Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119203746
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119203746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Y. P., O..

XX.X.XXXX, V. Š. XXX, XXX XX Š., zast.: Advokátska kancelária Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom
Karpatská 804/10, 089 01 Svidník proti žalovanému: SMSCREDITS s.r.o., IČO: 44769911, so sídlom
Dlhá 95C, 010 09 Žilina, žaloba o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350,-- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 21.02.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 350 €.
2. V návrhu na začatie konania žalobca uviedol:
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/134/2017, o- zaplatenie 350,-- Eur
a prísl., som bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní som bol úspešný, keď

Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 11Csp/134/2017-68, z 11.04.2018, zamietol žalobu žalobcu.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2018.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol:
23. Aj na tento právny vzťah ako vzťah medzi spotrebiteľom a tzv. iným veriteľom sa teda aplikuje § 9
ods. 1,2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.
29. V tomto prípade však súd zastáva názor, že v predmetnej zmluve chýbajú jej obligatórne náležitosti
predstavujúce termín konečnej splatnosti úveru a uvedenie predpokladom použitých pre výpočet RPMN.

30. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, tento musí byť určený dátumovo a nemožno ho
nahrádzať nejakým matematickým výpočtom, teda v danom prípade 15 dní od poskytnutia pôžičky,
najmä vzhľadom na to, že mohlo by byť problematické počítanie začiatku plynutia spomínanej 15 dňovej
lehoty, či sa bude počítať odo dňa, kedy veriteľ odpíše poskytnutú sumu pôžičky zo svojho účtu, alebo
kedy táto sa pripíše na účet dlžníka, navyše dlžník nemusí získať hneď vedomosť o tom, kedy sa mu
pôžička pripíše na jeho účet. Zákon jasne považuje za povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nie len uvedenie doby trvania zmluvy, ale aj uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Taktiež

pokiaľ ide o údaj o výške RPMN v zmysle zákona nepostačuje len jeho číselné percentuálne vyjadrenie,
ale musia byť v zmluve uvedené aj predpoklady, z ktorých žalobca, resp. veriteľ, pri výpočte RPMN
vychádzal.32. Súd poukazuje aj na ďalší dôvod nepriznania nároku žalobcu na tzv. odplatu. Tá predstavuje 42,30
Eur na 15 dní, čo je 16,62% z istiny úveru. Pri prepočte percentuálnej sadzby na jeden rok, čo je bežné
pri úrokovej sadzbe, by táto predstavovala až 294% p.a. (42,30/15=2,82 Eur x 365 dní = 1.029,3/3,5 -

co je 1% z úveru 350 Eur). Dohoda o odplate za požičanie finančných prostriedkov musí byť v súlade
s dobrými mravmi, inak je dohoda absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto
prípade dojednaná výška odplaty neprimerane prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú nie len bankami,
čo je zjavné aj porovnaním výšky RPMN. V prípade tejto zmluvy RPMN bola až vo výške 1.505,92 %
k priemernej hodnote RPMN 92,80%.

34. Na výzvu súdu o preukázanie splnenia tejto povinnosti reagoval tak, že v čase uzavretia zmluvy
nemal takúto povinnosť a napriek tomu dobrovoľne zisťoval u zamestnávateľa žalovaného výšku jeho
príjmu a či nemá zrážky alebo exekúcie. K tomuto vyjadreniu súd uvádza, že je neopodstatnené,
nakoľko § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. jasne zadefinoval túto povinnosť žalobcu. Navyše nestačí
len tvrdenie žalobcu o tom, že telefonicky zisťoval niektoré údaje o žalovanom, pretože toto tvrdenie
musí žalobca aj preukázať. Napokon v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona ani nestačí zisťovať len

príjem dlžníka, pripadne jeho zrážky, ale je potrebné zistiť aj rodinný stav, počet vyživovaných osôb
a výdavky. Je nepochybné, že žalobca si túto svoju povinnosť riadne nesplnil a aj z toho dôvodu je
potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov. To, že žalobca vôbec nezisťoval
bonitu žalovaného napokon vyplynulo aj z jeho výpovedi, keď uviedol, že veriteľ nezisťoval u neho ani
jeho príjem.

