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkými ustanoveniami
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa „ďalej len
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

10. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského
úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o

fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno,
priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru

alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby,
a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak

ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych

podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a

súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,

ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom

splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, aďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení čase uzavretia konkrétnej zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
b) Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), a)

c) Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1
d) V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa
e) Veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 11 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľovi

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

12. Predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde táto

mala byť uzavretá medzi žalobkyňou ako klientom a žalovaným ako veriteľom dňa 11.12.2015. Uvedené
bolo preukazované listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložila žalobkyňa, a to samotnou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere ( č. l. 3). Zároveň s predloženou zmluvou žalobkyňa namietla jej platnosť.
Súd po preštudovaní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere konštatuje, že medzi žalobkyňou a
žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, kde na jednej strane

vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri zatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania, povolania alebo zamestnania ( žalobkyňa ) a na druhej strane bola právnická osoba
- dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo
je zrejmé z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti, keďže predmetom činnosti
tohto subjektu je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým

spôsobom ( žalovaný ). Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy uzavretej dňa
11.12.2015 vyhodnotil súd ak vzťah občiansko-právny založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá
sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou,
ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa obchodného zákonníka je zároveň
zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave

spotrebiteľských vzťahov podľa občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pre aplikáciou obchodného zákonníka, prípadne keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

13. Žalobkyňa poukázala na neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy, kde neurčitosť a nezrozumiteľnosť
zmluvy vidí v samotnom označení zmluvy, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( návrh na uzatvorenie

zmluvy ) s tým, že v texte sa používa už len označenie zmluva. Súd p preštudovaní listinného dôkazu,
a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevidí žiadnu nezrozumiteľnosť, neurčitosť v označení. Je riadne
označené, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje osobné údaje o klientovi, údaje
týkajúce sa samotného poskytnutého úveru. Rovnako aj tvrdenia žalobkyne, že je tu rozpor v ust.
týkajúcich sa účelu, na ktorý sa úver poskytuje súd poukazuje na to, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva,

že ide o druh úveru, účelový spotrebiteľský úver s tým, že je to uvedené v druhej časti predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a v tretej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený účel použitia pôžičky,
kde je uvedené jednoznačne, že klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej
špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje akosprávca. To znamená, že z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednoznačne je určený, aký je
druh spotrebiteľského úveru a na čo teda má byť použitý predmetný úver.
Ďalšou náležitosťou, ktorú predmetná zmluva podľa žalobkyne nemá spĺňať je označenie veriteľa, ktorý

spotrebiteľský úver poskytuje, nakoľko tento údaj je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Súd súhlasí s tvrdením žalobkyne, že v záhlaví samotnej zmluvy nie je úplné označenie veriteľa,
aj napriek tomu, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tomuto sa však
uvádza, že súčasťou predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj zmluvné podmienky, ako aj
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobkyňa vlastnoručne podpísala, a v

ktorých je zreteľným spôsobom označený veriteľ, a to uvedením obchodného mena, ktoré je uvedené aj
v samotnej zmluve, sídla, IČO a čísla vložky v obchodnom registri. Tieto údaje s presnou identifikáciou
veriteľa - žalovaného sú uvedené opakovane aj v informácii o RPMN a priemernej RPMN vlastnoručne
podpísanejžalobkyňou,ktorájetaktiežsúčasťouzmluvy(č.l.131až133).Jezrejmé,žezmluva,vrátane
zmluvných podmienok ako štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o
RPMN a priemernej RPMN boli žalobkyni odovzdané predtým, než došlo k podpísaniu samotnej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Táto si ich mohla preštudovať a zvážiť, či hodlá vstúpiť so žalovaným do
záväzkového vzťahu. Bola oboznámená, kto je veriteľom, t.j. o akú spoločnosť ide, aké je jej IČO,
jej sídlo, v akej vložke je zapísaná v rámci obchodného registra. To znamená, že žalobkyňa v čase
uzatvorenia zmluvy musela vedieť a byť informovaná o konkrétnych podmienkach poskytnutia úveru,
vrátane informácie o tom, kto je veriteľ, čiže kto je ten, kto jej poskytuje predmetný spotrebiteľský úver.

