Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200182
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v

právnej veci žalobcu: v rade 1/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. J. X/XX, XX-XXX S.-., Poľská
republika, v rade 2/ ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291,
žalobcovia v rade 1/, 2/ právne zast. JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom J. M. Z. XXX/
X, XXX XX U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 10504-3/2018-BA zo dňa 08.01.2019,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi v rade 1/, 2/ a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo:
40717-1/2013-CA zo dňa 19.08.2013 rozhodla tak, že pani E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/XX,
XX-XXX S.-U., Poľská republika nevzniklo dňa 1. januára 2013 nemocenské poistenie, dôchodkové
poistenia a poistenie v nezamestnanosti u zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o., Palárikova 76, 022 01
Čadca, IČO: 46 550 291. Rozhodla podľa §178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom

poistení). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že listom zo dňa 04.04.2013 poľská sociálna inštitúcia ZUS
oznámila, že pani E. K. od 01.01.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej
republiky. Poľská sociálna inštitúcia ZUS konštatuje, že na základe predložených dokumentov stanovila,
že práca, ktorú menovaná vykonáva v prospech slovenského zamestnávateľa na základe čl. 14 ods.
5b nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 je kvalifikovaná ako práca s okrajovým
charakterom. Z uvedeného dôvodu bolo určené, že na pani E. K. sa vzťahuje v oblasti sociálneho
zabezpečenia legislatíva Poľskej republiky. Toto určenie poľskej legislatívy má dočasný charakter. Ďalej

poukazuje na vyjadrenie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v liste č.k. 33204-2/2013-BA zo dňa
17.06.2013, v ktorom správny orgán uviedol, že v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č.
987/2009 Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, čím
sa toto určenie stalo definitívnym.

2. Dňa 24.10.2013 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 42593-2/2013-BA konanie o
odvolaniach zamestnanca a zamestnávateľa s poukazom na ust. § 193 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení prerušila odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení do dňa ukončenia konania súvisiaceho
s určením uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa má na žalobcu v rade 1/ ako zamestnankyňu žalobcu 2/
vykonávajúceho pracovnú činnosť v dvoch členských štátoch Európskej únie vzťahovať.3. O odvolaniach žalobcu v rade 1/ a žalobcu v rade 2/ rozhodla žalovaná rozhodnutím číslo:
10504-3/2018-BA zo dňa 08.01.2019 tak, že odvolanie oboch účastníkov v celom rozsahu zamietol
a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne. Poukázala

na nariadenie č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Základnou úlohou koordinačných
nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať
na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva.
Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovenú v hlave II základného nariadenia v znení
neskorších zmien a doplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy

dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude
vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Poukázala najmä na čl. 16 ods. 2 a § 16 ods. 3
vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí
uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na čl. 13 základného
nariadenia a čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia
informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského

štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Následne predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov
stanovené v ods. 2 sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené
príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už
uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4. Žalovaná skonštatovala,
že dňa 11.04.2013 Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho

nariadenia bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, oddiel v Rybniku
číslo: 340000/401/34/2016/PUWU/XXXXXXXXXXX/UBS-OM/JS zo dňa 04.04.2013, ktorým ZUS určila,
že žalobca v rade 1/ podlieha od 01.01.2013 v oblasti sociálneho poistenia právnym predpisom
Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu
toto určenie nenamietala, stalo sa toto určenie v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia

definitívnym. Odvolateľmi v rade 1/, 2/ namietané rozhodnutie ZUS zo dňa 6. júna 2013 nie je možné
zo strany správneho orgánu akceptovať, keďže poľská legislatíva pre žalobcu v rade 1/ od 1. januára
2013 bola už definitívne určená rozhodnutím ZUS zo dňa 04.04.2013. Z koordinačných nariadení
nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy
opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. Žalovaná

zdôrazňuje,žetakZUSakoajpríslušnáinštitúciačlenskéhoštátubydliskazamestnanca,akoajSociálna
poisťovňa ako dotknutá inštitúcia členského štátu môžu v rámci jednotlivých fáz určovania uplatniteľnej
legislatívy postupovať a uskutočňovať jednotlivé úkony len v rozsahu a spôsobom, ktorý im umožňuje
koordinačné nariadenia. Na základe skutočnosti, že žalobcovi v rade 1/ bola určená poľská uplatniteľná
legislatíva, správny orgán prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že zamestnávateľ prihlásil

zamestnanca od 01.01.2013 do systému slovenského sociálneho poistenia nesprávne. Registračný
list fyzickej osoby - prihláška, ktorá mala deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného
sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Z uvedeného dôvodu bol
správny orgán prvého stupňa povinný odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri
poistencov tým, že vydal napadnuté rozhodnutie, čím zosúladil skutkový stav s právnym.

