Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/591/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205392
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613205392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a D.. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa D. C., nar. X.X.XXXX,
bytom Q. 4, G., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Rybára s.r.o., Ľudová 14, Košice proti
odporcoviRapidlifeživotnápoisťovňaa.s.,IČO:31690904,sídloGarbiarska2,Košice,zast.advokátom
JUDr. Gabrielom Gulbišom, Advokátska kancelária Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/73/2013-95
zo 16.9.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 sp. zn. 2C 3501/2012 zo
dňa 19.1.2012. Súčasne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 sp. zn. 2C 3501/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej a určil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Petra Rybára trovy konania vo výške 263,68 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a že odporca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z

návrhu vo výške 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vychádzal z toho, že odporca, pôvodne Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a navrhovateľ
uzavreli dňa 30.7.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ktorej súčasťou sú i všeobecné poistné
podmienky. Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, v časti XV.
s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku,
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto

všeobecných poistných podmienkach.
Za Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom, sú uvedené Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 2 poistník a
poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnýmistranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.
Z registra súdu bolo zistené, že proti navrhovateľovi nie je súdom vedené konanie na základe návrhu

odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/3501/2012 zo dňa 19.1.2012.
Uznesením Okresného súdu Trenčín č. 11C 91/2009 - 572 zo dňa 2.11.2009 bolo nariadené predbežné
opatrenie,ktorýmsaodporcoviuložilo,abysazdržalpostupupodľazmluvnejpodmienky-rozhodcovskej
doložky v časti XV. VPP do právoplatného skončenia vo veci samej a z Nálezu Ústavného súdu SR č.

II.ÚS 499/2012 - 47 zo dňa 10.7.2013 vyplýva, že bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie rozhodnutie
NS SR č. 2Cdo 5/2012 s tým, že v konaní bolo porušené základné právo odporcu zaručené v čl. 48 ods.
2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských prv a základných slobôd.
Účastníci konania, napriek tomu, že prevzali poučenie súdu a to navrhovateľ aj odporca dňa 5.4.2013,
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. neoznačili žiadne dôkazy a nepredložili na podporu svojich

tvrdení žiadne skutočnosti, súd preto vyhlásil dňa 16.9.2013 uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil.
Súd citoval § 52, § 53 Obč.zák., § 40 ods.1 písm.c/, ods.2, § 41 zák. č. 244/02 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a dôvodil, že dňa 30.7.2007 uzavreli účastníci konania poistnú zmluvu, ktorá je podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pretože odporca ako
poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľ

uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia
rozhodcovského súdu nie je zrejme, že by navrhovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred

predtlačených tlačivách a spotrebiteľ tak nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Aj
poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.7.2007, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len
vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľa. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve a návrh bol podaný navrhovateľom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm.

za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov navrhovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov
pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľa uplatnená odporcom
nie je dôvodná. Odporca v priebehu celého konania namietal miestnu príslušnosť súdu na rozhodovanie
vo veci, lebo je podľa § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. daná (1Co/66/2013-77 zo dňa 27.3.2013), ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie súdu o zamietnutí námietky odporcu o miestnej nepríslušnosti súdu na toto

konanie.
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jeho strany podaný v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi
doručený dňa 4.3. 2013 a návrh na súd podal dňa 26.3.2013.

Súd mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil
odporca,ktorýpritompoukázalnaosobitnédojednanie,ktorénavrhovateľsamostatnepodpísal.Vprvom
rade odporca nepreukázal skutočnosť, že by navrhovateľ bol riadne oboznámený so všeobecnými
poistnými podmienkami. To, že navrhovateľ všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné
dojednaniapodpísal,ešteneznamená,žesaskutočnemalmožnosťstýmitopodmienkamiajoboznámiť.

Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami,
obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľ ako priemerný spotrebiteľ
mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne
oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania
boli navrhovateľom podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže

je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení
nič skutočnosť, že navrhovateľ podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na
rozhodcovskú doložku.
Súd považoval rozhodcovskú doložku tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach
za neplatnú aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený

určiť výlučne odporca. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou
oboch strán, zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní a
o.i. poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd

preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.
Návrhu navrhovateľa súd preto vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal navrhovateľ úspech, rozhodnutie však nie je
právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu vykonateľnosti daného
rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z

neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde možnému
navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského rozsudku.
Poukazujúc na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 430,63 € (§ 142
ods.1 O.s.p.).

Trovy mu boli priznané vo výške 263,68 € a pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa
vyhláškyč.655/2004Z.z.Hodnotajednéhoúkonuprávnejslužbybolaurčenápodľa§11ods.1uvedenej
vyhlášky.
Žalobcovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia (§
14 ods. 1 písm. a/) vo výške 60,07 €, podanie žalobného návrhu (§14 ods. 1 písm. b/) vo výške 60,07 €,

účasť na pojednávaní (§14 ods. 1 písm. c/) vo výške 60,07 €, režijný paušál (§ 15 písm. a/) za tri úkony
3 x 7,81 €, hotové výdavky za cestovné a stratu času 60,04 € (cestovné 8 € 1 x trasa Košice - Spišská
Nová Ves, Spišská Nová Ves - Košice, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 za 4 začaté polhodiny,
trvanie cesty vlakom 55 minút, 4 x 13,01 € - 52,04 €, spolu 263,68 €.
Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla doprava verejným hromadným

dopravným prostriedkom. V prípade použitia iného spôsobu dopravy bude musieť účastník preukázať,
prečo bolo použitie takéhoto spôsobu vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie. Súd nepovažoval za
účelnévynaloženétrovyadvokátazacestovnéosobnýmmotorovýmvozidlom.Nebolpreukázanýžiadny
závažný dôvod, pre ktorý by tieto neúmerne zvýšené náklady cestovného zástupcu žalobcu mal znášať
žalovaný a právny zástupca ničím bližšie nezdôvodnil, prečo bolo použitie cestného motorového vozidla

účelnejšie ako použitie verejného dopravného prostriedku, t.j. cenu cestovného lístka 8 €.
Navrhovateľ je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Výška súdneho poplatku bola odporcovi určená podľa položky
1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 €.
V podanom odvolaní žiadal odporca napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. v spojení s

§ 205 ods.2 písm.a/, c/ O.s.p. zrušiť.
V odvolaní o.i. namietal, že napáda nesprávne právne závery o individuálne dojednanej a platnej
rozhodcovskej doložke, o platných poistných podmienkach odporcu z 21.5.2007 (záver súdu je
nesprávny, keď poukazuje na literatúru, Alexander J. Bělohlávek: Ochrana spotřebitelů v rozhodčím
řízení - C-H-Beck 2012) v tomto konaní je jasné, že spotrebiteľ dobrovoľne pristúpil k rozhodcovskej

doložke. O.i. namietal, že súd nesprávne vyhodnocoval rozhodovanie v skrátenej forme konania, v
rámci ktorej nejasne arbitrárne konštatoval, že boli porušené predpisy na ochranu spotrebiteľa. Ak bola
rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, preto ju treba považovať za platný úkon oboch strán
v spore. Ďalej odporca napadol aj právny záver súdu, že podľa rozhodnutia OS Trenčín 11C/91/2009
z 2.11.2009 bolo predbežným opatrením uložené zdržať sa používania rozhodcovskej doložky, tento

záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/65/2011 zo 7.3.2013 o dovolaní odporcu,
lebo predbežné opatrenie možno vykonať len v konaní voči tým istým účastníkom, ktorí vedú spor
a nie ako sa to stalo na OS Trenčín vo veci 11C/91/2009. V ďalšom odvolaní zo dňa 8.10.2013
namieta, že v dôsledku neplatenia poistného navrhovateľom s nedoplatkom poistného 39,83 € ku
dňu 31.10.2007 súd nebral do úvahy túto skutočnosť a prejav vôle navrhovateľa, ktorý sa podrobil

