Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611206915
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8611206915.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcov: L., obaja zastúpení:
AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š. p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047,
o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa
24.11.2017, č. k. 5C/113/2011-170 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok a žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v astranám náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nárok žalobcov na náhradu škody
je dôvodný.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že zo strany žalobcov bola podaná žaloba na
tom skutkovom základe, že pri povodní v roku 2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu
priestorov žalobcov, pričom žalovaný si bol vedomý, že existujúca hrádza je nedostatočná, nevydrží
nápor väčšieho prívalu vody. Už v marci 2009 bola pripravená projektová dokumentácia na úpravu

ľavobrežnej hrádze, pretože eróznou činnosťou bude voda spôsobovať ďalšie šírenie erózie a naviac
v tomto priestore sú v koryte dva topole. Uviedli, že v roku 2009 bolo uznesením vlády z 26.8.2009
uložené ministrovi ŽP zabezpečiť protipovodňovú ochranu a vláda na to vyčlenila aj prostriedky, z čoho
vyplývalo, že žalovaný si podľa § 48 ods. 3 z. č. 364/2004 Z.z. o vodách, uložené povinnosti neplnil. V
dôsledku toho vznikla žalobcom škoda, pretože došlo k pretrhnutiu hrádze a zaplaveniu areálu žalobcov.
Žalobcovia predložili technické správy k projektovej dokumentácii, ako aj uznesenie vlády potvrdzujúce
potrebu vykonania opravy hrádze. Tvrdený skutkový stav bol potvrdený výpoveďami žalobcov a svedka

H.. U. S. na pojednávaní v septembri 2017. Z dokladov predložených k žalobe je teda nesporné, že
žalovaný mal vedomosť o tom, že existujúca hrádza je nedostatočná, pretože podľa sprievodnej správy
hlavným cieľom a účelom stavby je riešiť protipovodňovú ochranu územia. Projektová dokumentácia
bola spracovaná už v marci 2009. Žalovaný nevenoval pozornosť údržbe toku a samotných brehov
a hrádze, pretože podľa súhrnnej technickej správy B.1 je konštatované, že v určenom kilometri je
konkávny ľavý svah toku I. silne erózne vymytý a sú predpoklady, že eróznou činnosťou vody bude
spôsobovať ďalšie šírenie. Napriek tomu žalovaný, aj keď vedel o týchto problémoch, nerobil opatrenia

spočívajúce v realizácii stavby ešte v roku 2009, resp. 2010 do povodne, ale stavbu realizoval až v roku
2011, pričom podľa uznesenia vlády SR mal na to vyčlenené prostriedky už v roku 2009.3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že 3.6.2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu areálu
bývalých S. G. vo vlastníctve žalobcov v F.. Došlo k podmočeniu hrádze, jej následnému preliatiu
a pretrhnutiu v mieste za futbalovým ihriskom, došlo teda k vzniku škodovej udalosti v dôsledku

zaplavenia areálu bývalých S. G. vo vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na to, že
v predchádzajúcom štádiu konania odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že nebolo vykonané
dokazovanie na existenciu mimoriadnych udalostí, neboli doložené žiadne záznamy o hydrologickej
situácii a nebolo vykonané dokazovanie, či došlo k pretrhnutiu pôvodnej ochrannej hrádze alebo k
pretrhnutiu navýšenej hrádze. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemá vyhľadávaciu povinnosť, ale je

oprávnený vykonať iba také dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu podľa § 150 a § 153 CSP. Zdôraznil,
že podľa dovolacieho súdu je kľúčovou odpoveď na otázku, čo je skutočná príčina vzniku škody. Či
išlo v tejto súvislosti o porušenie či už prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ alebo inej zákonnej
povinnosti, vyplývajúcej zodpovednostnému subjektu z právneho predpisu, bude potrebné posudzovať
zodpovednosť podľa § 420 OZ. Objektívna zodpovednosť podľa § 420a ods. 1 OZ je daná prevádzkovou
činnosťou a správa toku nie je takouto činnosťou. Uviedol, že škoda môže vzniknúť ako dôsledok