4. V zákonnej lehote podali voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu žalobcovia
v rade 1/, 2/. Žalobca v 1/ rade zdôrazňuje, že do dnešného dňa nebolo pri zachovaní postupu podľa
čl. 11 základného nariadenia v spojitosti s čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vydané rozhodnutie,
na základe ktorého by podliehal poľským právnym predpisom. Žalobca v rade 1/ zdôrazňuje, že

určenie uplatniteľnej legislatívy má mať charakter rozhodnutia v zmysle poľských právnych predpisov.
Žalobcovia v rade 1/, 2/ namietajú prekročenie právomoci Sociálnej poisťovne. Vychádzajú zo stavu
veci nie je sporné, že by mal žalobca v rade 1/ bydlisko v Poľsku, a teda na určenie uplatniteľnej
legislatívy je v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného, resp.
vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom

štáte než určuje základné nariadenie príslušná nie je. Správne orgány na území SR vôbec nemali
právomoc vydať rozhodnutie o nevzniku povinného poistenia žalobcu v rade 1/ podľa § 178 ods. 1
písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Žalobcovia v rade 1/, 2/ poukazujú na záver Veľkého
senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR v uznesení č.k. 1Vs/1/2018, v zmysle ktorého definitívne
určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16

ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia
vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na
rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16
ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa máurčenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte
a založená do spisu. Žalobcovia v rade 1/, 2/ majú za to, že z rozhodnutia správnych orgánov nie
je zrejmé a skutkovo podložené, či resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp. či

prebehla dohoda medzi žalovanou a poľským styčným orgánom, to znamená, že možno vyvodiť záver,
že z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť podstatná pre vydanie riadneho rozhodnutia v súlade
s právnymi predpismi. Žalobcovia v rade 1/,2/ ďalej namietajú nesprávny procesný postup správnych
orgánov. Predovšetkým namietajú absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu p, ktorého
existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom

zmysle súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Žalobcovia v rade 1/, 2/ sú toho názoru, že chýba
reálny základ určenia uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS (rozhodnutie ZUS, nie oznámenie, resp.
obyčajný list). Ďalej žalobcovia v rade 1/, 2/ namietajú zákonnosť prerušenia konania o odvolaniach
žalobcov v rade 1/, 2/ žalovanou z dôvodu údajnej nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového
stavu. Žalobcovi v rade 1/, 2/ sú toho názoru, že prerušenie konania zo strany žalovanej bolo účelové,
nakoľkovpreskúmavanomrozhodnutížiadnenovéskutočnostineuviedla.Žalovanámalaprinajmenšom

povinnosť preveriť u poľského styčného orgánu ZUS v rámci vzájomnej výmeny informácií, či využil
žalobca v rade 1/ opravné prostriedky v Poľsku a v čase vydania rozhodnutia prebiehali súdne konania
ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 13.05.2019. Stotožnila sa pritom so skutkovým a
právnym posúdením veci obsiahnutým v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok konštatovala, že

rozhodnutie vychádza z jednoznačne preukázanej skutočnosti, a to že vo vzťahu k žalobcovi v rade
1/ došlo zo strany ZUS ako príslušnej inštitúcie v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia k
individuálnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia
stalo definitívnym, v zmysle čoho je nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať ako uzatvorenú na úrovni
koordinačných nariadení. Prípadné administratívne, resp. súdne konania prebiehajúce na vnútroštátnej

úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi
uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú
vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Proces určenia uplatniteľnej legislatívy bol ukončený
v súlade s postupmi ustanovenými v čl. 16 ods. 2 v spojení s čl. 16 ods. 3. Nakoľko neexistovali
protichodné stanoviská nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009.

Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím žalobcovi v rade 1/ neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale
rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov SR.