dobrovoľne skoršiemu rozhodcovskému konaniu znamená preto, že prijal rozhodcovskú doložku do
poistného vzťahu. Rozhodcovská doložka ako hmotnoprávny úkon sa nachádza v osobitnej súčasti VPP
v tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 (pozri aj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS
3227/07 z 8.3.2011. O.i. namietal aj § 43 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z., lebo súd v rozhodnutí pochybil,
keď na daný prípad neaplikoval § 43 ods.1 o rozhodcovskom konaní, lebo mal vo výroku rozhodovať

aj o tom, že pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe. Preto mala byť vrátená vec súdu na ďalšie konanie (súd nerešpektoval princíp právnej
istoty, napr. nález IV. ÚS 92/09).Podaním zo dňa 16.10.2013 požiadal súd, aby konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
109 ods.2 písm.c/ O.s.p. prerušil a to až do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. II. ÚS 382/2013, Rvp

5052/2012.

Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu tak, že navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, keď
žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania 67,88 €.
Vo vyjadrení uviedol, že všeobecné poistné podmienky neobsahujú údaje o tom, v akej výške by

tento provízny náklad mal byť, preto je nutné nazerať ako neplatné z tohto dôvodu jeho neurčitosť
podľa § 37 ods.1 OZ je daná a taktiež ako na neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Obč.zák., preto zaviazanie poistného - spotrebiteľa na zaplatenie odmeny sprostredkovateľa bez toho,
aby spotrebiteľ vedel, v akej výške je jeho záväzok a umožnenie poisťovni - dodávateľovi okamžite si túto
pohľadávku uplatniť pred rozhodcovským súdom z predchádzajúceho vyčíslenia a výzvy na dobrovoľné
splnenie nie je možné hodnotiť inak ako rozporné s dobrými mravmi. Podľa čl. XVII. Bod 7a VPP z

21.5.2007jesuzavretímpoistnejzmluvyprijejvznikuspojenýosobitnýprovíznynákladvpodobeúhrady
odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa.
Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej
províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy. Ak odkupná hodnota pri ukončení
poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu

a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných
poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. O uplatnenom nároku musí totiž súd rozhodovať v
konaní nasledujúcom po zrušení rozhodcovského rozsudku. Predmetom tohto konania bolo len zrušenie
rozhodcovského rozsudku, konajúci súd sa nemal zaoberať komplexným súdnym prieskumom celého
záväzkového vzťahu a či bola alebo nebola založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie

vo veci a či boli dodržané všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv a spotrebiteľa sa
zaoberal súd, avšak nemusel sa zaoberať samotným nárokom. O uplatnenom nároku musí totiž súd
rozhodovaťvkonanínasledujúcompozrušenírozhodcovskéhorozsudku.Charakteromrozhodcovských
doložiek odporcu sa zaoberal aj najvyšší súd vo veciach 3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a 6Cdo/13/2013 a
to aj s poukazom na tvrdenie odporcu, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť

všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky,NajvyššísúdSlovenskejrepublikysavdanomprípadestotožnilsargumentáciounavrhovateľas
tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve v časti všeobecné poistné podmienky
pod bodom XV a nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná (na tomto fakte podľa názoru NS SR nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného

formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku). Aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR zo dňa 1.11.2011 pod sp.zn. 2ÚS 2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj
pre spotrebiteľské zmluvy a to len za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie vo

vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ, t.j. zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa. O.i. znenie
rozhodcovskej doložky absolútne nesvedčí o vysvetlení obsahu rozhodcovskej doložky navrhovateľovi
tretímnezávislýmsubjektom.Navrhovateľakospotrebiteľvôbecnebolpoučenýorozhodcovskejdoložke
a o jej prípadných následkoch.

