Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200233
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200233.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu:
Sponge s.r.o. so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 704 764, právne zastúpeného
JURIDICA LEGAL s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 47 256 532, konajúcej
konateľom a advokátom Mgr. Jurajom Gallom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100334028/2018 zo dňa 9. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly zo dňa 2. februára 2017 vykonal Daňový úrad
Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) u daňového subjektu Sponge s.r.o. so sídlom Rudohorská 33,
Banská Bystrica (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až december 2015. Daňová kontrola bola u žalobcu začatá dňa 13. marca 2017 na základe
Oznámenia správcu dane o daňovej kontrole a bola vykonávaná u správcu dane. Pri začatí daňovej
kontroly žalobca predložil správcovi dane 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 2 -

doklady potrebné na jej vykonanie, ktoré boli obsahom preberacieho protokolu. Prostredníctvom
dožiadaných správcov dane preveroval správca dane žalobcom deklarované skutočnosti u jeho
obchodných partnerov, a to daňových subjektov FESTO s. r. o., Bratislava, DECO Martin, spol.
s r.o, Martin, AServices, s.r.o., Senec, OTEZA, s.r.o., Martin, VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.,
Bratislava, Nobel Automotive Slovakia s.r.o., Dolný Kubín a Kia Motors Slovakia s.r.o., Teplička nad

Váhom. Preverenie žalobcom deklarovaných skutočností nebolo možné u jeho obchodného partnera -
spoločnosti DUSS, s.r.o. so sídlom v Turanoch, pretože bol z obchodného registra ex offo vymazaný a
jej konateľ v čase preverovaného zdaňovacieho obdobia - M. Z. - bol nekontaktný. Správcom dane bolo
žalobcovi dňa 28. augusta 2017 doručené Oboznámenie s kontrolnými zisteniami zo dňa 23. augusta
2017 č. 101818398/2017. Po vyjadrení sa žalobcu k nemu a po neúspešnom opakovanom pokuse
správcu dane vykonať žalobcom navrhovaný výsluch svedka M. Z. vyhotovil správca dane z daňovej

kontroly Protokol č. 102322996/2017, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia február, marec, apríl, máj, júl,
september a október 2015 a Protokol z daňovej kontroly č. 102322997/2017 zo dňa 7. septembra 2017,
týkajúci sa zdaňovacieho obdobia január, jún, august, november a december 2015 (ďalej len „Protokol“),
ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10. novembra 2017 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v Protokole do 15 pracovných dní odo dňa jej doručenia. Žalobca svoje právo vyjadriť sa
k zisteniam uvedeným v Protokole nevyužil. Doručením Protokolu bola daňová kontrola ukončená.

Na základe výsledku daňovej kontroly bol u žalobcu zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty oprotipodanému daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške 27 299,- EUR v dôsledku
nepriznania nadmerného odpočtu DPH.
Rozhodnutie správcu dane

2. Správca dane vydal dňa 11. decembra 2017 Rozhodnutie č. 102550099/2017 (ďalej len „rozhodnutie
správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o
Správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 27 299,- EUR, splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia správcu dane, keď mu nepriznal nadmerný odpočet DPH v uvedenej sume.
3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania. Z jeho kontrolných zistení vyplynulo, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keď
si v zdaňovacom období august 2015 uplatnil právo na odpočet DPH vo výške 27 299,- EUR z 35 faktúr
vystavených dodávateľom DUSS, s.r.o. so sídlom v Turanoch, Komenského 1749, pretože nepreukázal,

že služby nimi deklarované mu boli skutočne dodané označeným dodávateľom, a teda, že spoločnosti
DUSS, s.r.o. vznikla pri dodaní fakturovaných plnení daňová povinnosť. S poukazom na § 24 ods. 1
daňového poriadku a ust. § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH uviedol, že zákonné podmienky na odpočet
DPH sú 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 3 -

hmotnoprávnej povahy a len ich bezpodmienečné splnenie, ktoré musí preukázať žalobca ako subjekt,
ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje, zakladá právo na odpočet DPH. Žalobca nepredložil
dostatočné dôkazy, ktoré by dodanie fakturovaných tovarov a služieb preukázali čo do ich priebehu a
výsledku a ani zisťovaním správcu dane v rámci preverovania žalobcom deklarovaných skutočností sa
ich dodanie označeným dodávateľom spoločnosťou DUSS, s.r.o. nepreukázalo, z čoho správca dane

vyvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok na
odpočet DPH. Zdôraznil, že hoci žalobcom predložené faktúry obsahujú všetky formálne náležitosti,
skutočnosti v nich uvedené žalobca nepreukázal, pretože dôkazy, ktoré predložil (objednávky,
fotodokumentácia, príjmové a výdavkové doklady) nepreukázali, kto v skutočnosti fakturované služby
vykonal, t.j. nepreukázali, že fakturované plnenie žalobcovi dodal označený dodávateľ.

Rozhodnutie žalovaného
4. O odvolaní žalobcu zo dňa 28. decembra 2017 rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 100334028/2018
zo dňa 9. februára 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobne zopakoval priebeh administratívneho konania,
skutkové zistenia správcu dane a z nich vyvodené právne závery, obsah odvolania podaného žalobcom

a dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade so správne zisteným skutkovým
stavom veci, ktorý bol správne právne posúdený. Správca dane sa náležite vysporiadal s tvrdeniami
žalobcu, svoje rozhodnutie odôvodnil a celé konanie viedol v súlade s platnými právnymi predpismi.
Žalobca ani v odvolacom konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal iný skutkový stav správcom dane
preverovaných plnení, a preto konštatoval, že dôvody na zrušenie rozhodnutia správcu dane nezistil.

Stotožnil sa so závermi správcu dane, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie práva na
odpočet DPH v zdaňovacom období august 2015 z 35 preverovaných dodávateľských faktúr (faktúry
č. 1508015 - 1508048, 1508050), pretože neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že
v nich deklarované plnenie žalobcovi poskytol označený dodávateľ, spoločnosť DUSS, s.r.o. a ani
dokazovaním správcu daní neboli tieto skutočnosti potvrdené.

6. Žalovaný konkretizoval, že žalobca uskutočnenie zdaniteľných plnení (napr.: pomocné práce,
práce vo výškach, dimenzovanie meniča prenosových káblov, zváračské práce, príprava materiálov
a komponentov, použitie mechanizačných prostriedkov), deklarovaných dodávateľskými faktúrami od
DUSS, s.r.o. preukazoval objednávkami č. OBV 1500001 a č. OBV 1500004, ktoré neboli podpísané
žalobcom, ani spoločnosťou DUSS, s.r.o., objednávka č. OBV 1500004 neobsahovala ani konkretizáciu

prác, či ceny a údaje uvedené v objednávkach neboli preverovaním správcu dane preukázané. Platby
mali byť uhrádzané v hotovosti buď priamo konateľom žalobcu alebo jeho zástupcami v prospech
konateľa spoločnosti DUSS, s.r.o. M. Z., alebo jeho zamestnancov, ktorých žalobca nevedel označiť.
Žalobca nevedel uviesť ani osoby, ktoré za DUSS, s.r.o. mali práce vykonávať, a to napriek tomu, že
2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 4 -

maldisponovaťúdajmioosobách,ktorýmbolpovolenývstupdopriestorovodberateľovžalobcu(NOBEL
Automotive Slovakia s.r.o., Volkswagen, a.s., KIA Motors Slovakia s.r.o.), kde boli práce vykonávané.
Žalobca okrem faktúr, objednávok, pokladničných dokladov nedisponoval žiadnymi dôkazmi o tom,kto práce v mene DUSS, s.r.o. vykonal. Ani ním predloženou fotodokumentáciou nebolo preukázané,
že práce fakturované v preverovanom zdaňovacom období boli vykonané označeným dodávateľom,
spoločnosťou DUSS, s.r.o., pretože fotodokumentácia neobsahovala žiadne údaje o účasti označeného

dodávateľa na deklarovaných prácach. Nebolo z nej možné zistiť kto, kde, v akom čase, aké
práce a v akom rozsahu a pre koho vykonával. Iné dôkazy (napr. súpisy prác, montážne denníky,
preberacie a odovzdávacie protokoly), ktoré by preukazovali dodanie prác spoločnosťou DUSS, s.r.o.
žalobca nepredložil. Skutočnosti deklarované v preverovaných faktúrach sa nepodarilo preukázať ani
dokazovaním správcu dane, pretože spoločnosť DUSS, s.r.o. bola dňom 29. decembra 2015 zrušená

