Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/184/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715218618
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715218618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu : INVEST TRADE, spol. s r.o.,
so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, IČO: 36 589 136, zastúpeného JUDr. Jánom Halkom,
advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 105/2, IČO: 50 589 865, proti žalovanej : Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
13, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. marca
2018 sp. zn. 5C/463/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem určenia lehoty na plnenie priznaného nároku.

M e n í rozsudok vo výroku I. o lehote na plnenie priznaného nároku tak, že žalovaná je povinná
priznanú sumu uhradiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 5. marca
2018 č.k. 5C/463/2015-94 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 4.832,47
eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.07.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania (výrok II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s odôvodnením,
že je oprávneným v exekučnom konaní EX/869/2013 vedenom súdnym exekútorom JUDr. Róbertom
Tutkom, proti povinným v 1. rade W. Q., v 2. rade F. Q.. Exekučné konanie je vedené na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 21Er 521/2008 a bolo začaté právnym predchodcom žalobcu Prvou stavebnou

sporiteľňou a.s. návrhom zo dňa 16.09.2008 u pôvodnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej pod jej sp.
zn. EX 1723/08. Dňa 16.02.2009 pôvodná exekútorka vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami z
dôchodku povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade a v ten istý deň došlo aj k vydaniu exekučných
príkazov na vykonanie exekúcie. Po pripustení zmeny účastníka z pôvodného oprávneného na žalobcu,
ten navrhol zmeniť súdneho exekútora a jeho žiadosti bolo vyhovené uznesením, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 31.01.2013. Novopoverený súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko po predložení spisu zistil,
že v rámci exekúcie vedenej pôvodnou exekútorkou bolo vymožené z dôchodku povinnej v 1. rade

celkovo 3.327,83 € a z dôchodku povinného v 2. rade celkom 3.412,25 €. Žalobca však od exekútorky
obdržal iba 153,31 € a pôvodný oprávnený úhradu vo výške 136,68 €. Exekútorka JUDr. Lucia Žužová
svojim konaním spôsobila škodu vo výške 4.832,47 € predstavujúcu ušlý výnos z exekučného konania.
Pri vymožení sumy 6.740.08 € bola pôvodná exekútorka oprávnená ponechať si 24 % titulom odmenyexekútora a DPH, čo predstavuje sumu 1.617,62 € a zvyšnú časť 5.122,46 € mala poslať oprávnenému.
Oprávnenému však poslala iba 289,99 € (136,68+153,31), preto rozdiel vo výške 4.832,47 € predstavuje
škodu. Podaním zo dňa 3.3.2015 žalobca požiadal žalovanú o predbežné prejednanie nároku na

náhradu škody. Oznámením zo dňa 29.7.2015, doručeným žalobcovi 3.8.2015 žalovaná vyhodnotila
škodu za nepreukázanú a žiadosť za nedôvodnú. Žalobca si uplatnil spolu s istinou 4.832,47 € aj úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.832,47 € od 29.7.2015 (ktorý je dňom oznámenia výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) do zaplatenia.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 2, § 3 ods. 1,2, § 9 ods. 1 až 4, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods.
1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z., spolu s § 29 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. a § 451 ods. 1,2, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.. Súd po posúdení základných predpokladov
na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že žaloba je v
celomrozsahudôvodná.Malzapreukázané,žežalobcapodalžiadosťopredbežnéprerokovanienároku
na náhradu škody a Ministerstvo spravodlivosti SR jeho žiadosti nevyhovelo. Existenciu nesprávneho

úradného postupu považoval súd v konaní za preukázanú nakoľko JUDr. Lucia Žužová bola súdnou
exekútorkou (v čase, kedy začala exekúcia bola riadne zapísaná v zozname súdnych exekútorov, ktoré
vedieMinisterstvospravodlivostiSRaspĺňalavšetkyzákonnépodmienkyprevýkonexekučnejčinnostia
v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku). Bola štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonanie núteného výkonu exekučných titulov. Na základe vyššie citovaných skutočností

táto aj začala predpísaným spôsobom vymáhať pohľadávku v prospech označeného oprávneného
(v tom čase Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava). Z jej strany došlo k porušeniu
úradného postupu, keďže v zmysle § 29 ods. 8 citovaného zákona mala povinnosť do 7 dní od prijatia
peňažných prostriedkov tieto poukázať oprávnenému, čo sa v skutočnosti nestalo, teda v tomto jej
konaní, resp. nečinnosti spočíval podľa prvoinštančného súdu nesprávny úradný postup.

