Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 14, 2007

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/50/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706201684
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2007:6706201684.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci
navrhovateľky M. A., nar. X.X.XXXX,. bytom P. D. X/XX,. Ž. N. H., zast. JUDr. D. K., advokátom, S. XX/
XX,. Ž. N. H., proti odporcovi JUDr. J. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom N.. M. S. X,. Ž. N. H., zast. Mgr. A.
L., advokátom, N.. M. S. X,. Ž. N. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu K. P., a.s. V. I.
G., Š. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 220.746,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh v istine a príslušenstve z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 56.634,- Sk na účet Mgr.
A. L., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 25.8.2005 sa domáhala proti odporcovi zaplatenia 173.419,- Sk
spolu s 12% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.3.2003 do zaplatenia, titulom porušenia
povinnosti odporcu pri jej zastúpení, keď nepodal návrh na začatie konania i proti neplatnosti výpovede.

Navrhovateľka odporcu požiadala o právnu pomoc, a to podania návrhu na vyslovenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 11.3.2003 a okamžitého skončenia pracovného
pomeru 17.6.2003. Odporca právne zastúpenie prijal a podal len návrh o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, neplatnosť výpovede nenapadol z dôvodu, že tento úkon mal byť
zrušený novým podaním. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhlásené za neplatné
právoplatným rozsudkom zo dňa 2.12.2004. Napriek rozhodnutiu súdu, že pracovný pomer po vyslovení

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru naďalej trvá, navrhovateľka nebola zamestnaná
z dôvodu, že pracovný pomer skončil jej výpoveďou dňa 30.6.2003. Pokusom o pokonávku zo dňa
1.6.2005 žiadala od odporcu sumu 714.702,- Sk. Na pojednávaní dňa 6.11.2006 navrhovateľka trvala
na podanom návrhu, žiadala rozšíriť návrh o ďalších 47.327,- Sk na celkovú sumu 220.746,- Sk. Právny
zástupca navrhovateľky tvrdil, že odporca porušil právny predpis, preto škoda vznikla tým, že nepodal
návrh na neplatnosť výpovede z organizačných dôvodov a jedine návrh na neplatnosť skončenia
pracovného pomeru okamžitým skončením. Uviedol, že navrhovateľka požadovala od odporcu, aby

podal návrh na obidva právne úkony - neplatnosť skončenia pracovného pomeru ako výpovede, ako
aj okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tvrdila, že odporca to opomenul buď z nedbanlivosti
alebo z nesprávneho právneho názoru, že neskorší právny úkon ruší skorší právny úkon a návrh
nepodal. Tvrdil, že rozhodnutie o skončení pracovného pomeru výpoveďou mal v spise a mal ho
teda k dispozícii. Tvrdil, že navrhovateľka žiadala rozhodnúť o výpovedi, tak je napísané aj právne
zastúpenie. Uviedol, že navrhovateľka po úspešnom spore mala nárok na náhradu mzdy za obdobie

od neplatného skončenia pracovného pomeru až po dobu zamestnania za 19 mesiacov a 17 dní a táto
čiastka jej nebola vyplatená práve z dôvodu, že pracovný pomer skončil predchádzajúcou výpoveďou,
ktorá nebola uplatnená návrhom. Ak by nastúpila do pracovného pomeru, zamestnávateľ by s ňouchcel skončiť pracovný pomer tak ako to urobil v predchádzajúcej výpovedi, bola by mala nárok na
náhradu priemernej mzdy ešte za 4 mesiace a 2 mesiace odstupné. Tvrdil, že celkovo navrhovateľka
utrpela škodu na nevyplatenej náhrade mzdy v rozsahu 25 mesiacov pri hrubom zárobku 6.761,- Sk,

čo predstavuje čiastku 169.025,- Sk brutto. Zvyšok požadovanej škody predstavuje čiastka 51.721,- Sk
na nevykonaných odvodoch na sociálnom a nemocenskom, ktoré zamestnávateľom nebolo uhradené.
Predložil doklad o výške poplatkoch nemocenského a sociálneho. Uviedol, že navrhovateľka vidí
príčinnú súvislosť v tom, že jej vznikla škoda z dôvodu, že nebol podaný návrh na neplatnosť výpovede.
Škoda je vo forme náhrady mzdy, sociálnych a nemocenských odvodov. Suma uplatňovaná v návrhu

