Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206592
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1712206592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov

JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: Q. I., F.: XX XXX XXX, I. XX,
zast. advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F.. X. H., J..
XX.X.XXXX, X/ F.. Ľ. H., J.. XX.X.XXXX, Q. G. I. XXX, obaja zast. AK Vrba & partners, s.r.o., N. X, G.,
X/ F.. Ľ. G., J.. XX.X.XXXX, G. I. XX, X/ D. G., J.. X.X.XXXX, G. I. XX, o určenie vlastníckeho práva, o
uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť a o vzájomných žalobách žalovaných na určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 6. novembra 2018
č.k. 4C/83/2012-736, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorených
pozemkov v kat. úz. I., registra „C“ KN: K.. Č.. XX/X - ostatné plochy vo výmere 1.617m2, parc. Č.. XX/X
- zastavaná plocha vo výmere 1ha 3.962m2, parc. č. XX/XX - záhrada vo výmere 120 m2 a parc. č. XX/
XX - záhrada vo výmere 56m2, vytvorených geometrickým plánom F.. Z. W. č. X/XX zo dňa 20.2.2017,

úradne overeným dňa 17.3.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vo veľkosti podielu
1/1. Ďalej súd prvej inštancie určil, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených pozemkov v kat. úz. I., registra „C“ KN: parc. Č.. XX/X vo výmere 307m2 - zastavané
plochyanádvoria,parc.Č..XX/Xvovýmere305m2-záhrady,parc.č.XX/Xvovýmere62m2-zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XX/X vo výmere 90 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X vo
výmere 25m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorených geometrickým plánom F.. Z. W. Č.. X/XX zo
dňa 20.2.2017, úradne overeným dňa 17.3.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,

o veľkosti podielu 1/1. Vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ súd prvej inštancie vo zvyšku zamietol. Ďalej
súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalovaní 3/, 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených pozemkov v kat. úz. I., registra „C“ KN: parc. Č.. XX/X vo výmere 105m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XX/X vo výmere 105 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. Č.. XX/XX
vo výmere 1m2 - zastavané plochy a nádvoria a K.. Č.. XX/XX vo výmere 8m2 - zastavané plochy a
nádvoria, vytvorených geometrickým plánom F.. Z. W. č. X/XX zo dňa 20.2.2017, úradne overeným dňa
17.3.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, o veľkosti podielu 1/1. Žalovaným 1/, 2/

súd prvej inštancie uložil povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať novovytvorený pozemok v kat. úz.
I., parc. registra „C“ KN č. XX/XX - záhrada vo výmere 120m2, vytvorený geometrickým plánom F.. Z. W.
č. X/XX zo dňa 20.2.2017, úradne overeným dňa 17.3.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku. Žalobcovi vo vzťahu k jeho žalobe proti žalovaným 1/ až 4/ súd prvej inštancie priznal nárokna náhradu trov konania vo výške 100%, vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 1/, 2/ žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 3/, 4/ priznal
žalovaným 3/, 4/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
parc. Č.. XX/X - ostatné plochy o výmere 2.130m2, zapísanej na LV pre kat. úz. I. č. XXX, žalovaní 1/, 2/
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. I. Č.. XXX ako parc. Č..
XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 305m2, parc. č. XX/X - záhrady vo výmere 313m2, parc.

č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 87 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17m2 a rodinného domu súp. č.
XXX stojaceho na parcele č. XX/X, garáže súp. Č.. XXX, stojacej na parcele č. XX/X a senníka súp. č.
171 stojaceho na parcele č. XX/X, v podiele 1/1 v pomere k celku, a žalovaní 3/, 4/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. I. Č.. XXX ako parc. Č.. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 89m2, parc. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77m2, v

podiele 1/1 v pomere k celku.

3. Žalobca tvrdil, že žalovaní 1/, 2/ zneužijúc chyby, ktoré vznikli v mapovom operáte katastra
nehnuteľností, si začali protiprávne nárokovať na časť pozemku patriaceho žalobcovi (časť parc. č. XX/X
-ostatnéplochyvovýmere2.130m2zapísanejnaLVč.XXX),konkrétnenačasť,označenúvgeodetickej

dokumentácii P. P. Č.. XXX/XXXX zo dňa 15.11.2011 bodmi X,X,X,X,XX,XX,XXX a na túto časť pozemku
protiprávne umiestnili prekážku - stĺp s rampou, skladujú tam rôzny odpad, čím zamedzili obyvateľom
obce Vlky a tretím osobám prechod cez parcelu č. XX/X, ktorá slúži ako obecná cesta, nevyhnutný
prístup cez túto parcelu na ďalšie nehnuteľnosti. Využívajúc chyby, ktoré sa stali v operátoch katastra,
začalirozporovaťprávnuhranicumedziparc.č.XX/Xaparc.č.XX/X,XX/X,XX/X,XX/X,XX/Xtvrdiac,že

hranicu tvorí čiara ohraničená bodmi XX,XXX, čo je podľa žalobcu nesprávne. Kvôli zachovaniu okruhu
účastníkov pri riešení hranice pozemkov a ochrany vlastníctva sú formálne žalovaní aj žalovaní 3/, 4/,
hoci nezadali žiadnu príčinu k sporu. Na zistenie správnej hranice označených pozemkov si žalobca dal
vyhotoviť geodetické zameranie skutkového stavu č. XXX/XXXX zo dňa 15.11.2011, ktoré vyhotovil P. P..
Na jeho základe bolo zistené, že porovnaním nameraných hodnôt so stavom evidovaným v mapovom

operáte katastra je zrejmý rozpor medzi grafickým tvarom pozemku evidovaným v mape a jeho reálnym
tvarom v teréne, ďalej že súčet výmery pozemkov zapísaných na LV č. XXX M. Č.. XXX, ktorý je podľa
KN 959m2 zodpovedá tvaru, ktorý je reálne oplotený v teréne. Z nameraných hodnôt doplnených o
súradnice bodu XXX-XXXX prevzatých zo ZPMZ Č.. XXX ku GP č. XX/XXXX vyhotoviteľa F.. Y. P.
je vypočítaná výmera 989m2. Správny tvar hranice medzi pozemkami parc. č. XX a parc. Č.. XX Z.

