Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4T/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719010313
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719010313.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Martin v zložení z predsedu senátu Ing. Mgr. Martina Bekeša a prísediacich Oľgy

Lysičanovej a Mgr. Eleny Vojtekovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.04.2019 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. G., nar. XX.XX.XXXX S. O., trvale bytom O., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Žilina,
je vinný, že
dňa 17.12.2018 približne o 12.30 hod. na námestí A. N. v mestskej častí O. - A. odcudzil poškodenému
O. U., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, O. finančnú hotovosť z čiernej pánskej peňaženky
a to tak, že pristúpil k poškodenému a pod zámienkou, že mu chce vrátiť dlžobu z minulosti, začal

poškodenému prehľadávať vrecká na zimnej bunde a na nohaviciach, čomu sa poškodený z dôvodu
zdravotného hendikepu aktívne nebránil, pretože sa pohybuje iba pomocou zdravotníckej palice, o ktorú
sa podopieral, následne keď obžalovaný našiel u poškodeného v zadnom vrecku nohavíc peňaženku,
túto vytiahol a vybral z nej bankovky spolu v sume 80,- Eur, peňaženku vrátil poškodenému a ušiel, čím
spôsobil poškodenému O. U. škodu vo výške 80,- Eur,
teda
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal

na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2. písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Tr. zák.
a za to mu súd ukladá
podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere päť rokov.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 13.03.2019 obžalobu voči obžalovanému pre skutok
uvedený vo výroku rozsudku, ktorý navrhoval právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
2. písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
Okresný súd Martin na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 28.03.2019 a 15.04.2019 vykonal
dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 47-48) uviedol, že v predmetný deň poškodeného náhodou stretol
na námestí A. N. v mestskej častí O. - A.. Keďže dlhoval poškodenému sumu vo výške 30,- Eur, ktorú si
od neho požičal približne pred troma rokmi, poškodený si od neho vypýtal tieto peniaze. Obžalovaný mu
povedal, že mu dá 100,- Eur, ak mu poškodený vydá 70,- Eur. Poškodený mu povedal, že peniaze presebe nemá. Obžalovaný mu následne vytiahol peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, nevedel uviesť
s istotou, či mu to poškodený dovolil. Obžalovaný z peňaženky poškodeného zobral peniaze v hodnote
70,- Eur a peňaženku poškodenému vrátil. Povedal mu, že ho má počkať, donesie mu celých 100,- Eur.

Poškodený za obžalovaným kričal, že tie peniaze mu má doniesť naspäť, pričom zdvihol palicu, ktorou
sa podopieral, nad hlavu. Následne obžalovaný išiel na hokejový štadión na A., kde chcel od známeho
kúpiť telefón za 70,- Eur a tento vzápätí predať v meste za čiastku 250,- Eur. Telefón nekúpil, lebo tam
už jeho známy nebol. Následne sa vrátil na námestie A.Š. N., no poškodený tam už nebol. Cesta na
štadión mu trvala 5 minút, na štadióne sa zdržal tiež približne minút, teda na miesto, kde predtým stretol

poškodeného sa vrátil približne za 15 minút. Nakoniec obžalovaný tvrdil, že peniaze v sume 100,- Eur
chcel ísť zobrať domov, no napokon sa rozhodol, že pôjde na štadión predať telefón, ktorý bol legálne
zakúpený v obchode.
Následne obžalovaný vo svojej výpovedi pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby
spáchanie skutku v zásade priznal a toto konanie oľutoval, odvolával sa na požitý alkohol, vplyvom
ktorého nevedel čo robí (č.l. 37). Priznanie obžalovaného potvrdil aj jeho obhajca v konečnom návrhu

pri rozhodovaní návrhu na vzatie obžalovaného do väzby (č.l. 38).
Na hlavnom pojednávaní (č.l. 218) už obžalovaný tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX išiel od družky k svojej
matke, ktorá bývala v O. na ulici H. Č.. X. Najskôr sa zastavil vo vinotéke, kde vypil niekoľko pohárov
borovičky. Následne na námestí A.Y. N. stretol poškodeného, ktorého pozná z pohostinstva T. C..
Obžalovaný sa rozhodol, že vráti poškodenému peniaze vo výške 30,- Eur, ktoré poškodený požičal

približne dva roky dozadu. Obžalovaný mal pri sebe približne 5,- Eur. Najskôr uvažoval o tom, že
mu ich vráti z peňazí, ktoré získa z predaja mobilného telefónu, mobilný telefón chcel zakúpiť za
70,- Eur a predať za 100,- Eur. Preto najskôr zatelefonoval zo svojho mobilného telefónu známemu
menom Š., ktorého priezvisko si obžalovaný nepamätá. So Š. sa predtým stretol pri hokejovom štadióne
v pohostinstve s názvom Hokejka a tento mu ponúkal na predaj mobilný telefón značky HTC. Š.