4. Mal za to, že aj existencia škody bola v konaní preukázaná. Predstavuje ujmu, ktorá vznikla v
majetkovej sfére poškodeného a je v danom prípade aj objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Z potvrdení
Sociálnej poisťovne vyplýva, že Sociálna poisťovňa zrážkami z dôchodku povinných W. Q. a F. Q. zrazila
za obdobie od 22.04.2009 do 21.04.2013 spolu sumu 6.740,08 eur, z ktorej sumy súdna exekútorka

poukázala oprávneným spolu 289,99 eur (136,68+153,31) a zvyšok sumy si ponechala. Škoda v danom
prípade predstavuje sumu 4.832,47 eur, nakoľko 24 % z vymoženej sumy si mohla JUDr. Lucia Žužová
oprávnene ponechať na trovy exekúcie.

5. Príčinnú súvislosť mal súd v danom prípade za preukázanú, keďže na základe platného exekučného

titulu a zákonným spôsobom exekútorka vymohla vyššie uvedenú sumu, ktorú mala poukázať
oprávnenému.Tým,žeJUDr.LuciaŽužovásineoprávneneponechalasumu4.832,47eurdošlokúbytku
majetku na strane oprávneného a rozhodne sa tak udialo práve v citovanom exekučnom konaní a práve
jej nesprávnym úradným postupom.

6. Súd sa v konaní zaoberal aj obranou žalovanej spočívajúcou v jej tvrdení, že na strane JUDr. Lucie
Žužovej došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré si má oprávnený - žalobca vymáhať v občianskom
súdnom konaní na základe § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súd tento názor nepovažoval
za správny, pretože nikde v zákone č. 514/2003 Z. z. nie je uvedené, aby podmienkou uplatnenia
si nároku podľa tohto zákona bolo predchádzajúce uplatnenie si nároku voči konkrétnej osobe (resp.

inštitúcii) podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sú predpisom
všeobecnej povahy (lex generalis) a ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. sú špeciálnym právnym
predpisom (lex specialis). Vzhľadom k tomu, že takáto podmienka v zák. č. 514/2003 Z. z. neexistuje
súd mal za to, že nárok žalobcu je škodou a že túto škodu si žalobca správne uplatnil postupom podľa
zák. č. 514/2003 Z. z.. Súd si teda neosvojil tvrdenie žalovanej, že nebola preukázaná škoda, keďže sa

jedná podľa jej tvrdenia o bezdôvodné obohatenie. Uplatnená suma 4.832,47 eur je objektívnou škodou,
ktorá vznikla v majetkovej sfére žalobcu nesprávnym úradným postupom.

7. Zaoberal sa aj námietkou žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu spočívajúcej v tvrdení,
žepôvodnýveriteľzmluvouopostúpenípohľadávok právonanáhraduškodynažalobcunepostúpil.Súd

sa nestotožnil s názorom žalovanej, že si mal nárok ako oprávnená osoba podľa príslušných ustanovení
zák. č. 514/2003 Z.z. najprv uplatniť pôvodný veriteľ (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) a až následne
mohol previesť na žalobcu aj toto právo. Vychádzal zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 103/2012 zo
dňa 01.04.2012 a z prílohy k tejto zmluve. Konštatoval, že z predmetnej zmluvy je zrejmé, že táto bolauzatvorená podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia veriteľ
môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. V zmysle § 524
odsek 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa

súdu prvej inštancie z uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že sám zákonodarca spája s
postúpenou pohľadávkou aj všetky práva spojené s touto pohľadávkou, k čomu aj v skutočnosti došlo a
čomu zodpovedá aj citovaný článok II. bod 4 predmetnej zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že postupca
postupuje postupníkovi pohľadávky uvedené v odseku 1 tohto článku voči dlžníkom, spoludlžníkom,
ručiteľom a záložcom, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, a to dňom účinnosti

tejto zmluvy a za podmienok stanovených v tejto zmluve a postupník týmto prehlasuje, že postúpené
pohľadávky prijíma a zaväzuje sa za ne zaplatiť odplatu za podmienok stanovených v článku III. tejto
zmluvy. Zdôraznil, že predmetná zmluva je dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane postupca
postupoval postupníkovi pohľadávky, ktoré sú uvedené v článku II. bod 1. v spojení s prílohami v určitej
sume a na strane druhej postupník tieto pohľadávky prijal a zaviazal sa za tieto dohodnutú sumu
zaplatiť. Teda najlepšie o tom, čo je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok majú vedomosť priamo

účastníci tohto zmluvného vzťahu. Zo zmluvy je ďalej zrejmé, že jej účinnosť nastala dňom podpísania
predmetnej zmluvy dňa 01.04.2012. V článku IV. bod 11. je výslovne uvedené, že všetky platby prijaté
na účty postúpených pohľadávok odo dňa podpisu tejto zmluvy vrátane patria postupníkovi a postupca
sa zaviazal informovať postupníka o všetkých úhradách z postúpených pohľadávok zo strany dlžníkov,
resp. iných osôb a tieto najneskôr do desiatich pracovných dní mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v

ktorom bola úhrada vykonaná poukázať na účet postupníka. Postupník v danom prípade Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava prestala k 01.04.2012 byť veriteľom postúpených pohľadávok
a týmto veriteľom sa stal na základe tejto zmluvy žalobca a vstúpil aj do všetkých práv súvisiacich s
týmito postúpenými pohľadávkami. Podľa názoru súdu týmto momentom, teda dňom 01.04.2012 prešlo
na žalobcu aj prípadné právo na uplatnenie si nároku na náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení

zák. č. 514/2003 Z. z. k čomu aj v skutočnosti v tomto prípade došlo.

