Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Csp/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219627
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117219627.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava,
IČO: 50 361 368, proti žalovanému: E. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. XXXX/XX, Q., o
zaplatenie sumy 778,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 778,91 eur, úroky vo výške 184,07 eur, úroky z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 778,91 eur od 25.08.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2017 domáhal zaplatenia sumy 778,91 eur, úrokov
vo výške 285,46 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 25,5 % ročne zo sumy 778,91 eur
od 25.08.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 778,91 eur od
25.08.2017 do zaplatenie a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2013

bola medzi právnym predchodcom žalobca Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. 1339736639, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky
a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 1.000 eur, žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach podľa
zmluvy, výška každej splátky a skladba je zrejmá z predpisu splátok. Žalovaný splatil svoj záväzok len

čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru. Pred
zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru, v ktorom
bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti pohľadávky z titulu
zmluvy o úvere a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaný
úhradu dlžnej pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ
- Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný

ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú sumu. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,5 %
ročne. V zmysle Obchodných podmienok v prípade ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej
oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve o úvere. Žalobca si uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania.2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 21Csp/179/2017-53 zo dňa 09.10.2018, ktorým vyhovel
žalobe v celom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd

uznesením č.k. 21Csp/179/2017-70 zo dňa 10.01.2019 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

3. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
žalovaný sa k nej nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pričom vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou
doručenou súdu dňa 31.08.2017, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013, Všeobecnými
obchodnými podmienkami (VOP), Obchodné podmienky pre úver, aktuálnym stavom úveru ku dňu
07.06.2017,sadzobníkompoplatkov,upozornením-výzvounasplateniedlžnejsumyzodňa08.08.2014,
výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.08.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017,

predpisom splátok k zmluve o úvere, špecifikáciou úrokov, podacím hárkom č.l. 14-15, doručenkou č.l.
42, obsahomceléhospisovéhomateriálu.Rozsudokbolverejnevyhlásenýbeznariadeniapojednávania
v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany, resp. zástupcovia, na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
Poštová banka, a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných
splátkach po 56,62 eur mesačne, ročná úroková sadzba bola vo výške 25,50 %, RPMN bola 28,70 %,

priemerná RPMN bola 46,06 %, dátum prvej platby bol 15.10.2013, dátum konečnej splatnosti úveru
bol 15.09.2015, celková výška nákladov bola 272,50 eur.

6. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vyplýva, že žalovaný vyčerpal sumu 1.000 eur dňa
25.09.2013, celková istina je 778,91 eur.

7. Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 08.08.2014 vyplýva, že Poštová banka,
a.s. oznámila žalovanému, že podstatným spôsobom porušil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
25.09.2013 a ani napriek predchádzajúcej upomienke do dnešného dňa neuhradil svoje záväzky voči
Poštovej banke, a.s. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňuje žalovaného, že ku dňu

07.08.201 je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere o viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo
výške 471,56 eur. Poštová banka, a.s. vyzýva žalovaného na uhradenie uvedenej sumy do 15 dní. V
prípade, ak k úhrade nedôjde, bude banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlási úver predčasne splatným a bude žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.

8. Z podacieho hárku č.l. 14-15 vyplýva, že zásielka bola žalovanému odoslaná dňa 8.8.2014.

9. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.08.2014 vyplýva, že Poštová banka, a.s. oznámila
žalovanému, že podstatným spôsobom porušil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013,
preto sa stáva jeho úver k 25.08.2014 predčasne splatným v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy je

1.164,61 eur, z toho istina je 936,02 eur, úrok je 184,07 eur, poplatky za upomienky sú 39,28 eur, poistné
je 5,24 eur a túto sumu žiada banka uhradiť obratom, najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.