220.746,- Sk je brutto. Navrhovateľka uviedla, že v prípade prejednania neplatnosti výpovede vždy na
pojednávaní spomenula svojmu právnemu zástupcovi, odporcovi, že by mal napadnúť dve výpovede,
avšakstým,žeodporcajejodôvodnil,ženeskoršíprávnyúkonrušískoršíprávnyúkon.Verila muapreto
takýmto spôsobom dopadla. Následne po rozhodnutí súdu, z ktorého vyplynulo, že pracovný pomer
trvá sa navrhovateľka dostavila do práce a tam jej oznámili, že sa jej skončil pracovný pomer na základe
skoršej výpovede. Odporca jej uviedol, že je to nedorozumenie a že dá všetko do poriadku. Následne

doložila mzdové listy a poukázala na stanovisko Inšpektorátu práce B. B. 18/03S, že jej pôvodný
zamestnávateľ jej neposkytoval mzdu v sume minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti
príslušného pracovného miesta. Na pojednávaní dňa 20. 4. 2007 si v príslušenstve uplatnila aj 9% úrok
z omeškania zo sumy 47.327,- Sk od 6.11.2006 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 14.9.2007 trvala
na návrhu v celom rozsahu s tým, že podľa nej preukázala všetky atribúty zodpovednosti za škodu.

Pridržiavala sa vyjadrení z predchádzajúcich pojednávaní.

Odporca v odpore zo dňa 30.11.2005 proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 9Ro 316/2005-16 zo dňa 16.11.2005 žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka ho
výslovne požiadala o právnu pomoc podanie návrhu na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo dňa 17.6.2003, nie o vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou
z 11.3.2003. Poukázal na to, že o tom svedčí aj konanie na Okresnom súde v Žiari nad Hronom 5C
131/2003. V podaní zo dňa 27.12.2005 uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný vo
všetkých častiach. V tom čase zastupoval v trestnej veci v prípravnom konaní manžela navrhovateľky
za incident, ktorý sa stal 17.6.2003, po tom čo navrhovateľke bolo doručené zrušenie pracovného

pomeru. Práve to bol dôvod, prečo ju zastupoval odporca v tejto veci a v žiadnej inej veci. Poukázal na
nedostatky návrhu vo vyčíslení. Podaním zo dňa 19.1.2006 navrhol, aby do konania pristúpil vedľajší
účastník na strane odporcu K. P., a.s. B., nakoľko má uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXX.XXX-
XX. o zodpovednosti advokátov. Na pojednávaniach žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Uviedol,
že návrh na náhradu škody by mal spĺňať určité náležitosti, malo by byť zrejmé, že odporca porušil

právnupovinnosti,pričomtoniejeuvedené.Navrhovateľkaodporcusplnomocnilalennapodanienávrhu
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na žiadne iné zastupovanie ho nepoverila.
Prostredníctvom riešenia problému v trestnom konaní s jej manželom sa navrhovateľka dostala k
odporcovi za účelom poskytnutia právnych služieb. Čo sa týka vyčíslenej škody, tú si uplatňuje určitým
spôsobom, nie je zrejmé, či celú dobu bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, či poberala alebo

nepoberala dávky v nezamestnanosti. Pracovný pomer sa mal skončiť 30.6.2003 a v príslušenstve si
úrok z omeškania uplatňovala od 11.3.2003. Poukázal na to, že neexistuje príčinná súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a nie je preukázané zavinenie. Tvrdil, že bol splnomocnený
len na podanie jedného návrhu na začatie konania, v inej nemohol konať. Uviedol, že to, že v marci
2003 bola navrhovateľke doručená výpoveď, tak ho v marci 2003 s tým neoboznámila, prišla za ním

len v momente, keď jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Prišla za odporcom
so svojim manželom, ktorého odporca zastupoval v trestnej veci. V tom čase mala navrhovateľka so
zamestnávateľom S., s.r.o. Š. nezhody a 17.6.2003 došlo k útoku manžela navrhovateľky na konateľa
a právnika tejto spoločnosti R. B. za prítomnosti právnika R. Č.. To bol rozhodujúci moment, prečo
navrhovateľka potrebovala pomôcť svojmu manželovi v trestnej veci, ktorá bola priestupkovo ukončená.