6. Žalobcovia v rade 1/, 2/ k vyjadreniu žalovanej repliku v súdnom stanovenej lehote nepodali.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa §
137ods.4zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlenSSP)vspojenís§107ods.1písm.
a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.08.2019, o čom bola spísaná zápisnica,
ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177
SSP, pričom zistil, že rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol
z nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v
prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňavzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a
zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevkunastarobnédôchodkovésporenie1)vspornýchprípadoch,opokute,penále,povolenísplátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Podľa § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti
účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu.

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako
zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym

predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa článku 10 veta prvá základných zásad vykonávacieho nariadenia, aby sa určila príslušná
inštitúcia, t.j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité
dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako

jedného štátu.

Podľa článku 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, na účely vykonávania tohto nariadenia si
poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné
právne predpisy.

Podľa článku 5 bod 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), dokumenty vydané
inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia
a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané,
uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani

nevyhlásil za neplatné.

Podľa článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia, na účely uplatňovania článku 13 ods. 1
základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo
viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s

výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na
početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom

členského štátu bydliska.

Podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska
bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na
článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za

predbežné.Inštitúciainformujeopredbežnomurčeníuplatniteľnýchprávnychpredpisovurčenéinštitúcie
každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď

boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s
odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo
najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátubydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k
tejto veci odlišné stanovisko.

10. Zo správneho spisu správny súd zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad
Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len ZUS) v Rybniku podaním zo dňa 04.04.2013 (doručeným žalovanej
dňa 11.04.2013) sp.zn. 340000/500/144/2013/PUWU/UBS-OM/XXXXXXXXXXX/JS dala žalovanej na
vedomie, že určila príslušnú legislatívu pre žalobcu v rade 1/ na základe čl. 13 ods. 3 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, pričom v podrobnostiach odkazuje na prílohu uvedeného

oznámenia - kópiu listu adresovaného žalobcovi v rade 1/ zo dňa 04.04.2013, v ktorom sa uvádza,
že ZUS v Rybniku informuje, že v období od 01.01.2013 naďalej podlieha žalobca v rade 1/ v rámci
sociálneho poistenia na základe čl. 13 ods. 3 základného nariadenia v spojení s čl. 14 ods. 5b
vykonávacieho nariadenia. ZUS analýzou predložených dokladov zistilo, že od 01.12.2010 vykonáva
žalobca v rade 1/ samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky, so sídlom Ul. J. X/XX,
S.-U., NIP: 6331083810 a že od 01.01.2013 je zamestnaná v spoločnosti žalobcu v rade 2/. Práca je

vykonávaná na území Slovenskej republiky. Na potvrdenie zamestnania žalobca v rade 1/ predložil ZUS
len pracovnú zmluvu a Registračný list FO. Na potvrdenie zamestnania žalobca v rade 1/ nepredložil
žiadne dokumenty potvrdzujúce výšku poberanej mzdy, ani dokumenty stanovujúce čas, ktorý venuje
vykonávaniu práce pre slovenského zamestnávateľa. Z predloženej pracovnej zmluvy plynie, že prácu
vykonáva 10 hodín týždenne a mzda z tohto titulu bola určená v sume 40,- €. Vzhľadom na uvedené

ZUS uznala, že práca vykonaná na území SR má malý význam z ekonomického hľadiska (nepredstavuje
citeľnú ekonomickú hodnotu), ako aj z hľadiska času - práca zamestnáva zamestnanca v nízkej výmere
času.ĎalejZUSudáva,žeuvedenáprácavykonávanánaúzemíSlovenskejrepublikynemôžebyťbraná
do úvahy za účelom určenia príslušnej legislatívy.

11. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca v rade 1/ bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne
Registračným listom fyzickej osoby, prihláškou ako zamestnanec zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o. s
dátumom vzniku poistenia od 01.01.2013.