8. Súd teda zdôraznil, že v prípade úspechu pri prejednaní tohto nároku na ministerstve spravodlivosti
a pri poskytnutí plnenia a náhrady škody Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., by táto tak, či tak musela
vyplatenú sumu podľa citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok poukázať žalobcovi. Tiež súd upriamil

pozornosť na to, že postupca v danom prípade vedel, čo postupuje a za akú sumu, teda zo strany
žalobcu zaplatením odplaty za postúpené pohľadávky bol tento so svojím nárokom aj voči manželom
Q. z predmetnej úverovej zmluvy uspokojený tak, ako sa dohodol postupca s postupníkom. V prípade,
ak by prijal ďalšie plnenie zo strany Slovenskej republiky uplatnením si nároku podľa zák. č. 514/2003
Z. z. rozhodne by došlo v jeho sfére k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže táto pohľadávka a tento

nárok mu už uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok nepatril. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej strany,
že časť vymoženej sumy zo strany JUDr. Lucie Žužovej bola realizovaná v čase, kedy oprávneným
v exekučnom konaní bola Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a nie žalobca. Tento uzavretím zmluvy o
postúpení pohľadávok postúpil na žalobcu aj toto právo, či už na budúce alebo na predchádzajúce
plnenia zo strany dlžníkov a práva a povinnosti s tým súvisiace.

9. Napokon súd poukázal na to, že aj v prípade ak by JUDr. Lucia Žužová v súčasnosti vrátila sumu
4.832,47 eur JUDr. Róbertovi Tutkovi (exekútorovi, ktorý vedie exekučné konanie v súčastnosti), tento by
musel vrátenú sumu poukázať žalobcovi ako novému veriteľovi v zmysle Exekučného poriadku. Keďže
v exekučnom konaní 21Er 521/2008 došlo k zmene účastníkov konania na strane oprávneného JUDr.

Róbert Tutko nemá by nemal inú možnosť len tieto peniaze vrátiť teraz označenému oprávnenému a
nie pôvodne označenému oprávnenému.

10. Pri posúdení uplatneného práva na úroky z omeškania súd vychádzal z § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003
Z. z., v zmysle ktorého lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia,

že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Zohľadnil, že žalobca si právo na úroky z omeškania
uplatnil od 29.07.2015, ktorý deň je dňom, kedy žalovaná oznámila výsledok predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody žalobcovi.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi
priznal.12. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne
aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade
ak odvolací súd zaviaže žalovanú na náhradu akejkoľvek sumy v súlade s § 232 ods. 3 CSP požiadala

odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, aby určil na plnenie podľa rozsudku 30-dňovú
paričnú lehotu s poukazom na administratívno časovú náročnosť úhrady (oneskorene pri zisťovaní a
vyznačovaní právoplatnosti súdnych rozhodnutí, potrebu schvaľovacieho procesu úhrady u žalovanej,
časové obdobie potrebné na samotnú realizáciu úhrady a výšku doposiaľ priznanej náhrady škody).

13. Žalovaná namietala predčasnosť uplatnenia nároku prostredníctvom žaloby o náhradu škody, ako aj

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá mala byť založená zmluvou o postúpení pohľadávky. Vychádza
z úvahy, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť úspešne uplatnený voči
štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť usposkojenie pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia
voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať, pričom v danom prípade sa žalobca nepokúsil
o vymoženie predmetnej pohľadávky priamo od dlžníka - pôvodnej súdnej exekútorky. V tejto súvislosti

poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 165/2012-45 zo ňa 13.2.2013. Žalovaná má za
to, že pôvodná súdna exekútorka neoprávnene nakladala s vymoženými prostriedkami a použila ich
na iný účel ako uspokojenie vzniknutých nárokov oprávneného, preto tieto prostriedky nadobudla bez
právneho dôvodu a je povinná ich vydať v zmysle § 451 ods. 1 OZ. Poukázala na rozhodnutie NS SR 4
Cdo 199/2009 v spojení s rozhodnutím NS SSR sp.zn. 4 Cz 110/84 aj na uznesenie Ústavného súdu SR

sp.zn. III ÚS 361/2009, v zmysle ktorého existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia
vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za
škodusprávnouúpravoubezdôvodnéhoobohatenia.Pretožesúdnejexekútorkepodľanázoružalovanej
vznikla povinnosť žalovanú sumu žalobcovi vyplatiť, bez uplatnenia práva žalobcu na vrátenie žalovanej
sumy od súdnej exekútorky, resp. preukázania bezúspešnosti takéhoto uplatnenia práva, nemožno

konštatovať vznik škody tak, ako to urobil v rozsudku súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vznik
škody, ako esenciálneho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, dostatočným spôsobom
vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, čím došlo k porušeniu práva žalovanej na dostatočne odôvodnený a
preskúmateľný rozsudok.