Odvolacísúdpostupompodľa§214ods.2O.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2
O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a zistil, že rozsudok je vecne správny, jeho dôvody sú
zákonné a presvedčivé, pričom odvolanie odporcu je neopodstatnené.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. nebol preukázaný, lebo súd riadne zistil skutkový

stav, konanie pred prvostupňovým súdom ako aj odvolacím súdom predstavuje jeden celok a napokon
skutkové zistenie súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonaným dôkazom, súd aj vyhodnotil dôkazy
v súlade s § 132 O.s.p., nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazu v napadnutom rozsudku.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti a
dôkazy, ktoré predložili účastníci konania a z týchto skutočnosti neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá

z vykonaných dôkazov vyplynula.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastnícipodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav.

Súd použil správny právny predpis a správne ho aj vyložil, na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.

Rozsudok spĺňa kritéria podľa § 153 ods.1 a § 157 O.s.p., nedošlo k žiadnej vade v konaní, ktorá
bola vytýkaná odvolateľom a odvolací súd hodnotí odvolanie aj z týchto odvolacích dôvodov ako
neopodstatnené.

Zust.§153ods.1O.s.p.vyplýva,žesúdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým
a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto

konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní
nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná
tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a

povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej
pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu
a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.
Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,

účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Odvolací súd musí konštatovať, že treba vychádzať aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 24.3.2015, avšak
nejde o odvolacie námietky, lebo boli podané odvolaciemu súdu po zákonom stanovenej lehote. V
tomto vyjadrení odporca navrhol v súlade s dôvodmi odvolania vykonať aj výsluch sprostredkovateľky
poistenia Ľudmily C., pričom ako predčasne vydaný rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo
dňa 5.9.2013 aby zrušili vo všetkých jeho výrokoch.

K tejto námietke o zrušenie rozsudku vo vzťahu k nevypočutej svedkyni je treba uviesť, že správne
súd prvého stupňa ustálil, že nebolo potrebné už pátrať po ďalších dôkazoch, aj keby odporca takýto
dôkaz navrhol, lebo nie je potrebné vykonať dôkaz, ktorý nie je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci,
lebo ak takýto dôkaz nie je potrebný, už je nadbytočné ho vykonávať, ak by to súd zistil v odvolacom
konaní odvolací súd, že takýto dôkaz je treba výnimočne vykonať, aj keď ho nenavrhujú účastníci a

môže zvrátiť doteraz zistený skutkový stav, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň
aj musí výnimočne aj odvolací súd takýto dôkaz vykonať.
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a v ostatnom odvolací
súd poukazuje na rozsiahle vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu zo dňa 31.10.2013 č.l. 131-135 a
dopĺňa, že už Najvyšší súd SR sa zaoberal vo viacerých veciach charakterom rozhodcovských doložiek,

kde vysvetlil s poukazom na tvrdenie odporcu aj tú skutočnosť, že podpisom osobitných zmluvných
dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne
dojednanej rozhodcovskej doložky, avšak v danom prípade sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa
najvyšší súd, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi odporcom
a poisteným spotrebiteľom ako navrhovateľom v časti VPP pod bodom 15 nebola spotrebiteľom osobitne

dojednaná (rozsudky 3Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012 a 6Cdo/13/2013). Iné ujednania účastníkov konania
sú taktiež neplatné (napr. v deň podpisu zmluvy mali podpísať zmluvné strany ako pokračovanie
predplateného formulára poistných podmienok aj osobitné iné zmluvné dojednanie, ktoré odkazuje na
tú istú rozhodcovskú doložku), lebo išlo o účelové konanie s účelovým zámerom odporcu.Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny
a podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a v odvolacom konaní nikomu trovy konania nepriznal (ani úspešnému
navrhovateľovi), lebo aj bez vyjadrenia podaného v odvolacom konaní by musel odvolací súd rozhodnúť,

čo sa javí ako neúčelne vynaložené trovy konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.