zrejmý aj z GP č. U.-XXX-XXX-XXX/XX, ktorým boli vytvorené pozemky parc. č. XX/X M. XX/X, kde je
uvedený záväzný grafický tvar pozemkov a ich rozmery. K chybnému zákresu tvaru pozemkov došlo
pravdepodobne pri tvorbe máp súvislého zobrazenia v mierke 1:2880. Táto chyba bola ďalej prenášaná
aj následne chybne graficky znázornenými geometrickými K. Č.. X/XX na zameranie stavby K. Č.. XX/X
a geometrickým plánom č. XX/XXXX na parcely Č.. XX/X,X,X. Grafický tvar pozemkov parc. č. XX/X,X

je určený v geometrickom pláne č. U.-XXX-XXX-XXX/XX, vychádzajúc z toho a z nameraných hodnôt
vyplýva,žestĺparampasúpostavenénapozemkuparc.Č..XX/XzapísanomnaLVč.XXXvovlastníctve
žalobcu. O návrhu starostu žalobcu na vydanie rozhodnutia vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte
podľa § 59 katastrálneho zákona (oprava zákresu medzi parcelami č. XX/X,X,X,X,X zapísanými na LV
č. XXX a parc. Č.. XX/X zapísanej na LV č. XXX a parc. č. XX/X,X zapísaných na LV č. XXX Správa

katastra N. rozhodla dňa 5.3.2012 pod č. B. XXX/XX Xf tak, že návrhu nevyhovela s odôvodnením,
že v tomto prípade ide o spor o vlastnícke právo, ktoré je potrebné riešiť podaním žaloby na súd.
V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán uviedol, že kúpnopredajnou zmluvou č. V XXXX/XX
predali žalovaní 1/, 2/ časť nehnuteľnosti parc. č. XX/X M. XX/X kupujúcim žalovaným 3/, 4/, podkladom
ktorej zmluvy bol geometrický plán č. XX/XXXX/ZPMZ XX/. F.. S.. X. na oddelenie pozemkov parc.

č. XX/X, X,X a rozdelenie nehnuteľností parc. č. XX/X a parc. Č.. XX/X, ktorým bolo zadefinované
geometrické určenie nehnuteľností. Zákres v katastrálnej mape č. ZS B.-XX-XX je v súlade s grafickou
časťou geometrického plánu č. 18/2000, ale nezodpovedá písomnej časti výkazu výmer; geometrické
určenie nehnuteľností, uvedené v geometrickom pláne č. XX/XXXX /ZPMZ 89/ je v hrubom nesúlade s
výmerou uvedenou vo výkaze výmer predmetného geometrického plánu. Žalobca k prípadnej obrane

žalovaných 1/, 2/ spočívajúcej v tvrdení o vydržaní vlastníctva k obecnému majetku (časť parcely č. XX/
X) uviedol, že táto je vopred vyvrátená najmä zreteľne viditeľným skutkovým stavom v teréne, keďže
oplotenie nehnuteľností, ktoré vlastnia, oddeľujúce ich parcely od obecnej parcely, majú vybudované
tak, ako vyplýva z geodetickej informácie zamerania skutkového stavu č. XXX/XXXX zo dňa 15.11.2011v bodoch 13,12,8,6,4 a 3 a aj predchádzajúce oplotenie prebiehalo vždy v tomto smere a aj v technickej
správe tohto zamerania je uvedené, že grafický tvar pozemkov parc. č. XX/X,X je určený v geometrickom
pláne č. U.-XXX-XXX-XXX/XX a na LV č. XXX kat. úz. Vlky sú presne stanovené výmery pozemkov,

ktoré žalovaní 1/, 2/ vlastnia podľa ich nadobúdacích titulov, teda nemohli nadobudnúť výmeru väčšiu
a najmä nie tú, ktorá vlastnícky patrí žalobcovi.

4. Žalovaní 1/, 2/tvrdili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XX/X vo výmere 305m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. Č.. XX/X vo výmere 313m2 - záhrady, parc. č. XX/X vo výmere

71m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X vo výmere 87m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XX/X vo výmere 17m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavieb: rodinný dom súp. č. XXX postavený
na parc. č. XX/X, garáž súp. č. XXX postavená na parc. č. XX/X M. senník súp. č. XXX postavený na
parc. č. XX/X, všetko zapísané na LV pre kat. úz. I. Č.. XXX. Vlastníctvo týchto nehnuteľností nadobudli
na základe kúpnej zmluvy (vkladové konanie pod č. V 1494/99 z roku 1999). Spor sa správne týka
hranice medzi ich pozemkami parc. č. XX/X,X,X,X a pozemkom žalobcu parc. č. XX/X. Žalovaní 1/, 2/

nerozporujú právnu hranicu aj medzi parc. Č.. XX/X, ktorá podľa LV č. XXX nie je v ich vlastníctve, ale
je vo vlastníctve žalovaných 3/, 4/. Predmetné nehnuteľnosti užívajú rovnakým spôsobom od počiatku
ich nadobudnutia a v totožnej výmere a doposiaľ nebolo ich právo nikým spochybňované. Až osadením
rampy so stĺpom, na základe čoho nie je možný voľný prejazd cez parc. Č.. XX/X v ich vlastníctve, vznikli
problémy a začal sa zisťovať právny a skutkový stav. Pri užívaní nehnuteľností vychádzali a vychádzajú