obžalovanému v telefonickom rozhovore oznámil, že telefón už na predaj nemá. Obžalovaný sa
následne rozhodol, že peniaze pôjde zobrať k matke s tým, že on jej odovzdá 30,- Eur a ona mu dá
bankovku v hodnote 100,- Eur. Predtým ako za matkou odišiel, zatelefonoval jej a táto mu sľúbila, že mu
dá 30,- Eur. No povedala mu, že má len bankovku v nominálnej hodnote 100,- Eur. Obžalovaný okrem
sumy 30,- Eur potreboval ďalších 20,- Eur na plienky a iné osobné potreby (na ceste k matke, keď stretol

poškodeného,bolprávezdôvodu,žesišielknejvypýtaťsumu20,-Eur). Vtomčasesaprinichzastavila
D. F., ktorú obžalovaný požiadal, aby sa v obchode, do ktorého smerovala, spýtala, či mu budú mať
rozmeniť 100,- Eur. Keď sa D. F. vrátila, oznámila obžalovanému, že bankovku mu rozmeniť nemajú. Pri
obžalovanom sa zdržala približne 5 minút. Potom obžalovaný vytiahol poškodenému s jeho súhlasom
peňaženku zo zadného vrecka nohavíc. Z tejto peňaženky obžalovaný zobral 70,- Eur a následne s

týmito peniazmi odišiel k svojej matke. Poškodený za ním ešte zakričal: „Dúfam, že prídeš!“. Matka
obžalovaného dala obžalovanému bankovku v hodnote 100,- Eur a túto obžalovaný odišiel rozmeniť.
Keďže sa mu to nepodarilo, vrátil sa k matke, tejto vrátil 100,- Eur a ona mu dala naspäť 70,- Eur.
Obžalovaný od matky odišiel a peniaze, ktoré mal od poškodeného chcel poškodenému vrátiť. Tohto už
však nestretol. Potom obžalovaný išiel späť k svojej priateľke. U tejto nechal svoj mobilný telefón Q. F.,

o ktorom predtým tiež uvažoval, že predá, aby mohol poškodenému peniaze vrátiť. Od priateľky išiel
obžalovaný opätovne k matke po 20,- Eur, ktoré potreboval na plienky. K matke už neprišiel, pretože
30 alebo 40 metrov od domu jeho priateľky ho zadržali policajti. Obžalovaný tvrdil, že pri poškodenom
nebola prítomná jeho družka, táto bola počas celého času doma. Obžalovaný po prečítaní zápisnice
z jeho výsluchu z prípravného konania nevedel vysvetliť rozpory vo vzťahu k svojej výpovedi zo dňa

18.12.2018. Nevedel vysvetliť, prečo vtedy uvádzal, že keď stretol poškodeného, odišiel k hokejovému
štadiónu, aby tam kúpil a následne predal telefón. Tvrdil, že pravdivá verzia je tá, ktorú uviedol vo
svojej výpovedi pred súdom, teda že osobe menom Š. len zatelefonoval, keď stál pri poškodenom. Už
za touto osobu na štadión nešiel, keďže uvedená osoba mu v telefonickom rozhovore oznámila, že
telefón nemá. Vznik tohto rozporu vysvetľoval tým, že mal vypité, priebeh udalostí si presne nepamätal.

Obžalovaný tiež nevedel vysvetliť, prečo matke nevrátil len 50,- Eur, aby za ňou nemusel opätovne
chodiť po ďalších 20,- Eur. Obžalovaný tvrdil, že poškodený má veľmi dobrý vzťah k jeho rodine, tento
pravidelne navštevoval jeho matku.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie osobnými výsluchmi svedkov, pričom pri ich
hodnotení prihliadal aj na ich výpovede z prípravného konania.

Poškodený O. U. počas svojej výpovede v prípravnom konaní (č.l. 56-57) uviedol, že dňa XX.XX.XXXX
stretol obžalovaného, ktorý prišiel za ním a hovoril mu, že mu chce vrátiť 70,- Eur, ktoré mu ukradol
približne pred 2 alebo 3 rokmi. Žiadal od neho, aby mu dal 30,- Eur s tým, že on mu dá bankovku
v hodnote 100,- Eur, ktorú mal mať pri sebe. Obžalovaný mu tieto peniaze neukázal a poškodenýmu ani neveril, že ich má. Poškodený mu povedal, že mu nemá vydať, a aby si tú 100,- Eurovú
bankovku rozmenil. Hoci poškodený mal pri sebe peniaze, poškodený potvrdil, že nechcel vyťahovať
svoju peňaženku, keďže obžalovanému neveril. Následne obžalovaný šiel do obchodu so zeleninou