a ex offo vymazaná z obchodného registra dňom 10. novembra 2016 a jej bývalý konateľ - M. Z. (v
čase od 13. júna 2014 do 10. novembra 2016), ktorý mal od 21. októbra 2010 hlásený trvalý pobyt
bezdomovca v M. I. O., bol po prepustení z vyšetrovacej väzby nekontaktný. Hoci poskytnutie žalobcom
deklarovaných plnení pre jeho odberateľov, spoločnosti NOBEL Automotive Slovakia s.r.o., KIA Motors
Slovakia s.r.o. a Volkswagen Slovakia, a.s., bolo preverovaním správcu dane preukázané, nebola
preukázaná preverovanými faktúrami deklarovaná účasť spoločnosti DUSS, s.r.o. ako subdodávateľa

na týchto plneniach. Miestnym zisťovaním u odberateľa NOBEL Automotive Slovakia s.r.o. bolo
zistené, že predmetom plnenia žalobcu ako dodávateľa pre označeného odberateľa bola výroba,
dodávka a montáž zariadenia na umývanie rúrok. K okolnostiam prepravy fakturovaného zariadenia
(identifikácia dopravcu, dopravného prostriedku, meno vodiča, dátum prepravy) sa označený odberateľ
nevedel vyjadriť, pretože ju mal zabezpečovať žalobca. Odberateľovi KIA Motors Slovakia žalobca

subdodávateľsky, prostredníctvom spoločnosti DUSS, s.r.o. dodal a inštaloval rôzne zariadenia vo
výrobe, pričom označený odberateľ nedisponoval informáciami o tom, či osoby, ktoré v mene žalobcu
práce vykonávali, mali oprávnenie na výkon týchto činností a či boli zamestnancami žalobcu alebo
jeho subdodávateľa. Aj na prácach dodaných žalobcom jeho odberateľovi Volkswagen Slovakia a.s. sa
mal ako subdodávateľ podieľať DUSS, s.r.o. Práce, ktoré mu boli žalobcom dodané, boli podľa tohto

odberateľa vykonávané priamo na mieste, pričom interná evidencia o konkrétnych časoch vykonania
jednotlivých výkonov neexistuje. K realizácii žalobcom tvrdených prác jeho dodávateľom, spoločnosťou
DUSS, s.r.o. mimo areálu spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s. sa tento odberateľ nevedel vyjadriť a
nemal ani informácie o tom, že by mali byť práce, ktoré mu dodal žalobca, vykonávané subdodávateľsky.
7. Žalovaný v rozhodnutí zaujal stanovisko k podanému odvolaniu žalobcu. V ňom žalobca tvrdil, že

predložil nespochybniteľné a preveriteľné dôkazy, ktorými preukázal vznik jeho práva na uplatnený
odpočet DPH. Namietal nevypočutie svedka M. Z. napriek tomu, že sám správca dane považoval jeho
výsluch za nevyhnutný pre posúdenie jeho práva na odpočet DPH. Tvrdil, že konanie správcu dane bolo
zmätočné a svojvoľné, keď bez 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 5 -

vypočutia M. Z. a na základe nesplnenia absurdnej požiadavky, aby žalobca označil zamestnancov
spoločnosti DUSS, s.r.o., resp. subdodávateľa, ktorí vykonali na preverovaných faktúrach deklarované
služby, dospel k záveru, že spoločnosť DUSS, s.r.o. deklarované služby pre žalobcu nevykonala,
a teda dôkazy v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku hodnotil v jeho neprospech.
Vyjadril tiež nesúhlas s tvrdením správcu dane, že „získal poznatky o možnom porušení daňových

predpisov“.Žalobcavodvolanítiežtvrdil,ževrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipostupovalsodbornou
starostlivosťou v súlade s § 135a Obchodného zákonníka, keď na základe svojich predchádzajúcich
skúseností považoval spoločnosť DUSS, s.r.o. za spoľahlivého obchodného partnera, čo odôvodnil
poukazom na daňovú kontrolu vykonávanú v roku 2015, v rámci ktorej nebolo zistené žiadne jeho
porušenie daňových predpisov v rámci obchodnej činnosti so spoločnosťou DUSS, s.r.o. Tvrdil, že

správca dane vykladal mylne právne predpisy, jeho rozhodnutie je zmätočné, pretože nie je jasné, z
akých skutkových zistení vychádzal a k akým záverom dospel a zároveň v rozpore s jeho stanoviskom
počas daňovej kontroly tvrdil, že žalobca porušil daňové predpisy. Žalovaný k námietke nevykonania
výsluchu svedka L. Z. uviedol, že ho niekoľkokrát predvolal k svedeckej výpovedi, o čom žalovaného
upovedomil, preveroval jeho trvalý aj prechodný pobyt a zistil, že už v čase uskutočnenia preverovaných

zdaniteľných plnení mal I. Z. evidovaný trvalý pobyt ako bezdomovec v M. I. O.. Na opakované
predvolania sa nedostavil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že skutočne fakturované
služby žalobcovi poskytol. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o účasti spoločnosti DUSS, s.r.o. na
sporných zdaniteľných plneniach a ani dôkazy o tom, kde sa M. Z. zdržiava. Zdôraznil, že ani v rámci
zásady objektívnej pravdy, ovládajúcej daňové konanie nemá správca dane absolútnu povinnosť viesť

dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu obsiahnuté v
podanom daňovom priznaní, ale je na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní a akú hodnovernosť a dôkaznú silu z nich vyvodí, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sžf 18/2011. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o dodržaní náležitejstarostlivosti nijako nepreukázal. Nebola vykonávaná žiadna daňová kontrola, v ktorej by porušenie
daňových povinností v súvislosti s obchodovaním so spoločnosťou DUSS, s.r.o. v predchádzajúcom
období bolo zistené. Žalovaný zdôraznil, že dokazovanie viedol v súlade s § 24 daňového poriadku,

dôkazné bremeno na žalobcu nerozširoval a nedostatky jeho dodávateľa DUSS, s.r.o. neboli pripísané
na jeho ujmu. S poukazom na § 19 ods. 2 zákona o DPH uviedol, že daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby a ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet DPH
(§ 49 ods. 2 zákona o DPH). Žalovaný uviedol, že správca dane zobral pri hodnotení skutkového
stavu veci do úvahy skutočný obsah právneho úkonu a iné skutočnosti zistené dokazovaním a dospel

k záveru, že na základe faktúr vystavených dodávateľom DUSS, s.r.o. nebol preukázaný vznik jeho
daňovej povinnosti, pretože dokazovaním nebolo preukázané, že fakturované práce vykonal a dodal
označený dodávateľ, a preto nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočet DPH. Faktúra je doklad,
ktorým žalobca ako platiteľ dane preukazuje svoje právo na odpočet DPH len 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 6 -

v prípade, že došlo k naplneniu materiálnej podstaty veci, t.j. k faktickému dodaniu fakturovaných plnení.

Správca dane hľadal dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu, tj. nevychádzal len z ním predložených
daňových dokladov, avšak reálne uskutočnenie fakturovaných plnení sa preukázať nepodarilo. Účelom
daňovej kontroly nie je preveriť len obsahovú stránku faktúr podľa § 74 Zákona o DPH, ale predovšetkým
preveriť realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach s cieľom posúdiť oprávnenosť
uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca v odvolaní

poukazoval na neplatné ustanovenie neplatného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Žaloba
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu
verejnej správy a uplatnil si právo na náhradu trov konania.

9. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného žalobca namietal z dôvodu, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“)), pretože žalovaný konal v rozpore s právnymi predpismi a zisteným skutkovým stavom.
Tvrdil,žežalovanýpostupovalvrozporesozásadouzákonnostiazásadouvoľnéhohodnoteniadôkazov.
Porušenie zásady zákonnosti tvrdil s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sz doV

1/00 a v ňom vyjadrený princíp právnej istoty, ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm.
a) a § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH. Uviedol, že ak žalovaný vykonanie prác, ktoré sú v preverovaných
faktúrach vymedzené nepopieral, vznikla ich dodaním v zmysle § 19 zákona o DPH daňová povinnosť
a po predložení preverovaných faktúr vznikol žalobcovi v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH nárok na odpočet dane, pretože pre zistenie obsahu a zmyslu právnej normy je podľa

Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 potrebné vychádzať predovšetkým z jej doslovného
znenia. Bez konkretizácie právnej veci zdôraznil, že aj ESD vyslovil právny názor, že zdaniteľnej osobe
nemá byť zamietnuté právo na odpočítanie dane na vstupe len z toho dôvodu, že osoba uvedená na
faktúre sa dopustila nezákonnosti bez preukázania, že sa nezákonnosti dopustila aj zdaniteľná osoba,
alebo bez preukázania jej vedomosti, alebo možnosti vedomosti o daňovom podvode, alebo preto, že sa

zdaniteľná osoba neubezpečila o schopnosti dodávateľa tovar dodať, o splnení jeho povinnosti podať
daňové priznanie, či uhradiť daň alebo preto, že nemá iné dokumenty, než tie, ktoré zo zákona mať
musí. Porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov sa žalovaný mal dopustiť tým, že správca dane
aj žalovaný hodnotili vykonané dôkazy jednostranne v neprospech žalobcu, v dôsledku čoho nebolo
zabezpečené pravdivé zistenie skutkového stavu. Žalobca zdôraznil, že predložil dostatočné dôkazy o

tom, že práce boli vykonané spoločnosťou DUSS, s.r.o., pretože predložil faktúry, objednávky, príjmové
doklady a fotodokumentáciu vybratých prác uskutočnených spoločnosťou DUSS, s.r.o. O vierohodnosti
pôvodufaktúr(t.j.ototožnostidodávateľa)svedčiajehovnútropodnikovéprocesy,t.j.priraditeľnosťfaktúr
k súvisiacim dokumentom. Zároveň 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 7 -

konateľ žalobcu zodpovedal všetky otázky správcu dane s výnimkou označenia konkrétnych
zamestnancov spoločnosti DUSS, s.r.o., prípadne subdodávateľov, ktorí práce deklarované
preverovanými faktúrami vykonali, pretože také informácie mu spoločnosťou DUSS, s.r.o. neboli
poskytnuté, s čím sa podľa žalobcu žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal. Pre nesplnenie tejto
požiadavky správcu dane, ktorú žalobca označil za absurdnú a preto, že sa nepodarilo v

administratívnom konaní vypočuť svedka L.Z. dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým záverom, že
sporné služby nevykonala spoločnosť DUSS, s.r.o. Žalobca tvrdil, že predložil všetky dôkazy, ktoré podľa
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH musí mať. Tým svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 daňového
poriadku splnil a nezapríčinil, že vtedajší konateľ spoločnosti DUSS, s.r.o., M. Z. vierohodnosť pôvodufaktúr nepreukázal, a preto nemôže byť táto skutočnosť vyhodnotená v jeho neprospech. Jeho dôkaznú
povinnosť nemožno vykladať extenzívne (Rozsudok NS SR 6 Sžf/10/2012) a vyžadovať od neho dôkazy,
ktoré nie sú vopred známe a ktoré svojou činnosťou nezabezpečuje. Tvrdil, že pokiaľ nebola materiálna

existencia plnenia uvedeného v preverovaných faktúrach sporná a predložil vopred známe štandardné
dôkazy o skutočnostiach vymedzených v § 51 ods.1 zákona o DPH, potom svoje dôkazné bremeno,
ktoré podľa § 24 daňového poriadku nie je absolútne (Rozsudok NS SR 3 Sžf 1/2011) uniesol. Predložil
úplné, správne a vierohodné faktúry (§ 74 zákona o DPH) tvoriace materiálnu stránku účtovníctva a tiež
materiálnu základňu dokazovania pre daňové účely. Zdôraznil, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné

bremeno a správnosť a vierohodnosť daňových dokladov predložených žalobcom nevyvrátil.
10. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného namietal žalobca aj z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), ktorý bol dôsledkom nevypočutia bývalého konateľa
spoločnosti DUSS, s.r.o. L. Z. s následným spochybnením vierohodnosti preverovaných faktúr, a teda
pričítaním tejto skutočnosti v neprospech žalobcu, hoci jeho vypočutie nemohol predvídať. Tvrdil, že
správca dane aj žalovaný boli nedôslední pri zisťovaní adresy M. Z. na doručovanie písomností, pretože

po jeho prepustení z vyšetrovacej väzby nezaslali príslušnému ústavu na výkon väzby žiadosť o
oznámenie jeho adresy, ktorú uviedol pri prepustení, ani ohľadom uvedeného nedopytovali príslušný
súd v prebiehajúcom trestnom konaní. Okrem uvedeného mohol žalovaný na preukázanie vierohodnosti
pôvodu faktúr zisťovať v Sociálnej poisťovni zamestnancov spoločnosti DUSS, s.r.o., pretože účelom
daňového konania je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutkového stavu a správne určenie výšky

daňovej povinnosti, čo vyplýva z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf/83/2014 a pokiaľ daňové
orgány nezistili skutkový stav veci v náležitom rozsahu, je záver žalovaného, že žalobca nemá nárok na
odpočet DPH s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 198/00 predčasný.
11. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného žalobca namietal aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 5 daňového

poriadku, a to preto, že žalovaný (ani správca dane) sa nezaoberal jeho odvolacími dôvodmi. Tvrdil, že
rozhodnutie žalovaného je nedostatočne argumentačne 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 8 -

podložené. Zdôraznil, že rozhodnutie ktoréhokoľvek štátneho orgánu musí mať elementárnu vnútornú
logiku a jeho závery musia vychádzať z existujúcich skutkových a právnych predpokladov so vzájomnou

kauzalitou. Nemožno sa obmedziť na striktne formálne poukázanie na znenie právnych predpisov bez
vnímania ich skutočného obsahu a zmyslu a bez prihliadania na vzniknutú skutkovú situáciu. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), „ustálenú judikatúru“, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
s tým, že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (I. ÚS 241/07, I. ÚS 402/08, I. ÚS 342/2010). Povinnosť
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a rozhodnutie náležite odôvodniť je súčasťou princípu
riadneho a spravodlivého procesu, čo vyplýva z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru
(rozumej „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“). Žalobca tvrdil, že právne závery
žalovaného ignorujú právne predpisy, skutkový stav veci aj elementárne základy práva a logiky, a preto

rozhodnutie žalovaného disponuje objektívnou aj subjektívnou nesprávnosťou.
12. S podanou správnou žalobou žalobca podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojím Uznesením č. 24S/64/2018-41 zo dňa
4. júla 2018 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 24. júla 2018.

Vyjadrenie žalovaného
13. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe žalovaný trval na vecnej správnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia, žalobu žiadal zamietnuť v súlade s § 190 SSP a žalobcu zaviazať znášaním trov konania
zo svojho.
14. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia základných zásad daňového konania s jeho poukazom

na citácie rozsudkov Najvyššieho súdu SR, Ústavy SR, či rozsudkov ESD, žalovaný uviedol, že
žalobca neuviedol, v čom on alebo správca dane konali v rozpore s namietanými zásadami daňového
konania, prípadne v čom postupovali v rozpore s právnymi predpismi alebo súdnou judikatúrou.
Zdôraznil, že žalobca nešpecifikoval ako postupoval, aby sa vyhol nezákonnému konaniu na strane
deklarovaného odberateľa a že rozhodnutia orgánov verejnej správy neboli založené na tom, že

sa žalobca dopustil, resp. bol súčasťou podvodu ale na tom, že nebolo preukázané dodanie prác
deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou DUSS, s.r.o. Dokazovanie bolo vykonávané v súlade s ust.
§ 24 daňového poriadku, keď správca dane preveroval dodanie prác deklarovaným dodávateľom,
dodanie prác konečným odberateľom, vykonal úkony smerujúce k výsluchuS. Z., vyzval žalobcu napredloženie dôkazov o skutočnom dodaní prác deklarovaným dodávateľom a dôkazné prostriedky volil
podľa druhu otázky, ktorú bolo potrebné objasniť. Z dokladov predložených žalobcom vznikla u správcu
dane pochybnosť o ich vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti, a preto zaobstaral ďalšie dôkazy, ktoré

jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a dospel ku 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 9 -

skutkovým záverom, že žalobca dodanie služieb deklarovaným dodávateľom nepreukázal. Správca
dane mal pre prijaté závery dostatočne zistený skutkový stav, ktorý vyhodnotil v súlade s daňovým
poriadkom, zákonom o DPH a judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ESD. V daňovom konaní neplatí

vyhľadávacia ale prejednávacia zásada, čo znamená, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať
dôkazy v prospech daňového subjektu (žalobcu), pretože ťažisko dôkazného bremena je na žalobcovi.
Zdôraznil, že hoci boli žalobcom predložené dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou DUSS,
s.r.o., na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti spol. DUSS, s.r.o., pretože nebolo
preukázané, že v nich deklarované práce označený dodávateľ vykonal, hoci správca dane žalobcu na
predloženie takých dôkazov vyzval, a preto nemohlo žalobcovi vzniknúť ani právo na odpočet DPH.

Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle zákona o DPH nie je preukázaním
uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pretože podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na
odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy a musia byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
Hoci je pre prijímateľa plnenia faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku
na odpočítanie dane z prijatého plnenia v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, je použiteľná

len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť, čo musí preukázať daňový
subjekt (žalobca), ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje. Zákonné podmienky, po splnení ktorých
vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t.j. v predložení
dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať
vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.

Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol deklarovaný dodávateľ povinný sumu dane
z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú pre odpočet
DPH dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol
žalobca povinný preukázať. Žalobca však nepredložil také dôkazy (napr. súpisy prác, montážne denníky,
preberacie a odovzdávacie protokoly a pod.), ktoré by preukázali skutočné dodanie faktúrovaných prác

deklarovaným dodávateľom a uvedené sa nepreukázalo ani dokazovaním vykonaným správcom dane.
Nebolo preukázané vystavenie faktúry, neboli potvrdené objednávky a ani úhrady v hotovosti, ktoré mali
byť v mene žalobcu vykonávané aj vtedajším konateľom žalobcuM. Z. priamo zástupcom deklarovaného
dodávateľa, ktorých mená si však nepamätal. F. žalobcom predložená fotodokumentácia nepreukázala,
že práce boli skutočne dodané dodávateľom DUSS, s.r.o., pretože z jej obsahu nevyplynuli žiadne údaje

o vykonaných prácach, o mieste ich vykonania, ani o tom, kto ich vykonal. Žalobcom tvrdená skutočnosť,
že v rámci spolupráce so spoločnosťou DUSS, s.r.o. postupoval s náležitou odbornosťou nebola
preukázaná ani samotným žalobcom, a preto zostala len v rovine tvrdenia. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca disponoval zoznamom osôb, ktoré na preverovaných faktúrach deklarované
plnenia pre odberateľov žalobcu reálne vykonávali, pretože ich nahlasoval pre účely umožnenia vstupu

do objektov odberateľov žalobcu. Napriek tomu žalobca uviedol, že osoby, ktoré sa za jeho dodávateľa,
spoločnosť DUSS, s.r.o., mali na realizácii prác zúčastňovať mu neboli známe. Na základe uvedených
skutkových zistení žalovaný uzavrel, že 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 10 -

faktúry, ktoré žalobca v rámci daňovej kontroly predložil síce dokumentovali účtovné prípady, avšak

nepreukázali reálnu stránku veci, a to dodanie fakturovaného zdaniteľného plnenia v nich označeným
dodávateľom, spoločnosťou DUSS, s.r.o. Okrem preverovaných faktúr so všeobecným obsahom, dvoch
objednávok a dokladov o úhrade hotovosti žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukázali
jeho obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom, a preto bolo uskutočnenie zdaniteľných plnení
deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou DUSS, s.r.o. spochybnené. Žalobcovi bolo umožnené, aby

sakzistenýmskutočnostiamvyjadrilaabypredložildôkazypreukazujúcejehotvrdenia.Správcadanesa
zaoberal aj návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka M. Z., vtedajšieho konateľa
spoločnosti DUSS, s.r.o., a teda neúmerne a nad rámec zákona v súlade s Rozsudkom NS SR 1 Sžf
10/2015,3Sžf65/2015neprenášaldôkaznébremenonažalobcu,aninanehoneprenášalzodpovednosť
za nesplnenie povinností deklarovaným dodávateľom. Ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku je

všeobecne definovaný daňový subjekt, ktorý preukazuje rozhodujúce skutkové okolnosti na uplatnenie
odpočtu dane, bez preukázania ktorých nie je možné nárok naň uznať. To znamená, že povinnosť
preukázať deklarované plnenia sa vzťahuje na kontrolovaný daňový subjekt aj ostatné daňové subjekty.
Správca dane postupoval v súlade s týmto ustanovením a dokazovanie vykonal u deklarovanéhododávateľa aj u konečných odberateľov za účelom preukázania reálneho dodania preverovaného
zdaniteľného plnenia. Zdôraznil, že žalobca ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný
počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi

dane, ktorý v rámci daňovej kontroly skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preveruje.
Odpočítanie dane nenastáva ex lege ale je len právom platiteľa dane, t.j. žalobcu, ktoré je spojené s jeho
dôkaznou povinnosťou preukázať, že si nárok na odpočet DPH uplatňuje odôvodnene a za zákonom
stanovených podmienok (Rozsudok NS SR 2 Sžf 4/2009, Nález Ústavného súdu III. ÚS 78/2011 z
23.2.2011 III.ÚS 401/2009 zo 16.12.2009). Nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy,

kým sa bezpochyby nepreukážu tvrdenia daňového subjektu, ním uvádzané v daňovom priznaní. Je
na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vykonaného dokazovania z nich vyvodí a to s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má v priebehu konania k dispozícii. Takto
postupoval aj v prípade predvolávania svedka G. Z., ktorého opakovane predvolal aj prostredníctvom
Policajného zboru. Preveroval jeho trvalý pobyt prostredníctvom údajov Kriminálneho úradu finančnej

správy, snažil sa o jeho vypočutie aj vo vyšetrovacej väzbe a predvolanie na výsluch mu doručoval
prostredníctvom verejnej vyhlášky. Napriek uvedenému sa jeho výsluch nepodarilo zabezpečiť. K
námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že on i správca
dane svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, vysporiadali sa so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami
žalobcu vrátane námietok podaných v odvolaní. Získané dôkazy presvedčivo a správne vyhodnotili,

rozhodnutia v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok týchto rozhodnutí zakladá a
vysporiadali sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré žalobca tvrdil. Tiež po hmotnoprávnej
stránke vysvetlili podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 11 -

z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Zdôraznil, že rozhodnutia obsahujú

všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydané
rozhodnutie, obsahujú právne predpisy porušené žalobcom a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
dôkazov. Pri rozhodovaní boli zobraté do úvahy aj dôkazy, ktoré predložil žalobca, avšak tieto neodrážali
materiálnu stránku obchodu, a preto neboli spôsobilé preukázať oprávnenosť nároku na priznanie
nadmerného odpočtu DPH.

