Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221410
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116221410.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: D.. D. V., U..

XX.XX.XXXX, R. V. U. H., D. M. XXX, v konaní právne zastúpený G.. M. A., K. E. E. H. D.O., M. XXXX/
XX, proti žalovaným: 1. D., E.. A.. O.., B.: XX XXX XXX, D. XX, R., 2. I.V. K. D., B.: XX XXX XXX, T. X,
D., žalovaný v 2. rade v konaní právne zastúpený K. L. E. &. D., E.. A.. O.., A. XXXX/XX, N. L., v konaní
o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,

II. žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z

XX.XX.XXXX, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy,

III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %,

IV. priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k
neodkladnému opatreniu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd uložil

žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
z XX.XX.XXXX, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov z XX.XX.XXXX, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX,
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia
konania vo veci samej a zároveň ktorým by súd uložil zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému v 2. rade
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov z XX.XX.XXXX, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným v 1.
rade uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a Dohodu o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov ako prostriedok zabezpečenia a splnenia záväzkov z úverovej zmluvy. Napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, majú savykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Veriteľ (žalovaný v
1. rade) výšku dlhu jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľ žalobcu
je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade

napriek spornosti veci už požiadal žalovaného v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, a to
listom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca poukázal, že Dohodu nemohol odmietnuť ani ako celok a ani ako
časť formulárovej štruktúry, pretože úver by mu poskytnutý nebol. Z Dohody nie je zrejmé, do akej výšky
sa zabezpečuje pohľadávka. Dohoda žalobcovi nepriznáva žiadne oprávnenia ako udržať žalovaného
v 1. rade pred svojvôľou v rámci vyčísľovania výšky prípadnej pohľadávky.

4. Obava, že žalovaný v 1. rade naplní zásah do majetkovej sféry žalobcu bez preskúmania zmluvných
ustanovení súdom, sa reálne naplnila žiadosťou žalovaného v 1. rade adresovanou zamestnávateľovi
žalobcu (žalovanému v 2. rade) o vykonávanie zrážok zo mzdy.

5. Žalobca tiež poukázal na to, že veriteľ značným spôsobom deformoval podmienky splácania a

referenčné údaje o úročení úveru, kedy prvé X splátky sú vo výške C. Euro za každú a zostávajúcich
X splátok je vo výške XXX,XX Eur. V skutočnosti sa teda jedná o spotrebiteľský úver so splatnosťou
do X mesiacov so Š. odkladom. Pri rovnomernom rozložení by bola mesačná splátka XXX Eur. Za
takéhoto predpokladu výsledná výška RPMN potom nezodpovedá skutočnej RPMN, ktorá je podľa
žalobcu XXX,XX %, pričom úroková miera je XX,XX %.

6.Žalobcaďalejpoukázalnatožezmluvaneobsahujeadresuveriteľa,naktorejmôžespotrebiteľuplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. c).
Zmluva taktiež neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, RPMN, celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca poukázať

aj na to, že úver nebol poskytnutý bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný
účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom
vydaným na meno spotrebiteľa podľa § 1 ods. 2 druhá veta, ale bol mu vyplatený hotovostne. Ďalej
poukázal na to že podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom

úvere alebo pôžičke ročne, teda v tomto prípade XX,XX %.

7. S poukazom na tieto nedostatky potom mal žalobca za to, že v súlade s § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úverov č. 129/2010 Z. z. je úver bezúročný a bezpoplatkový.

8. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmluve sa javí problematické a neurčité ustanovenie o poplatku za
expresné spracovanie úveru vo výške XXX Eur a z toho plynúce klamlivé ustanovenie v bode 2 zmluvy,
že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške X Eur. Poukázal na to, že administratívny
poplatok, ktorý si veľmi dlhú dobu žalovaný v 1. rade nárokoval vo svojich starších zmluvách, bol
právoplatne určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je preto úplne zjavné, že žalovaný v 1. rade

ani naďalej nedokáže zostaviť transparentnú zmluvu a uspokojiť sa iba so zmluvným úrokom.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný
dokument a je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalobca tiež nepreukázal, že by nebol
o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený. Dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímny

prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Má všetky základné náležitosti, a to písomnú
formu, súhlas dlžníka s Dohodou a uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške XXX,XX Eur.
Žalovaný uviedol, že klient mal možnosť Dohodu o zrážkach zo mzdy individuálne dohodnúť. Nejde
o formulárovú listinu a nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho
prostriedku. Žalovaný považoval Dohodu za platnú

10. Uznesením č. k. XXCsp XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd vyhovel návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