a ovocím, no bankovku nerozmenil. Obžalovaný tam bol spolu s nejakou ženou, o ktorej tvrdil, že
je jeho žena. Následne túto poslal rozmeniť predmetnú bankovku. Poškodený posielal obžalovaného
rozmeniť peniaze aj k holičovi a do drogérie, no obžalovaný mu tvrdil, že tam sa už bol pýtať, no peniaze
mu nerozmenili. Následne sa presunuli neďaleko drogérie, kde ho začal obžalovaný prehľadávať. Zo
zadného vrecka nohavíc mu vytiahol peňaženku, z ktorej si zobral 80,- Eur, a to jednu bankovku v

hodnote 50,- Eur, jednu v hodnote 20,- Eur a jednu v hodnote 10,- Eur. Peňaženku poškodenému
vrátil. Poškodený potvrdil, že obžalovanému nedovolil, aby si sám zobral jeho peňaženku. Brániť sa
nemohol, keďže sa musel podopierať o palicu, aby nespadol. Žena, ktorá bola s obžalovaným, videla, že
obžalovaný mu zobral peniaze. Keď ich zobral, utiekli spolu smerom k holičstvu. Poškodený ešte kričal
„vráť tie peniaze“, no utekať za nimi nemohol. Následne prišla nejaká žena, ktorej povedal, že ho okradli.
Tá mu odporučila, aby to šiel oznámiť na políciu. On jej povedal, že on osobu, ktorá ho okradla nepozná,

no ona mu uviedla, že ho pozná. Potom šiel poškodený na pivo. Následne sa v okolitých obchodoch
snažil nájsť ženu, ktorá mu uviedla, že pôjde svedčiť, keďže sa rozhodol, že ide na políciu a túto chcel
zobrať ako svedkyňu. Uvedenú ženu nenašiel, a preto šiel na políciu bez nej.
Na hlavnom pojednávaní (č.l. 108) poškodený už tvrdil, že obžalovanému sám povedal, aby si peniaze
z jeho peňaženky vybral. Neskôr poškodený uviedol, že obžalovanému sám nehovoril, aby si vytiahol

peňaženku z jeho nohavíc, no túto si obžalovaný vytiahol s jeho súhlasom. Poškodený mu sám tie
peniaze neodovzdal, ale súhlasil s tým, aby si ich obžalovaný zobral, čomu sa poškodený nebránil.
Následne uviedol, že sa voči takémuto konaniu obžalovaného brániť nemohol, pretože sa podopieral
o svoju palicu, ktorú používa na chodenie. Keby sa nepodopieral, určite by sa bránil voči konaniu
obžalovaného. Následne poškodený uvádzal, že peniaze obžalovanému požičal. To, že sa nebránil

voči konaniu obžalovaného on sám vníma ako dobrovoľné požičanie peňazí obžalovanému. Následne
poškodený poopravil svoju výpoveď a tvrdil, že by si peňaženku vytiahol aj sám a peniaze sám
odovzdal obžalovanému, o čom sám aj uvažoval, keďže sa blížili Vianoce. Keď obžalovaný odišiel,
k poškodenému prišla jemu neznáma žena z neďalekej pizzerie a povedala mu, že obžalovaného
pozná. Poškodený dodnes ľutuje, že sa na túto vec nevykašľal, nemal by teraz takéto problémy.

Pokladá za chybu, že to bol nahlásiť policajtom, keďže teraz musí chodiť na všetky úkony, čo ho najmä
zo zdravotného hľadiska veľmi zaťažuje. Keďže obžalovaný mu vrátil všetky peniaze, poškodený si
myslel, že sa to celé skončilo. Dúfa, že obžalovaný sa z tohto svojho konania poučí, a že sa ničoho
podobného v budúcnosti nedopustí. Poškodený počas výsluchu potvrdil, že sa dostavil aj so svojim
otcom k obhajcovi obžalovaného, ku ktorému bol predvolaný. Okrem obhajcu obžalovaného tam bola aj

matka obžalovaného a pracovníčka obhajcu obžalovaného. Pracovníčka obhajcu obžalovaného spísala
vyhlásenie, ktoré poškodený nadiktoval. Poškodený nakoniec priznal, že potom, ako mu obžalovaný
peniaze zobral, chcel ísť za ním, aby mu ich vrátil, pretože tieto peniaze potreboval. Peniaze si
obžalovaný sám vytiahol z peňaženky. Je škoda, že mu tú peňaženku z rúk nezobral, no nemal ako,
keďže nemohol pustiť palicu z ruky, o ktorú sa podopieral. Celé sa to odohralo rovnako ako v minulosti,

keď mu obžalovaný bez súhlasu zobral peniaze, a tieto mu nevrátil. Vtedy to on neriešil, nebol to nahlásiť
na polícii. Poškodený by to neriešil prostredníctvom polície ani v tomto prípade, no žena z pizzerie to
sama na polícii oznámila. Pri odstraňovaní rozporov medzi jeho výpoveďami poškodený uviedol, že
skutočnosti, ktoré uvádzal na súde by mali byť pravdivé. Keď vypovedal na súde, túto vec si lepšie
pamätal ako dňa 18.12.2018, kedy vypovedal na polícii.