14. Ďalej žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v tomto konaní odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaná sa nestotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že postúpením pohľadávky prešli na žalobcu aj všetky práva s ňou
spojené. Žalovaná už v priebehu konania poukazovala na to, že nemohlo dôjsť k postúpeniu tej časti
pohľadávky, ktorá už plnením povinných zanikla. V tejto súvislosti žalovaná upriamila pozornosť na to,

že škoda mala vzniknúť vymožením pohľadávky od povinných v období od 22.4.2009 do 21.4.2013 a
žalobca sa stal oprávneným v exekučnom konaní na základe uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.12.2012 (č.k. 21 Er 521/2008-41), pričom do okamihu právoplatnosti tohto rozhodnutia bol
jediným oprávneným právny predchodca žalobcu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Co 376/2015-190, ktorý v obdobnom prípade vychádzal z úvahy,

že pohľadávka pôvodného žalobcu na zaplatenie finančných prostriedkov titulom postúpeného dlhu
z úveru je úplne inou pohľadávkou ako jeho pohľadávka voči štátu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom exekútora a nie je možné ich zamieňať. V danom prípade prvá
Stavebná sporiteľňa a.s. ako jediná a primárne poškodená za obdobie od 22.4.2009 do nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného v exekučnom konaní

nepodala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
a teda si svoj nárok neuplatnila.

15. Napokon žalovaná namietala aj nesprávne určenie dňa začiatku plynutia lehoty omeškania
žalovanej,keďpoukázalanato,žeoznámenieovýsledkupredbežnéhoprerokovanianárokunanáhradu

škody zo dňa 29.7.2015 bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 3.8.2015.

16. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolaciehokonania. K námietkam žalovanej o predčasnosti uplatneného nároku uviedla, že v Náleze Ústavného
súdu SR sp.zn. II.ÚS 165/2012-45 je skutková situácia diametrálne odlišná. V predmetnom náleze
ústavný súd nepriznal exekútorovi postavenie orgánu verejnej moci, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu

o trovách konania vystupoval súdny exekútor ako účastník. Z toho dôvodu preto ako subjekt
súkromnoprávneho vzťahu za neho nezodpovedá štát a je možné ho žalovať priamo z titulu
bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd v tomto Náleze nespochybnil svoje predchádzajúce závery
vyplývajúce z Nálezu sp.zn. PL.ÚS 49/03 v zmysle ktorého právne postavenie exekútora je
determinované tým, že vykonáva úlohu verejnej moci a zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom

exekučnej činnosti ako štátny orgán, pričom štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá
vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Žalobca poukázal aj na uznesenie
NS SR 3Cdo/58/2009 v zmysle ktorého vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania
nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah a vzhľadom na povahu tohto vzťahu nemôže
dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč.zákonníka. Ak
súdny exekútor poruší povinnosť uloženú mu Exekučným poriadkom ide o typický prípad nesprávneho

úradného postupu na ktorý sa vzťahuje zákon č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti žalobca zároveň
zdôraznil, že na majetok súdnej exekútorky JUDr. Lucie Žužovej je počnúc dňom 15.4.2016 vyhlásený
konkurz vedený Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 1K 12/2016 a preto ak by aj bolo potrebné
najprv preukázať bezúspešné domáhanie sa pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči
súdnej exekútorke, táto skutočnosť je splnená, nakoľko je zrejmé, že žaloba o vydanie bezdôvodného

obohatenia je vylúčená vzhľadom na prebiehajúci konkurz.

17. K námietke týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobca poukázal na dostatočne zreteľné
a podrobné stanovisko uvádzané v predchádzajúcich vyjadreniach žalobcu, ktoré zhrnul tak, že spolu s
postúpenou pohľadávkou právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu v zmysle ustanovenia článku

II.ods.4Zmluvyopostúpenípohľadávokajvšetkyprávaspohľadávkouspojené.Jepotrebnévychádzať
z vôle zmluvných strán, kde postupca dostal za postúpenie pohľadávky zaplatené toľko, ako keby
postupoval pohľadávku v uvádzanej zostatkovej výške.