52. Spomínaná zmluvná podmienka nepochybne nebola individuálne dojednaná a nie je ani vylúčená zo
súdneho prieskumu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tejto podmienky ak dlžník zaplatí
len sumu vo výške odplaty, predlžuje sa splatnosť pôžičky o tú istú lehotu a o tú istú odplatu najdlhšie na
3 mesiace. Za tieto 3 mesiace by sa mohlo stať, že dlžník musí zaplatiť na odplate 253,8 Eur za pôžičku
350 Eur, ktorú by musel splatiť do spomínaných 3 mesiacov. Na odplate by tak zaplatil viac ako 72% z

istiny pôžičky. Takéto zmluvne dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaného.“
Ako spotrebiteľ si uplatňujem satisfakciu za porušenie mojich spotrebiteľských práv. Svoje práva som
musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Keďže som spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil

porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné
zadosťučinenie požadujem vo výške 350,-- Eur, čo predstavuje sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na môj
úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:

V prvom rade si v predmetnej právnej veci dovoľujeme súdu uviesť, že s podanou žalobou v celom
rozsahu nesúhlasíme, považujeme ju za nedôvodnú a z tohto dôvodu žiadame súd, aby rozhodol tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a
trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23.04.2014 uzatvorená Zmluva č. XXXXXX/XX.XX.XXXX

(ďalej len ako „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Zmluvné podmienky spoločnosti
SMSCREDITS s.r.o. (predtým River Euro, s.r.o.) pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané
prostredníctvom internetu a textových správ SMS zo dňa 31.03.2012 (ďalej len ako „zmluvné
podmienky“). Na základe tejto Zmluvy si žalobca zobral pôžičku v sume 350 € na 15 dní s poplatkom za
poskytnutie v sume 42,30 € a splatnosťou do 07.05.2014. V súlade s čl. 6 Zmluvných podmienok bola

splatnosť pohľadávky žalobcu predĺžená a nastala tak dňa 6.6.2014. Žalovaný sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 01.06.2017 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 350,-
EUR spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom (žalobcom)
Zmluvu o pôžičke či. XXXXXX/XX.XX.XXXX zo dňa 23.04.2014 na sumu 350,- EUR, pričom dlžník mal
splatiť poskytnutú pôžičku v dohodnutej lehote splatnosti 15 dní. Splatnosť pôžičky si žalovaný predĺžil

úhradami dňa 15.05.2014, a to úhradou vo výške 111,15 EUR a dňa 22.05.2014 úhradou vo výške 42,30
EUR. Lehota splatnosti pôžičky bola v zmysle zmluvných podmienok predĺžená do 06.06.2014. Dlžník si
svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť nesplnil, preto veriteľ pristúpil k využitiu inštitútu Dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola platne uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi. Zamestnávateľ dlžníka
bol požiadaný dňa 17.05.2015 na vykonanie zrážok zo mzdy dlžníka. Celkovo boli zo mzdy dlžníka

zrazené tri zrážky v sume 30,- EUR, a to dňa 15.06.2017, dňa 17.07.2017 a dňa 17.08.2017. Spolu boli
vykonané zrážky zo mzdy vo výške 90,- EUR. Dňa 20.12.2017 zaslal veriteľ zamestnávateľovi dlžníka
Žiadosťozastaveniezrážokzomzdy,nakoľkobolovočidlžníkovivedenýchniekoľkoexekučnýchkonaní,
ktorých úhrady mali prednosť pred úhradou pohľadávky veriteľa. Dňa 18.01.2018 prostredníctvomsvojho právneho zástupcu žalovaný zaslal vyjadrenie a späťvzatie v časti 90,- EUR, nakoľko sa jednalo
o vykonané zrážky zo mzdy a v tejto časti by úhrada predstavovala bezdôvodné obohatenie na
strane veriteľa. Dlžník v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania pre uplynutie všeobecnej

trojročnej premlčacej doby, nakoľko mal za to, že konečná splatnosť pôžičky nastala 08.05.2014 a nemá
vedomosť, že by bola predĺžená. Veriteľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní sp. zn.
11Csp/134/2017 zdokladoval súdu prijaté úhrady, ktoré predĺžili lehotu splatnosti pôžičky. Na úvod je
potrebné uviesť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom
bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom kuriérskej spoločnosti, ktorá za žalovaného doručila dve

vyhotovenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov žalobcovi spolu s ďalšími dokumentmi ku
vzniku rámcového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tým, že žalobca podpísal tieto dokumenty
doručené kuriérom, vyslovil tým súhlas so Zmluvnými podmienkami. Pri registrácii žalobca podpísal aj
samostatný dokument Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhotovuje
ako samostatný dokument z dôvodu, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť, či ju uzavrie alebo nie.
Uzatvorenie samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nebolo podmienkou pre registráciu

