Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916210982
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916210982.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v právnej veci žalobkyne: O. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX X., t. č. X. 0, proti žalovaným: 1/ Vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu so sídlom Škultétyho 1921/6, 075 01 Trebišov, zastúpený Bytovým podnikom
Trebišov, Puškinova 18, 075 01 Trebišov, IČO: 36 175 706, 2/ VIAM dražobná spoločnosť, s.r.o.,
Brnenská 80, 040 11 Košice, zastúpená JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, 040
01 Košice, 3/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX, L., zastúpená JUDr. Ľubošom Bajužíkom,
advokátom, AK Humenné, Námestie slobody 2, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni
s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa 18.07.2016 vykonaná
v H. žalovaným v 2/ rade spísaná formou notárskej zápisnice pod č. N 259/2016, NZ 25340/2016,
NCRIs 026074/2016 ohľadom nehnuteľností zapísaných v k. ú. X., a to byt č. XX nachádzajúci sa na
2. poschodí bytového domu na ul. J. XXXX/X, sup. č. XXXX, vchod 6, zapísaná na LV č. XXXX, na
parc. reg. C-KN 3806 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 367 m2, vo vlastníckom podiele 1/1 v

celosti a spoluvlastnícky podiel k pozemku a priestoru na spoločných častiach a zariadení domu vo
veľkostipodielu231/10000vpomerekcelkujeneplatná.Určenia,ževýlučnýmvlastníkomnehnuteľností
zapísaných v k. ú. X., a to byt č. 12 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na ul. J. XXXX/X,
sup. č. XXXX, vchod 6, zapísaný na LV č. XXXX, na parc. reg. C-KN 3806 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 367 m2, vo vlastníckom podiele 1/1 v celosti a spoluvlastnícky podiel k pozemku a priestoru
na spoločných častiach a zariadení domu vo veľkosti podielu 231/10000 v pomere k celku je O. O., rod.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX X. a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 18.07.2016 sa konala dobrovoľná dražba v sídle notárskeho
úradu JUDr. Alexandra Demetera v Sečovciach. Dražobníkom bol žalovaný v 2/ rade VIAM dražobná
spoločnosť, s.r.o.. O priebehu a konaní dražby bola spísaná notárska zápisnica vedená pod č. N
259/2016, NZ 25340/2016, NCRIs 026074/2016. Predmetom dražby bol byt nachádzajúci sa v k. ú. X.
a to byt č. 12, na 2. poschodí bytového domu na ul. J. XXXX/X, sup. č. XXXX, vchod 6, zapísaný na
LV č. XXXX, na parc. reg. C-KN 3806 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 367 m2, vo vlastníckom

podiele 1/1 v celosti a spoluvlastnícky podiel k pozemku a priestoru na spoločných častiach a zariadení
domu vo veľkosti podielu 231/10000 v pomere k celku. Vlastníkom bytu podľa LV č. XXXX je žalobkyňa.
Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1/ rade v zastúpení správca BP Trebišov - ako zákonný záložný
veriteľ. Vydražiteľom sa stala žalovaná v 3/ rade, D. P.. Žalobkyňa obdržala od žalovaného v 2/ radelist - oznam o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.01.2016 z titulu neuhradenia záväzku voči
ostatným vlastníkom bytového domu na J. ul. č. XXXX/X v zastúpení žalovaným v 1/ rade z titulu
pohľadávky vo výške 2622,06 Eur. Niekedy v mesiaci apríl sa dostavil do bytu žalobkyne nejaký pán,

ktorý sa nepreukázal žiadnym preukazom a ani oprávnením na vstup do bytu a tvrdil, že je znalec a
prišiel ohodnotiť byt. Žalobkyňa ho do bytu nepustil, načo uvedený pán odišiel s tým, že sa ešte vráti s
odporúčaním, ale už sa nevrátil. V mesiaci máj 2016 žalobkyňa telefonicky rozprávala so žalovaným v 2/
rade a žiadala ho, aby počkal s úhradou dva mesiace, že si žalobkyňa požiada o ďalší úver na splatenie
pohľadávky, na čom sa aj ústne dohodli. Žalobkyňa sa po dražbe dozvedela prostredníctvom webovej