18. K namietanému nesprávnemu určeniu začiatku omeškania žalobca poukázal na to, že žalovaná

namieta nesprávne určenie, avšak sama neuviedla správny dátum, z obsahu odvolania možno vyvodiť,
že za takýto deň považuje deň 4.8.2015 (deň nasledujúci po doručení oznámenia žalovanej). Žalobca
však má za to, že dňom oznámenia nemá byť deň doručenia, ale deň vyhotovenia tohto oznámenia,
pretože už v tento deň príslušný orgán vie, že poškodeným uplatnený nárok dobrovoľne neuspokojí a
je preto spravodlivé, aby znášal sankciu v podobe úrokov z omeškania práve od tohto dňa. Na základe

uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP,

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniam žalovanej nie je možné
vyhovieť, okrem jej žiadosti o zmenu lehoty na plnenie priznaného nároku.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.apríla 2019 o 09.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.4.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP., že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladaťeurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
vo veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s
§191CSPatovzhľadomnato,žebuďsúdvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovalebo

prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by do úvahy vzal skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
§ 191 až § 194 CSP. Nemožno mu vytknúť ani to, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané
dôkazyvyhodnotilpodľa§191a§192CSP.Ztýchtodôkazovdospelajksprávnymskutkovýmzisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

29. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody

napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
30. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovanéj,
podrobne sú uvedené aj úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci s odkazom na zistený skutkový
stav a aplikované právne predpisy, aj s ich podrobným rozborom.

31. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd
uvádza nasledovné :

32. Žalovaná nedôvodne v odvolaní opakovane namietala predčasnosť uplatnenia nároku
prostredníctvom žaloby o náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj

nepreukázanie existencie škody majúc za to, že nárok na náhradu škody v súdnom konaní podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho
vydať.33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/75/2015
(publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2016) riešiace

otázku vzťahu zodpovednosti štátu za škodu a zodpovednosti exekútora za škodu, právna veta ktorého
znie: „Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ust. § 29 až § 194 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti) zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám
exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 uvedeného zákona. Závisí výlučne na rozhodnutí

poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov alebo či predmetný nárok
bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí vychádzal z úvahy, že exekútor

je štátom určenou osobou na uskutočňovanie núteného výkonu rozhodnutia a pri výkone exekučnej
činnosti plní úlohy štátu, preto sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú touto
činnosťou podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Zodpovednosť štátu sa však netýka všetkých činností, ktoré
exekútor vykonáva, ide len o činnosti ním vykonávané, ktoré sú uvedené v § 29 až § 194 zákona č.
233/1995 Z.z.. Exekútor nesie zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil exekučnou činnosťou aj sám v

zmysle § 33 ods. 1 tohto zákona, pričom obe tieto zodpovednosti stoja vedľa seba a právo výberu medzi
nimi je na poškodenom, nakoľko exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú
prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich.

35. Rovnako NS SR v uznesení sp.zn. 3Cdo/58/2009 uverejnené v Zbierke rozhodnutia a stanovísk NS

SR pod č. 13/2010 vyslovil názor, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu,
ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu stanovenom Exekučným poriadkom a
subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného
konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč.zákonníka tým, že povinný mu na základe výzvy (§ 47

ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku) zaplatí za výkon exekučnej činnosti vo výzve uvedenú odmenu,
výška ktorej presahuje sumu zodpovedajúcu právnemu predpisu.

36.Zuvedenéhonázoruvychádzaajsúdnaprax.KrajskýsúdvBanskejBystricivosvojichrozhodnutiach
sp. zn. 15Co/154/2017 a 14Co/787/2015, tiež zohľadnil stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vyslovené v uznesení sp. zn. 3Cdo/75/2015 (obdobne II. ÚS 289/2008). Uvedený výklad
(že poškodený má nárok na náhradu škody voči štátu aj voči súdnemu exekútorovi, pričom táto
zodpovednosť je spoločná a nerozdielna, kedy poškodený sa môže rozhodnúť, či uplatní škodu iba
voči štátu alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne
u oboch subjektoch), však možno uplatniť iba v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017,

nakoľko s účinnosťou od 1. apríla 2017 je zodpovednosť za škodu súdneho exekútora upravená v
ust. § 31 Ex. poriadku, kde konštrukcia zodpovednosti za škodu je odlišná od úpravy obsiahnutej v
§ 33 Ex. poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Nová právna úprava jednoznačne priorizuje
uplatňovanie nárokov voči súdnemu exekútorovi pri zodpovednosti za škodu podľa všeobecných
predpisov súkromného práva, t.j. podľa Občianskeho zákonníka, preto v konaniach začatých po 1. apríli

2017 bude možné nárok na náhradu škody pri porušení povinnosti exekútora v exekučnom konaní
bude možné uplatňovať priamo voči súdnemu exekútorovi len vtedy, ak nepríde k uspokojeniu nároku
z majetku poisťovateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o zodpovednosti za škodu alebo ak súdny
exekútor porušil svoju povinnosť vyplatiť oprávnenému vymožené peňažné prostriedky a tieto nebolo
možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.