„vis maior“, ktorá vylučuje zodpovednosť podľa § 420 a ak táto udalosť nemala pôvod v prevádzkovej
činnosti, je liberačným dôvodom. Ďalším ustanovením vylučujúcim zodpovednosť je aj § 49 ods. 5
vodného zákona ako lex specialis. Podľa dovolacieho súdu bol § 49 ods. 5 ako liberačný dôvod v
predchádzajúcom štádiu konania nesprávne aplikovaný a môže prichádzať do úvahy len vtedy, ak súd
dospeje k záveru, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou. Podľa dovolacieho súdu, ak chce

súd založiť svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom základe, že došlo k mimoriadnej udalosti,
musí takýto záver vyplývať zo skutkových zistení a korešpondovať s právnym vymedzením pojmu v
zmysle § 3 ods. 2 z. č. 42/1994 Z.z.. Povinnosť preukázať vznik mimoriadnej udalosti však má povinná
strana v konaní a nie súd. Podľa dovolacieho súdu je žalovaný nositeľom povinností podľa § 48 ods. 3
vodného zákona a zabezpečovať existujúcu protipovodňovú ochranu v takom režime, aby bola funkčná

a spôsobilá zabrániť vzniku povodní, avšak nie akýchkoľvek, ale len takých, na ktorých rozsah bola
projektovaná.

4. Kľúčovou teda podľa súdu prvej inštancie bola odpoveď na otázku, či žalovaný porušil svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 48 ods. 3 vodného zákona, či existujú liberačné dôvody, ktoré

by znamenali, že zodpovednosť žalovaného nie je daná, ktorá strana má dôkaznú povinnosť na
preukázanie porušenia povinnosti, resp. ich nesplnenie a ktorá strana má dôkaznú povinnosť na
existenciu liberačných dôvodov. V predmetnej veci také dôkazy, ktoré by súd mohol aj sám vykonať
neexistujú. To znamená, že dôkazy preukazujúce liberáciu žalovaného alebo vylučujúce zodpovednosť,
bol žalovaný povinný sám navrhnúť aj preukázať. Žalovaný neoznámil žiadne dôkazy, ani nepreukazoval

existenciu liberačných dôvodov. Tvrdil, že medzi stranami neexistuje žiaden právny vzťah, že nie je
vlastníkomhrádzeasprávavodnýchtokovakoverejnoprospešnáčinnosťniejepovinnosťoužalovaného
a že hrádza bola dimenzovaná na povodňové prietoky v čase výstavby a vzhľadom na zmenu
hydrologických pomerov vyplynula potreba realizácie protipovodňových opatrení. Na svoje tvrdenia
však neuviedol žiadne dôkazy. Zdôrazňoval len to, že dva topole nemohli zapríčiniť žiadne pretrhnutie

hrádze. V podstate tým uznal, že topole boli v koryte rieky. Žalovaný nepredložil dôkazy vylučujúce
jeho zodpovednosť a ktoré by preukazovali, že plnil svoje povinnosti tak, ako mu vyplývali z § 48
ods. 3 vodného zákona, že v koryte rieky neboli napadané stromy, že existujú liberačné dôvody, pre
ktoré by nemal niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu. Naopak, na tomto pojednávaní žalobcovia aj
svedok H.. U. S. potvrdili svoje vyjadrenia o príčine pretrhnutia hrádze a vzniku škody, ktorými bolo, že

žalovaný si neplnil svoje povinnosti, koryto toku neudržiaval, v koryte boli dlhodobo stromy, že bol na to
upozorňovaný a napriek tomu nápravu neurobil.

5. Súd prvej inštancie teda ustálil, že žalovaný ako správca vodného toku si neplnil svoje povinnosti
podľa § 48 ods. 3, 4 vodného zákona udržiavať koryto v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú a

projektovanú prietočnosť a hĺbku, udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty tak, aby sa nestali
prekážkou odtoku, udržiavať a čistiť koryto, čo je nevyhnutné na zabezpečenie plynulého odtoku,
zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov, pretože stav aký bol v roku 2009 a zrejme aj pred
spracovaním projektovej dokumentácie pretrval aj v roku 2010, keďže v koryte boli stále stromy a svah
hrádze bol erodovaný. Žalovaný ani netvrdil, že urobil nejaké opatrenia od roku 2009 na jeho nápravu.