Svedkyňa M. Š., ktorá pracuje ako predavačka v Pizzerii O. na Námestí A. N.G. S. O., pred súdom
(č.l. 220) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 67-68). Potvrdila, že dňa 17.12.2018
okolo 12.15 hod. cez okno uvedenej pizzerie videla, ako obžalovaný pristúpil k poškodenému, ktorý
sa snažil pokračovať v chôdzi, no obžalovaný ho zastavoval. Svedkyňa obžalovaného poznala z
videnia, poškodeného nepoznala. Obžalovaný následne poškodenému siahol do vreciek na bunde a

tiež do zadných vreciek na nohaviciach, z ktorých mu vytiahol peňaženku. Obžalovaný si z uvedenej
peňaženky zobral peniaze. Odohralo sa to približne 20 m od nej. Krik nepočula, pretože dvere do
pizzerie boli zatvorené. Poškodený mierne nadvihol svoju paličku, o ktorú sa opieral a snažil sa otočiť k
obžalovanému, ktorý stál za jeho chrbtom. Nevšimla si, či obžalovaný poškodenému peňaženku vrátil.
Následne sa otočila na svoju matku O. P., ktorá tiež pracuje v uvedenej pizzerii a požiadala ju, aby išla

k poškodenému. Videla, že k obžalovanému prišla jeho priateľka O., ktorú svedkyňa pozná z videnia
a potom spolu s obžalovaným utiekli. Podľa názoru svedkyne priateľka obžalovaného nevidela, ako
obžalovaný zobral poškodenému peniaze, keďže táto prišla k obžalovanému s poškodeným až potom,
ako obžalovaný poškodeného okradol. Poškodený stál na mieste a pravdepodobne niečo kričal, keďžesvedkyňa videla, ako sa ľudia, ktorí stáli obďaleč, obzerali. Svedkyňa nevidela, že by obžalovaný počas
doby, ako sa nachádzal pri poškodenom, telefonoval. Následne prišla za poškodeným matka svedkyne
O. P.. Táto svedkyni zreprodukovala, čo jej povedal poškodený, teda že obžalovaný mu mal rozprával,

že mu vráti 70,- Eur, keď si rozmení 100,- Eur. Svedkyňa nezaregistrovala, že by sa obžalovaný neskôr
vrátil na miesto, kde sa s poškodeným rozprával.
Svedkyňa O. P., ktorá pracuje ako predavačka v Pizzerii O. na Námestí A. N. S. O., pred súdom
(č.l. 220-221) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 71-72). Potvrdila, že dňa 17.12.2018
okolo 12.30 hod. sa pozerala von oknom z pizzerie, kde zbadala obžalovaného, ktorého pozná z

videnia. Neďaleko stál starí pán vo veku približne 80 rokov (poškodený), ktorého nepoznala. Videla, že
obžalovaný poškodeného niekoľkokrát poklepkal po ramene, na čo poškodený nereagoval. Následne
obžalovaný predstúpil pred poškodeného, niečo mu vravel a gestikuloval rukami. Na to svedkyňa
zavolala svoju dcéru, aby sa išla pozrieť. Obžalovaný najskôr obžalovanému vošiel rukou do pravého
vrecka kabáta, potom prešiel za neho, nadvihol mu kabát a obidvomi rukami mu vošiel do zadných
vreciek nohavíc a z pravého zadného vrecka mu vytiahol zrejme peňaženku. Svedkyňa odhadla, že to

videla približne na vzdialenosť 30-40 m. Poškodený a snažil natočiť k obžalovanému, obžalovaný od
neho odstúpil, peňaženku držal v rukách, otvoril ju a niečo s ňou robil. Potom sa svedkyňa otočila na
dcéru a povedala jej, že obžalovaný ho okradol. Keď obžalovaný ohmatával poškodeného, stála tam už
aj jeho priateľka, ktorá to celé musela vidieť. Je si istá, že to bola jeho priateľka, túto pozná z videnia. Na
to jej dcéra povedala, aby tam išla, keďže ho okradli. Následne išla za poškodeným spýtať sa ho, čo sa

stalo. Poškodený jej povedal, že obžalovaný ho už okradol druhý krát, no nevie ako sa volá. Svedkyňa
mu povedala, aby išiel na políciu, že ona mu dosvedčí, čo sa stalo. Spýtala sa ho, čo mu povedal
obžalovaný. Obžalovaný mu mal povedať, že má bankovku v hodnotne 100,- Eur, túto mu nechcú v
obchodoch rozmeniť, preto chcel, aby mu ju rozmenil poškodený, ktorému obžalovaný sľuboval, že mu
vráti aj 70,- Eur, ktoré mu zobral v minulosti. Poškodený jej povedal, že ešte ide na pivo, no svedkyni