37. V preskúmavanom prípade sa jedná o konanie začaté pred 1.4.2017 preto je nenáležitá námietka
žalovanej o predčasnosti uplatnenia nároku prostredníctvom žaloby o náhradu škody v zmysle
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a tvrdenie žalovanej, že v predmetnej veci nie je splnená podmienka
existencie škody. Žalobca mal na výber či si uplatní nárok z titulu náhrady škody iba voči exekútorovi

v zmysle Exekučného poriadku, alebo iba voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., alebo mohol
žalovať súčasne exekútora aj štát. Nebolo teda možné akceptovať názor žalovanej, že pred uplatnením
náhrady škody od štátu bolo potrebné, aby sa žalobca domáhal vydania plnenia, o ktoré sa exekútorka
obohatila od tejto exekútorky.38. Žalovaná nedôvodne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 165/2012, ktorého právna
veta znie: „V konaní, v ktorom exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie a o odmene exekútora je

exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie, je nositeľom základných ľudských
práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného povolania na účely vytvárania zisku. Pokiaľ ide o odmenu
súdneho exekútora, súdny exekútor koná vo vlastnom mene, na vlastný účet, a preto môžu byť v tomto
postavení subjektom zodpovedným z bezdôvodného obohatenia.“ Ústavný súd SR vychádzal z úvahy,
že v štádiu exekučného konania, keď exekučný súd autoritatívne rozhodoval o trovách exekučného

konania, a teda aj o odmene exekútora, nevystupuje exekútor ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci,
ale v tomto štádiu konania má aj súdny exekútor postavenie účastníka konania a o jeho právach a
povinnostiach rozhoduje exekučný súd, pričom ústavný súd zároveň zdôraznil, že nespochybňuje svoje
predchádzajúce závery vyplývajúce z Nálezu sp.zn. PL.ÚS 49/03 v zmysle ktorých sa zodpovednosť za
škodu pri výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora prenáša na štát a aplikuje sa na právny režim
zákona č. 514/2003 Z.z., ale zdôraznil potrebu odlíšiť náhradu škody od bezdôvodného obohatenia,

pričomtitulombezdôvodnéhoobohateniajemožnévymáhaťvráteniesumytrovexekúciepozostávajúcej
z odmeny súdneho exekútora a DPH (vyplatené na základe rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené).

39. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že v rozhodnutí Ústavného súdu SR II.ÚS 165/2012 sa jedná o
odlišný skutkový základ vzťahujúci sa na prípad kedy základ nároku tvorila odmena súdneho exekútora,

resp. trovy (ktoré je možné vymáhať titulom bezdôvodného obohatenia), na rozdiel od preskúmavaného
prípadu, kde škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekútora ponechaním si
vymožených finančných prostriedkov. Vzťah medzi žalobcom (ako účastníkom exekučného konania)
nemožno v zmysle vyššie uvedenej ustálenej súdnej praxe považovať za vzťah súkromnoprávny, a teda
žalovaná nesprávne namietala, že na strane súdnej exekútorky malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu,

ktorého sa mal žalobca najprv domáhať.

40. Ak súdny exekútor ako nositeľ verejnej moci v rámci výkonu verejnej moci poruší povinnosť uloženú
mu exekučným poriadkom, ide o typický prípad nesprávneho úradného postupu na ktorý sa vzťahuje
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

41. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že JUDr. Lucia Žužová
vykonávala exekúciu voči povinným W. Q.J. a F. Q. na základe poverenia č. 5807037731 pre vymoženie
sumy 249.243,60 Sk s príslušenstvom a trovami exekúcie pôvodne v prospech oprávneného Prvej
stavebnej sporiteľne a.s. a následne na základe pripustenia zmeny účastníka v konaní v prospech

oprávneného Invest Trade s.r.o. (žalobcu). Nespornou bola aj tá skutočnosť, že v tomto konaní vymohla
za obdobie od 22.4.2009 do 21.4.2013 od povinnej v 1.rade celkovo 3.327,83 € a od povinného v
2.rade celkom 3.412,25 €. Pri vymožení 6.740,08 € bola oprávnená ponechať si titulom odmeny čiastku
1.617,62 € a zvyšok v sume 5.122,46 € mala poslať oprávnenému, ktoré mu však poslal len 289,99 € a
zvyšnú časť vymožených finančných prostriedkov v sume 4.832,47 € oprávnenému neodviedla.

42. V zmysle Exekučného poriadku ak exekútor prijem peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať
oprávnenému a pokiaľ takýmto spôsobom nepostupuje, je jeho postup v rozpore so zákonom a je
nepochybne porušením zákonných povinností exekútora vyplývajúcich mu z Exekučného poriadku, a
teda je nevyhnutné ho považovať za nesprávny úradný postup.

43. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho
úradného postupu a keďže v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným porušením povinností exekútora
vznikla žalobcovi škoda, boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej.