Práve tento stav je hlavnou príčinou toho, že došlo k vybreženiu vody z dôvodu pretrhnutia hrádze.
Príčinou pretrhnutia boli stromy v toku rieky, ktoré bránili plynulému prietoku a usmernením prietoku na
hrádzu, došlo k jej pretrhnutiu. Ak by stromy neboli v koryte, prietok a odtok by bol plynulý a nedošlo by
k pretrhnutiu hrádze. To, či príčinou pretrhnutia boli iné okolnosti, resp. či by k pretrhnutiu hrádze došloaj v prípade, že by si žalovaný plnil svoje povinnosti, mal preukázať žalovaný. Žalovaný voči príčinám,
ktoré spôsobili vznik škody v podstate ani nenamietal, preto je potrebné toto v zmysle § 151 CSP
považovať za nesporné. Žalovaný nepreukazoval ani liberačné dôvody, ktoré by mohli spôsobiť zánik

jeho zodpovednosti. Zodpovednosť žalovaného je teda daná podľa § 420 OZ za nesplnenie povinností
podľa § 48 ods. 3, 4 vodného zákona, ale aj za nesplnenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Súd
prvej inštancie preto rozhodol o základe nároku žalobcov medzitýmnym rozsudkom podľa § 212 ods. 2
CSP. O výške náhrady škody rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
bola zamietnutá, uplatnil si náhradu trov konania, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok pokladá žalovaný v celom rozsahu za nesprávny
a nespravodlivý, a to nielen vzhľadom na to, že tento súd nesprávne (až extrémne nedostatočne)
zisťoval a zistil skutkový stav a ešte nesprávnejšie používal ustanovenia právnych predpisov, ale aj
vzhľadom na to, že došlo k vadám podľa § 365 ods. 1 písm. b), c) CSP. Vytýkal nedôsledný procesný

postup súdu prvej inštancie, keďže z rozhodnutia nie je zrejmé, či jeho výrok sa vzťahuje aj k nároku
žalobcov, ktorý bol uplatnený žalobou 14.6.2012 na OS Svidník, ktorou sa začalo súdne konanie
vo veci 7C/153/2012, najmä ak uznesením v spomínanom konaní bolo rozhodnuté, že konania vo
veci 7C/153/2012 a 5C/113/2011 sa spájajú na spoločné konanie. Zo spisu ani nevyplýva, že by za
podanie tejto žaloby boli žalobcovia vyzývaní na zaplatenie súdneho poplatku, čo svojim spôsobom s

prihliadnutím na ďalšie zjavné pochybenia súdu v neprospech žalovaného sa môže javiť ako zjavne
nerovnaké zaobchádzanie s účastníkmi konania. Samotný priebeh pojednávania je nesprávny aj z
dôvodu jeho rozporu s § 182 CSP. Zmätočnosť v priebehu pojednávania a dokazovania samotného
je zrejmá aj z odôvodnenia rozsudku ods. 4, v ktorom aj keď sa konštatuje vykonanie dokazovania
listinami, takéto dokazovanie pred súdom prvej inštancie v prítomnosti strán neprebehlo. K údajnému

nepopretiu skutkových tvrdení žalobcov žalovaný uvádza, že tieto ako protistrana výslovne popreli pri
každom podaní i prednese, poukazovali na fakt, že údajná škoda nebola a nemohla byť spôsobená
údajnou činnosťou žalovaného, či dvoma stromami, ale skutočnosťou všeobecne známou, ktorou bola
mimoriadna udalosť, ktorú netreba osobitne dokazovať. Pochybením súdu pri vedení pojednávania bolo
okrem iného nevykonanie takých úkonov, z ktorých by bolo zrejmé čo je sporné a čo medzi stranami

sporné nie je tak, ako to určuje § 181 ods. 2 CSP. Okrem toho, ak súd vychádzal z dokladov k žalobe,
resp. vykonal dokazovanie listinami o priebehu povodní, tak musel dospieť k zisteniam, že tak podľa
správy Q. F., ako aj Obvodného úradu životného prostredia v W., stále pracovisko W., bola pred vznikom
údajnej škody žalobcov vyhlásená na danom území mimoriadna situácia, ktorú zapríčinila žalovaným
tvrdená mimoriadna udalosť a evakuácia obyvateľov. Zo správy obvodného úradu tiež vyplýva, že