z aktuálnych údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a podľa ich názoru nie je možné spochybňovať
údaje zakreslené geodetmi a odborne spôsobilými osobami. Popreli, že stĺp s rampou sa nachádza na
parcele žalobcu č. XX/X, tvrdia, že sa nachádza na parcele č. XX/X, ktorá je v ich vlastníctve. Prechod
pešo je cez parcelu žalobcu č. XX/X možný, nie je možný prejazd medzi parcelami č. XX/X a XX/X,
pretože parcela žalobcu č. XX/X má zužujúci sa tvar. Majú za to, že ak by tvar parcely Č.. XX/X bol

na prejazd postačujúci, nikto by sa nezaoberal správnosťou výmery. Z kópii katastrálnych máp z rokov
1997, 2011 a 2012 je zjavné, že zákres parciel XX/X, XX/X,X,X,X,X je totožný. Tvrdenia žalobcu, ktoré
vychádzajú z technickej správy zamerania skutkového stavu P. P., sú podľa žalovaných 1/, 2/ založené
len na pravdepodobnosti, kedy a či vôbec mohlo dôjsť k chybnému zákresu sporných parciel. Ide len o
hypotézu geodeta založenú na možnej pravdepodobnosti vzniku chyby pri zákrese máp v určitej mierke.

Geodetom ani nikým iným nebolo zaujaté žiadne záväzné stanovisko. V tejto súvislosti navrhli vykonať
znalecké dokazovanie v grafickej aj textovej časti na parc. Č.. XX, XX M. XX a ich podlomení, ktoré
tiež nie sú v grafickej časti a výkazu výmer súladné. Rampu so stĺpom osadili v júni 2011 z dôvodu
osobnej potreby užívania pozemku parc. č. XX/X, ako aj z dôvodu, že neboli ochotní ďalej znášať prejazd
traktorov a iných mechanizmov cez ich nehnuteľnosti, ktorí si takto skracovali si cesty k obrábaným

poliam, ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Územným plánom obce I. (uznesením č. 5/2003
zo dňa 28.10.2003) nie je pozemok parc. Č.. XX/X určený na komunikáciu, ale ako verejná zeleň.

5. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia,
odvetvie geodézia. V znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 27.2.2015 znalec F.. Z. W. uviedol, že

z porovnania vlastníckych hraníc evidovaných v katastrálnej mape s hranicami nameranými v teréne
medzi pozemkami parc. č. XX/X a parc. č. XX/X, XX/X vyplýva, že tieto hranice sú v súlade. Výmery
parciel č. XX/X (521m2) a č. XX/X (438m2 ) boli zaevidované do katastrálneho operátu po revízii bez
predloženia odpovedajúcich technických podkladov a právnych listín, čo vo veľkej miere zapríčinilo
následné nejasnosti a nezrovnalosti v nasledujúcich rokoch. Znalec dospel k záveru, že hranice medzi

pozemkami parc. č. XX/X a pozemkami parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X zobrazené vo vektorovej
katastrálnej mape, nie sú v súlade s hranicami zameranými v teréne. Svoje závery znalec oprel
o rekonštrukcie a posúdenie skutkového stavu, že všetky geometrické plány, vyhotovené po roku
1962, boli vyhotovené s nedostatočným posúdením a porovnaním vlastníckych hraníc s prihliadnutím
na zmeny uvedené v jednotlivých geometrických plánoch. Z uvedeného zrekonštruoval katastrálnu

mapu, ktorá má slúžiť ako technický podklad pre katastrálne konanie o opravu zákresu v katastrálnej
mape. Geometrický plán je možné vyhotoviť až po oprave v katastrálnom operáte, keďže znaleckým
skúmaním bol preukázaný opak (nesúlad) platných a záväzných údajov vedených katastrálnym úradom.
K rekonštrukcii geometrie parciel č. XX M. XX znalec uviedol, že pozemková mapa a pozemkovoknižná
vložka pre dané parcely sú v súlade a považuje geometrické a polohové určenie parciel Č.. XX M.

XX za platné a záväzné. Geometrické a polohové určenie hraníc pozemku parc. Č.. XX/X M. XX/X
určenými v geometrickom K. Č.. U.-XXX-XXX-XXX/XX na zameranie parc. Č.. XX (dom, dvor, záhrada)
znalec považuje za platné a záväzné. Podkladom pre rekonštrukciu GP č. C-XXX-XXX-XXX/XX bol scan
originálnejmapypozemkovéhokatastrazroku1894,ktoréhoplatnosťazáväznosťnebolaspochybnená.Daný GP bol použitý aj v roku 1980 pri identifikácii ako technický podklad pri zápise listiny Fin.X/
XXXX/XX-Fer (Deklaratórne rozhodnutie o opustenom majetku pod PVZ 10/80 do katastrálneho operátu
do LV č. X. ). V rozhodnutí je uvedená parc. č. XX M. Č.. XX v celosti bez podlomení a spolu s

identifikáciu boli parcely č. XX M. Č.. XX zapísané na LV č. l ako podlomené XX/X, XX/X, XX/X M. XX/X.
Rekonštrukciou geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XX-L. Č..XX vyhotoveného za účelom zamerania
novostavby parc. Č.. XX/X F.. Y. P., sa nachádza v geodetickej dokumentácii Okresného úradu v N.
katastrálny odbor bez záznamu podrobného merania zmien, preto nebolo možné skontrolovať postup
zdokumentovaných geodetických meraní. Porovnaním znázornenia vlastníckych hraníc uvedených v

geometrickom pláne znalec konštatoval, že vyhotoviteľ nedostatočne prešetril prepojenie katastrálnej
mapy so stavom v teréne, čo následne po zápise právnej listín spôsobilo chybný zákres v katastrálnej
mape. KugeometrickémuplánuF..S.X.-GEOTOPč.XX/XXXX-L.Č..XXnaoddeleniepozemkovparc.
č. XX/X, XX/X, XX/X a na rozdelenie pozemkov parc. č. XX/X M. Č.. XX/X posúdením jeho rekonštrukcie
so stavom katastra a skutkovým stavom v teréne znalec konštatoval, že geometrické určenie parc. Č..
XX/X Z. v hrubom nesúlade ako so stavom evidovaným v katastrálnej mape, tak so skutkovým stavom.