žalobcu ako klienta žalovaného, ani pre vznik ďalších právnych vzťahov medzi nimi. Predmetom tejto
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bolo zabezpečenie zmluvných vzťahov zo zmlúv o
pôžičkách, ktoré vznikajú medzi žalobcom a žalovaným. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy sa k
dnešnému dňu nevykonávajú žiadne zrážky zo mzdy žalobcu pre žalovaného. Žalovaný ani v budúcnosti
nebude na základe uvedenej Dohody zrážky pre svoju pohľadávku zo Zmluvy č. XXXXXX/XX.XX.XXXX

ďalej vykonávať. Svoju pohľadávku vyplývajúcu z uvedenej zmluvy si žalovaný uplatnil v súdnom konaní
a nakoľko žalobca svoj dlh nevysporiadal ani v lehote takmer 3 rokov od doby splatnosti, bol žalovaný
nútený vymáhať pohľadávku v súdnom konaní. Mimosúdne prostriedky bolo potrebné nahradiť súdnymi
a pohľadávku vymáhať iným spôsobom. Keďže si však žalobca ani v lehote 3 rokov dobrovoľne nesplnil
svojupovinnosťuhradiťpohľadávkuvyplývajúcuzoZmluvyč.XXXXXX/XX.XX.XXXX,hocijumaluhradiť

do 6.6.2014, táto sa neuhradila ani prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy, bol žalovaný nútený
uplatniť si svoju pohľadávku na súde v premlčacej lehote. Žaloba bola podaná dňa 1.6.2017, teda
pred uplynutím premlčacej doby. Máme za to, že k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa nedošlo,
pretože poškodený na svojich právach je žalovaný ako veriteľ. V zmluvnom vzťahu zodpovedá každému
právu nejaká povinnosť, a v tomto zmluvnom vzťahu mal žalobca povinnosť vrátiť v predĺženej lehote

splatnosti finančné prostriedky, ktoré mu poskytol žalovaný, ktorý mal na ich vyplatenie nárok, resp.
právo. Nestotožňujeme s názormi a argumentáciou žalobcu, uvedenou v podanej žalobe. Nemôžeme sa
stotožniť s úvahou žalobcu, že zamietnutím žaloby došlo k porušeniu jeho spotrebiteľských práv, ktoré
muselbrániťvpôvodnomkonaní.Jepravdoužedelegebolvkonaníbolprocesneúspešný,avšakmáme
zato,žedošlokporušenieprávveriteľa,ktorémusúdžalobuzamietolaniekporušenieprávspotrebiteľa.

Máme za to, že nie sú naplnené hmotnoprávne predpoklady na uplatnenie žaloby na primerané finančné
zadosťučinenie. Úvaha súdu o uplynutí premlčacej lehoty je nesprávna, a teda aj zamietnutie žaloby
nepovažujeme za správne. V žalobe uvádza, že suma 350,- EUR predstavuje sumu o ktorú sa chcel
žalovanýbezdôvodneobohatiť.Žalobcasaodvolávanarozhodnutiesúdu,ktorépodľanásniejesprávne
a v súlade s právnym poriadkom, keďže súd nesprávne vyhodnotil plynutie premlčacej lehoty. Žaloba

bola podaná riadne a včas, pred uplynutím lehoty splatnosti, a teda žalovaný mal na uhradenie sumy
350,- EUR, resp. sumy 260,- EUR po čiastočnom späťvzatí žaloby, nárok na vyplatenie. Táto procesná
chyba súdu nie je podľa nás podkladom a dôvodom, prečo by mali byť porušené práva spotrebiteľa.
Máme za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ktoré jeho práva boli porušené
a akým spôsobom Popierame výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorá je nedôvodná

a neopodstatnená a spôsob jej vyčíslenia zo strany žalobcu považujeme za nezákonný, neurčitý a
nedôvodný. Nárok žalobcu čo do výšky finančného zadosťučinenia nepovažujeme za dôvodný, ale
iba ako spôsob ako prísť k finančnému obohateniu. Máme za to, že poškodenou stranou v tomto
zmluvnom vzťahu bol práve žalovaný, nakoľko žalobca nesplnil svoju právnu povinnosť uhradiť svoj
dlh. Žalobca žiada od žalovaného uhradiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350,- EUR.