došlo k preliatiu predmetnej hrádze a pretrhnutiu navýšenia hrádze z 1.600 vriec, pričom pri tejto
mimoriadnej udalosti mal byť zaliaty aj majetok žalobcov. Krajský úrad životného prostredia v V. vyhlásil
pritom mimoriadnu situáciu počas povodňovej aktivity v územnom obvode V. kraja od 11.00 hod. dňa
4.6.2010, čo nemožno nepovažovať za skutočnosť všeobecne známu. Žalovaný zdôrazňuje, že popieral
skutkové tvrdenia žalobcov a žalobcovia nenavrhli ďalšie dokazovanie formou odborného znaleckého

posudku k údajne iným príčinám zaliatia ich majetku, nemožno teda skonštatovať unesenie procesných
bremien žalobcami tak, ako sa to javí súdu prvej inštancie, zvlášť nie jednoduchými, neodbornými
a nedôveryhodnými výpoveďami jedného svedka (brata a manžela žalobcov zároveň), či samotných
žalobcov. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávne použitie § 48 ods. 3 vodného zákona, pretože s
prejednávanou vecou nemal žiaden súvis. Zo strany súdu tiež dochádza k nesprávnemu stotožňovaniu,

či zamieňaniu si jednotlivých čiastkových činností správy vodného toku s povinnosťami uloženými
zákonmi, a to aj napriek tomu, že toto stotožňovanie bolo zo strany žalovaného aj v súdnom konaní
viackrát vytknuté žalobcom ako účelové a svojvoľné s prihliadnutím na článok 13 Ústavy SR. Súd
ani neuvádza, o ktorú z konkrétnych činností z § 48 ods. 4 vodného zákona by sa malo jednať pri
údajnej zodpovednosti žalovaného. Medzitýmny rozsudok tak žalovaný považuje za nesprávny, súd sa

nevysporiadal so žiadnym argumentom žalovaného, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a vychádza aj
z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. V zmysle týchto
dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

7. Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, uplatnili si náhradu

trov odvolacieho konania. Uvádzajú, že z odvolania žalovaného nie je zrejmé akým nesprávnym
procesným postupom bolo žalovanému znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva, ani to o aké
jeho práva by malo ísť. Ak odvolateľ konštatuje, že konania 5C/113/2011 a 7C/153/2012 boli spojené
na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. 5C/153/2011, keď v tomto konaní po spojení veci bol vydanýmedzitýmny rozsudok o základe nároku, jeho výrok sa nesporne vzťahuje na celé spojené konanie. To,
či žalobcovia boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku, nemá podľa ich názoru vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci. Uvádza ďalej, že súd prvej inštancie postupoval na pojednávaní 27.9.2017 v súlade

s § 182 CSP. Uvádzajú, že vznik mimoriadnej udalosti nie je všeobecne známou skutočnosťou, ale
túto musí preukázať žalovaný, pretože je liberačným dôvodom vylučujúcim jeho zodpovednosť. Súd
nemôže nahrádzať svojou aktivitou nečinnosť strán a môže vykonať iba také dôkazy, ktoré strany
navrhnú. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie vzniku mimoriadnej udalosti. Mal povinnosť
dokazovať, že k vyhláseniu došlo zákonným spôsobom v súlade s príslušnými zákonnými predpismi,

ktoré vyhlásenie mimoriadnej udalosti upravujú. Žalovaný však ani netvrdil, kedy a ktorý orgán akým
rozhodnutím ho vyhlásil, ani nepredložil rozhodnutia či nenavrhol dôkazy, ktorými by toto preukázal.
Konštatovanie v správe nie je dôkazom o takomto rozhodnutí.

8. Ďalej poukazuje na to, že § 48 ods. 3 vodného zákona v tom čase v platnom znení ukladal žalovanému
konkrétne povinnosti pri údržbe vodného toku a jeho úprave, ktoré žalovaný neplnil a ktoré boli príčinou

vzniku škody. Plnenie týchto povinností žalovaný v priebehu konania ani netvrdil a žiaden dôkaz
nepredložil. Netvrdí to ani v odvolaní, iba namieta, že škoda nemohla byť spôsobená dvoma stromami.
Nie je tiež pravdou, že súd prvej inštancie neuvádza, o ktoré konkrétne činnosti či povinnosti žalovaného
sa malo jednať.

9. Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je opodstatnené.

10. V prejednávanej veci žalobcovia žiadajú nárok na náhradu škody v celkovej výške 1.769 479,20 Eur
s prísl., keď je zrejmé, že ich nároky uplatnené v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.
zn. 5C/113/2011 a sp. zn. 7C/153/2012 boli uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 23.7.2012 č.
k. 7C/153/2012-29 spojené na spoločné konanie a ďalej prejednávané pod sp. zn. 5C/113/2011. Toto
uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2012.

11. Žaloba žalobcov je uplatnená na tom skutkovom základe, že pri povodniach v júni 2010 došlo k
pretrhnutiu ochrannej hrádze toku rieky I. a zaplaveniu ich priestorov s tým, že žalovaný si bol vedomý,
že existujúca hrádza nie je dostatočná a nevydrží nápor väčšieho prívalu vody a neplnil svoje povinnosti
plynúce z § 48 ods. 3 z. č. 364/2004 Z.z. o vodách. Je tiež zrejmé, že žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemkov a budov, ktoré tvorili areál bývalých S. G., každý z nich v
podiele 1 s tým, že ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. F..

12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 48 ods. 3 písm. b), c), d), e), f), n) z. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení platnom k 4.6.2010,

správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:

udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody,

udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby

sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,

spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,

udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného

toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,

zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo prečerpávanie
vnútorných vôd.

15. Podľa § 49 ods. 5 citovaného zákona, správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené
mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.

16. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku sa
vychádzalo predovšetkým z dôkazov, ktorými sú projektová dokumentácia pre stavebné povolenie

úpravy ľavobrežnej hrádze v F. - E.X, A - sprievodná práva, B.1 - súhrnná technická správa v spojení
s uznesením vlády SR č. 580 z 26.8.2009. Obsah spomínanej projektovej dokumentácie potvrdzuje,
že úsek toku rieky I. v rkm 60 až rkm 61 doposiaľ nebol upravovaný, v minulom storočí bola pre
ochranu intravilánu vybudovaná ľavobrežná zemná hrádza, vplyvom klimatických zmien, zmien v
nedostatočnej akumulácii nad intravilánom, taktiež antropologickým pričinením sa počas prívalových
dažďov v súčasnosti prejavujú časté povodne, zvýšené prietoky počas prívalových dažďov majú za

následok vybrežovanie vôd z koryta I. a v danom území tok ohrozuje pri povodňových prietokoch
jestvujúcu zástavbu a technickú infraštruktúru s priľahlými pozemkami. Vláda SR v tejto súvislosti uložila
ministrovi životného prostredia zabezpečiť vybudovanie protipovodňovej ochrany Q. F. na rieke I., v
celkovej sume 280.000 Eur, v termíne do 31.12.2013 a zabezpečiť koordináciu prípravy na vybudovanie
protipovodňovej ochrany v okresoch O., W. a W. v celkovej sume 500.000 Eur do 31.12.2010.

17. Z týchto listinných dôkazov však nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že žalovaný pri správe
vodného toku rieky I. porušil povinnosti plynúce z citovaného ust. § 48 ods. 3 vtedy platného zákona
o vodách a že by z tohto dôvodu mal zodpovedať za vzniknutú škodu v dôsledku zaplavenia areálu
bývalých S. G., teraz vo vlastníctve žalobcov pri povodniach v mesiaci jún 2010, kedy došlo k

podmočeniu navýšenej hrádze, jej preliatiu a pretrhnutiu.

18. Ako už v predchádzajúcom štádiu konania konštatoval dovolací súd, ochranná hrádza je umelo
vytvorená stena, násyp alebo val, zvyčajne vyplnený zeminou alebo kameňmi, vybudovaná okolo
relatívne rovného, nízko ležiaceho územia, slúžiaca na ochranu pred povodňami. Účelom ochrannej

hrádze je zabezpečiť ochranu pred vyliatím vody na priľahlé územia, pričom na plnenie tohto účelu nie
je potrebné pôsobenie žiadnych iných technologických postupov, prírodných síl či fyzikálnych vplyvov.
Sama o sebe ochranná hrádza nenesie v sebe riziko vzniku škôd, nie je nebezpečná, ale práve naopak
jej podstata spočíva v ochrannej funkcii. Ochranná hrádza nemá povahu a charakter prevádzky. Údržba
a starostlivosť správcu vodného toku o ochrannú hrádzu je súčasťou zákonných povinností správcu

vodného toku, ktoré vykonáva vo verejnom záujme a za účelom ochrany osôb a majetku pre prípad
nepriaznivého vývoja na vodnom toku. Táto činnosť správcu vodného toku nemá povahu ani vlastnosti
prevádzkovej činnosti.