Nesprávnym prešetrením doterajších vlastníckych hraníc pozemkov parc. Č.. XX/X, XX/X M. XX/X
vyhotoviteľ geometrického plánu nesprávne určil zmenu vlastníckych hraníc. Z uvedeného vyplýva, že
geometrickéapolohovéurčenievlastníckychhranícparc.č.XX/X,XX/X,XX/X,XX/X,XX/Xdefinovaných
v geometrickom pláne je zmätočné. Keďže geometrický plán bol vyhotovený na oddelenie pozemkov
parc. č. XX/X, XX/X, XX/X a na rozdelenie pozemkov parc. Č.. XX/X M. XX/X a slúžil ako technický

na zápis právnej listiny. Výsledky geodetických meraní, uvedených v technickej správe a následne
vyhotovenýgeometrickýplánopäťpoukazujenanedostatočnéprešetreniepriebehuvlastníckychhraníc,
uvedených v katastrálnej mape medzi K.. Č.. XX/X (nová parcela) a parc. Č.. XX/X. Ku geometrickému
plánu F.. Z. H., Geodetické služby č. 1/2003 - ZPMZ Č..XXX na zameranie stavieb postavených na parc.
č. XX/X, XX/X, XX/X znalec uviedol, že tento geometrický plán sa nachádza v geodetickej dokumentácii

Okresného úradu v N. katastrálny odbor bez záznamu podrobného merania zmien a preto nebolo možné
skontrolovať postup zdokumentovaných geodetických meraní. Keďže podkladom pre jeho vyhotovenie
bola katastrálna mapa s chybne zakreslenými vlastníckymi hranicami a vyhotoviteľ nedostatočne
prešetril priebeh hraníc v teréne, spochybňuje výsledky geodetických meraní, na základe ktorých bol
vyhotovený geometrický plán, ktorý následne slúžil ako technický podklad pre zápis stavieb na parc. Č..

XX/X, XX/X, XX/X do katastra nehnuteľností na základe kolaudačného rozhodnutia. Ku geometrickému
plánu F.. V. A. XX/XXXX - ZPMZ Č.. XXX A-GEO na oddelenie nehnuteľnosti a priznanie práva prechodu
cez pozemok K.. Č.. XX/X znalec uviedol, že sa nachádza v geodetickej dokumentácii Okresného
úradu N. katastrálny odbor a do vyhotovenia znaleckého posudku nebol použitý na zápis právnej listiny.
Výsledky geodetických meraní uvedených v technickej správe a následne vyhotovený geometrický plán

opäť poukazuje na nedostatočné prešetrenie priebehu vlastníckych hraníc uvedených v katastrálnej
mape medzi parc. Č.. XX/X (nová parcela) a parc. Č.. XX/X. Na základe porovnania priebehu vlastníckej
hranice medzi parc. Č.. XX/X, XX/X M. XX/X vedenej v katastrálnej mape so skutkovým stavom v teréne
a z uvedených rekonštrukcií geometrických plánov znalec konštatoval, že vlastnícke hranice medzi
parc. č. XX/X, XX/X M. XX/. sú v súlade. Na základe porovnania priebehu vlastníckej hranice medzi

parc. Č.. XX/X M. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X vedenej v katastrálnej mape so skutkovým stavom v
teréne a z uvedených postupov rekonštrukcií geometrických plánov znalec konštatoval, že vlastnícke
hranice nie sú v súlade. Na základe postupov v analýzach rekonštruovaných geometrických plánov a
im prislúchajúcich právnych listín znalec zrekonštruoval katastrálnu mapu pre účely vyhotovenia návrhu
na opravu v katastrálnom operáte. Znalec zistil množstvo nesúladu v technických podkladoch použitých

pri zápise právnych listín. Geometrické a polohové určenie vlastníckych hraníc riešených parciel preto
určuje na základe preukázateľných podkladov a to: A. Č.. U.-XXX-XXX-XXX/XX (parc. Č.. XX/X a XX/X ),
skutkovéhozamerania(K..Č..XX/X,XX/X,XX/X,XX/XM.XX/X)ascanuoriginálnejmapypozemkového
katastra z roku 1894 (K.M.. Č.. XX/X M. XX/X). Geometrický plán nie je možné vyhotoviť z dôvodu
chybného zákresu vlastníckych hraníc v katastrálnej mape. Podľa katastrálneho zákona sú dotknuté

vlastnícke práva a preto je potrebné vykonať opravu zákresu v katastrálnej mape na základe súdneho
rozhodnutia.

6. Znalec F.. W. vo veci podal doplnenie znaleckého posudku Č.. X/XXXX zo dňa 22.3.2017 spolu
s geometrickým plánom č. X/XX zo dňa 20.2.2017 znázorňujúcim správny (opravený ) právny stav

hraníc, úradne overeným Okresným úradom N., katastrálny odbor dňa 17.3.2017 (F.. Y. Q.), ktorý sa
stal neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozsudku, po vykonaní úradnej opravy zrejmej nesprávnosti
Okresným úradom N., katastrálnym odborom (na podnet súdu prvej inštancie) dňa 8.10.2018. Do
geometrického plánu boli zahrnuté pozemky podľa doterajšieho stavu zapísané na LV č. XXX vovlastníctve žalovaných 1/, 2/ v podieloch 1/1 a to parc. č. XX/X - zast. plochy vo výmere 305m2, parc.
č. XX/X - záhrada vo výmere 313m2, parc. Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere 71m2, parc. č. XX/X -
zast. plochy vo výmere 87m2, parc. Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere 17m2, pozemky zapísané na X.