stránky, že jej byt je na ponuke na odpredaj. Inzercia znela na meno Igor t.č. XXXX/XXX XXX, cena
20.400 Eur, ponuka zverejnená 14.07.2016. Kontakt totožný podľa web. adresy žalovaného v 2/ rade.
Dňa 15.07.2016 v čase o 11.00 hod. sa do bytu žalobkyne dostavili zástupcovia žalovaného v 2/ rade a
žalobkyňa im ukázala žiadosť o poskytnutie úveru a všetky podklady, ale tí sa už nechceli dohodnúť a
vylepili žalobkyni na dvere oznámenia o začatí dražby, prelepili byt páskou označujúci Dražba, konanie
o dražbe nebolo vyvesené na úradnej tabuli v bytovom dome. Uvedené oznámenie nebolo datované,

bolo bez pečiatok a podpisov konateľov žalovaných v 1/ a 2/ rade. Súčasťou notárskej zápisnice je
oznámenie o dražbe, v ktorej je uvedený dátum 15.06.2016 a 16.06.2016, podpisy a pečiatky konateľov
žalovaného v 1/ a 2/ rade, pričom tieto údaje chýbajú v oznámení o dražbe, ktorá bola vyvesená dňa
15.07.2016 na dvere žalobkyne. Z predložených listín je zrejmé, že sa mala dňa 14.07.2016 konať
ohliadka bytu v čase o 10.00 hod. a 15.07.2016 o 13.00 hod., čo sa nekonala. Žalobkyňa namietala

porušenie postupu žalovaného v 2/ rade a to: 1/ žalobkyňa sa až z uvedených listín dozvedela, dva
dni pred konaním dražby, že dražba jej nehnuteľnosti sa bude konať v pondelok 18.07.2016, žalovaný
umiestnil na predmet dražby oznámenie dva dni pred konaním dražby. Na predmet dražby nebolo v
zákonnej lehote umiestnené označenie o konaní dražby. Žalobkyňa sa dozvedela o hodnote bytu až z
prilepeného oznámenia o dražbe. 2/ Nebol jej doručený znalecký posudok vopred v 30-dňovej lehote a

nemohla sa vyjadriť k ohodnotenému znaleckému posudku, čím jej bolo upreté právo podať námietky.
Žalobkyňa disponuje znaleckým posudkom z roku 2013 vyhotovený znalkyňou M.u, na základe ktorého
bol byt ohodnotený na sumu 32.700 Eur, preto má žalobkyňa zato, že cena 20.000 Eur je podhodnotená.
Žalobkyňa bola po vykonaní dražby nahliadnuť do spisu v sídle žalovaného v 2/ rade a zistila uvedené
nedostatky, čo vzbudilo u nej presvedčenie o nezákonnosti dražby. 3/ Nekonala sa ohliadka bytu so

záujemcami. 4/ Keďže pohľadávka záložného veriteľa bola vo výške 3.622,65 Eur a najnižšie podanie
bolo 20.000 Eur, v danom prípade išlo o prekročenie priemerného rozsahu medzi výškou pohľadávky
záložného veriteľa, t. j. 3622,65 Eur a hodnotou zálohu pri výkone záložného práva. V ďalšom žalobkyňa
poukázala na porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 a to § 10 ods. 1, §
11 ods. 4, § 12 ods. 4, 5, 6, § 17 ods. 5.