to nedalo a zavolala políciu.
Svedok O. U. O.., syn poškodeného sa v prípravnom konaní vyjadroval len ku vzťahu poškodeného s
matkou obžalovaného, ku ktorému rovnako ako vo výpovedi pred súdom uviedol, že poškodený matku
obžalovaného pozná len okrajovo, no poznal sa s jej mužom. Poškodený nikdy nemal žiadny vzťah s
matkou obžalovaného, nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti. O tejto skutočnosti by vedel, keďže

s poškodeným býva už približne 20 rokov. Svedok bol ku skutku vypočutý len v konaní pred súdom,
kedy uviedol (č.l. 274), že môže zreprodukovať len to, čo mu porozprával poškodený. Poškodený mu
uviedol, že dňa XX.XX.XXXX ho obžalovaný zastavil a chcel si od neho požičať peniaze. Poškodený
obžalovanému peniaze dobrovoľne požičal. Požičal mu ich asi z dôvodu, že sa blížili Vianoce. Nevie, či
obžalovanému aj dobrovoľne umožnil vybrať peňaženku a peniaze. Pred týmto konaním obžalovaného

sa poškodený podľa svedka nebránil, keďže poškodený nie je sám schopný sa brániť. Následne za
poškodeným prišli dve ženy, ktoré pracujú v pizzerii neďaleko miesta, kde sa stretol poškodený s
obžalovaným. Tieto ženy povedali poškodenému, aby obžalovanému peniaze nepožičiaval, že mu ich
nevráti. Poškodený rozprával o tom, že obžalovanému dobrovoľne požičal peniaze až vtedy, keď sa
rozprávali u obhajcu obžalovaného. V ten deň, kedy sa skutok mal stať, bol poškodený roztrasený.

Roztrasený bol z dôvodu, že už v minulosti obžalovanému požičal peniaze a obžalovaný mu ich vrátil
až po dlhšej dobe. Svedok potvrdil, že pozná rodinu obžalovaného, stretol sa s matkou obžalovaného,
s ktorou sa rozprával o predmetnej veci. Matka obžalovaného chcela nejakým spôsobom pomôcť
obžalovanému, chcela dosiahnuť, aby tento bol prepustený z väzby na slobodu. Zároveň sa rozprával s
obhajcom obžalovaného, obhajca obžalovaného mu zavolal, aby sa k nemu aj s poškodeným dostavil.

Obhajca obžalovaného sa poškodeného pýtal, akým spôsobom sa mal skutok stať. Ďalej svedok viedol,
že má dojem, že obžalovaný si už v minulosti požičal peniaze od poškodeného v sume 80,- Eur a myslí
si, že obžalovaný mu ich aj vrátil, keďže mu to poškodený aj osobne potvrdil. Vrátil mu ich po tom, ako
sa poškodený porozprával s otcom obžalovaného. Následne svedok potvrdil, že matka obžalovaného
u obhajcu obžalovaného splatila poškodenému všetky dlhy obžalovaného, ktoré tento mal voči nemu,

vrátane nesplateného dlhu z minulosti, ktorý bol podľa neho vo výške 10,- Eur. Myslí si, že poškodený
by obžalovanému aj v súčasnosti požičal peniaze, a to napriek tomu, že tento si v minulosti svoj záväzok
riadne nesplnil. Svedok zároveň uviedol, že poškodený v súčasnosti dobre nespáva, má výčitky z toho,
že obžalovaný je zadržaný, a tiež preto, že obžalovaný má dieťa, o ktoré sa musí starať.
Svedkyňa D. F. bola vypočutá len v konaní pred súdom (č.l. 221-22), kedy uviedla, že obžalovaného

pozná dlhšiu dobu, pravidelnejšie ho stretáva približne štyri roky. V predmetný deň cestou do obchodu s
potravinami stretla obžalovaného a poškodeného. Obžalovaného videla telefonovať. Keď dotelefonoval,
tak ju požiadal, aby sa v obchode opýtala, či mu rozmenia bankovku v hodnote 100,- Eur, o iných
veciach sa s ním nebavila. S poškodeným sa nerozprávala. V obchodne jej oznámili, že túto bankovkunerozmenia, preto keď nakúpila, obžalovanému bola oznámiť, čo zistila. V tomto obchodne sa zdržala
približne 7 minút. Následne sa svedkyňa posadila v parku na lavičku, kde čakala na sestru. Z lavičky
mala výhľad na obžalovaného s poškodeným. Sedela od nich približne vo vzdialenosti piatich metrov.

Podrobne nepočula rozhovor medzi obžalovaným a poškodeným, no zachytila, že poškodený chcel
požičať peniaze obžalovanému a zároveň sa spolu s obžalovaným bavili o spôsobe vrátenia týchto
peňazí.Potom,akosadostavilajejsestra,spoluodišli.Tvrdila,ževčase,keďsavparkunachádzala,ona
družku obžalovaného, ktorá je jej kamarátka, a ktorú dobre pozná, nevidela. Na druhý deň sa rozprávala
s družkou obžalovaného o tom, že vo veci pôjde svedčiť až vtedy, keď sa vec dostane na súd.