11. Proti uvedenému rozhodnutiu ako celku podal v stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade,

ktorý uviedol, že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Krajský súd v uznesení č. k. XXCo XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení mimo iného uviedol,že okresný súd sa v ďalšom konaní bude opätovne zaoberať otázkou (ne)splnenia predpokladov pre
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to tak v procesnej, ako aj vo vecnoprávnej rovine;
primárne sa vyjadrí, či žalobca osvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu

zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Odvolací súd uviedol, že okresný súd pritom nie je povinný
sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka za účelom posúdenia možnosti efektívneho
zriadeniazáložnéhoprávanakonkrétnychveciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka.
Osobitne sa však vyjadrí k potrebe prípadného záložného práva podľa § 343 Civilného sporového
poriadku,atozhľadiskaposúdeniakritériaefektívnostivrámciporovnaniaobochzvažovanýchprávnych

inštitútov/opatrení súdu vo vzťahu k sledovanému účelu v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Následne až potom, ako bude mať súd prvej inštancie za preukázané, že sledovaný účel
nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, bude skúmať naliehavosť potreby zásahu súdu
v podobe dočasnej úpravy pomerov, a to nielen vo vzťahu medzi účastníkmi, ale aj vo vzťahu medzi
stranami sporu vo veci samej a treťou osobou (žalovaným v 2. rade), t. j. uloženie povinnosti inej osobe,
než účastníkovi konania, v danom prípade zamestnávateľovi žalobcu, a to jednak, či vo vzťahu medzi

všetkými účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalobca dostatočne osvedčil svoj
nárok,ktorýjeosvedčenývtedy,aksavzhľadomnavšetkyokolnostijavíakopravdepodobný.Rovnakoje
potrebné skúmať a následne aj v dôvodoch rozhodnutia podrobne rozviesť dôvodnosť potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, najmä v čom spočíva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

13. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadrením žalobcu a
žalovaného v 2. rade, oboznámením s Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX,
žiadosťou o prikázanie zrážok zo mzdy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX,
všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiál a zistil tento stav:

14. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške X XXX Eur. Úrok spojený so spotrebiteľským
úverom bol vo výške XXX,XX Eur a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške XXX Eur. Úver
sa mal splácať v N. pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé X splátky žalovaný zaplatí vo výške
X Eur a ďalšie splátky vo výške XXX,XX Eur, vždy k XX. kalendárnemu dňu v mesiaci. Odplata pri

poskytnutí peňažných prostriedkov bola uvedená vo výške X Eur. Úroková sadzba bola XX,XX %, RPMN
XX,XX %. Konečná splatnosť úveru bola uvedená dňa XX.XX.XXXX. Spolu s úverom bola v ten istý deň
podpísaná Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov na samostatnej listine.

15. Podľa článku I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, veriteľ a dlžník sa dohodli

na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou vo forme tejto dohody,
pričom zabezpečovaná pohľadávka znamená ktoroukoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto
dohody, a to:
a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere,

najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom,
b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo
v súvislosti s ňou,
c) pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o
úvere,

d) pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou
o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku, ktorého došlo k vzniku,
zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho

úkonu.

16. V článku II. Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je uvedený zamestnávateľ žalobcu a výška
zrážky XXX,XX Eur. Ďalej je uvedené, že v prípade, ak uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú
hranicu, zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

týkajúcimi sa výkonu zrážok zo mzdy.

17. Dňa XX.XX.XXXX predložil žalovaný zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy, s tým, že zrážky zo mzdy sa majú vykonávať z dôvodu, že dlžník neplnil svoje záväzky vyplývajúcezozmluvy.Vžiadostiniejebližšiešpecifikovanásumadlžnejpohľadávkyžalovanéhovočižalobcovianie
je tam uvedená žiadna suma. Pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX sa zúčastnil aj právny zástupca
zamestnávateľa žalobcu (žalovaného v 2. rade), ktorý uviedol, že zamestnávateľ žalobcu nevykonáva

zrážky zo mzdy žalobcu.

18. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325

ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

24. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné
dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo
veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch

uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba,
ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a
právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení
ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

25. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov v prípadoch,
kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu

odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu
existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou neodkladných
opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu,
resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.

26. V predmetnom konaní súd po vrátení veci na súd prvej inštancie nerozhodoval samostatne o
nariadení neodkladného opatrenia, ale stanovil termín pojednávania vo veci samej. Na pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na tomto pojednávaní právny zástupca
zamestnávateľa žalobcu uviedol, že zamestnávateľ žalobcu zrážky zo mzdy žalobcovi nevykonáva.

Vzhľadom k tejto skutočnosti mal súd za to, že tu neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery u
žalobcu. Taktiež nebol dôvod rozhodovať o neodkladnom opatrení, keďže súd vyhovel žalobe vo veci
samej. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 337 ods. 3 CSP.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.28. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

29. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

31. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

34. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených

v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.

35. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

38. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

39. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

40. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

41. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežneformulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď

predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

43. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

sa môžu považovať za nekalé.

44. Podľa článku 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia

priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

45. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

46. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

47. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

48. V predmetnom konaní súd skúmal, či medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje z Dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade

so zákonom.

49. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú

nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

50. Súd zistil, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobca
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale peniaze použil na pokrytie potrieb do domácnosti.
Žalovaný vystupoval ako dodávateľ.

51. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže
by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.52. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z
poskytnutéhoúverustým,žežalobcaakoslabšiastranavtakomtozmluvnomvzťahuhojednaknemohol

ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný) a nemohol tiež ovplyvniť obsah Dohody o
zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného. Žalobca nemal možnosť nijakým spôsobom
ovplyvniť obsah zmluvy a žalovaný v konaní nepreukázal opak.

53. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu
spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe
takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli
nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol
uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie.

54. Z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby
uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi vylúčil zo súdneho prieskumu.

55. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa článku I. tejto Dohody žalovaný bude mať zabezpečenú nielen

pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere (pohľadávku na zaplatenie peňažných prostriedkov
dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávku na zaplatenie úveru spolu s jeho
príslušenstvom), ale aj ďalšie bližšie nešpecifikované pohľadávky, ktoré prípadne v budúcnosti vzniknú
(pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere
alebo v súvislosti s ňou; pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo

vypovedaním zmluvy o úvere; pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp.
vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol; pohľadávky,
ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku, ktorého došlo k vzniku, zmene alebo
zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu).

56.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje
postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda
neplatná.

57. S poukazom na všetky relevantné skutočnosti v danom prípade niet pochybností o tom, že zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi konania „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov“ vzhľadom na
to, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by
predmetná dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvy, je neplatná.

58. Súd zároveň poukazuje na to, že napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku XXXX, kedy
ochrana spotrebiteľov zo strany štátu, ako aj súdov už bola na značnej úrovni a množstvo tak právnych
predpisov, ako aj rozhodnutí súdu ukladalo dodávateľom, akým spôsobom majú byť uzatvárané zmluvy
a čo môžu a nemôžu robiť pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi, žalovaný uzatvoril zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva mimo iného
neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

59. Súd tiež poukazuje na nekalé konanie žalovaného, ktorý v záujme umelého zníženia RPMN uviedol,
že zmluva je síce na dobu XX mesiacov, avšak prvé X splátky sú vo výške len X Euro a ďalších X splátok

je vo výške XXX,XX Eur. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že ide o zmluvu uzatvorenú na X mesiacov
so Š. odkladom, pri výške splátky XXX,XX Eur by potom RPMN bola XXX,XX %. Ak by súd vychádzal z
XX-mesačnej splatnosti s rovnakými splátkami po XXX,XX Eur, potom by RPMN predstavovala XX,XX
%. V zmluve je uvedená RPMN XX,XX %. Podľa súdu však ide o zavádzanie spotrebiteľa a žalovaný
účelovo dosadil premenné do vzorca pre výpočet RPMN tak, aby mu vyšla RPMN v danej výške, ktorá

neprekračujedvojnásobokpriemernejRPMN.Idepredovšetkýmoto,žežalovanývychádzazdvanástich
mesačných splátok, ktoré však nie sú v rovnakej výške a taktiež vychádza z odplaty vo výške X Eur,
hoci poplatok za expresné spracovanie úveru je XXX Eur, čo je podľa súdu len obchádzaním zákona vo
vzťahu k odplate. Je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva obsahuje nesprávny údaj o podstatnejnáležitosti zmluvy, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, a to RPMN. Pri priemernej hodnote
RPMN v čase uzatvárania zmluvy vo výške XX,XX % je potom zrejmé, že výška RPMN presahuje
najvyššiu prípustnú hranicu.

60. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd vychádzal z toho, že uzatvorená zmluva je síce platná,
ale bezúročná a bez poplatkov. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostal.
Dohodou o zrážkach zo mzdy by bez rozhodnutia súdu mal žalovaný možnosť uplatňovať si aj úroky,
poplatky, prípadne sankcie, na ktoré podľa predbežného posúdenia súdu nemá právo.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel. Súd mal za to, že takémuto inštitútu nie je možné
poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal od žalobcu finančné prostriedky,
na ktoré nemá právo.

62. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému v 1. rade, a teda súd mu priznal právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.

68. Žalovaní boli úspešní v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalovaný v 2. rade bol
účastníkom konania len vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia. Súd teda priznal žalovaným
v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP)Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.