44. Odvolací súd neakceptoval ani námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
ktorú vzniesol už v konaní pred súdom prvej inštancie. Prvoinštančný súd sa s tvrdením žalovanej
náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, pričom svoje úvahy aj jasne vysvetlil v
odôvodnení napadnutého rozsudku, tak ako je to uvedené v odsekoch 7,8,9 tohto rozsudku, s ktorými
dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na ne.

45. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca je v konaní aktívne vecne
legitimovaný.46. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia sa na
začiatku konania tvrdí. Súd návrhu na začatie konania vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ uplatní svoj
návrh proti osobe, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu bez ohľadu na prípadné zistenie,

že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale navrhovateľ za odporcu neoznačil.
O nedostatok vecnej legitimácie na strane odporcu pritom vo všeobecnosti ide v tom prípade, ak niekto
o kom navrhovateľ v návrhu tvrdí, že je výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia
o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je nositeľom výlučným.

47. Podľa § 37 ods. 1, 3, 4 z.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto
je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho

prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých
základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,
sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.
Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo

dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule,
a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku

ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

48. Podľa § 35 ods.1 z.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 1.4.2017 do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a

povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

49. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 z.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.4.2017 ak po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu

práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto
skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku
účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený
postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.
Oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti

podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.
Súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie,
ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci
exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi

konania.

50. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v priebehu exekučného konania došlo k zmene účastníka
na strane oprávneného, a to uznesením č.k. 21Er/521/2008-38 zo dňa 27.6.2012 Okresného súdu
Michalovce, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania tak, že do konania namiesto doterajšieho

oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Bajkalská 30, Bratislava vstupuje ako oprávnený Invest
Trade spol. s.r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava. Uznesenie bolo vydané na základe návrhu na
pripustenie zmeny účastníka zo dňa 12.6.2012 doručeného súdu 19.6.2012 na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky č. 103/2012 zo dňa 1.4.2012, ktorou postupca Prvá stavebná sporiteľňa a.s.postúpil na postupníka Invest Trade spol. s.r.o. súbor pohľadávok, ktoré vznikli na základe úverov
poskytnutých postupcom tretím osobám (špecifikované v prílohe zmluvy o postúpení).

51. V zmysle článku II bod 4 zmluvy o postúpení pohľadávky č. 103/2012 zo dňa 1.4.2012 postupca
postúpil postupníkovi pohľadávky uvedené v ods. 1 tohto článku voči dlžníkom, spoludlžníkom, ručiteľom
azáložcom,spoluspríslušenstvomavšetkýmiprávamisnimispojenýmiatodňomúčinnostitejtozmluvy
a za podmienok stanovených v tejto zmluve a postupník týmto prehlásil, že postúpené pohľadávky
prijíma a zaväzuje sa za ne zaplatiť odplatu za podmienok stanovených v článku 3 tejto zmluvy.

52.V zmysle článku IV bod 11 citovanej zmluvy všetky platby prijaté na účty postúpených pohľadávok
odo dňa podpisu tejto zmluvy vrátane, patria postupníkovi. Postupca sa zaväzuje informovať postupníka
o všetkých úhradách z postúpených pohľadávok zo strany dlžníkov, resp. iných osôb a tieto najneskôr
do 10 dní pracovných dní mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola úhrada vykonaná poukázať
na účet postupníka.

53. Z prílohy č. 1a k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2012 vyplýva, že pod bodom 38.
citovanej prílohy je uvedené č. zmluvy 2307805 9 02 a ako dlžník je uvedená W. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. S. J. XXX. Celková dlžná suma k 31.03.2012 je vyčíslená hodnotou 11.843,29 eur, pričom
istina predstavuje 8.016,70 eur, nezaplatené úroky 3.601,36 eur.

54. S poukazom na uvedené správne žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že jeho právnemu
predchodcovi reálne škoda nevznikla, keďže nevyplatením vymoženého finančného plnenia sa jeho
majetok nezmenšil, nakoľko ako postupca dostal za postúpenie pohľadávky zaplatené toľko, ako keby
postupoval pohľadávku v zostatkovej výške nezmenšenej o sumu vymoženú od povinných exekútorkou

JUDr. Luciou Žužovou.

55. Odvolací súd uvádza, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa
zmluvných strán postúpiť všetky postupcom prijaté plnenia od podpisu zmluvy o postúpení, ktorý sa
zaviazal všetky plnenia prijaté od podpisu zmluvy o postúpení poskytnúť žalobcovi. Zároveň poukazuje

na to, že exekučné konanie EX/869/2013 vedené súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom (proti
povinným v 1. rade W. Q., v 2. rade F. Q., vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 21Er
521/2008) doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. Žalobca v tomto konaní vystupuje ako oprávnený,
preto on jediný má stále právo na vyplatenie vymoženej časti pohľadávky, vrátane sumy vymoženej
pred tým ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie č.k. 21Er/521/2008-38 zo dňa 27.6.2012 Okresného

súdu Michalovce, ktorá nebola vyplatená jeho právnemu predchodcovi. Preto aj v prípade ak by
JUDr. Lucia Žužová v súčasnosti vrátila sumu 4.832,47 eur JUDr. Róbertovi Tutkovi (exekútorovi, ktorý
vedie exekučné konanie v súčastnosti), tento by musel vrátenú sumu poukázať žalobcovi ako novému
veriteľovi v zmysle Exekučného poriadku.