Svedkyňa Mária Facunová, využila svoje právo a ako družka obžalovaného, v prípravnom konaní (č.l.
75) ako aj v konaní pred súdom (č.l. 222) odoprela vypovedať.
Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, založených v spise.
Zo zápisnice o ohliadkach miesta činu (vrátane súvisiacej fotodokumentácie) vyplýva, kde sa mal skutok
stať.
Z výsledkov dychovej skúšky obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX (Č..U.. XXX-XXX) mal súd

preukázané, že obžalovaný bol dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. pod vplyvom alkoholu.
Zo zápisu zo dňa XX.XX.XXXX (Č..U.. XX-XX) vyplýva, že poškodený dňa XX.XX.XXXX spísal v
kancelárii obhajcu obžalovaného prehlásenie, v ktorom potvrdil, že ak by mal možnosť sa vyjadriť, či
dáva súhlas na trestné stíhanie obžalovaného, tento by neudelil. Rodina obžalovaného sa mu za jeho
konanieospravedlnilaamatkaobžalovanéhomuuhradilavhotovostidojehorúksumuvovýške80,-Eur.

Z úradného záznamu o prevzatí vecí (Č..U.. XX), z uznesenia OR PZ Martin č. P.-XXX/X-S.-O. zo dňa
XX.XX.XXXX (Č..U.. XX) a z potvrdenia o fyzickom prevzatí veci (Č..U.. XX) mal súd preukázané, že
pri obmedzení osobnej slobody obžalovaného bola u neho nájdená finančná hotovosť vo výške 75,30
Eur, ktorá bola vrátená poškodenému.
Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil

tak majetkovej ako aj násilnej trestnej činnosti. V odpise registra trestov má obžalovaný dvanásť
záznamov, keď rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/166/2010 zo dňa 26.10.2010 bol uznaný
za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Následne bol trestným rozkazom Okresného
súdu Martin sp. zn. 2T/182/2011 zo dňa 16.12.2011 uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa 221
ods. 1 Tr. zák., ďalej trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/162/2012 zo dňa 10.09.2012

z prečinu ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/18/2012 zo dňa 04.12.2012 z prečinu podvodu
podľa 221 ods. 1 Tr. zák., trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/166/2013 zo dňa
27.11.2013 z prečinu úverového podvodu podľa 222 ods. 1 Tr. zák., trestným rozkazom Okresného
súdu Martin sp. zn. 23T/184/2013 zo dňa 08.01.2014 z prečinu podvodu podľa 221 ods. 1 Tr. zák. a

rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/110/2013 zo dňa 06.05.2015 zo zločinu lúpeže podľa 188
ods. 1 Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Tieto odsúdenia má obžalovaný
zahladené. Následne bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/196/2014 zo dňa
23.09.2015 uznaný za vinného z dvojnásobného prečinu podvodu podľa 221 ods. 1 Tr. zák. spáchaného
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ďalej rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/118/2015

zo dňa zo dňa 11.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/41/2016 zo dňa
23.06.2016 bol uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa 221 ods. 1 Tr. zák., rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 2T/135/15 zo dňa 21.09.2016 z prečinu podvodu podľa 221 ods. 1 Tr. zák., trestným
rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/96/2017 zo dňa 04.04.2018 z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a trestným rozkazom Okresného súdu Martin

sp. zn. 3T/50/2018 zo dňa 13.09.2018 z prečinu podvodu podľa 221 ods. 1 Tr. zák.
Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/118/2015 zo dňa zo dňa 11.02.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/41/2016 zo dňa 23.06.2016 bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 13PP/76/2017

zo dňa 28.09.2017 (č.l. 109) má súd preukázané, že odsúdený bol podmienečne prepustený z výkonu
uvedeného trestu a bola mu stanovená skúšobná doba na dva roky.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/50/2018 zo dňa 13.09.2018 (č.l. 109-111) je
zrejmé, že obžalovaný sa dopustil prečinu podvodu podľa 221 ods. 1 Tr. zák. tým, že seba obohatil na
úkor vodiča taxislužby, ktorého uviedol do omylu a nevyplatil mu sľúbenú odmenu. Z trestného rozkazu

Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/96/2017 zo dňa 04.04.2018 (č.l. 112) je zrejmé, že obžalovaný sa
dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. tým, že bez
vážneho dôvodu nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody v stanovenej lehote. Napokon z rozsudku
Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/135/15 zo dňa 21.09.2016 je zrejmé, že obžalovaný sa dopustilpokračovacieho prečinu podvodu podľa 221 ods. 1 Tr. zák. tak, že seba obohatil na úkor inej osoby,
ktorú uviedol do omylu tým, že si od nej požičal peniaze, hoci vedel, že ich nevráti.
Okrem toho ma súd z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (Č..U.. XXX-XXX)

preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal mnoho priestupok proti majetku, keď sa obohatil tým, že
niečo ukradol, resp. za poskytnutú službu nezaplatil alebo vylákal od inej osoby peniaze, ktoré nevrátil.
Súd má z lustrácie v Sociálnej poisťovni preukázané, že obžalovaný doposiaľ, okrem obdobia, kedy sa
nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, riadne nepracoval (Č..U.. XXX).
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento je

trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Súd mal spáchanie skutku preukázané najmä prvotnou výpoveďou poškodeného, v ktorej tento
presvedčivo popísal, akým spôsobom sa mal obžalovaný zločinu krádeže dopustiť. Poškodený
jednoznačne potvrdil, že obžalovaný ho okradol, poškodený mu nedovolil vytiahnuť si peňaženku
z jeho zadného vrecka a zobrať si peniaze. Obžalovaný si peniaze poškodeného zobral bez jeho
súhlasu a poškodený tomu konaniu obžalovaného zabrániť nemohol, keďže je osobou vyššieho veku s

obmedzenou schopnosťou pohybu - musí sa podopierať o vychádzkovú palicu. Poškodený potvrdil, že
obžalovaného poznal z videnia, tento ho už v minulosti okradol. Z tohto dôvodu poškodený ani neveril
obžalovanému, že tento má skutočný záujem vrátiť mu peniaze, ktoré mu ukradol v minulosti. Potvrdil,
že z opatrnosti mu ani neprezradil, že má pri sebe peniaze, o ktoré ho žiadal (a ktoré mu mal vydať ako
protihodnotu za bankovku v hodnote 100,- Eur, ktorou mal zároveň splatiť dlh z minulosti) a preto ho

vyzval, aby si predmetnú bankovku, o ktorej bol poškodený presvedčený, že obžalovaný ju ani nemá,
rozmenil. Neskôr sa snažil nájsť ženu, ktorá mu povedala, že obžalovaného pozná, aby išla s ním na
políciu potvrdiť, že bol obžalovaným okradnutý.
Hoci poškodený už vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil, že obžalovaný si peniaze od neho zobral s jeho
súhlasom, súd tejto jeho výpovedi neuveril. Z tejto jeho zmenenej výpovede je zrejmé, že poškodený sa

ňou snažil napomôcť obžalovanému. Je nutné poznamenať, že k zmene tejto výpovede poškodeného
došlo po tom, ako sa matka obžalovaného mala stretnúť so synom poškodeného (Č..U.. XXX), resp.
po tom ako sa poškodený a jeho syn stretli s matkou obžalovaného a s jeho obhajcom v kancelárii
obhajcu, kde matka obžalovaného mala poškodenému uhradiť všetky záväzky obžalovaného (Č..U..
XX-XX). Napriek snahe poškodeného vypovedať v prospech obžalovaného, tento nakoniec aj vo svojej

výpovedi pred súdom potvrdil, že po tom, ako mu obžalovaný peniaze zobral, chcel ísť za ním, aby tieto
peniaze mu vrátil, keďže ich potreboval. Peniaze si obžalovaný sám vytiahol z peňaženky. Ľutoval, že
peňaženku obžalovanému nezobral z rúk. Zároveň priznal, že obžalovaný mu už v minulosti rovnakým
spôsobom bez súhlasu zobral peniaze, a tieto nevrátil. Vtedy to neriešil a ani to nebol to nahlásiť na
polícii. Tiež priznal, že voči konaniu obžalovaného sa brániť nemohol, pretože sa podopieral o svoju

palicu, no ako by sa nepodopieral, určite by sa bránil. To, že sa nebránil on sám vníma ako dobrovoľné
požičanie peňazí obžalovanému. Dúfa, že obžalovaný sa zo svojho konania poučí a ničoho podobného
sa už v budúcnosti nedopustí (č.l. 274).
S prvotnom výpoveďou poškodeného korešpondujú výpovede priamych, očitých svedkýň O. P. a M.
Š., ktoré popísali v zhode s výpoveďou poškodeného, priebeh predmetného skutku. Súd ich výpovede

vyhodnotil ako vierohodné, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti
o pravdivosti ich výpovedí. Tieto svedkyne potvrdili, že videli, ako obžalovaný vytiahol poškodenému
zo zadného vrecka peňaženku s peniazmi a tieto mu zobral. Následne sa poškodený osobne priznal
svedkyniO.P.,žebolokradnutý.Aniskutočnosť,žesvedkyneO.P.aM.Š.sčastirozdielneuvádzajúčas,
kedy mala byť družka obžalovaného prítomná pri obžalovanom, pritom nespôsobuje nehodnovernosť

ich výpovedí.
Obžalovaný v priebehu konania svoje tvrdenia ohľadom spáchaného skutku opakovane menil. Najskôr
poprel,žebyobžalovanéhookradol,tvrdil,ženajskôrhosámpoškodenýpožiadal,abymudlhzminulosti
splatil. Rozhodol sa, že tento dlh z minulosti vo výške 30,- Eur poškodenému splatí, preto poškodenému
s jeho súhlasom zobral peniaze z peňaženky v sume 70,- Eur a povedal mu, že mu ich vráti s tým, že mu

