Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206040
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118206040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: O. C., D..

XX.XX.XXXX, N. S. XX, XXX XX A. X, právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 906,49 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 906, 49 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.05.2018 podal žalobca na OS Prešov voči žalovanému žalobu o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1459,68 € s nasledujúcim odôvodnením:
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/252/2015 som vystupoval ako žalobca
v postavení spotrebiteľa. Žalobou som sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V
konaní som bol úspešný, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom z 15.6.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.8.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol:

„31. V danom prípade súd dospel k záveru, že výkon zrážky zo mzdy nepodliehal autorizácii
ani verifikácii primeranosti zo strany zodpovedného štátneho orgánu, kedy bol spotrebiteľ vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu súd má za to, že sa jedná o neplatnú
dohodu, nakoľko spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť
formulárovej dohody o poskytnutí úveru, pričom táto dohoda nebola individuálne dojednaná. Žalobca sa
len zo mzdového oddelenia svojho zamestnávateľa
dozvedel o tom, že sú vykonávané zrážky z jej mzdy, ktoré neboli individuálne dojednané v rámci

dojednávania úverových zmlúv. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na
majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl,
resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej
kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd
dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 1, 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.“ Ako spotrebiteľ

si uplatňujem satisfakciu za porušenie mojich spotrebiteľských práv. Svoje práva som musel brániť
podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže som spotrebiteľom,
ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanejprávnej normy, finančné zadosťučinenie požadujem vo výške 3906,49 eur. Uvedená výška predstavuje
rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru (80 000,--Sk resp. 2 655,51 eur) a sumou (6 562,-- eur),
o ktorú sa chcel žalovaný obohatiť vykonaním nezákonných zrážok zo mzdy. Suma 6 562,-- eur je

uvedenávlistežalovanéhozodňa16.10.2014,ktorýadresovalmôjmuzamestnávateľovi.Tentovprílohe
prikladám.“

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúcim spôsobom: Žalobca v podanej Žalobe o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia zo dňa 11.04.2018 žiada zaplatenie finančného zadosťučinenia

vo výške 3906,49 €, a to z dôvodu, že v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/252/2015, bol ako žalobca úspešný. V podanej
žalobe poukázal žalobca na odôvodnenie predmetného rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa
15.06.2017, č. k 24C/252/2015-52 a na to, že svoje práva podľa jeho názoru musel brániť podaním
pôvodnej žaloby a preto má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ust. § 3 ods. 5
Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) „Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá“.Žalobcauzatvorilsprávnym

predchodcom žalovaného - GE Money a.s. IČO: 17 324 220, so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava
(ďalej aj „postupca“) - dňa 27.11.2007 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktov (ďalej aj „Zmluva“).
Na základe uzatvorenej Zmluvy poskytol postupca žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 2.655,52 €
(80.000Sk),ktorýsažalobcazaviazalsplatiťv72mesačnýchsplátkachpo59,48€(1.792Sk),t.j.žalobca
sa zaviazal zaplatiť postupcovi sumu vo výške 4.282,56 € (72 splátok x 59,48 €). Žalobca v uzatvorenej

Zmluve svojím podpisom zároveň v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka prejavil súhlas s tým, že
v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných stanovených termínoch v
zmysle Zmluvy, resp. v termíne splatnosti pôžičky podľa Zmluvy, postupca je oprávnený požadovať od
žalobcovho zamestnávateľa zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia pohľadávky postupcu voči
žalobcovi. Postupca a žalobca sa zároveň dohodli, že výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške

dohodnutých splátok podľa Zmluvy.
Postupcovi na základe uzatvorenej Zmluvy vznikla voči žalobcovi pohľadávka, ktorú postupca
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil na žalovaného. Žalovaný po
postúpení pohľadávky a márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pohľadávky podaním zo dňa 23.05.2014
vyzval zamestnávateľa žalobcu v súlade s uzatvorenou Zmluvou o

uspokojenie svojej pohľadávky vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca následne podal na
Okresný súd Prešov žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
Okresný súd Prešov Rozsudkom zo dňa 15.06.2017, č. k. 24C/252/2015-52 určil, že predmetná Dohoda
o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v Zmluve je neplatná a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania
žalobcovi. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a zbytočného nenavyšovania trov konania a z dôvodu, že

určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žiadny vplyv na oprávnenosť jeho nároku voči
žalobcovi nepodal voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24C/252/2015-52 odvolanie. Podaná
žaloba sa javila a aj naďalej javí žalovanému ako účelová a nedôvodná, avšak žalovaný napriek tomu
rešpektoval rozhodnutie okresného súdu Prešov a uhradil žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške
368,68 €, na zaplatenie ktorej bol Okresným súdom Prešov zaviazaný. Žalovaný napriek uvedenému

uvádza, že zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „dohoda“) bola uzatvorená v
súlade s hmotným právom, pričom takáto dohoda predstavuje zabezpečovací inštitút prípustný právnym
poriadkom SR a v žiadnom prípade nemohla byť spôsobilá privodiť žalobcovi ujmu. Dohoda neobsahuje
žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobca mal možnosť si Zmluvu prečítať a v
dostatočnom časovom predstihu sa rozhodnúť, či má záujem uzatvoriť Zmluvu s takýmto obsahom.

Ak by nemal záujem Zmluvu uzatvoriť, stačilo aby ju nepodpísal. Žalobca teda pri uzatváraní Zmluvy
nekonal pod žiadnym časovým, resp. ani akým komkoľvek iným stresom a ak si napriek tomu neprečítal,
aké povinnosti mu z uzatvorenej Zmluvy vyplývajú, potom takéto nezodpovedné konanie možno pričítať
len na ťarchu žalobcu. Žalovaný na tomto mieste poukazuje aj na to, že vo veci konajúci súd nie jeviazaný ani odôvodneniami, ani výrokmi rozhodnutí iných okresných a krajských súdov. Žalovaný si nie
je vedomý porušenia akéhokoľvek právneho predpisu, a to ani v súvislosti s uzatvorením Dohody o
zrážkach zo mzdy zo strany postupcu, ani v súvislosti s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy. Je

nepochybné, že žalobca je k dnešnému dňu naďalej povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému.
Žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nerozporoval, že od postupcu čerpal finančné prostriedky,
ktoré k dnešnému dňu nevrátil. Práve žalobca je osobou, ktorá porušila svoje zmluvné záväzky a do
dnešného dňa nevrátila postupcovi, resp. žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na základe Zmluvy.
Požiadavka žalobcu na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.906,49 € je preto

neopodstatnená a v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobca sa dostal do omeškania a bol povinný
plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Napriek tomu tak žalobca do dnešného dňa neurobil. Konanie
žalobcu nemožno považovať za morálne a čestné a preto je absurdné, ak by takémuto
konaniu bola poskytnutá súdna ochrana. Žalobca v podanej žalobe taktiež vôbec nešpecifikuje
včommubolaspôsobenáujmatakéhorozsahu,resp.porušeniespotrebiteľskéhoprávatakéhorozsahu,
že by bola suma vo výške 3.906,49€ primeraná porušeniu tohto práva. Žalovaný si záverom dovoľuje

poukázať na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze (viď. Rozsudok Nejvyššího soudu
České republiky, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a tiež komentár Občanský zákoník I Komentář. I. vydanie,
Praha: C.H.Beck, 2008), pričom účelom
ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak,
že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok.

Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek
zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Nakoľko žalobcovi boli na základe Zmluvy
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa žalobca neuhradil
a zároveň mu nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna ujma, priznaním finančného
zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu

konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie a ustanovenia zákona upravujúce ochranu
spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu podľa názoru
žalovaného nemožno poskytnúť súdnu ochranu. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podanou
žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie požadovaného primeraného
finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

3. Na pojednávaní konanom dňa 20.09.2018 vykonal súd dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis
vrátane pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 9C/114/2016 a zistil nasledujúce:

3.1. Rozsudkom č.k. 24C/252/2015 - 52 zo dňa 15.06.2017 OS Prešov rozhodol takto:
I.Určuje,žeDohodaozrážkachzomzdykZmluveoúvereaďalšíchúverovýchproduktovč.1274718305
z 27.11.2007 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou GE Money a.s. je neplatná.
3.2. V odôvodnení uvedeného rozsudku OS Prešov uviedol:
10.4. Podľa názoru súdu poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez odborného skúmania jeho bonity (teda

skúmania pravdivosti a reálnosti spotrebiteľom uvádzaných údajov) je hrubým porušením vyššie
uvedených povinností dodávateľa, vedúcim k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (napr. KS v PO sp.
zn. 6Co/171/2016).
10.5. Vyššie uvedený záver znamená, že žalobca bol povinný žalovanému vrátiť iba poskytnutú sumu
1500 €, čo sa aj stalo. Ak by teda žalovaný podal žalobu o plnenie táto by zo strany súdu bola