Č.. XXX vo vlastníctve žalovaných 3/, 4/ v podieloch 1/1 a to parc. Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere
89m2 a parc. č. XX/X - zast. plochy vo výmere 77m2 a pozemky zapísané na LV Č.. XXX vo vlastníctve
žalobcu v podiele 1/1 a to parc. č. XX/X - ostatné plochy vo výmere 1622 m2 a parc. Č.. XX/X - zast.
plochy vo výmere 1ha 4.182m2. Podľa nového stavu boli vytvorené pozemky parc. Č.. XX/X - zast.
plochy vo výmere 307m2 (z parc. Č.. XX/X 303m2 a z parc. č. XX/X 4m2), parc. Č.. XX/X - záhrada vo

výmere 305m2 (z parc. č. XX/X 305m2), parc. Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere 62m2 (z K.. Č.. XX/X
62m2), parc. č. XX/X- zast. plochy vo výmere 105m2 (z parc. č. XX/X 14m2 a z parc. Č.. XX/X 91m2),
parc. Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere 105m2 (z parc. č. XX/X 16m2 a z parc. č. XX/X 89m2), parc.
Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere 90m2 (z parc. č. XX/X 90m2), parc. Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere
25m2 (z parc. č. XX/X 16 m2 a z parc. č. XX/X 9m2), parc. č. XX/XX - záhrada vo výmere 120m2 (z
parc. č. XX/X 120 m2), parc. č. XX/XX - záhrada vo výmere 56m2 (z parc. Č.. XX/X 26 m2 a 17m2 z

parc. Č.. XX/X, 3m2 a z parc. č. XX/X 10m2), parcela č. XX/XX - zast. plocha vo výmere 1m2 ( z parc.
Č.. XX/X 1 m2 ), parc. č. XX/XX - zast. plocha vo výmere 8m2 (z parc. č. 34/4 3m2 a z parc. č. 35/1 5
m2), parc. č. XX/X - zast. plocha vo výmere 1.617m2 (z parc. č. XX/X 1.622m2 a z parc. č. XX/XX 5m2 )
a parc. Č.. XX/X - zast. plochy vo výmere 1ha 3.962m2.

7. Po podaní tohto znaleckého posudku žalobca zmenil žalobný petit tak, že v súlade s geometrickým
plánom č. X/XX zo dňa 20.2.2017 sa domáhal určenia jeho výlučného vlastníctva novovytvorených
pozemkov s parc. Č.. XX/X - ostatné plochy vo výmere 1.617m2, parc. Č.. XX/X - zastavaná plocha
vo výmere 1ha 3.962m2, parc. č. XX/XX - záhrada vo výmere 120 m2 a parc. Č.. XX/XX - záhrada o
výmere 56 m2 a uloženia solidárnej povinnosti žalovaným 1/, 2/ vypratať novovytvorený pozemok parc.

č. XX/XX - záhrada o výmere 120m2. Aj žalovaní 1/, 2/ zmenili žalobný petit vzájomnej žaloby tak, že
v súlade s geometrickým plánom Č.. X/XX sa domáhali určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva
novovytvorených pozemkov parc. č. XX/X vo výmere 307m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. Č..
XX/X vo výmere 305m2 - záhrady, parc. Č.. XX/X vo výmere 62m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
Č.. XX/X vo výmere 90m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. Č.. XX/X vo výmere 25m2 -zastavané

plochy a nádvoria, K.. Č.. XX/XX vo výmere 120m2 - záhrada a parc. č. XX/XX vo výmere 56m2 -
záhrada, o veľkosti podielu 1/1. Vo vzťahu k novovytvoreným pozemkom parc. č. XX/XX M. XX/XX
zotrvali na svojom tvrdení o ich vydržaní. Žalovaní 3/, 4/ tiež zmenili žalobný petit vzájomnej žaloby tak,
že v súlade s geometrickým plánom Č.. X/XX sa domáhali určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva
novovytvorených pozemkov parc. č. XX/X vo výmere 105m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. Č.. XX/

X vo výmere 105m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/XX vo výmere 1m2 - zastavané plochy
a nádvoria a parc. č. XX/XX vo výmere 8m2 - zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti podielu 1/1.

8. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná, dôvodná je aj
vzájomná žaloba žalovaných 3/, 4/, zatiaľ čo vzájomná žaloba žalovaných 1/, 2/ je dôvodná čiastočne.

Súd prvej inštancie vychádzajúc z geometrického plánu Č.. X/XX určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom tých parciel, určenia vlastníctva ktorých sa domáhal a to isté platí aj o žalovaných 3/, 4/.
Pokiaľ ide o žalovaných 1/, 2/ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Pre
úspech žalovaných 1/, 2/ vo vzťahu k ich vzájomnej žalobe (novovytvorené pozemky parc. Č.. XX/XX
M. XX/XX) sa v konaní vyžadovalo preukázanie toho, že plocha, ktorej sa zásah, tvrdený žalobcom

(a vo vzťahu k jeho žalobe o určenie jeho vlastníckeho práva k týmto novovytvoreným pozemkom
a žalobe o ich vypratanie žalovanými 1/, 2/) týkal, je v ich vlastníctve, pričom žalovaní 1/, 2/ tvrdili,
že užívanú plochu (pôvodne časť parcely č. XX/X vo vlastníctve žalobcu, resp. že táto je súčasťou
ich parcely Č.. XX/X) nadobudli vydržaním. Ako je vyššie uvedené podmienky stanovené zákonom
pre vydržania vlastníckeho práva týkajúce sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby musia

byť splnené kumulatívne a v prípade, ak absentuje čo len jedna podmienka, k vydržaniu vlastníckeho
práva nemôže dôjsť nemôže. V danom prípade súd po vyhodnotení v konaní vykonaného dokazovania
(po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku súc obmedzený len na posúdenie dôkazných
prostriedkov predložených prípadne označených výlučne stranou sporu) dospel k záveru, že žalovaní
nesplnili všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej ploche. Predovšetkým