Na jednej strane žalobca popiera nárok žalovaného, ale na strane druhej výslednú hodnotu považuje
za sumu, z ktorej vychádza finančné zadosťučinenie znížené o sumu istiny z uzatvorenej pôžičky.
Máme za to, že ak by aj súd rozhodol o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné dôkladne sa
zaoberaťjehovyčíslenímavýškouprípadnéhonároku.Takétoposúdeniebymalvykonaťsúdnazáklade
všetkých okolností prípadu, ktoré je treba zobrať do úvahy a jednotlivo a vzájomne posúdiť a vyhodnotiť,

to ako tých v prospech spotrebiteľa, tak aj tých v prospech veriteľa. Jedine tak je možné dosiahnuť
primerané a spravodlivé rozhodnutie. Výšku žalobcom uplatneného nároku okrem iného považujeme za
neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že právna úprava chráni spotrebiteľa z dôvodu
jeho neznalosti práva a z toho dôvodu požíva zvýšenú ochranu, avšak právna ochrana spotrebiteľanemá byť neúmerne v neprospech dodávateľa, resp. veriteľa. Žalovaný rešpektuje spotrebiteľa, a to aj
jeho práva a postavenie pričom nikdy nebolo jeho zámerom akokoľvek spotrebiteľov - svojich klientov
poškodzovať na ich právach. Klienti žalovaného boli vždy vopred presne informovaný o podmienkach

zmluvného vzťahu z titulu zmluvy o pôžičke. Taktiež mali možnosť sa so všetkými dokumentmi, ktoré
podpisovali vopred oboznámiť a ich podpísanie odmietnuť - to platí aj pre Dohodu o zrážkach zo mzdy.
Ak však spotrebiteľ koná povrchne a obsah ním podpísaných dokumentov dôkladne nepreštuduje, hoci
ho veriteľ opakovane na to v procese uzatvorenia zmluvy upozorní, nemôže sa potom domáhať
„porušenia“ svojich práv v tom zmysle, že nevedel čo podpisoval, ako sa snaží v tomto smere tvrdiť

žalobca. Žalovaný koná vo vzťahu k spotrebiteľom transparentne a niekoľkokrát ich upozorňuje na
podmienky zmluvného vzťahu - poskytnutia a vrátenia pôžičky. Opätovne si dovoľujeme uviesť, že k
žiadnej škode ani ujme na strane žalobcu nedošlo ani nehrozil jej vznik. Poškodenou stranou v tomto
zmluvnom vzťahu bol práve veriteľ - žalovaný, ktorý sa musí svojich práv domáhať cestou súdu. Veriteľ,
resp. žalovaný vyzýval žalobcu na dodatočné zaplatenie, na čo žalobca nereagoval. Z objasnených
okolností je zrejmé, že úmyslom žalovaného nebolo poškodenie alebo ukrátenie žalobcu, ale len

zabezpečeniesvojichpráv,tedaprávonavráteniefinančnýchprostriedkov,ktorébolipredmetomZmluvy
o pôžičke. V zmysle ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona o ochrane spotrebiteľa ,,Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Premlčanie práva neznamená zánik

práva, ale len zánik jeho vymáhateľnosti. Dochádza k zániku nároku, právo sa stáva nevynútiteľným.
Na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, vyžaduje sa námietka premlčania zo strany povinnej
osoby. Ako bolo uvedené vyššie voči žalobcovi má žalovaný vedenú pohľadávku, ktorú žalobca
neuhradil, napriek svojmu záväzku plynúcemu zo Zmluvy o pôžičke v lehote jej splatnosti. Ke??že so
žalobcom mal žalovaný uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy, využil tento zabezpečovací prostriedok,

ako najmenej zasahujúci do záujmov žalobcu. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam si však svoju
pohľadávku žalovaný uplatnil na príslušnom súde riadne a včas v premlčacej lehote. Žalovaný v 1.
rade podal žalobu včas, keďže ju podal pred uplynutím premlčacej doby, a preto tvrdenie žalobcu,
že si uplatňuje pohľadávku premlčanú nie je dôvodné. K uvedenému uvádzame, že dňa 17.5.2017
bola žalobcovi zaslaná Žiadosť o zrážky zo dňa 17.5.2017 a na základe dohody s klientom nám

začali vykonávať splátky po 30,- € mesačne, ktorých výška nijako neprevyšovala zákonom prípustnú
výšku zrážok zo mzdy. Žalobca po zaslaní tejto Žiadosti nijako nespochybnil výšku pohľadávky, ktorá
sa mala zrážať z jeho mzdy a to či už u samotného žalobcu alebo podaním žaloby na súd. Zrážky,
ktoré sa realizovali na základe Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu boli určené na plnenie skutočne
existujúceho dlhu žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX uzatvorenej