3.Žalovanýv2/radevosvojompísomnomvyjadrenížiadalžalobuzamietnuťvčastiurčeniavlastníckeho
práva, kde žalovaný v 2/ rade nie je pasívne vecne legitimovaný. V časti žaloby týkajúcej sa určenia
neplatnosti dražby uviedol, že žaloba žalobkyne je vyhotovená na nesprávnom právnom posúdení
veci. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách (ďalej ZoDD), v rámci ktorého je dôvodným na podanie žaloby akékoľvek porušenie zákona
o dobrovoľných dražbách. Pri rozbore daného ustanovenia však nepostačí akékoľvek porušenie
ustanovenia ZoDD, ale toto porušenie ustanovenia ZoDD musí mať za následok porušenie práv tej
osoby, ktorá toto porušenie ustanovení ZoDD namieta. To znamená, že tu musí existovať príčinná
súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalobcu, pričom

povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno znáša žalobca. K námietke žalobkyne uvedené v žalobe pod
bodom 1/ žalovaný v 2/ rade uviedol, že podľa § 11 ods. 5 ZoDD „Dražobník umiestni na predmet
dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v
tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie
o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia“.

Uvedenú povinnosť si žalovaný v 2/ rade splnil, avšak pri návšteve žalobkyne z dôvodu, že mu uviedla,
že má prisľúb banky o poskytnutí úveru a následného ubezpečenia zaplatenia celého dlhu, zistil,
že predmetné oznámenia boli strhnuté a preto predmet dražby opätovne označil v zmysle zákona.
Oznámenie o dražbe, ktorým sa označuje predmet dražby nemá predpísanú formu a teda nie je potrebné
ho opatriť pečiatkou alebo podpisom. K bodu 2 žalovaný v 2/ rade uviedol, že v zmysle § 12 ods. 4

ZoDD je dražobník povinný znalecký posudok zaslať vlastníkovi predmetu dražby. Znalecký posudok bol
žalobkyniriadnezaslaný,avšaktátosizásielkuneprevzalavodbernejlehote,pretožalobkyňazdôvodov
na jej strane, si nemohla uplatniť ani zákonom stanovené právo na podanie námietok a domáhať sa
vyhotovenia nového znaleckého posudku. Po skončení dražby sa žalobkyňa domáhala v kanceláriižalovaného v 2/ rade preštudovania dražobného spisu, pričom bolo v ich záujme doručiť žalobkyni
listiny, ktoré si neprevzala, avšak žalobkyňa to rezolútne odmietla. K rozdielom ohodnotenia predmetu
dražby medzi znaleckým posudkom, ktorý stanovil hodnotu predmetu dražby v rámci napadnutej dražby

a znaleckým posudkom Ing. Weisovej z roku 2013 sa nevedel žalovaný v 2/ rade vyjadriť, keďže s
týmto nebol oboznámený. Žalovaný v 2/ rade však absolútne popiera akúkoľvek manipuláciu s cenou
draženej nehnuteľností, čoho dôkazom je aj to, že dražobník má odmenu z výťažku dražby a prípadné
zníženie hodnoty by bolo len na škodu dražobníka. K bodu 3/ namietaného žalobkyňou žalovaný v
2/ rade poukazuje na ust. § 13 ods. 1 ZoDD , ktorý stanovuje, že musí byť umožnená účastníkom

dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Táto povinnosť smeruje k
postupu dražobníka pri príprave dražby a je zamerané smerom k účastníkom dražby. V tejto časti nie je
vlastník dotknutý na právach. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani prihliadať v danej časti žalobkyne
na opodstatnenosť jej tvrdení, a preto žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v
tejto časti a zároveň žalovaný v 2/ rade uviedol, že na obhliadku bytu sa nikto zo záujemcov neprihlásil.
Taktiež žalovaný v 2/ rade podal inzerciu v periodickej tlači „Trebišovsko“, čím sa snažil o čo najväčšiu