po celú dobu konania neboli schopní označiť, akú veľkú plochu konkrétne (z parcely č. XX/X, ktorá ako
taká bola a je v teréne jednoznačne rozpoznateľná a odlíšiteľná od okolitých oplotených pozemkov) mali
nadobudnúť tvrdeným vydržaním a na základe akého ich vnútorného presvedčenia, akých objektívne
sa navonok prejavujúcich skutočností sa mali subjektívne domnievať, že im táto plocha patrí a tedaju mali dobromyseľne užívať. Žalovaný 1/ sám vo svojej výpovedi predsa uviedol, že predávajúci mu
ukazoval „nejakú plochu pred oplotením“ kupovaných pozemkov, že aj túto užíva a že nemal čas si ju
so žalobcom vysporiadať a žalovaná 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že ešte pred kúpou v roku 1999 si

dali urobiť súdnoznalecký posudok a po nazretí doňho im bolo hneď zrejmé, že zákres v katastrálnej
mape nesúhlasí s oplotením. Naviac, obaja písomne v roku 2010 žalobcu ako vlastníka parcely Č.. XX/
X a súčasne ako cestný orgán vyzvali na dokončenie už sčasti vybudovanej miestnej komunikácie na
parcele Č.. XX/X. Žalovaní 1/, 2/ napriek dodatočne poskytnutej lehote súdom nepredložili súdu žiadne
relevantné dôkazy preukazujúce ich tvrdenia, od ktorých odvodzovali pre seba priaznivé rozhodnutie

o ich vlastníckom práve k dotknutej ploche. V súhrne uvedeného tak neuniesli dôkazné bremeno
svojich tvrdení. Už z okolností, za ktorých vôbec mohlo ich spoluvlastnícke právo vzniknúť, pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, museli mať dôvodné pochybnosti o tom, že im vec (právo k spornej ploche) patrí s
prihliadnutím aj na stav kupovaných nehnuteľností (súboru nehnuteľností -dom, zastavaná plocha a
záhrada, oddelenými v teréne oplotením). Ich dobrá viera sa musela totiž vzťahovať aj k okolnostiam,

za ktorých vôbec mohlo ich spoluvlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku
vlastníctva. Naviac, ako sami uviedli, nešlo o nerušenú držbu, ale užívanie spornej plochy obyvateľmi
obce a tretími osobami za účelom prechodu a prejazdu k poliam v extraviláne obce, aj z ktorého dôvodu
na ňu osadili rampu. Prípadné vyčistenie tejto plochy, jej následná údržba a ani jej užívanie po určitú
dobu samy osebe nemohli v žalovaných 1/, 2/ dôvodne založiť dobrú vieru v to, že užívajú danú plochu

dobromyseľne (oprávnene). Žalovaných 1/, 2/ zaťažovalo procesné dôkazné bremeno osvedčenia nimi
tvrdených skutočností o nadobudnutí spornej plochy do ich vlastníctva titulom vydržania, pričom v
konaní neprodukovali žiadne právne významné dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Funkciou vydržania
je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že
je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom

na všetky okolnosti.“ Podľa názoru súdu však žalovaní 1/, 2/ neosvedčili, že „so zreteľom na všetky
okolnosti“ boli v dobrej viere, že sú spoluvlastníkmi spornej (bližšie neidentifikovanej) plochy (z parcely
Č.. XX/X), keď pred súdom neprodukovali také dôkazy a netvrdili také skutočnosti, z ktorých by bolo
jednoznačné, že nemali a nemohli mať vedomosť o tom, že súčasný užívací stav nehnuteľností nemá
priebeh po vlastníckej hranici sporných pozemkov, ako i o tom, že ich presvedčenie, že im sporná plocha

patrí, vychádzalo nielen z titulu nadobudnutia ich pozemkov do spoluvlastníctva podľa písomnej kúpnej
zmluvy, ale i z daného užívacieho stavu tejto nehnuteľnosti, v akom nehnuteľnosť prevzali a vstúpili
do jej užívania a ktorý zodpovedá i súčasnej dobe. S ohľadom na uvedené skutočnosti je potrebné
konštatovať, že žalovaných 1/, 2/ nemožno považovať za oprávnených držiteľov novovytvorených
pozemkov parc. Č.. XX/XX M. XX/XX a nemožno tak ustáliť záver, že k týmto nehnuteľnostiam nadobudli

spoluvlastnícke právo vydržaním. Za danej situácie preto za výlučného vlastníka novovytvorených
pozemkov parc. č. XX/XX M. XX/XX vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania určil žalobcu a
vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ v tejto časti zamietol. Obranu žalovaných 1/, 2/ o nepotrebnosti
danej plochy pre žalobcu, nakoľko existuje aj iná prístupová cesta na prejazd do extravilánu obce,
súd vyhodnotil v kontexte vyššie uvedeného ako irelevantnú. Rovnako tak aj tvrdenie o nadmernej

hlučnosti a znečisťovaní ovzdušia zvýšeným prejazdom poľnohospodárskych strojov v sezóne alebo
nedostatočnú starostlivosť (údržbu v zimných mesiacoch) žalobcom ako vlastníkom sporného pozemku.
V neposlednom rade v neprospech žalovaných 1/, 2/ súd vyhodnotil ich procesnú obranu spočívajúcu
v tvrdení, že nepovažovali za potrebné si užívanú časť za existujúcim oplotením predmetu kúpy v
roku 1999 (časť z parcely Č.. XX/X) oplotiť s tým, že však ani v Rakúsku, kde žijú, si ľudia pozemky

neoplocujú, s poukazom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej „sa dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá
je daná so zreteľom na všetky okolnosti, musí vzťahovať aj k titulu, hoc aj domnelému, na základe
ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000 zo
dňa 27.2.2002 ); „ak kupuje niekto pozemok, patrí k bežným a zachovávaným zvyklostiam, že sa
zoznámi s jeho výmerou“ (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2941/2000 zo dňa 2.9.2002), z ktorého plynie

požiadavka, aby nadobúdateľ pozemku porovnal text zmluvy so svojou predstavou o identite pozemku,
ktorý chce na základe zmluvy nadobudnúť, aby svoju predstavu porovnal s katastrálnou mapou, alebo
so zameraním pozemku, zvlášť ak sú dôvody na pochybnosti. Na tomto mieste súd opäť poukazuje na
výpovede samotných žalovaných 1/, 2/, v zmysle ktorých sami mali, resp. pri bežnej opatrnosti mohli mať
pochybnosť pri kúpe nehnuteľností či a v akom rozsahu by predmetom kúpy mala byť aj časť pozemku