Pri okamžitom zrušení pracovného pomeru si odporca značí paragraf o ktorý ide. Odporca konal
vo veci navrhovateľky, v tom čase nemala záujem sa súdiť, pretože dostala odstupné a nemienila
u zamestnávateľa pracovať. Vzťahy medzi nimi boli narušené. Doklad o platbe zálohy za právne
zastúpenie2.000,-Sk.nevyplňovalodporca,alejehopracovníčka,ktorá nevierozlíšiťprávnukvalifikáciu
veci. Poukázal na to, že tvrdenie, že neskorší právny úkon ruší skorší právny úkon v tomto smere

neobstojí, pretože v týchto veciach pracuje viac rokov a preto vie správne posúdiť otázku právnej
kvalifikácie. Odporca sa držal príkazu navrhovateľky a podľa toho konal. Navrhovateľka tvrdila, že
nechce pracovať u predchádzajúceho zamestnávateľa. Ohľadne zastúpenia nebola spísaná zmluva,bola podpísaná len plná moc, ktorá sa nachádza v spise 5C 131/2003 Okresného súdu Žiar nad Hronom.
Svojich tvrdení sa pridržiaval aj na pojednávaní dňa 14.9.2007.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 30.8.2006 uviedol, že podľa poistnej zmluvy č.
XX-XXXX.XXX-X, ktorou je poistná zodpovednosť za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti,
uzatvorenej medzi vedľajším účastníkom na strane odporcu a Slovenskou advokátskou komorou, sa
uvedené poistenie vzťahuje na tento prípad a v prípade preukázania zodpovednosti odporcu, splnenia
podmienok odporcu ako poisteného vyplývajúce z poistnej zmluvy a preukázania výšky spôsobenej

škody navrhovateľke, pristúpi ako vedľajší účastník na základe rozhodnutia súdu k plneniu. Podľa
doterajších predložených podaní navrhovateľky poistná zmluva kryje zodpovednosť odporcu v zmysle
článku II. ods. 1 písm. a/, ako aj článku II. ods. 3 písm. c/. Na druhej strane odporca ako poistený
vo vzťahu vyplývajúceho z poistnej zmluvy k poisťovateľovi, musí preukázať v zmysle článku II. ods.
4 písm. d/, že ku škode nedošlo hrubou nedbalosťou odporcu, pod ktorou sa rozumie zvlášť závažné
porušenie nutnej opatrnosti, prípadne starostlivosti, ktoré v sebe zahŕňa vedomú nedbalosť, vyplývajúce

z výkonu objednanej činnosti alebo priamo zo zákona. V opačnom prípade poisťovateľ plniť nebude. Z
podaní odporcu vyplýva, že bol navrhovateľkou splnomocnený konať len vo veci okamžitého skončenia
pracovného pomeru a v žiadnej inej, preto navrhovateľka musí preukázať opak a dôkazné bremeno je
na strane navrhovateľky. V prípade potvrdenia tvrdení navrhovateľky je potrebné potom preukázať, že
skutočne by navrhovateľka v konaní o vyslovenie neplatnosti výpovede dosiahla úspech. Ak by dosiahla

úspechvkonaní,potombymuselabyťustálenávýškaspôsobenejškody. Napojednávanídňa6.11.2006
žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný s tým, že nespĺňa náležitosti na náhradu škody a pridržiaval sa
svojho vyjadrenia. Svojho vyjadrenia sa pridržiaval aj na ďalších pojednávaniach.

Súd na základe výpovede účastníkov, právnych zástupcov a po oboznámení s pripojenými spismi, zistil

nasledujúci skutkový stav:

Z doloženého spisového obalu odporcu súd zistil, že dňa 2.2.2004 prevzal manžel navrhovateľky p.
A. spisový materiál v počte 28 strán textu od odporcu. Na spise je poznámka S., s.r.o. Š. M. XXX/
XX,. Ž. N. H.. Súčasťou je zrušenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov zo

dňa 11.3.2003 od S., s.r.o. Š., zast. konateľom Ing. R. B., adresované M. A. faxom s tým, že je tam
uvedené, že s navrhovateľkou ruší pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
31.1.2000, a to z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pracovný pomer
končí 30.6.2003. Súd z príjmového pokladničného bloku, ktorý bol vystavený navrhovateľke zistil, že
dňa 30.6.2003 pracovníčka odporcu prevzala sumu 2.000,-Sk od navrhovateľky pre účel výpoveď -

právne zastúpenie. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar and Hronom 5C 131/2003 súd zistil,
že odporca ako advokát podal návrh vo veci navrhovateľky proti S., s.r.o. Š. o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.6.2003. V skutkovom stave návrhu uvádza, že odporca listom
zo dňa 17.6.2003 skončil s navrhovateľkou pracovný pomer okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1
písm. b/ ZP. V návrhu je uvedené, že už dňa 11.3.2003 zrušil S., s.r.o. Š. pracovný pomer výpoveďou

navrhovateľke k 30.6.2003. Návrh bol podaný na Okresnom súde v Žiari nad Hronom 4.7.2003. Na čl. 20
pripojeného spisu sa nachádza plnomocenstvo navrhovateľky pre advokáta JUDr. J. P. na vykonávanie
všetkých úkonov vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru firmou S., s.r.o. Š.. Plná moc je zo
dňa 30.6.2003. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom č.k. 5C 131/03-76 zo dňa 2.8.2004 určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.6.2003 dané odporcom S., s.r.o. Š. navrhovateľke

je neplatné a určil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Po odvolaní Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom č.k. 12Co 348/04-97 zo dňa 2.12.2004 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiari
nad Hronom. Spolu rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 17.1.2005. Rozhodnutie prvostupňového aj
odvolacieho súdu sa zaoberalo vo vyhodnotení okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa
17.6.2003. Predchádzajúcou výpoveďou sa ani jedno rozhodnutie nezaoberalo, hoci v návrhu bola

spomenutá.

Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, účinného do 31.12.2003, advokát je pri výkone
advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach
riadiť sa príkazmi klienta.

Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona, advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného,
konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho
presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.Podľa § 13 ods. 3 cit. zákon, advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a
hospodárna.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona NR SR č. 586/2003 Z.z. o advokácii a zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, účinného od 1.1.2004, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.

Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť
advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré
určuje predpis komory.

Podľa § 26 ods. 1 cit. zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s

výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom
alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto
zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Podľa § 26 ods. 2 cit. zákona, koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu

spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je
tým dotknutá.

Podľa § 26 ods. 3 cit. zákona, každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú
pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov.

Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 26 ods. 4 cit. zákona, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

Advokát je povinný zastupovať záujmy svojho klienta. Navrhovateľka vzhľadom k tomu, že jej dňa
17.6.2003 zamestnávateľ dal okamžité skončenie pracovného pomeru a zároveň manžel navrhovateľky
napadol konateľa zamestnávateľa navrhovateľky Ing. B. a za skutok, ktorý bol priestupkom odporca

zastupoval manžela navrhovateľky ako advokát, navrhovateľka sa následne dostavila do advokátskej
kancelárie odporcu. Odporcu splnomocnila na podanie návrhu ohľadne doručenej výpovede. Z
doloženého spisového obalu odporcu vyplýva, že odporca zastupoval manžela navrhovateľky a že
navrhovateľka platila odporcovi za právne zastúpenie 2.000,- Sk s tým, že pokladničný blok vystavilapracovníčka odporcu. Na pokladničnom bloku vyznačila len výpoveď. Nebolo tam uvedené, či sa jedná
o výpoveď z 11.3.2003 alebo zo 17.6.2003, avšak z dátumu dokladu, ktorý bol vystavený 30.6.2003
logicky vyplýva, že navrhovateľka požiadala o právne zastúpenie odporcu len v júni 2003. Následne

po zaplatení zálohy za právne zastúpenie odporcom, odporca spísal návrh na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.6.2003, ktoré dal navrhovateľke zamestnávateľ
S., s.r.o. Š.. Boli tam uvádzané dôvody a rozpory medzi zamestnávateľom a navrhovateľkou s tým, že v
návrhu uviedol, že 11.3.2003 zamestnávateľ zrušil pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou ku dňu
30.6.2003. Rozhodnutím Okresného súdu v Žiari nad Hronom, ktoré bolo potvrdené č.k. 5C 131/03-76