56. Z uvedeného dôvodu pokiaľ nedošlo k vyplateniu sumy vymoženej od povinných v exekučnom
konaní vedenom pôvodnou exekútorkou JUDr. Luciou Žužovou, došlo k vzniku škody u žalobcu ako
nového oprávneného (nie u jeho právneho predchodcu- pôvodného oprávneného).

57. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že postupca v danom prípade vedel, čo postupuje

a za akú sumu, postupca postupoval postupníkovi pohľadávky, ktoré sú uvedené v článku II. bod 1. v
spojení s prílohami v určitej sume a na strane druhej postupník tieto pohľadávky prijal a zaviazal sa za
tieto dohodnutú sumu zaplatiť. Teda zo strany žalobcu zaplatením odplaty za postúpené pohľadávky bol
tento so svojím nárokom aj voči manželom Q. z predmetnej úverovej zmluvy uspokojený tak, ako sa
dohodol postupca s postupníkom. V prípade, ak by prijal ďalšie plnenie zo strany Slovenskej republiky

uplatnením si nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z. rozhodne by došlo v jeho sfére k vzniku bezdôvodného
obohatenia, keďže táto pohľadávka a tento nárok mu už uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok
nepatril.

58. Nedôvodne teda žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

59. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej vo vzťahu k nesprávnemu určeniu
začiatku omeškania.60. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

61. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehota omeškania začína plynúť dňom oznámenia, pričom
podľa názoru odvolacieho súdu za deň oznámenia je potrebné považovať deň kedy príslušný orgán
rozhodol o tom, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody posúdil ako
nedôvodnú, teda deň rozhodnutia, že tejto žiadosti nebude vyhovené, pričom je potrebné vychádzať z

dátumuuvedenéhonatomtooznámení.Odvolacísúdvychádzalzúvahy,žezadeňoznámenianemožno
považovať až deň doručenia písomného oznámenia žalobcovi tak, ako to uvádza žalovaná, ale za
rozhodujúci moment je potrebné považovať deň vydania rozhodnutia, resp. oznámenia o neuspokojení
nároku na náhradu škody, pretože už v tento deň sa príslušný orgán dozvie o svojej povinnosti plniť a
zároveň sa rozhodne, že túto povinnosť plniť nebude.

62. Odvolací súd je toho názoru, že obdobie od doručenia žiadosti do uplynutia 6-mesačnej lehoty
alebo do rozhodnutia o vydaní písomného oznámenia, že neuspokojí uplatnený nárok na náhradu
škody, má slúžiť k preskúmaniu a posúdeniu všetkých relevantných skutočností, na základe ktorých
dospeje k záverečnému rozhodnutiu o tom, či žiadosti vyhovie alebo nie. Jedná sa o časový priestor

prináležiaci štátu priamo zo zákona, keďže kedykoľvek počas plynutia tohto obdobia môže o žiadosti
rozhodnúť, preto v tomto období štát nemôže byť v omeškaní. Avšak dňom kedy príslušný orgán dospeje
k záverečnému rozhodnutiu, že žiadosti nevyhovie, nadobudne vedomosť o uplatnenom nároku a o tom,
že ho nesplní a musí si byť vedomý aj následkov s tým spojených. Preto v prípade ak súd rozhodnutím
o náhrade škody prizná poškodenému uplatnený nárok, t.j. ak k odmietnutiu plnenia došlo nedôvodne,

dostane sa týmto dňom príslušný orgán do omeškania s plnením.

63. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku, t.j. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. okrem rozhodnutia o lehote na plnenie

priznaného nároku.

64. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na
plnenie, ak nie je ustanovené inak. (§ 232 ods. 2 CSP)

65.Lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
(§ 232 ods. 3 CSP)

66. Vo vzťahu k lehote na plnenie odvolací súd vyhovel žiadosti žalovanej o určenie 30 dňovej

paričnej lehoty vzhľadom na administratívno-časovú náročnosť úhrady danú potrebou schvaľovacieho
procesu úhrady u žalovanej za účelom vykonania základnej finančnej kontroly, ako aj časovým obdobím
potrebným na samotnú realizáciu úhrady aj z ohľadom na výšku priznanej náhrady škody.

67. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, preto odvolací súd potvrdil výrok

II. napadnutého rozsudku.

68. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1
CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešní, preto nemá nárok na náhradu trov konania . Takýto
nárok vznikol úspešnému žalobcovi, ktorému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu nie je odvolanie prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).