K.. Č.. XX/X, resp. by táto (nekonkretizovaná) časť mala byť súčasťou kupovaného pozemku parc. Č..
XX/X. Pokiaľ si ako vypovedala žalovaná 2/ aj overila predmet kúpy nahliadnutím do katastrálnej mapy,
prípadne obaja vychádzali z poskytnutého znaleckého posudku F.. M. N. zo dňa 27.8.1999 (ktorým však
bola znalecky stanovená len hodnota predmetu kúpy - K.. Č.. XX/X,X zastavané plochy, K.. Č.. XX/X záhrady a rodinný dom s prístavbou), majúceho definovať pozemok parc. č. 34/2 ako „kosodielnik“
a teda prípadný omyl o geometrickom a polohovom určení pozemku by bolo možné považovať za
ospravedlniteľný omyl (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2211/2000 zo dňa 22.5.2002), v danom

prípade žalovaní 1/, 2/ kupovali v roku 1999 nehnuteľnosti ako jeden „ohradený (oplotený) funkčný
celok - dom s pozemkom pod ním a záhradu, ktorý bol ako taký zjavne aj roky užívaný“ (rozsudky
NS ČR sp. zn. 22Cdo 1733/2012, 22Cdo 1261/2007, 22Cdo 496/2004) a pozemok žalobcu p. č. XX/X
zjavne desaťročia užívaný Z. I., neskôr osobami majúcimi vzťah k pozemkom za obcou ako prístupová
komunikácia (prechod a prejazd) do extravilánu obce za účelom výkonu poľnohospodárskych prác na

poliach.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ zamietol v
časti, ktorou sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi parc. Č.. XX/XX M. K.. Č.. XX/XX.

9. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu o uloženie solidárnej povinnosti žalovaným 1/, 2/ vypratať novovytvorený
pozemok parc. Č.. XX/XX súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z
výpovedí samotných žalovaných 1/, 2/, ako aj z miestnej obhliadky považoval za preukázané skutkové

tvrdenia žalobcu o umiestnení vecí na parcele vo vlastníctve žalobcu č. XX/X (skládky hnoja, stĺpu
a rampy) žalovanými 1/, 2/ pričom zo znaleckého posudku zistil, že skládka hnoja v čase obhliadky
znalcom sa už na pozemku nenachádzala. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v
časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ vypratať pozemok K.. Č.. XX/XX.

10. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 4/ súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Rovnako podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie priznal žalovaným
3/, 4/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaných 3/, 4/.
Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 1/, 2/ súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočný úspech a

neúspech žalovaných 1/, 2/ rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a napadli ním výrok, ktorým bolo určené, že
žalobca je výlučným vlastníkom parc. Č.. XX/X, K.. Č.. XX/X, K.. Č.. XX/XX, parc. Č.. XX/XX (výrok I.),

výrok, ktorým bola ich vzájomná žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok III.), výrok, ktorým bola žalovaným
1/, 2/ uložená povinnosť vypratať pozemok parc. Č.. XX/XX (výrok V.), výrok, ktorým bol žalobcovi
proti žalovaným 1/ až 4/ priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok VI.) a výrok,
ktorým vo vzťahu k vzájomnej žaloba žalovaných 1/, 2/ nebol žiadnej zo strán priznaný nárok na
náhradu trov konania (výrok VII.). Uviedli, že nezodpovedá skutočnosti záver súdu prvej inštancie, že

neboli schopní riadne špecifikovať, akú plochu z K. Č.. XX/X nadobudli vydržaním. Žalovaní 1/, 2/ totiž
počas celého konania tvrdili, že im patrí pozemok parc. Č.. XX/X M. XX/X, ako je tento zaznamenaný
v katastrálnej mape. Z dôvodu, že skutkový stav bol objektívne zistený až na základe geometrického
plánu, vo vzájomnej žalobe označili novovytvorené pozemky parc. č. XX/XX M. XX/XX. Žalovaní 1/, 2/ v
konaní produkovali dôkazy nasvedčujúce o ich presvedčení, že im sporná plocha - pozemky parc. č. XX/

XX, XX/XX patrí. Na základe kúpnej zmluvy z roku 1999 totiž nadobudli nehnuteľnosť o celkovej výmere
959m2 a tieto nehnuteľnosti aj užívali. Argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaní 1/, 2/ v roku 2010
vyzvali žalobcu ako vlastníka parcely č. XX/X na dokončenie sčasti vybudovanej miestnej komunikácie
na parcele Č.. XX/X, nie je podľa žalovaných 1/, 2/ relevantná, pretože parcela Č.. XX/X vo vlastníctve
žalobcu nie je predmetom sporu. Práve z dôvodu zasahovania do vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/

(prejazd mechanizmov) žalovaní 1/, 2/ osadili rampu na svojich pozemkoch, čím deklarovali, že im právo
patrí. Vzhľadom na prílohy znaleckého posudku znalca Ing. N. z 27.8.1999 (kópia katastrálnej mapy č.
XXXX/XX zo dňa 22.6.1999, A. Č.. XXXXXXXX-X/XX), ktoré deklarovali záväzný a platný stav katastra,
ako aj vzhľadom na vyjadrenia znalca v znaleckom posudku, že pri právnej a technickej obhliadke
bolo zistené, že dokumentácia nehnuteľností súhlasí s užívateľským stavom, nemohli u žalovaných 1/,