Replika žalobcu
15. Žalobca nevyužil právo podať k vyjadreniu žalovaného k jeho správnej žalobe repliku.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
16. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august

2015. Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa
§ 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v ustanovení § 134 ods. 2 SSP,
kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a preto Krajský súd v Banskej Bystrici ako
správny súd, vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal

rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo
výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej správnej žalobe, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov, pre ktoré by
mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22. mája 2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený
vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 31. mája 2019 (§ 137 ods. 3 SSP).
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,aktakustanoví24S/64/2018-12-tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,
vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k
správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
20. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
21. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo

adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.
(2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že
obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste
uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty
sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu

dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.
(3) Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
22. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

23. Podľa § 45 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 13 -

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti

s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné

doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho

prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
24. Podľa § 46 ods. 5, 8, 9 Daňového poriadku (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti

alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v
nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve
ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej

kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov1), zašle správca dane spolu s 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 14 -

protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa

osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom

a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
25. Podľa § 63 ods. 2, 5 Daňového poriadku (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

26. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú

kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého

rozhodnutie bolo zrušené.
27. Podľa § 74 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak
rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní
ním určenej osobitnej komisie. 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 15 -

(2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú
pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán
nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho
neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,

odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje
za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak
napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a
rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a, b, c Zákona o DPH Predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

"členský štát")
29. Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje
príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej

a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,
1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného
majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za
podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

30. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 16 -

nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
31. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH Dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
32. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
33. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71
35. Podstatným výsledkom skutkového a právneho posúdenia veci žalovaným a správcom dane bol

záver, že žalobca si právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 17 -

spoločnosti DUSS, s.r.o. uplatnil v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH, t.j. neoprávnene, pretože
nepreukázal materiálne naplnenie deklarovaných dodávok podľa jednotlivých dodávateľských faktúr
práve týmto dodávateľom, ktorý bol na preverovaných faktúrach ako dodávateľ označený. Keďže

dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané, nemohla mu dňom dodania tovaru
vzniknúť daňová povinnosť (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), a preto nemohlo žalobcovi ako platiteľovi
dane ani vzniknúť právo na jej odpočítanie (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Vychádzal zo skutkových
zistení, že v rámci správcom dane preverovaných obchodných prípadov v zdaňovacom období
august 2015 žalobca na preukázanie práva na odpočítanie DPH predložil okrem dodávateľských
faktúr dve objednávky, príjmové a výdavkové doklady a fotodokumentáciu, ktorá mala preukazovať

výsledky tvrdených a na preverovaných faktúrach deklarovaných zdaniteľných plnení, avšak na ich
základe a ani preverovaním žalobcom tvrdených skutočností správcom dane nebolo reálne dodanie
plnenia, uvedeného na preverovaných faktúrach označeným dodávateľom, spoločnosťou DUSS, s.r.o.,
preukázané.
36. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci (bod 9 tohto rozsudku)

žalobca namietal v súvislosti s realizovaným výkladom § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods.
1 písm. a) zákona o DPH a dôkazného bremena žalobcu a z nich vyplývajúcich zákonných podmienok
na odpočet DPH a pre nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. O nesprávne právne posúdenie
veci ide vtedy, ak orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na
vec nevzťahuje vôbec alebo sa nevzťahuje v aplikovanom rozsahu alebo síce použil správny právny

predpis, avšak v dôsledku logickej chyby v jeho úsudku ho chybne vyložil, a preto dospel k nesprávnym
právnym záverom. Žalobca tvrdil, že pokiaľ žalovaný (správca dane) uskutočnenie zdaniteľných plnení
uvedených na preverovaných faktúrach nepopieral, vznikla ich dodaním označenému dodávateľovi, t.j.
spoločnosti DUSS, s.r.o. daňová povinnosť (§ 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH), a preto po predložení faktúr
obsahujúcich všetky zákonné náležitosti (čo nebolo sporné) mu vzniklo (žalobcovi) právo na odpočet

DPH, pretože splnil zákonné podmienky upravené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH. Správny súd k uvedenému uvádza, že žalobca sa mýli v tvrdení, že na preukázanie
oprávnenosti nároku na odpočet DPH stačí, ak na zdaniteľné plnenie, ktorého existenciu správca
dane (žalovaný) nepopiera, bola vyhotovená dodávateľská faktúra obsahujúca zákonom stanovené
náležitosti. Preto, aby žalobcovi ako odberateľovi deklarovaného zdaniteľného plnenia vzniklo právo

na odpočet DPH, musí byť nesporne preukázané, že preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté
práve tým dodávateľom, ktorý je na faktúrach ako dodávateľ označený. Vznik práva na odpočet DPH
daňovému subjektu (žalobcovi) nevzniká preto, že daň z pridanej hodnoty bola v účtovných záznamoch
deklarovaným dodávateľom uvedená (prípadne ním aj odvedená do štátneho rozpočtu), ale právo na
odpočet DPH mu vzniká len vtedy, ak deklarované zdaniteľné plnenie je reálne dodané označeným

dodávateľom. To znamená, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje, ak
dodanie deklarovaného zdaniteľného plnenia nebolo sporné, pretože nesporne preukázaná musí byť aj
2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 18 -

tá skutočnosť, že deklarované zdaniteľné plnenie dodal na faktúrach označený dodávateľ. Ak je

táto skutočnosť spochybnená, tak ako v prejednávanej veci, nemôže žalobcovi vzniknúť právo na
odpočet DPH, pretože bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že splnil všetky formálne a materiálne
podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu DPH. V preskúmavanej veci bola spochybnená práve tá
skutočnosť, že na preverovaných faktúrach deklarované plnenie dodal dodávateľ, ktorý bol na faktúrach
ako dodávateľ označený. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré v zmysle

§ 24 ods. 1 daňového poriadku preukazuje ten daňovník, ktorý si nadmerný odpočet DPH uplatňuje (t.j.
žalobca) nespočíva len vo formálnej deklarácii ich splnenia, a to predložením dokladov s predpísaným
obsahom, ale tieto doklady musia mať povahu faktúr. To znamená, že všetky v nich deklarované
skutočnosti musia mať reálny základ a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. Z toho vyplýva,
že ak je v preverovaných faktúrach deklarované, že zdaniteľné plnenie žalobcovi poskytla spoločnosť

DUSS, s.r.o., musí byť táto skutočnosť fakticky preukázaná takými dôkazmi, z ktorých skutočné dodanie
deklarovaných zdaniteľných plnení od DUSS, s.r.o. žalobcovi vyplynie. Zo znenia § 24 daňového
poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a síce, že
predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých predloženie je predpísané zákonomje jeho dôkazné bremeno vyčerpané. Pokiaľ daňovník (žalobca) uplatňuje nadmerný odpočet DPH, musí
mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli reálne splnené a právo na odpočet DPH
mu vzniklo. Žalobca svoje právo na odpočet DPH preukazoval faktúrami, objednávkami, príjmovými

a výdavkovými pokladničnými dokladmi, fotodokumentáciou, sebaprezentáciou spoločnosti DUSS,
s.r.o., ktoré správca dane aj žalovaný v súlade s ich obsahom vyhodnotili tak, že skutočné dodanie
deklarovaného plnenia žalobcovi spoločnosťou DUSS, s.r.o. z nich nevyplynulo. Správny súd sa s týmto
vyhodnotením žalobcom predložených dôkazov stotožnil, pretože zodpovedalo obsahu predložených
dôkazov a zásadám logického uvažovania. Nepodpísané objednávky, faktúry so všeobecným obsahom

bez označenia osobnej, vecnej a časovej súvislosti subdodávok pre odberateľov žalobcu, doklady o
vykonaní hotovostných platieb bez uvedenia konkrétnej osoby, ktorá finančné prostriedky za žalobcu
vyplatila a ktorá ich za spoločnosť DUSS, s.r.o. prevzala ani predložená fotodokumentácia nesvedčia o
materiálnej podstate preverovanými faktúrami deklarovaného plnenia, pretože nepreukazujú, kto, kde,
kedy, pre koho a v akom rozsahu ho vykonal, komu plnenie odovzdal, prípadne kto ho za žalobcu
prevzal. Žiadne iné dôkazy žalobca nepredložil napriek tomu, že v zmysle § 24 ods. 1 písm. a), b),

c) daňového poriadku má dôkaznú povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, a to aj z hľadiska ich
vierohodnosti a správnosti a úplnosti. Je pritom na žalobcovi, ktorý organizuje a riadi svoju podnikateľskú
činnosť, aby si zabezpečil dostatočné a relevantné dôkazy na preukázanie oprávnenosti uplatneného
nadmerného odpočtu DPH. Z uvedeného vyplýva, že správny súd porušenie zásady zákonnosti s

dôsledkom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (správcu dane) pre nesprávne právne posúdenie veci
nezistil. Naopak, správca dane aj žalovaný § 19 ods. 1,2, § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH vyložili v súlade s ich 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 19 -

obsahom, zmyslom a účelom a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR napr. Rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.
zn. III ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky
dôkazného bremena v spojení s ust. §§ 49 a 51 zákona o DPH) vyplýva, že „dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na

odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných
daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Tvrdenie žalobcu, že

podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora mu nemôže byť zamietnuté právo na odpočet DPH z
dôvodu podvodného konania osoby uvedenej na faktúre (DUSS, s.r.o.), ak mu nebolo správcom
dane (žalovaným) preukázané, že sa sám dopustil nezákonného konania, prípadne, že o ňom vedel
alebo musel vedieť nezodpovedalo obsahu rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane. Ich
rozhodnutia neboli založené na zneužití práva, prípadne na podvodnom konaní žalobcu, resp. na jeho

vedomosti o podvodnom konaní v rámci deklarovaných obchodných transakcií ale boli založené na
tom, že žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky
na odpočítanie dane. Žalovaný i správca dane dostatočne zdôvodnili, prečo ním predložené faktúry
samé o sebe (a ani v spojení s ďalšími ním predloženými dokladmi) nestačia na preukázanie toho,
že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníka uvedeného na faktúrach, t.j. od spoločnosti DUSS,

s.r.o. Úvaha o zneužívajúcom, alebo podvodnom konaní navyše prichádza do úvahy len v prípadoch,
keď je uskutočnenie zdaniteľného plnenia v rozsahu deklarovanom na preverovaných faktúrach a
subjektom, ktorý je v nich označený ako dodávateľ, nesporne preukázané, čo v preskúmavanej veci
naplnené nebolo. Uvedené tvrdenie žalobcu pre jeho rozpor s obsahom prvostupňového rozhodnutia
aj rozhodnutia žalovaného nemohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a preto ho správny

súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca sa mýli aj v tvrdení, že bolo dôkaznou povinnosťou správcu
dane (žalovaného) vyvrátiť správnosť a vierohodnosť ním predložených daňových dokladov, o ktorých
tvrdil, že sú úplné, správne a vierohodné, pretože predložené faktúry tvoria materiálnu stránku jeho
účtovníctva a tiež materiálnu základňu dokazovania pre daňové účely. Uvedené tvrdenie bolo v rozpore s
§ 24 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že je to práve daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového priznania
a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca danedokazovanie iba vedie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie. Správca dane je povinný preukázať len skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu, 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 20 -

ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Ako už správny súd vyššie uviedol, primárne má dôkaznú
povinnosť daňovník, t.j. žalobca, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje a ktorý v uvedenej súvislosti
musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutočnosti deklarované v daňovom priznaní, či v ním
predložených dokladoch (účtovné doklady...) majú reálny základ, t.j. sú výsledkom nesporne existujúcej

právnej skutočnosti. Nie je povinnosťou správcu dane (žalovaného) preukazovať, že žalobcom tvrdené
a preukazované skutočnosti nie sú úplné, správne alebo vierohodné, pretože existenciu relevantných
skutočností musí nesporne preukázať žalobca. Ak sú ním tvrdené a preukazované skutočnosti
spochybnené, je to dôvod na nepriznanie nadmerného odpočtu DPH. Za dôvodné nepovažoval správny
súd ani tvrdenie žalobcu, že správca dane (žalovaný) nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie
výlučne v jeho neprospech a pričítal mu na ťarchu skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, t.j. v jeho

neprospechvyložilskutočnosť,ževdeklarovanýchfaktúrachoznačenádodávateľskáspoločnosťDUSS,
s.r.o. je zaniknutá, vymazaná z obchodného registra, a preto správca dane nemohol z jej účtovných
dokladov preveriť oprávnenosť nároku žalobcu na odpočet DPH a tiež nemohol potrebné informácie
získať od bývalého konateľa tejto spoločnosti M. Z., pretože pre jeho nekontaktnosť sa jeho výsluch
nepodarilo zabezpečiť. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a daňového konania vychádzal

predovšetkým z dôkazov, ktoré predložil žalobca a ktorými bol povinný preukázať oprávnenosť svojho
nároku na nadmerný odpočet DPH. Dokazovanie, ktoré vykonával správca dane slúžilo na verifikáciu
žalobcom tvrdených a preukazovaných skutočností. Správca dane preveroval/zisťoval skutočnosti pre
správne určenie dane jednak z dôkazov predložených žalobcom ale aj z ďalších dôkazov, ktoré vykonal
z vlastnej iniciatívy (dožiadania adresované iným správcom dane vo vzťahu k obchodným partnerom

žalobcu a z nich zistené skutočnosti). Skutkový stav, ktorý vykonaným dokazovaním orgány správy
daní zistili, vyhodnotili jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospeli k skutkovému záveru, že
dodanie zdaniteľných plnení uvedených na preverovaných dodávateľských faktúrach od dodávateľa
spoločnosti DUSS, s.r.o. nebolo preukázané, pretože zo žalobcom predložených a ani z ďalších dôkazov
získaných správcom dane nevyplynulo, že ich dodal práve dodávateľ označený na faktúrach. Správca

dane ani žalovaný nepripisoval skutočnosti, za ktoré žalobca nezodpovedá (nekontaktnosť M. Z., zánik
obchodnej spoločnosti DUSS, s.r.o.) žalobcovi, pretože ich rozhodnutia neboli založené na tom, že
spoločnosť DUSS, s.r.o., či jej bývalý konateľ M. Z. nepreukázali splnenie podmienok na nadmerný
odpočet DPH, ale že ich bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal žalobca. Ani tvrdenie žalobcu, že sa
žalovaný (správca dane) v rozhodnutiach nevysporiadali so skutočnosťou, že mu spoločnosťou DUSS,

s.r.o. nebol poskytnutý menný zoznam osôb, ktoré na preverovaných faktúrach deklarované práce
pre žalobcu vykonávali nemohlo obstáť, pretože bolo v rozpore s obsahom rozhodnutia žalovaného
aj prvostupňového rozhodnutia. V rozpore s tvrdením žalobcu žalovaný (aj správca dane) vo svojich
rozhodnutiach uviedli, že žalobca mohol označiť osoby vykonávajúce v mene spoločnosti DUSS, s.r.o.
deklarované plnenia, pretože disponoval zoznamom osôb, ktorý predkladal pre svojich odberateľov

(napr. Volkswagen Slovakia a.s.) za účelom umožnenia ich vstupu do prevádzkových priestorov tohto
odberateľa. Neoznačenie 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 21 -

týchto osôb (logicky muselo ísť o osoby odlišné od vlastných zamestnancov žalobcu) vyhodnotili jednak
jednotlivo, ako je vyššie uvedené, ale aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi

tak, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie na preverovaných faktúrach deklarovaných plnení tým
dodávateľom, ktorý bol na faktúrach uvedený, t.j. spoločnosťou DUSS, s.r.o. Správny súd teda nezistil
žiadne pochybenie žalovaného (správcu dane) v hodnotení tejto skutočnosti z hľadiska zisteného
skutkového stavu veci ani v následnom právnom posúdení veci.
37. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre porušenie

zásady zákonnosti, či zásady voľného hodnotenia dôkazov nezistil, pretože správca dane aj žalovaný
zistili skutkový stav veci dostatočne, zo zistených skutkových zistení vyvodili správne skutkové závery,
ktoré majú oporu v obsahu dôkazov a sú v súlade so zásadami logického myslenia, žalobcovi neboli
kladené za vinu skutočnosti, za ktoré nezodpovedá a zistený skutkový stav veci bol správne právne
posúdený v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami, ktoré boli správcom dane aj žalovaným

vyložené v súlade s ich obsahom, zmyslom a účelom a ktoré boli správne aplikované na zistený skutkový
stav veci. Správny súd preto vyhodnotil túto žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
38. Žalobnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (bod 10 tohto rozsudku) z
dôvodu nevypočutia navrhovaného svedka M. Z. - vtedajšieho konateľa preverovaného dodávateľa- spoločnosti DUSS, s.r.o., či nezisťovania vierohodnosti pôvodu preverovaných faktúr vystavených
týmto dodávateľom prostredníctvom jeho zamestnancov, zisťovaných z údajov Sociálnej poisťovne s
následkom vydania nezákonného rozhodnutia pre predčasne prijatý záver, že žalobca nemá nárok na

uplatnený odpočet DPH, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Rozhodnutie orgánu verejnej správy
je výsledkom príslušného administratívneho konania a musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného
dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Nedostatky v skutkových zisteniach môžu
byť dôsledkom nevykonania navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností
alebo nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz

možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností, rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňovej kontrole, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovým subjektom a doklady k nim. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané,
že vo vzťahu k preverovaným obchodným transakciám žalobcu so spoločnosťou DUSS, s.r.o. správca

dane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov, že si v kontrolovanom zdaňovacom období oprávnene
uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty na základe preverovaných faktúr vystavených spoločnosťou
DUSS, s.r.o. a na vyjadrenie podložené nespochybniteľnými dôkazmi, na základe čoho boli faktúry po
obsahovej stránke vystavené a 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 22 -