Zmluva a zmluvné podmienky sú výsledkom štandardizácie uzatvárania zmlúv medzi žalovaným ako
dodávateľom služieb a žalobkyňou ako spotrebiteľkou, kde ide o určitý systém alebo katalóg ustanovení,
ktoré si vytvorila iba jedna strana, ale po ich odsúhlasení, sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou adhéznej
zmluvy. Žalobkyňa sa domáha v rámci konania samotnej neplatnosti zmluvy o úvere, hoci zákon
č. 129/2010 Z. z. v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obchodné meno, sídlo

a IČO veriteľa, ak ide o právnickú osobu postihuje uvedené len v zmysle § 11 tým spôsobom, že
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje zmluva o
spotrebiteľskomúvereajpredmetnúnáležitosť(§11ods.1písm.b).Toznamená,žedôsledkyporušenia
tejto povinnosti neznamenajú neplatnosť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tak, ako už bolo
vyššie uvedené žalobkyňa vedela z ďalších listín, ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

kto je veriteľom, vedela jeho označenie, obchodné meno, IČO. Žalobkyňa však v rámci konania trvala
na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nedomáhala sa určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2001 Z. z. v znení v čase uzavretia konkrétnej zmluvy veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopností splácania úverov.

15. Ďalšiu námietku, ktorú vzniesla žalobkyňa v súvislosti s neplatnosťou predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je námietka, že žalovaný nepostupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou
starostlivosťou a neskúmal jej bonitu ako dlžníčky.
Žalobca tvrdil, že pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľky
splácať spotrebiteľský úver, kde bral do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru a jej príjem ako spotrebiteľa. Zároveň žalovaný tvrdil, že požiadal spotrebiteľku,
teda žalobkyňu ako žiadateľku o spotrebiteľský úver, aby uviedla úplne presne a pravdivo informácie o
výške jej skutočného, reálneho príjmu, kde teda po zohľadnení výšky požadovanej pôžičky a súčasnev nadväznosti na priemerný čistý mesačný príjem mal za to, že žalobkyňa je schopná predmetný
spotrebiteľský úver splácať.
K uvedenej skutočnosti žalovaná poukázala na to, že sú s manželom starobnými dôchodcami a už

táto skutočnosť mala byť pre žalovaného dôvodom, pre ktorý sa mal viac zamerať na skúmanie
schopnosti žalobkyne splácať novo poskytnutý úver. Už to, že žalobkyňa mala problém splácať úvery
k refinancovaniu ktorých napadnutou zmluvou došlo zo strany veriteľa to malo evokovať obavu o
schopnosť žalobkyne splácať poskytnutý úver a to aj s poukazom na skutočnosť, že jej ( a jej manželovi )
poskytol v auguste 2013 úver na 4 000 eur ( splatnosť 60 mesiacov po 124,75 eur ) a v marci 2015

úver na 1 500 eur ( splatnosť 60 mesiacov po 41,87 eur). Tieto skutkové tvrdenia zo strany žalovaného
vyvrátené neboli, čo znamená, že jej pravdou, že žalovaný v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou. To znamená, že si riadne nepreveril bonitu
žalobkyne ako dlžníčky.

16. Z citovaných zákonných ustanovení ( odsek 14. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že následkom

nekonania s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ nie
je oprávnený žiadať od spotrebiteľa jednorazové splatenie, čo ani žalovaný nežiadal. Až v prípade
hrubého porušenia je možné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené však má
za následok len to, že nie je oprávnený žalovaný žiadať od žalobkyni jednorazové splatenie, čo však
žalovaný ani nežiada. Takéto nekonanie s odbornou starostlivosťou však nezakladá neplatnosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v celom rozsahu, ktorej sa žalobkyňa domáhala v priebehu konania. Iné
nedostatky v súvislosti s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo strany žalobkyne namietané
neboli. Súd konštatuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky potrebné
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon k jej platnosti. To znamená, že obsahuje celkovú výšku a menu úveru,
celkovú čiastku, počet splátok, termín konečnej splatnosti, splatnosť prvej splátky, výšku mesačnej

splátky RPMN, fixnú ročnú úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu RPMN, splatnosť ďalších splátok,
celkové náklady spotrebiteľa, odplatu, ako aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Rovnako je v nej
uvedený aj účel použitia pôžičky, kde účelom použitia pôžičky je úhrada záväzkov voči spoločnosti
( žalovanému) a voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje ak správca, teda žalovaný a je presne
definované , o aké záväzky ide, v akej výške spolu s číslom účtu, na ktorom sa tieto záväzky evidujú.

Čiže v tomto smere súd teda má za to, že predmetná zmluva teda obsahuje všetky podstatné náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. a preto súd žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v celom rozsahu zamietol.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP"), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal

plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%).
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd Martin, dňa 20.8.2018

JUDr. Miriam Štillová
sudca

r o z h o d o l :