12. Správny súd v prvom rade vyhodnotil námietku žalobcov rade 1/, 2/, že Sociálna poisťovňa nemala

právomoc vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu v rade 1/ v súlade s § 178 ods.
1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu bolo v kompetencii
Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca rozhodnúť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o
sociálnom poistení o nevzniku jednotlivých povinných poistení žalobcovi v rade 1/ ako zamestnancovi v
rade2/od01.01.2013.Bolototižpreukázané,žezamestnávateľzamestnancaakofyzickúosobuprihlásil

do registra Sociálnej poisťovne dňom 01.01.2013 a zároveň Sociálna poisťovňa má preukázané, že od
01.01.2013 sa na túto istú fyzickú osobu vzťahuje v oblasti sociálneho poistenia poľská legislatíva, v
dôsledku jej definitívneho určenia podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, a preto nemôže byť
poistencom na území Slovenskej republiky.
Uvedené mala Sociálna poisťovňa preukázané v súlade s citovaným ustanovením čl. 16 ods. 2

vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ust. čl. 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia
(podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu,
ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich
členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné) pričom v administratívnom
(ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcov v rade 1/, 2/ produkované konkrétne skutkové

tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej
republike, ktorou by žalobca v rade 1/ namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení - opatrení). Márnym
uplynutímlehotydvochmesiacovvzmyslecit.čl.16ods.3vykonávaciehonariadeniapredbežnéurčenie
uplatniteľných predpisov ZUS v Rybniku stalo sa definitívnym. Žalovaný bol informovaný o predbežnom
určení uplatniteľnej legislatívy (podaním doručeným dňa 11.04.2013), uplynutím dvoch mesiacov - t.j.

dňa 11.06.2013 - tak nastal právny následok predvídaný citovaným ust. čl. 16 ods. 3 vykonávacieho
nariadenia, keďže žalovaná neinformovala (uvedené ani v konaní netvrdila, ani uvedené v konaní z
obsahu administratívneho spisu nevyšlo najavo) ZUS v Rybniku o tom, že nemôže prijať toto určenie
alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko, rovnako neboli pred uplynutím tejto lehoty uplatniteľné
právne predpisy určené na základe odseku 4 čl. 16. Je potrebné podotknúť, že v tomto konaní neboli

dané dôvody pre aplikáciu ust. čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dotknutými inštitúciami členských
štátov, keďže v danej veci neexistovala „neistota“ vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov,
v dôsledku ktorej by bolo potrebné aby postup podľa čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia bol
nahradený rokovaním dotknutých inštitúcií členských štátov a následnou dohodou o určení uplatniteľnejlegislatívy podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Pre úplnosť je potrebné dodať, že dohodovacie
konanie v intenciách čl. 16 ods. 4, (ktoré nevyhnutne predpokladá medzi inštitúciami členských štátov
existujúcu pochybnosť v určení uplatniteľnej legislatívy, ktorá pochybnosť v prejednávanej veci nebola

daná) je potrebné odlíšiť od výmeny informácií medzi inštitúciami členských štátov v rámci spolupráce
pri uplatňovaní základného a vykonávacieho nariadenia napr. čl. 10 základných zásad vykonávacieho
nariadenia alebo čl. 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, v zmysle ktorého na účely vykonávania
základného nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby
vykonávali svoje vlastné právne predpisy. Takáto spolupráca nie je dôkazom existencie „neistoty“ v

intenciách čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

13. V preskúmavanej veci teda nastala v zmysle listín administratívneho spisu situácia, ktorú predvída
ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. v nadväznosti na § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď
na jednej strane bolo definitívne rozhodnuté o určení poľskej legislatívy v súlade s článkom 16 ods. 3
v nadväznosti na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a na druhej strane prihláška do registra

poistencov Sociálnej poisťovne bola zo strany zamestnávateľa - žalobcu v rade 2/ podaná k tomu
istému obdobiu, na ktoré sa vzťahovala pre žalobkyňu v rade 1/ poľská legislatíva. Preto prvostupňovým
rozhodnutím bol tento sporný stav odstránený, pričom práve ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod
1 zákona o sociálnom poistení je zákonodarcom prijatý na riešenie aj takýchto situácií. Oprávnenie
žalovaného vydať rozhodnutie o tom, že zamestnancovi nevzniklo povinné sociálne poistenie na území

Slovenskej republiky plynie z citovaných ustanovení § 20 ods. 1, § 172 ods. 5, 178 ods. 1 písm. a)
bod 1, § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je žalovaný oprávnený v sporných
nedávkových konaniach okrem iného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca
potom, čo bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov žalovaného

(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžsk/13/2017 zo dňa 27.04.2018).