že nimi deklarované služby boli reálne dodané označeným dodávateľom, spoločnosťou DUSS, s.r.o.,
ako bol uzatvorený obchod, ako bola stanovená jeho cena, spôsob úhrady dodaných plnení. Žalovaný
predložil objednávku č. OBV1500001 zo dňa 1. januára 2015 na výrobu pracovného stola, pomocné
práce pri zváraní, rezaní, manipulácii s káblami a mechanickými časťami a objednávku č. OBV1500004
zo dňa 6. februára 2015, ktorá zahŕňala už vykonané práce, práce podľa potreby a zadania so

stanovením ceny dohodou podľa aktuálnej náročnosti a potreby. Ani jedna z predložených objednávok
nebola podpísaná objednávateľom, t.j. spoločnosťou Sponge s.r.o. a ani jej prijímateľom, označeným
dodávateľom DUSS, s.r.o. Ďalej predložil fotografiu pracovného stola, ktorú označil za dôkaz vykonania
prvejobjednávkyspoločnosťouDUSS,s.r.o.,fotografickúatextovúprezentáciuspoločnostiDUSS,s.r.o.,
fotodokumentáciu rôznych technických zariadení, či pracovných činností bez akéhokoľvek konkrétneho

tvrdenia, k akému fakturovanému plneniu sa vzťahujú a bez možnosti ich preverenia, pretože z nej
nevyplynuli žiadne informácie o tom kto, kde, kedy, pre koho, aké konkrétne činnosti a v akom rozsahu
vykonal. Predložil tiež výdavkové pokladničné doklady k 35 preverovaným faktúram zo dňa 28. augusta
2015 a 7. septembra 2015 vyhotovené a schválené Y. N., externou pracovníčkou žalobcu, bez uvedenia
osoby, ktorej bola konkrétna finančná čiastka vydaná a príjmové pokladničné doklady zo dňa 31. augusta

2015 s pečiatkou spoločnosti DUSS, s.r.o. na strane príjemcu a podpisom neidentifikovanej osoby.
Dátumy vydania týchto dokladov sa nezhodovali. Z vyjadrenia konateľa žalobcu W. Z. vyplynulo, že
v konkrétnom zdaňovacom období bola prevažujúcou obchodnou činnosťou žalobcu „automatizácia
výrobných procesov“. Mimo sídla spoločnosti využíval aj kancelárske a skladové priestory na adrese
PRIEMYSELNÁ ZÓNA SUČANY. Zamestnával zamestnancov na trvalý pracovný pomer, vlastnil hmotný

investičný majetok a to: softwér, kotol, televízor a 7 motorových vozidiel. Obchodnú spoluprácu so
spoločnosťou DUSS, s.r.o. začal na základe jej odprezentovania sa a po úspešne zrealizovanej prvej
„skúšobnej“ objednávke na výrobu pracovného stola... s následnou tzv. „otvorenou objednávkou“,
ktorá mala pokryť všetky ďalšie plnenia podľa potreby žalobcu s individuálne určovanou cenou.
Platby boli realizované v hotovosti konateľom žalobcu alebo jeho zamestnancami do rúk konateľa

spoločnosti DUSS, s.r.o. alebo jeho zamestnancov, ktorých identifikácia z vyjadrenia konateľa žalobcu
ani z predložených dokladov nevyplynula. Správca dane žalobcu oboznámil, že má pochybnosti
o úplnosti, pravdivosti a vierohodnosti predložených dokladov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a
vyzval ho na predloženie takých dokladov, ktoré preukážu existenciu skutočného plnenia vykonaného
spoločnosťou DUSS, s.r.o., ktoré bolo preverovanými faktúrami deklarované (§ 45 ods. 2 písm. e)

Daňového poriadku). Žalobca žiadne iné dôkazy nepredložil. Požiadal o vykonanie výsluchu X.Z.,
konateľa spoločnosti DUSS, s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Správca dane reálnosť
uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení preveroval v súlade so základnými zásadami správy
daní aj u konečných odberateľov. Tí dodanie žalobcom fakturovaných plnení, na ktorých sa mala
subdodávateľsky podieľať aj spoločnosť DUSS, s.r.o. (v rozsahu podľa preverovaných dodávateľských

faktúr vystavených spol. DUSS, s.r.o.), potvrdili vo vyjadreniach aj predloženými listinnými 2 4 S / 6 4 /
2 0 1 8 - 23 -dôkazmi. Správca dane na základe zisteného skutkového stavu veci uznal, že plnenia obsiahnuté
v preverovaných dodávateľských faktúrach od spoločnosti DUSS, s.r.o. boli konečným odberateľom
(odberateľom žalobcu) dodané, spochybnil však skutočnosť, že tieto plnenia boli reálne poskytnuté

označeným dodávateľom, t.j. spoločnosťou DUSS, s.r.o. Správca dane za účelom preverenia/
preukázania existencie faktického plnenia, deklarovaného v preverovaných faktúrach požiadal
príslušného správcu dane o vypočutie M. Z., konateľa spoločnosti DUSS, s.r.o. v čase od 13. júna 2014
do 10. novembra 2016 s tým, aby predložil aj dokumentáciu, týkajúcu sa preverovaných obchodných
prípadov, keďže spoločnosť DUSS, s.r.o. zanikla dňa 29. decembra 2015 a dňom 10. novembra 2016

bola ex offo z obchodného registra vymazaná. M. Z. sa na predvolanie nedostavil, a teda nepredložil
žiadne doklady týkajúce sa obchodnej činnosti spoločnosti so žalobcom, s tým, že adresát je neznámy a
ďalším šetrením správcu dane bolo zistené, že M. Z. má od roku 2010 hlásený trvalý pobyt bezdomovca
v M. I. O.. Prechodne sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe. Správca dane mienil vykonať jeho výsluch
vo výkone väzby, avšak pokým žalobca dostal od konajúceho trestného súdu zamietavé stanovisko
k jeho žiadosti o vydanie súhlasu s jeho účasťou pri výsluchu M. Z., bol M. Z. z väzby prepustený.

Jeho výsluch na slobode sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť, pretože sa zdržiava na neznámom
mieste a predvolanie na výsluch, ktorý mu bol v súlade s § 35 ods. 1, 2 daňového poriadku doručovaný
verejnou vyhláškou neprevzal. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ani v
podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nepredložil ani neoznačil žiadne ďalšie dôkazy
na preukázanie reálnosti dodania plnenia deklarovaného na preverovaných faktúrach od spoločnosti