dňa 23.4.2014. Záväzok žalobcu, ktorý vyplýval z tejto zmluvy nebol riadne a včas uhradený do lehoty
jej splatnosti dokonca ani po jej splatnosti sa žalobca
nijako nesnažil svoj záväzok, ku ktorému sa dobrovoľne a sám zaviazal, uhradiť čo i len čiastočne.
Žalovaný k vymáhaniu pohľadávky pristúpil po značne dlhej dobe, ktorú žalobcovi poskytol na
dobrovoľnú úhradu svojho záväzku. Žalobca ani len čiastočne neuhradil svoj záväzok a ani v uvedenej

dobe, nijako tento nespochybnil po celú dobu kedy bol v omeškaní so splatením svojho záväzku (od
6.6.2014 splatnosť pohľadávky, 17.5.2017 preposlanie žiadosti o zrážky žalobcovi). Zrážky boli vždy
vykonávané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi maximálnu prípustnú výšku zrážky
zo mzdy. Na záver by sme chceli ale doplniť, že žalovaný pri jednaní so svojimi klientmi, ktorým
poskytuje tzv. „krátkodobé pôžičky“, snaží vždy jednať s odbornou starostlivosťou, vo vzťahu ku klientom

vystupuje ústretovo a snaží sa o vysvetlenie, resp. vyriešenie akéhokoľvek problému vzniknutého zo
záväzkovo-právneho vzťahu. Nie je preto možné stotožniť sa stvrdením žalobcu, že podaná žaloba má
byť prostriedkom so sankčnou a odradzujúcou funkciou, aby sa veriteľ nedopúšťal recidívy. Žalovaný
nemá žiadny záujem zavádzať spotrebiteľa používaním takých podmienok, ktoré sú
v rozpore s právnym poriadkom SR. Žalovaný podmienky zmluvy vždy spotrebiteľovi vopred oznámil a

spotrebiteľ tak presne vedel za akých podmienok mu budú peňažné prostriedky poskytnuté. Okrem toho
práve žalobca si zvolil spôsob čerpania finančných služieb prostredníctvom diaľkových prostriedkov.
Máme za to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nevznikol, nakoľko neboli splnené
podmienky jeho vzniku. Ak by aj súd vyvodil záver, že žalobca na primerané finančné zadosťučinenie
nárok má, máme za to, že výška, ktorú žalobca požaduje je neprimeraná s ohľadom na všetky okolnosti

prípadu a správanie sa žalobcu a žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme,
aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania
a trovy právneho zastúpenia.3. Súd pri svojom rozhodovaní bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm.b) C.s.p.) vychádzal z
listín tvoriacich súdny spis a zistil, že žalobca skutočne v konaní vedenom na OS Prešov sp. zn.
11Csp/134/2017 bol úspešný v tom, že žaloba podaná voči nemu žalobcom (v tomto konaní žalovaným)

o zaplatenie sumy 350 € s prísl. bola zamietnutá. Nesúhlas žalovaného s týmto rozhodnutím vzhľadom
na jeho právoplatnosť považuje súd za irelevantný. V konaní 11Csp/134/2017 dospel súd k záveru, že
pre vady zmluvy je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a jeho nezaplatená časť je premlčaná.
Ak úver bol poskytnutý v sume 350 € a žalovaný (v tomto konaní žalobca) vrátil 243,45 €, tak žaloba
nebyť premlčania by bola dôvodná v rozsahu 106,65 € a nedôvodná v rozsahu 243,35 €.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah - Podľa § 3 ods. 5 posledná
veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo

terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené

Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
4.2. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi vo vymáhaní
finančných prostriedkov (vrátane plnenia úrokov a poplatkov, ktoré veriteľovi nepatrili) nad sumu

poskytnutej istiny zo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov.
4.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval
uvedené ustanovenie prvotne tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo
čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.),

tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súčasné znenie ide ešte
ďalej a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len
potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená

dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných
prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie
spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita.
4.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba

vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil

voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
4.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať až výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre
spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že

primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo
mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
4.6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, ženie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“

ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČR
v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je
jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu
a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione

legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku
nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).
Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí
odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická
souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na

racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace
právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného
znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch
- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s

nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného
ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd
má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme
spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.

5. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne nasledujúce zákonné povinnosti. Podľa § 4 ods.2
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky

formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 3 ods.3 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

6. V prejednávanej veci žalovaný v pôvodnom konaní ako žalobca požadoval na v pôvodnom konaní
žalovanom (teraz žalobcovi) neoprávnené zaplatenie sumy cca 240 €. Súd tak za primerané finančné
zadosťučinenie považuje sumu 200 €.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Žalobca v konaní plne úspešný (keďže výška nároku závisela od úvahy súdu) má nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.