zamietnutá a tento záver sa musí presadiť aj v prejednávanej veci tak, že nemožno pripustiť, aby
žalovaný, ktorý by neuspel v súdnom konaní o zaplatenie ním tvrdenej pohľadávky si túto pohľadávky
vymôže prostredníctvom zrážok zo mzdy.
11.1. Keďže súd nie je viazaný doslovným znením petitu, tak pri zachovaní žalobcovej požiadavky bez
zmeny jej obsahu, formuloval petit tak, že žalovanému sa ďalšie uplatňovanie Dohody o zrážkach zo

mzdy (teda zotrvávanie na povinnosti zamestnávateľa zrážky vykonávať) zakazuje, keďže takýto výrok
vystihuje žalobnú požiadavku žalobcu výstižnejšie. Na základe právoplatného rozsudku bude žalobca
povinný vykonávanie zrážok prostredníctvom zamestnávateľ žalobcu ukončiť, a teda bude mu povinný
oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy sa vykonávať nemajú. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať
za škodu tým spôsobenú. Na základe vyššie uvedeného má súd teda za to, že bolo dôvodné žalobe

vyhovieť.
13.1. Na základe „Dohody“ mali byť žalobcovi poskytované služby: Informácia o zostávajúcich
záväzkoch, Odklad splatnosti splátok, Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby,vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb na
príslušnú zmluvu a Druhá upomienka zdarma.
13.2. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto

dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o
vykonanie odkladu splátok úveru, k zmene zmluvy, k potrebe kópií dokumentov a pod. To znamená,
že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal
za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike

je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi,
pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta
a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval
v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako k samotnému
odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda
dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.

4. Z vyššie citovaného je teda zrejmé, že v konaní OS Prešov sp. zn. 24C/252/2015 žalobca v celom
rozsahu uspel, keďže mu bolo vyhovené v nároku zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
Výrok predmetného rozsudku je nutné vykladať v spojitosti s jeho odôvodnením a je teda zrejmé, že
právo žalobcu a povinnosti žalovaného boli porušené práve tým, že predložil žalobcovi na podpis listinu,

ktorá z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa boli určená za neplatnú a na základe tejto listiny si uplatnil
peňažnú pohľadávku, ktorá mala byť vymožená zrážkami zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa
žalobcu.

5. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
5.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie

a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

5.2. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi vo
vymáhaní finančných prostriedkov (vrátane plnenia úrokov a poplatkov, ktoré veriteľovi nepatrili) nad
sumu poskytnutej istiny zo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov
a to bez súdneho rozhodnutia.

5.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval
uvedené ustanovenie prvotne tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo
čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.),
tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súčasné znenie ide ešte

ďalej a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len
potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných
prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie
spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita.5.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi

a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
5.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška

nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre
spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo
mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
5.6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že
nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“
ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČR

v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je
jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu
a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione
legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku

nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).
Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí
odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická
souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na

racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace
právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného
znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch
- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s

nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného
ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd
má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme
spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.

6. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne nasledujúce zákonné povinnosti. Podľa § 4 ods.2
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky

formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 3 ods.3 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

7. V prejednávanej veci hrozila žalobcovi ujma výkonu zrážok zo mzdy na podklade neplatnej Dohody
o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek kontroly platnosti tejto Dohody (neplatnosť bola určená na
základe aktivity žalobcu) a kontroly oprávnenosti zrážanej sumy, pričom vymôcť sa malo aj plnenie,
ktoré veriteľovi nepatrilo. Zmluva o úvere, súčasťou ktorej bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, totižneobsahovala uvedenie úrokov (a to ani percentom a ani nominálnym vyjadrením), čo podľa § 4
ods.5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.11.2017 znamenalo
nasledujúce - Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi bola poskytnutá suma 2655,51 (80000,-Sk) a žalovaný
na jeho zamestnávateľovi ku dňu 16.10.2014 požadoval zrazenie sumy 6562 € (rozdiel v neprospech
žalobcu 3906,49 €). Vystavenie takémuto nebezpečenstvu nezákonného krátenia mzdy žalobcu formou
zrážok bez platného právneho titulu a vynaloženie úsilia žalobcu na zabránenie uvedenému, je podľa
súdu hodné žalovaného peňažného zadosťučinenia vo výške žalovanej sumy (a pri nepreukázaní

oprávnenosti sumy úrokov z omeškania, keďže je nesporné, že žalobca v omeškaní bol), preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.