zo dňa 2.8.2004 bolo rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.6.2003 dané
S., s.r.o. Š. navrhovateľke je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Po právoplatnosti
rozhodnutia dňa 17.1.2005 sa navrhovateľka pokúsila u bývalého zamestnávateľa zamestnať, avšak
zamestnávateľ jej oznámil, že pracovný pomer jej skončil skoršou výpoveďou zo dňa 11.3.2003 ku
dňu 30.6.2003. Napriek tomu, že odporca túto skutočnosť uviedol v návrhu, ani Okresný súd v Žiari
nad Hronom, ani odvolací súd sa touto skutočnosťou nezaoberal. Nezaoberal sa s ňou preto, že v

pracovnom práve platí pre právne úkony, že neskorší právny úkon ruší skorší právny úkon, preto to
nebolo nutné, avšak navrhovateľka tým, že ju pôvodný zamestnávateľ nezamestnal kládla za vinu
odporcovi, že on porušil povinnosť tým, že nepodal samostatný návrh na začatie konanie ohľadne
neplatnosti výpovede z 11.3.2003. Tvrdenie navrhovateľky, že ho na to splnomocnila nie je ničím
preukázané. Od marca 2003 do konca júna 2003 ho nemohla splnomocniť na podanie samostatného

návrhu na neplatnosť tejto výpovede, nakoľko k zaplateniu zálohy za právne zastúpenie o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.6.2003 zaplatila až 30.6.2003, na čo následne
tento návrh bol 4.7.2003 podaný na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Tvrdenie navrhovateľky, že ho
splnomocnila aj na neplatnosť tejto predchádzajúcej výpovede je nehodnoverné a nemá opodstatnenie
v logickej súvislosti s platbou zálohy 2.000,- Sk za právne zastúpenie až 30.6.2003. Ničím navrhovateľka

nepreukázala, že odporca porušil právnu povinnosť. Jej určená výška škody nie je riadne ustálená a nie
je medzi porušením právnej povinnosti a škodou príčinná súvislosť. Taktiež u odporcu nie je preukázané
zavinenie. Naopak je preukázané, že odporca ako právny zástupca si riadne vykonával povinnosti
vyplývajúce z advokátskej činnosti, úspešne pre navrhovateľku vyhral prvostupňové aj druhostupňové
konania, po právoplatnosti rozhodnutí bývalý zamestnávateľ navrhovateľky ju neoprávnene prepustil

z pracovného pomeru na základe predchádzajúcej neplatnej výpovede. Vtedy mala navrhovateľka
požiadať odporcu o nové právne zastúpenie vo veci predchádzajúcej neplatnej výpovede a spísanie
ďalšieho návrhu na začatie konania. Navrhovateľka tak neurobila a v rozpore s dobrými mravmi sa
domáha náhrady škody voči odporcovi, ktorý jej spor, na ktorý ho splnomocnila a zaplatila zaň zálohu
2.000,- Sk, vyhral. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v celom rozsahu úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči
navrhovateľke. Trovy konania odporcu pozostávajú z nutných trov právneho zastúpenia za 5 úkonov z
hodnoty istiny 173.419,- Sk (prevzatie a príprava, odpor, vyjadrenie zo dňa 27.1.2005, pojednávanie dňa
26. 1. 2006, 6. 11. 2006) - 5x á 6.050,- Sk, 3x paušál á 150,- Sk, 2x paušál á 164,- Sk, náhrada za stratu
času za pojednávania dňa 26. 1. 2006 a 6. 11. 2006 Ž. N. H. - Z. a späť 2x2x273,- Sk, 2 úkony

z hodnoty istiny 220.746,- Sk (účasť na pojednávaní dňa 20.4.2007, 14.9.2007) - 2x á 7.150,- Sk, 2x
paušál á 178,- Sk a náhrada za stratu času za tieto pojednávania zo Ž. N. H. do Z. a späť 2x2x297,- Sk,
podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, účinnej od 1. 1. 2005. Celkové trovy konania odporcu sú 56.634,- Sk, ktoré je mu navrhovateľka
povinná nahradiť na účet právneho zástupcu odporcu Mgr. A. L., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).