14. Ak žalovaná (okrem iného) rozhodla na základe definitívneho určenia uplatniteľných právnych
predpisov poľským orgánom sociálneho zabezpečenia (o ktorom bola oboznámená opatrením -
oznámením,zktoréhoobsahuvychádzalaaktorýmjevintenciáchcitovaného čl.5ods.1vykonávacieho

nariadeniaviazanátak,žepotvrdilarozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánu,vzmyslektoréhosa
na žalobcu v rade 1/ povinné poistenia na Slovensku nevzťahujú, a to od 01.01.2013, kedy bol prihlásený
do registra Sociálnej poisťovne, rozhodla vecne správne.

15. V tejto súvislosti správny súd musí s prihliadnutím jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných

právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle
čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (napr. rozsudok súdneho dvora C-202/97 alebo rozsudok C-2/05)
uviesť, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie
sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v
zmysle definitívneho určenia. Sociálna poisťovňa teda bola povinná akceptovať definitívne určenie

uplatniteľných právnych predpisov. Potom s poukazom na vnútroštátnu úpravu v otázke sporných
nedávkových konaní bola oprávnená podľa názoru správneho súdu rozhodnúť aj o tom, že nevzniklo
povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti žalobcovi v rade 1/
ako zamestnancovi žalobcu v rade 2/ po tom, čo bola táto osoba prostredníctvom príslušného formulára
zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej (a to podľa cit. ust. § 172 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení). Žalovaná tak rešpektovala cieľ koordinačných nariadení v zmysle citovaného čl. 11 ods.
1 základného nariadenia, ktorým bolo zamedziť situáciám, aby jedna osoba podliehala sociálnemu
poisteniu (v zmysle uplatniteľnej legislatívy) dvoch resp. viacerých členských štátov. Správne orgány
tak nekonali v rozpore s cieľmi a zmyslom koordinačných nariadení, naopak, ich rozhodnutie bolo
nevyhnutné v záujme zamedzenia akýmkoľvek pochybnostiam o nevzniku sociálneho poistenia žalobcu

v rade 1/ na území SR, keďže bol žalobca v rade 1/ do registra prihlásený.

16. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nesprávneho procesného postupu - absenciu
vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu. Podľa názoru správneho súdu daný skutkový stav
neodvodňoval uplatnenie pravidiel „postupu dialógu a zmierovacieho postupu“, keďže v prejednávanej

veci neexistovali rozdielne stanoviská (bod jeden rozhodnutia A1 zo dňa 12.06.2009 Správnej komisie
pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho
postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania
dávok podľa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004) medzi žalovanou a poľskouinštitúciou sociálneho zabezpečenia. „Rozdielnosť stanovísk“ v intenciách daného bodu jeden písm. b),
na ktoré poukazuje žalobca, by bola daná v prípade, ak by napr. inštitúcia sociálneho zabezpečenia
Slovenskejrepublikydospelakzáveruouplatniteľnejslovenskejlegislatíveapoľskáinštitúciasociálneho

zabezpečenia o uplatniteľnej poľskej legislatíve, resp. naopak. V prejednávanej veci však bola daná
zhoda medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia, že slovenská legislatíva sa na žalobcu v rade 1/
nevzťahuje, nakoľko podlieha poľskej legislatíve. V tomto konaní totiž neboli dané dôvody pre aplikáciu
ust. čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dotknutými inštitúciami členských štátov, keďže v danej
veci neexistovala „neistota“ vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej by

bolo potrebné aby postup podľa čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia bol nahradený rokovaním
dotknutých inštitúcií členských štátov a následnou dohodou o určení uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16
ods. 4 vykonávacieho nariadenia (tak ako už bolo podrobne rozvedené v bode 11 tohto rozsudku).