účasť záujemcov na dražbe.
K bodu 4/ žalovaný v 2/ rade poukázal na § 3 ods. 6 ZoDD, ktorý stanovuje, že dražiť nemožno
nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom
ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2000 Eur. V danom prípade
hodnota pohľadávky presahovala sumu 2.000 Eur. K námietke žalobkyne, že sa na webovom portáli

www.bazoš.sk objavil inzerát s telefónnym číslom konateľa žalovaného v 2/ rade
žalovaný v 2/ rade uviedol, že toto tvrdenie je pravdivé a to vzhľadom k tomu, že riadne uverejňovanie
inzerátov v zmysle ZoDD je neúčinné a z dôvodu hospodárnosti dražobného konania pristupuje k
takémuto propagovaniu dražby a to najmä s ohľadom na dlžníka, aby mu nevznikali zbytočné náklady v
prípade opakovanej dražby. Žalobkyňa najprv preberala zásielky až v 18. deň úložnej lehoty a následne

nepreberala zásielky vôbec, čím chcela podľa názoru žalovaného v 2/ rade zmariť priebeh výkonu
záložného práva. Záverom žalovaný v 2/ rade poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. k) ZoDD, ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží
dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

Žalobkyňa ako aj matka žalobkyne kontaktovala žalovaného v 2/ rade s tým, že dlžnú sumu aj s nákladmi
prípravy dražby do dňa konania dražby vyplatia. V deň, keď vykonali opakované vylepenie oznámenia o
dražbe žalovaný v 2/ rade zašiel k p. Lukáčovej za tým účelom, kde im uviedla, že peniaze na vyplatenie
dlhu aj nákladov zabezpečila. Po príchode k žalobkyni predložila žalovanému v 2/ rade prázdne tlačivá
týkajúce sa žiadosti o poskytnutie úveru zo SLSP a PSS, ktoré nemala od ani jednej z bánk potvrdené.

Išlo iba o prázdne tlačivá a na otázku žalovaného v 2/ rade uviedla, že nemá od bánk žiadny písomný
súhlas na poskytnutie úveru, žalobkyňa aj jej matka mu uviedli, že úver sa vybavuje.

4. Žalovaná v 3/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2017 uviedla, že navrhuje žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a uviedla s poukazom na ust. § 150 ods. 1 CSP, že žalobkyňa úmyselne

neuvádza, že kritická situácia vznikla výlučne len v dôsledku jej nezákonného konania. Má zato, že
v spise sú pripojené všetky potrebné listinné dôkazy. Žalovaná v 3/ rade dodržala všetky zákonné
podmienky, ktoré jej vyplynuli z dražby, čo je uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 18.07.2016, ako aj
platnýlistvlastníctvač.XXXXpreobecak.ú.X.,čopovažujezadostatočnédôkazyjejvlastníckychpráv.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stanoviskami strán sporu, ich vyjadreniami na
pojednávaní, oboznámením sa s notárskou zápisnicou č. N 259/2016, písomnou správou o výkone
záložného práva k predmetu dražby, odovzdanie výťažku dražby, správou - splatenie ceny dosiahnutej
vydražením, LV č. XXXX, správou zo dňa 18.01.2016, znaleckým posudkom č. 110/2013, potvrdením
OR PZ X., objednávkou na vypracovanie znaleckého posudku, výzvou zo dňa 04.05.2016, oznámením

o výsledku dražby.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.05.2018, na ktoré sa žalobkyňa nedostavila.
Predvolanie na pojednávanie jej bolo doručované prostredníctvom mesta Trebišov a bolo vykázané
dňom 18.04.2018.

7. Žalovaní v 1/ až 3/ rade zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a navrhli žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola zapísaná ako
výlučná vlastníčka bytu č. 12 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na ul. J. XXXX/X, sup.
č. XXXX, vchod 6, zapísaná na LV č. XXXX, na parc. reg. C-KN 3806 zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 367 m2, vo vlastníckom podiele 1/1 v celosti a spoluvlastnícky podiel k pozemku a priestoru na
spoločných častiach a zariadení domu vo veľkosti podielu 231/10000 v pomere k celku. Z aktuálneho
listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že ako výlučný vlastník predmetného bytu je v súčasnosti zapísaná
žalovaná v 3/ rade D. P.. Vo vzťahu k nehnuteľnosti bytu č.12, bola realizovaná dňa 18.07.2016
dobrovoľná dražba.