19. Povinnosťou žalovaného bolo zabezpečovať existujúcu protipovodňovú ochranu v takom režime,

aby bola funkčná a spôsobilá zabrániť vzniku povodní, avšak nie akýchkoľvek , ale len takých, na
ktorých rozsah bola projektovaná. Správca vodného toku teda zodpovedá len za existujúci „status quo“,
je ale jeho povinnosťou pravidelné vyhodnocovanie stavu vodných korýt a oznamovanie závažných
nedostatkov, ktoré zistí.

20. Hlavným cieľom vodnej stavby - úpravy ľavobrežnej hrádze podľa predloženej projektovej
dokumentácie, bolo riešiť protipovodňovú ochranu zastavaného územia intravilánu mesta, a tým
zabezpečenie ochrany a zamedzenie škôd na štátnom aj súkromnom majetku občanov Q. F. (č.l.
14). Vláda SR preto uložila ministrovi životného prostredia (nie žalovanému) zabezpečiť najprv
koordináciu prípravy na vybudovanie protipovodňovej ochrany v danej lokalite a následne vybudovanie

protipovodňovej ochrany Q. F. v iných termínoch, než sú tie, kedy došlo k vzniku škody. Žalovaný v
priebehu celého konania popieral skutkové tvrdenia žalobcov a už vôbec nemožno prisvedčiť záveru
súdu prvej inštancie, zistenému z výpovede žalobcov a svedka S., že príčinou pretrhnutia hrádze boli
neodstránené stromy v koryte rieky, ktoré bránili plynulému prietoku vody. O vzťah príčinnej súvislosti ide
vtedy, ak je medzi preukázaným protiprávnym konaním škodu a vznikom škody vzťah príčiny a následku.

Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Táto otázka je riešená
vždy v konkrétnych súvislostiach, rozhodujúca je iba vecná súvislosť príčiny a následku (do pozornosti
rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/130/2010).21. Tento názor žalobcov v konaní nebol podporený žiadnym odborným vyjadrením či posudkom
potvrdzujúcim práve túto príčinu pretrhnutia hrádze (bez zohľadnenia napr. vtedajších hydrologických
pomerov), ktorú si súd prvej inštancie bez ďalšieho osvojil.

22. Podstatným pre prejednávanú vec ďalej bolo vyporiadať sa s námietkou žalovaného poukazujúceho
nanevyhnutnosťaplikácie§49ods.5zákonaovodách,ktorýakolexspecialisvylučujezodpovednosťza
škoduazbavujesprávcuvodnéhotokuzodpovednostizaškodu,ktoránastalaakodôsledokmimoriadnej
udalosti alebo užívania vodného toku. Ako už uvádzal dovolací súd, je tomu tak najmä preto, že vodné

toky sú prírodné živly, ktoré nikdy nebudú podliehať absolútnej ľudskej kontrole, nie je vždy v ľudských
silách ich pôsobenie predvídať a zabrániť pôsobeniu ničivej sily prírody. Z toho dôvodu nemožno ani
založiť absolútnu zodpovednosť či už štátu alebo správcu vodného toku, za škody vymykajúce sa rámcu
ich objektívnych, faktických možností.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z oboznámených listinných dôkazov na pojednávaní

4.4.2012 (č. l. 57 a nasl.) a 28.5.2013 dokumentujúcich stav mimoriadnej situácie v Q. F. v mesiaci jún
2010dospelknesprávnemuprávnemuzáveruonepreukázanípredpokladovvylučujúcichzodpovednosť
žalovaného podľa spomínaného ust.§ 49 ods. 5 zákona o vodách.