donesie 100,- Eur. Obžalovaný uvádzal, že najskôr chcel ísť zobrať tieto peniaze domov, no rozhodol
sa, že ich získa predajom mobilného telefónu, ktorý kúpi od známeho pri hokejovom štadióne na A.. Toto
nezrealizoval, keďže známeho pri štadióne nenašiel. Následne obžalovaný pri rozhodovaní o návrhu
prokurátora na jeho vzatie do väzby spáchanie skutku v zásade priznal, priznanie spáchaného skutku
obžalovaným potvrdil aj jeho obhajca. Napokon v konaní pred súdom obžalovaný svoju prvotnú výpoveď

pozmenil tak, že hoci peniaze vo výške 100,- Eur bol pre obžalovaného zadovážiť, no nie predajom
telefónu, keďže telefonicky, ešte keď stál pri poškodenom, zistil, že jeho známy už telefónom, ktorý chcel
predať, nedisponuje. Peniaze vo výške 100,- Eur mu mala dať jeho vlastná matka, no keďže bankovku v
hodnote 100,- Eur nerozmenil, peniaze jej vrátil a následne sa snažil vyhľadať aj poškodeného, ktorémumal záujem vrátiť jeho 70,- Eur. Obžalovaný nevedel vysvetliť rozpor v jeho výpovediach, prečo najskôr
uvádzal, že odišiel k hokejovému štadiónu, aby tam kúpil a následne predal telefón, potom uvádzal,
že peniaze bol zobrať od matky. Odvolával sa na požitý alkohol, v dôsledku čoho si presne nepamätal

priebeh udalostí. Taktiež nevedel racionálne vysvetliť, prečo matke namiesto 70,- Eur nedal len 50,- Eur,
aby za ňou nemusel opätovne chodiť po ďalších 20,- Eur. Súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako
účelovú,tejtoneuveril.Tátonekorešpondujedokoncaanispozmenenými(vyššieuvedenými)tvrdeniami
poškodeného.
K nehodnovernosti výpovede obžalovaného prispieva aj jeho tvrdenie zaprotokolované v zápisnici o

preštudovaní spisu, ktorým sa snažil presvedčiť orgány činné v trestnom konaní a súd, že poškodený je
osobou, ktorej súhlas sa vyžaduje k trestnému stíhaniu obžalovaného ( Č..U.. XXX).
Tomu, že majetková protiprávna činnosť nie je obžalovanému vzdialená, nasvedčuje „bohatý“ odpis
registra trestov a záznam spáchaných priestupkov.
Svedkyňa D. F. opisovala ako stretla obžalovaného s poškodeným, ktorý ju požiadal, aby sa v obchode
opýtala, či obžalovanému budú mať zmeniť bankovku v hodnote 100,- Eur, o iných veciach sa s ním

nebavila. Táto mala započuť z rozhovoru medzi o obžalovaným a poškodeným, že títo sa rozprávajú
o požičaní a vrátení peňazí, no bližšie okolnosti nezachytila. Výpoveď tejto svedkyne v konaní nič
neobjasnila.
Čiastočne v prospech obžalovaného v priebehu trestného konania vypovedal svedok O. U. O.. Tento
tvrdil, že jeho otec - poškodený mal obžalovanému dobrovoľne požičať peniaze, pravdepodobne z

dôvodu, že sa blížili Vianoce. Súd túto jeho výpoveď nepovažoval za hodnovernú, keďže ani obžalovaný
ani poškodený v priebehu konania netvrdili, že poškodený mal obžalovanému peniaze požičať.
Súd teda mal výpoveďou poškodeného a svedkýň O. P. a M. Š. v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi
jednoznačne preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty prečin krádeže podľa § 212 ods. 2. písm.
c), ods. 4 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Obžalovaný si totiž prisvojil

cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal poškodený pri sebe a čin spáchal na
poškodenom, ktorý je osobou vyššieho veku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák.
Na strane obžalovaného súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, keďže škoda bola

poškodenému v celom rozsahu nahradená (č.l. 87-88). Oproti tomu možno konštatovať existenciu jednej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný už bol v minulosti opakovane
odsúdený za trestnú činnosť, dokonca toho istého druhu.
Vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (3 až 10 rokov) neupravoval. Keďže

obžalovaný mal spáchať predmetný zločin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odloženie výkonu trestu
odňatia slobody neprichádzalo do úvahy. Zároveň horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, preto súd musel obžalovanému uložiť
obligatórne trest odňatia slobody.

Vzhľadom na doterajší život a konanie obžalovaného, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v
hornom pásme spodnej polovice trestnej sadzby. Obžalovaného súd zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo
dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôliOsoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.