9. Oznámením zo dňa 18.01.2016 žalovaný v 2/ rade oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva
v zmysle § 151l ods. 1 OZ a zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že žalobkyňa
ako dlžník nesplnila zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, ktorá vznikla z titulu neuhradených
dlhov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky,
údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vrátane

poskytnutých služieb. Vymáhaný nárok oprávneného ku dňu 30.12.2015 bol v celkovej výške 2.622,06
Eur, ktorý žalovaný v 2/ rade vyzval žalobkyňu uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

10. Žalobkyňa dlh nevyrovnala, z uvedeného dôvodu podal žalovaný v 1/ rade návrh na uskutočnenie
dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z.. Funkciou dražobníka žalovaný v 1/ rade, ako navrhovateľ dražby,

poveril žalovaného v 2/ rade, pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
a.ko byt č. XX, na 2. poschodí, v bytovom dome súpisné č. XXXX, vchod č. X J. ulica, podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 231/10000-in v celku evidovaných Okresným
úradom X., katastrálnym odborom, k. ú. X., teda nehnuteľnosti, na ktorej adrese mala žalobkyňa v tom
čase evidovaný trvalý pobyt.

11. Z predloženého znaleckého posudku č. 77/2016 zo dňa 02.06.2016, vypracovaného Ing. Dionýzom
Dobosom, znalcom v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že
všeobecná hodnota nehnuteľností (stavieb a pozemkov) bola určená sumou 20.000 Eur.

12. V osvedčení o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 18.07.2016 sa konštatuje, že navrhovateľom
dobrovoľnej dražby sú Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so sídlom Škultétyho
1921/6, Trebišov (žalovaný v 1/ rade) zastúpený na základe zmluvy o výkone správy Bytovým podnikom
Trebišov a dražobníkom je spoločnosť VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o., Brnenská 80, Košice, IČO:
44166591. Dobrovoľná dražba sa začala 18.07.2016 o 9.00 hod. v priestoroch Notárskeho úradu

JUDr. Alexandra Demetera v Sečovciach, na Námestí Sv. Cyrila a Metoda 150/26, Sečovce. Výlučným
vlastníkom bytu bola žalobkyňa, Lucia Lukáčová. V osvedčení sa konštatuje, že najnižšie podanie je
20.000 Eur, pričom dražby sa zúčastnil jeden dražiteľ, ktorý splnil podmienky dražby. Najnižšie podanie v
sume 20.000 Eur urobil účastník dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 1. Predmet dražby nadobudol
účastník s poradovým číslom 1 udelením príklepu licitátora: Martina Némethová, rod. Némethová

(žalovaná v 3/ rade).

13. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

14. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

15. Podľa § 12 ods. 1 až 5 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo je vlastníkom dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť

cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá
má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom vtejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí
byť vo výzve ustanovení s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnostiach spravidla tri
týždnepoodoslanívýzvy.Akosoba,ktorámápredmetdražbyvdržbe,neumožnívykonanieohodnotenia

predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Ak
je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok
a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník

je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

16. Podľa a§ 16 ods. 6 ZoDD, vo veciach záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo

opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu
najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť
nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, v ktorom je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý

pobyt podľa osobitného predpisu určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí
o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

17. Podľa § 17 ods. 1 písm. k) ZoDD, v znení účinnom v čase konania dražby, dražobník vyhlási konanie
dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby

osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje zákon (§ 20 ods. 13).

18. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. (ZoDD), v znení účinnom ku dňu konania dražby, v prípade,
aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvyaleboboliporušenéustanoveniatohtozákona,môžeosoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo

domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu
okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby
aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto

rozsudok týka (§ 23).

19. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Keďže žalobkyňa, ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby napadla neplatnosť
dražby v zákonom stanovenej lehote, súd preskúmal ňou namietané skutočnosti a dospel k záveru, že
žaloba o vyslovenie neplatnosti dražby nie je dôvodná.

21. Vo vzťahu k žalobkyni žalovaný v 2/ rade, ako dražobník, splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú
z citovaných ustanovení zák.č. 527/2002 Z.z.. (ZoDD). Nebolo sporu o tom, že žalovaný v 2/ rade
umiestnil oznámenie o konaní dražby. Následne pri návšteve žalobkyne zistil, že predmetné oznámenia
boli strhnuté. K tvrdeniu žalobkyne, že jej nebol doručený znalecký posudok bolo preukázané, že tento
si žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote. Preto ak žalobkyňa namietala hodnotu nehnuteľnosti až

potom čo sa v kancelárii žalovaného v 2/ rade oboznámila s dražobným spisom, nemohla uplatniť
námietky proti znaleckému posudku v zákonom stanovenej lehote a domáhať sa vyhotovenia nového
znaleckého posudku. No pokiaľ žalobkyňa toto svoje právo nevyužila, jej námietka po tom, čo bola
nehnuteľnosť vydražená, nemôže právne obstáť a žalobkyňa sa nemôže úspešne domáhať vyhlásenia
neplatnosti dražby s odôvodnením, že cena nehnuteľnosti sa zdá byť žalobkyni podhodnotená. Súd

v tejto súvislosti poznamenáva, že ceny nehnuteľnosti sa na trhu pohybujú, čím môže byť spôsobený
rozdiel v hodnote nehnuteľnosti, no dôkazné bremeno je na strane žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila
relevantný dôkaz o tom, že cena nehnuteľnosti je vyššia. Znalecký posudok vypracovaný znalkyňou
v roku 2013 nemôže byť dôkazom o hodnote nehnuteľnosti v čase dražby, keďže ceny nehnuteľnostina trhu s nehnuteľnosťami nie sú stabilné. Hodnota nehnuteľnosti sa pohybuje v závislosti od ponuky
a dopytu. Znalec hodnotí konkrétnu nehnuteľnosť v závislosti od jej stavu, polohy a dopytu. Znalec
je osobou, ktorá priamo v znaleckom posudku podpisuje doložku o tom, že si je vedomá trestných

následkov nepravdivého znaleckého posudku. Navyše určenie ceny draženej nehnuteľnosti v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 233/2010, nemá za následok neplatnosť dražby. Poukazujúc
na argumentáciu žalovaného v 2/ rade, až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú
má nehnuteľnosť hodnotu za ktorú môže byť predaná, aká je trhová cena nehnuteľnosti (rozhodnutie
NS ČR č. 20Ddo 1083/2005 zo dňa 17.08.2005). Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že išlo o prekročenie

priemerného rozsahu medzi výškou pohľadávky a hodnotu zálohu, súd poukazuje na ust. § 3 ods. 6
ZoDD, ktorý stanovuje, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva
zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenie o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000
Eur. V danom prípade pohľadávka túto sumu prevyšovala.

22. Žalobkyňa do otvorenia dražby nezložila príslušnú sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom.

Žalovaný v 2/ rade poskytol žalobkyni možnosť vyplatenia dlhu opätovne, avšak zo strany žalobkyne
nedošlo k splneniu záväzku.

23. S poukazom na vykonané dokazovanie, hodnotiac každý dôkaz osobitne a všetky vo vzájomnej
súvislosti, zohľadňujúc všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd konštatuje, že dražba bola vykonaná v

súlade so zákonom č. 527/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade , ktorí mali v konaní úspech, súd priznal plnú náhradu trov konania voči

žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.