24. Právne vymedzenie pojmu mimoriadna udalosť plynie z § 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. v znení

platnom k 4.6.2010, podľa ktorého na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná
pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok, pričom,

a) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných
energií alebo hmôt, v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť

nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na
majetok,

b) havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v
dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú

vplyv na život, zdravie alebo na majetok,

c) katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej
kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

25. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciu rozumie
obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo
majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života,
zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia
a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

26. Kompetencia vo vzťahu k vyhláseniu a odvolaniu mimoriadnej situácie ako následku pôsobenia
mimoriadnej udalosti, bola zákonom č. 42/1994 Z.z. v znení platnom k 4.6.2010 zverená Obvodnému
úradu v sídle kraja (§ 13 ods. 2 citovaného zákona), Obvodnému úradu v jeho územnom obvode (§
14 ods. 5 citovaného zákona), ako aj príslušnej obci (§ 15 ods. 1 písm. j) citovaného zákona), ktorej

štatutárnym orgánom je starosta (§ 13 zákona č. 369/1990 Zb.), resp. primátor (§ 24 zákona č. 369/1990
Zb.).

27. Obsah správy Q. F. o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach za obdobie od
17.5.2010 do 23.8.2010 (č. l. 52) potvrdzuje, dňa 17.5.2010 bol primátorom mesta vyhlásený III. stupeň

povodňovej aktivity v meste F. z dôvodu stúpania rieky I. a Y. a k jeho odvolaniu došlo 18.5.2010 o 18:00
hod.. K ďalšej povodni došlo dňa 2.6.2010, kedy bol primátorom mesta o 05:00 hod. vyhlásený III. stupeň
povodňovej aktivity - najväčšie ohrozenie povodňou (§ 11 a nasl. zákona č. 7/2010 Zb. o ochrane pred
povodňami). Dôvodom podľa správy bolo opätovné stúpanie na rieke I. a Y.. Keďže zrážky neustávali, čo
viedlo k ďalšiemu zosuvu svahu v areáli základnej školy, ktorý začal ohrozovať aj rodinné domy na T. K.

v F., primátorom mesta bol vydaný príkaz na vyhlásenie mimoriadnej situácie dňa 3.6.2010 o 22.00 hod..
Dňa 4.6.2010 bol primátorom mesta F. vydaný príkaz č. 2 - vyhlásenie mimoriadnej situácie a evakuácia
občanov, ako aj pracovníkov vo firmách okolo rieky I. a evakuovaní boli aj obyvatelia domov z ulice V..
Okolo 18:00 hod. došlo k preliatiu a pretrhnutie navýšenej hrádze na rieke I., dôsledkom čoho došlo kzáplave aj bývalých priestorov S. G.. Tieto závery korešpondujú aj s obsahom správy Obvodného úradu
ŽP W., pracoviska W. (č.l. 54).

28. Ako bolo vyššie uvádzané, žalovaný zodpovedá za stav ochrannej hrádze v dimenziách jej
pôvodného projektu, úprava ktorej predovšetkým vplyvom klimatických zmien bola plánovaná a aj
následne zrealizovaná v zmysle úloh uložených ministrovi životného prostredia, v časovom úseku po
júni 2010. Preukázané okolnosti mimoriadnej udalosti, ktorá nastala v dňoch 2. až 4.6.2010 a mala za
následok vyhlásenie mimoriadnej situácie v dôsledku III. stupňa povodňovej aktivity na rieke I., zároveň

vylučujú zodpovednosť žalovaného za takto spôsobené škody podľa § 49 ods. 5 zákona o vodách.

29. Keďže nesprávne právne posúdenie veci v otázke zodpovednosti žalovaného ako jedného z
predpokladu dôvodnosti nároku žalobcov na náhradu škody je odvolacím dôvodom vyplývajúcim z ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

30. O trovách celého konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 257
CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Výnimočnosť dôvodu hodného osobitného zreteľa môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie

náhrady trov konania prichádza do úvahy výnimočne, má sa vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektomkonaniaanesmieodporovaťdobrýmmravom.Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitného
zreteľa treba tiež prihliadať na majetkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré
viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade je potrebné vidieť v charaktere
prejednávanej veci, ktorej výsledok závisel na úvahe súdu, odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného
skutkového a právneho stavu. Preto bolo rozhodnuté, že stranám sporu sa náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.