DUSS, s.r.o. Správca dane aj žalovaný nevykonanie žalobcom navrhnutého výsluchu svedka M. Z.
v súlade s preukázanými zisteniami odôvodnili tým, že napriek vykonaným šetreniam sa jeho pobyt
nepodarilo zistiť a predvolanie na výsluch neprevzal ani pri jeho doručovaní verejnou vyhláškou a
tvrdením, že z § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že povinnosť preukazovať skutočnosti uvedené
v § 24 ods. 1 písm. a), b), c) má daňový subjekt, t.j. žalobca. Správca dane ním tvrdené a preukazované

skutočnosti iba preveruje za účelom správneho určenia a vyrubenia dane v zmysle základných zásad
správy daní upravených v § 3 daňového poriadku. Správca daní nie je povinný vyzývať daňovníka alebo
mu označovať dôkazy, ktoré má predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom,
ale tieto doklady musia byť vystavené na reálnom základe a ako právna skutočnosť musia byť aj

preukázané. Správca dane v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku dokazovanie vedie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Žalobca v priebehu administratívneho konania ani v podanej správnej
žalobenekonkretizoval,akéskutočnostibymaliznavrhovanejsvedeckejvýpovedeM.Z.vyplynúť,akým
spôsobom by mali ovplyvniť skutkový stav veci zistený z iných dôkazov, a teda, aký vplyv na zákonnosť

rozhodnutia žalovaného malo mať nevykonanie tohto dôkazu. Bez uvedenej argumentácie vyhodnotil
správny súd túto žalobnú námietku ako nekonkrétnu, a preto 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 24 -

nepreskúmateľnú z hľadiska jej možného vplyvu na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Samotná
skutočnosť, že jeden z možných dôkazov na preukázanie/preverenie žalobcom deklarovaných

skutočností obsiahnutých v preverovaných faktúrach, a to výsluch svedka, ktorý nebol vykonaný z
objektívnych dôvodov napriek adekvátnemu a podľa správneho súdu dostatočnému konaniu správcu
dane za účelom jeho vykonania a bez toho, aby žalobca vôbec označil, v čom by tento výsluch prispel
k zisteniu/zmene skutkového stavu veci nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nespôsobuje. Správca
dane vykonal relevantné a dostatočné dokazovanie za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností pre

správne určenie dane, keď pre svoje skutkové a právne závery zohľadnil výsledky miestnych zisťovaní
realizovaných dožiadanými správcami dane u odberateľov žalobcu, opakovane žalobcu vypočul a
dopytoval ho na objasnenie rozhodujúcich skutočností, oboznámil sa s dôkazmi predloženými žalobcom
a ďalšími daňovými subjektami (odberateľmi žalobcu), aby preveril (objasnil, zistil) pravdivosť, úplnosť a
vierohodnosť žalobcom deklarovaných skutočností pre účely odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správny

súd pre úplnosť dodáva, že výpoveď (bývalého) konateľa obchodnej spoločnosti sama o sebe nie je
objektívne spôsobilá zvrátiť doposiaľ zistený skutkový stav veci a vykonanie žiadnych iných dôkazov,
ktoré by správcom dane zistený skutkový stav veci menili žalobca nežiadal vykonať, a ani ich neoznačil.
Vo vzťahu k žalobcom namietanému nezisťovaniu aktuálneho pobytu (bydliska) M. Z. po prepustení z
vyšetrovacej väzby správny súd uvádza, že takýto návrh žalobca v priebehu administratívneho konania

ani v podanom odvolaní nepredostrel, a preto nevyužitie tohto postupu správcom dane za okolností,
že vykonal iné relevantné úkony pre zistenie pobytu M. Z. a zabezpečenie jeho výsluchu nie je možné
správcovi dane (žalovanému) úspešne vytýkať, pretože nedošlo k porušeniu, resp. nerešpektovaniu
žiadnych zákonných práv žalobcu upravujúcich daňové konanie. Rozhodnutie žalovaného preto nemôžebyť v dôsledku uvedeného nezákonné. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal zisťovať zamestnancov
spoločnosti DUSS, s.r.o. z údajov Sociálnej poisťovne, aby preveril vierohodnosť pôvodu faktúr správny
súd uvádza, že žalobca ani vykonanie tohto dôkazu v priebehu administratívneho konania nenavrhol,

a ani ho ako dôkaz neoznačil, hoci ho správca dane opakovane vyzýval na predloženie (označenie)
dôkazov na preukázanie materiálneho uskutočnenia v preverovaných faktúrach deklarovaného plnenia
v nich označeným dodávateľom, spoločnosťou DUSS, s.r.o. To znamená, že jeho nevykonaním nebol
u správcu dane (žalovaného) zistený nezákonný postup, a preto uvedená skutočnosť nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného nespôsobuje. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (správcu

dane) je v zmysle § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku rozhodujúci skutkový stav existujúci
v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Navyše zo skutočnosti, že správca dane v
administratívnom konaní nezisťoval zamestnancov dodávateľa DUSS, s.r.o., ktorí mali podľa tvrdenia
žalobcu preukázať vierohodnosť pôvodu faktúr, by nebolo možné bez ohľadu na vyššie uvedené
skutkové zistenia dospieť k záveru, že skutkový stav veci nebol zistený dostatočne, keď žalobca
ani netvrdil, aké konkrétne skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym obchodným transakciám a

ktorými konkrétnymi zamestnancami dodávateľa (DUSS, s.r.o.) mali byť (a neboli) preukázané, hoci z
vykonaného 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 25 -

dokazovania vyplynulo, že žalobca predkladal svojim obchodným partnerom - odberateľom (napr.
Volkswagen Slovakia, a.s.) zoznam osôb, podieľajúcich sa na realizácii preverovaných zdaniteľných

plnení (za účelom ich vstupu na pracoviská odberateľov), čo znamená, že mohol v administratívnom
označiťkonkrétnychzamestnancovspoločnostiDUSS,s.r.o.(t.j.inéosobynežvlastnýchzamestnancov)
aj konkrétne zdaniteľné plnenia, na realizácii ktorých sa mali podieľať (čo neurobil) a pokiaľ by
napriek jeho návrhu nebol tento dôkaz v administratívnom konaní vykonaný, mohol by tým odôvodniť
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj správcu dane) pre nesprávne/nedostatočne zistený skutkový

stav. Bez splnenia uvedených procesných a vecných predpokladov nebolo možné žalobnej námietke
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vyhovieť.
39. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného (bod 11 tohto rozsudku) rovnako
neboladôvodná.Žalobcapredovšetkýmtútonámietkuvžalobenekonkretizoval.Lenvšeobecneuviedol,
žesažalovanýnezaoberaljehoodvolacímidôvodmi,žejehorozhodnutiejenedostatočneargumentačne

podložené, trpí subjektívnou aj objektívnou nesprávnosťou, pretože ignoruje právne predpisy, skutkový
stav aj elementárne základy práva a logiky. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na ust. § 134
SSP, z ktorého vyplýva, že správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať,
ani konkretizovať, pretože je viazaný rozsahom žaloby a dôvodmi nezákonnosti, ktoré v nej boli
uplatnené. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Sžf 1/2009, v ktorom sa tento súd zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho
rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno
podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku
nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne

rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto
je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti
rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov,
vyplývajúcichzrozhodujúcichskutkovýchokolností,akoajichnejednoznačnosť“...„nedostatokdôvodov
znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti,

ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov je založené na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie
dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v
konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je
zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí.

Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti.
V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, pretože obsahuje skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas daňovej kontroly, resp.
daňového konania dospel. Obsahuje tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 26 -

vykonaných dôkazov, pretože obsahuje vyhodnotenie zistených skutočností a to jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, keď uvádza, čo bolo, resp. nebolo vykonanými dôkazmi preukázané.
Obsahuje aj použitú úvahu pri aplikácii právnych predpisov, ktoré okrem ich citácie aj vyložil v súlade
s ich obsahom, zmyslom a účelom a tiež zdôvodnil ich aplikovateľnosť na zistený skutkový stav veci.V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu tak, ako to bolo zhrnuté v bode 7 tohto rozsudku podľa obsahu rozhodnutia žalovaného (najmä
na str. 12 a nasl. rozhodnutia žalovaného). Skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného

nesúhlasí, sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti
alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že
žalobca svoje odvolacie dôvody formuloval značne všeobecne, keď poukazoval na znenie zákonných
ustanovení a konkrétne formulácie textu rozhodnutia správcu dane so záverom, že správca dane
sa neriadil skutkovým stavom a mylne vykladal právne predpisy bez toho, aby uviedol, v čom bola

konkrétna skutková, či právna argumentácia správcu dane nesprávna, v čom konkrétne sa odchýlil od
preukázaného skutkového stavu, či v čom bol jeho úsudok nelogický, či rozporný s platnou právnou
úpravou. Takto formulovaným odvolaním de facto predostrel vlastné hodnotenie skutkového stavu
veci a vlastný výklad právnych predpisov. Obsahom odvolacích námietok bol determinovaný aj obsah
rozhodnutia žalovaného z hľadiska vysporiadania sa žalovaného s nimi.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je z dôvodov uvedených v
žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu
trov konania len taký účastník, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní

nebol úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná

kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. 2 4 S / 6 4 / 2 0 1 8 - 27 -

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.