17. Pokiaľ išlo o námietku žalobcov v rade 1/ a 2/, v zmysle ktorej doposiaľ nebolo vydané žiadne
právoplatnérozhodnutie,otom,žežalobcavrade1/bypodliehalapoľskýmprávnympredpisomstým,že

určenie uplatniteľnej legislatívy má mať podľa poľských právnych predpisov, t.j. predpisov štátu bydliska
dotknutej osoby charakter rozhodnutia, správny súd k uvedenému udáva, že koordinačné nariadenia
neupravujú konkrétnu formu určenia uplatniteľnej legislatívy, resp. neustanovujú príslušné inštitúcie
sociálneho zabezpečenia povinnosť určiť uplatniteľné právne predpisy vo forme rozhodnutia, ktoré by
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je jednoznačne

stanovené, za akých okolností sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stala definitívnym, a teda
aj konečným na účely koordinačných nariadení, pričom jedinou podmienkou je vznesenie námietky zo
strany v tomto prípade inštitúcie sociálneho zabezpečenia SR do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo
dňa doručenia oznámenia v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

18. Pokiaľ žalobcovia v rade 1/, 2/ na podporu svojej argumentácie poukazujú na závery Najvyššieho
súdu SR obsiahnuté v uznesení č.k. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018 správny súd uvádza, že s uvedenými
závermi Najvyššieho súdu SR rozhodnutie žalovanej nie je v rozpore. V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že v správnym súdom prejednávanom prípade nedošlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy v
intenciách čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, t.j. dohodou, o ktorej sa Najvyšší súd SR zmieňuje

v odpovedi na 1/otázku. Pokiaľ ide odpoveď na 2/otázku Najvyšší súd SR uvádza, v zmysle ktorej
definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho naradenia, resp. čl. 16 ods.
4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p)
základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve, správny súd k uvedenému udáva,
že v prejednávanom prípade správne orgány nerozhodovali o uplatniteľnej legislatíve, ktorá sa má

vzťahovať na žalobcu v rade 1/. Táto rozhodná otázka bola definitívne určená márnym uplynutím lehoty
na prípadné podanie pripomienok voči určeniu legislatívy ZUS v podaní zo dňa 04.04.2013. Správny
orgán prvého stupňa ani žalovaná sa teda meritórne nezaoberali otázkami relevantnými v zmysle
aplikácie čl. 13 základného nariadenia, t.j. určovaním uplatniteľnej legislatívy. Postup uplatňovania čl.
13 základného nariadenia upravuje čl. 16 vykonávacieho nariadenia. V súlade s čl. 16 vykonávacieho

nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska žalobcu v rade 1/ bezodkladne určila uplatniteľné
právne predpisy, ktoré sa na žalobcu v rade 1/ uplatňujú so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia
a čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považovalo za predbežné. ZUS informovalo o
predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov slovenskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia,
t.j. inštitúciu členského štátu. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov v súlade ods. 2 sa

stalo definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď bola slovenská inštitúcia sociálneho zabezpečenia
o ňom informovaná v súlade s ods. 2, nakoľko uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené
na základe ods. 4, resp. slovenská inštitúcia sociálneho zabezpečenia neinformovala poľskú inštitúciu
sociálneho zabezpečenia dokonca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo
že k veci zaujala odlišné stanovisko.

19. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovanej dôvodiac, že žalovaná rozhodnutím číslo:
42593-2/2013-BA zo dňa 24.10.2013 z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového
stavu len účelovo prerušila konanie, keďže ako je zrejmé z obsahu rozhodnutia žalovanej, žalovaná
žiadne nové skutočnosti neuviedla a ani sa nezaoberala tým, či je proces ukončenia uplatniteľnej

legislatívy pre žalobcu v rade 1/ právoplatne ukončený. Správny súd k uvedenej námietke uvádza,
že pre prerušenie konania v danom prípade nebol daný zákonný dôvod, keďže k definitívnemu
určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo dňom 11.06.2013, t.j. márnym uplynutím dvoch mesiacov odo
dňa doručenia oznámenia ZUS zo dňa 04.04.2013 (doručeného správnemu orgán prvého stupňa dňa11.04.2013). Súčasne však správny súd konštatuje, že nedošlo týmto postupom správneho orgánu k tzv.
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má na mysli ust. § 191
ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko nemohlo mať a ani nemalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

K uvedenému správny súd udáva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovanej v zmysle § 191 ods.
1 písm. g) nemôže byť akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné,
teda porušenie určitej intenzity, ktoré však súčasne mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

20. Vzhľadom na to, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi v rade 1/, 2/ podľa § 167 ods.
1 SSP a contrario tak, že žalobcom v rade 1/, 2/, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania
nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej v zmysle ust. § 168 SSP a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.