2/ vzniknúť pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalovaní 1/, 2/ v konaní
netvrdili, že predmetom kúpy mala byť časť parcely č. XX/X, tvrdili, že stĺp a rampa sa nachádzajú na
parcele Č.. XX/X. Žalovaní 1/, 2/ ďalej v odvolaní uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
parc. Č.. XX/X a parc. č. XX nemajú spoločnú vlastnícke hranicu, pretože medzi nimi leží v súčasnej
katastrálnej mape absentujúca neknihovaná parcela č. XX, ktorá bola pozdĺž parcely č. XX/X graficky

pričlenená k parc. č. XX/X M. XX/X a od roku 1962 sa do evidencie nehnuteľností nezakresľovala. Z
toho vyplýva, že sporná plocha nie je časťou parcely Č.. XX/X, ale absentujúca K. Č.. XX, ktorá bola
graficky zlúčená k parc. č. XX/X a XX/X.12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

14. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa

držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému
právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo
vykonávané po stanovenú dobu nerušene
a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v
konkrétnej veci sa má uplatniť ako titul nadobudnutia vlastníctva vydržanie, je jeho povinnosťou
komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými podmienkami vydržania ako spôsobu

pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho, prípadne iného práva, pokiaľ právny poriadok
tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa,
vo všeobecnosti sú: l/ oprávnená držba, 2/ uplynutie zákonom určenej vydržacej doby,
3/ spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené
kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Dobromyseľnosť ako

vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom
možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa

nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“. Posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a
vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu

dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k
okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu)
vzniku vlastníctva.

15. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní 1/, 2/ nadobudli sporné

parcely vydržaním. Odvolací súd sa v tomto ohľade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a poukazuje najmä na body 38., 39. a 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd dopĺňa,
že z fotodokumentácie na č.l. 39, 40, 41 je celkom zrejmé, že sporné parcely predstavujú obecnú cestu,
ktorú (aj podľa potvrdenia obyvateľov Q. I. z 25.4.2012 na č.l. 42) užívali obyvatelia žalobcu a tretie
osoby na účelom prechodu a prejazdu k poliam nachádzajúcim sa v extraviláne obce. Okrem toho,

žalovaní 1/, 2/ nepovažovali za potrebné si sporné nehnuteľnosti oplotiť, pričom kupovali v roku 1999
nehnuteľnosti ako jeden oplotený funkčný celok - dom z pozemkom pod ním a záhrada. Bez významu
nie je ani tá skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaní 1/, 2/ kúpili v roku 1999, mali celkovú výmeru
959m2, pričom sporné pozemky parc. Č.. XX/XX a parc. č. XX/XX majú výmeru spolu 176m2. Je podľa
názoru odvolacieho súdu nepravdepodobné, že by žalovaní 1/, 2/ boli v dobrej viere, že sú vlastníkmi

pozemku, ktorého výmera je o 176 m2 väčšia ako výmera nimi kupovaných nehnuteľností. Zo všetkých
týchtookolnostíajpodľanázoruodvolaciehosúdumožnovyvodiť,žežalovaní1/,2/pribežnejopatrnosti,
ktorú od nich možno vyžadovať, mohli mať počas vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že im
sporné pozemky patria a preto ich nemožno považovať za oprávnených držiteľov. K vydržaniu sporných
pozemkov teda zo strany žalovaných 1/, 2/ nedošlo.

16. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny v napadnutom výroku I., ktorým bolo
určené, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX. Vzhľadom
na správnosť tohto výroku napadnutého rozsudku nemôže byť dôvodné ani odvolanie žalovaných 1/, 2/
čo do výroku III., ktorým bola ich vzájomná žaloba vo zvyšku zamietnutá. Zamietnutie vzájomnej žaloby

žalovaných 1/, 2/ sa totiž týka pozemkov parc. č. XX/XX a parc. č. XX/XX, ktorých výlučným vlastníkom
bol výrokom I. určený žalobca. Vecne správny je aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným
1/, 2/ uložená povinnosť vypratať pozemok parc. Č.. XX/XX (výrok V.). V tomto ohľade odvolací súdpoukazuje na ods. 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v týchto napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

17. Žalovaní 1/, 2/ v podaní z 29.5.2019 (č.l. 803) uviedli, že odvolaním napadli aj výroky o
trovách konania (výroky VI., VII.). Ich odvolanie však vo vzťahu k týmto výrokom neobsahuje žiadnu
argumentáciu. V spomenutom podaní tiež uviedli, že ich odvolanie smeruje aj proti výrokom VI. a VII.
„vzhľadom na vyššie uvedené“ (t.j. vzhľadom na ich odvolanie čo do veci samej). Z toho dovolací súd
vyvodil, že žalovaní 1/, 2/ chceli vyjadriť to, že v prípade úspechu v odvolacom konaní čo do veci samej

by žalobca proti nim nemal nárok na náhradu trov konania a naopak nárok na náhradu trov konania
by vznikol proti žalobcovi im. Z týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že žalovaní 1/, 2/ odvolanie proti
výrokom VI., VII. nepodali, pričom v prípade, ak by mali v odvolacom konaní úspech a odvolací súd by
napadnuté výroky čo do veci samej zmenil v ich prospech, aj bez výslovného odvolania proti výrokom
VI., VII. by žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania. Ak by odvolací súd vychádzal z toho,
že žalovaní 1/, 2/ odvolaním napadli aj výroku VI., VII., musel by odvolanie v tomto rozsahu odmietnuť

podľa § 386 písm. d/ v spojení s § 373 ods. 1 druhá veta C.s.p.

18. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že žalovaní 1/, 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XX/X, X, X, X, X (výrok II.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým bolo určené, že žalovaní 3/ 4/ sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XX/X, X, XX, 19 (výrok IV.) a výroku, ktorým vo vzťahu k vzájomnej
žalobe žalovaných 3/, 4/ bol týmto žalovaným priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok VIII.).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/

odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).