10. Z doručenky č.l. 42 vyplýva, že zásielka adresovaná žalovanému na adresu označenú žalovaným
v zmluve ako korešpondenčná bola Poštovej banke, a.s. ako odosielateľovi vrátená dňa 28.08.2014 z

dôvodu, že adresát je neznámy.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a) ,b), d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona

sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(4). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy Ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová
banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.09.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 24 mesačných splátkach po 56,62 eur mesačne, ročná úroková sadzba bola vo výške 25,50

%, RPMN bola 28,70 %, priemerná RPMN bola 46,06 %, dátum prvej platby bol 15.10.2013, dátum
konečnej splatnosti úveru bol 15.09.2015, celková výška nákladov bola 272,50 eur. Žalovaný vyčerpal
sumu 1.000 eur dňa 25.09.2013. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas a právny predchodca žalobcu
Poštová banka, a.s. listom zo dňa 08.08.2014 oznámil žalovanému, že pohľadávka vyplývajúca zozmluvy o úvere je o viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a zároveň upozornil žalovaného, že ak k
úhrade dlžnej sumy nedôjde do 15 dní, bude banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka a vyhlási úver predčasne splatným a bude žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Zásielka

bola žalovanému odoslaná dňa 08.08.2014. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a Poštová banka, a.s. listom
zo dňa 25.08.2014 oznámila žalovanému že sa jeho úver stáva k 25.08.2014 predčasne splatným v
celom rozsahu. Výška dlžnej k uvedenému dňu bola 1.164,61 eur, z toho istina bola vo výške 936,02
eur, úrok bol vo výške 184,07 eur, poplatky za upomienky boli vo výške 39,28 eur, poistné bolo
vo výške 5,24 eur. Zásielka adresovaná žalovanému na adresu označenú žalovaným v zmluve ako

korešpondenčná bola Poštovej banke, a.s. ako odosielateľovi vrátená dňa 02.09.2014 z dôvodu, že
adresát je neznámy. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom.

22. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca

žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania
a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne z časti.
Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 1.000 eura a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu úveru

v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 56,62 eura. Žalovaný neplnil svoje povinnosti splácať
úver riadne a včas a žalobca ho dňa 25.08.2014 vyzval na predčasné splatenie úveru vo výške 1.164,61
eur. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného pozostáva z istiny
poskytnutého úveru vo výške 778,91 eur, úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške
184,07 eur (výšku úroku do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru mal súd preukázanú z výzvy na

úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.08.2014 na č.l. 43), ktoré sumy v konaní neboli sporné, preto súd vo
výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 778,91 eur, úroky vo výške 184,07 eur.

24. Žalobca žiadal priznať aj úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vo výške 101,39 eur (ktorý
sčítal spolu s úrokom do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 184,07 eur, t.j. spolu žiadal

zaplatiť úrok vo výške 285,46 eur) a ďalej žiadal priznať úrok vo výške 25,50 % ročne z nesplatenej
istiny vo výške 778,91 eur od 25.08.2017 do zaplatenia.

25. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda
popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Prešove z
30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa
18.09.2012) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu.
Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, počnúc prvým dňom omeškania

spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru
a s protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp.

zn. 6Co/190/2014). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle §
369 Obchodného zákonníka, resp. 517 Občianskeho zákonníka. V rozsudkoch súdov sa zmluvné
dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného
pravidla zakotveného v § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z
omeškania (napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011).

26. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/345/2017-68 zo dňa17.09.2018,
ktorý v ods. 14 uviedol: Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovanýchku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s

peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda

nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonmformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na
výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej

zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť

nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nepožíva v slovenskom právnom poriadku nijakú

právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací
súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že
keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.

S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava

na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak
by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával

aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne
ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

27. Žalobca v žalobe tvrdil, že v zmysle Obchodných podmienok v prípade ak sa úver stane predčasne

splatným,veriteľjeďalejoprávnenýúročiťnesplatenúistinuúveruúrokomdojednanýmvzmluveoúvere.
Žalobca však nemá nárok na úroky za poskytnutie úveru po zosplatnení úveru ani v prípade, ak to bolo
stranami dohodnuté, a to s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/345/2017-68
zo dňa17.09.2018, ktorý v ods. 16 uviedol: Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda,
podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti

pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu,
ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ). Zákon reguluje úroky za úver

bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen
v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany.
Navyše sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a vl. n. 87/1995 Z. z. Treba hovoriťo neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a §
52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 OZ).

28. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru vo výške 101,39 eur a vo výške 25,50 % ročne zo sumy 778,91 eur od 25.08.2017 do zaplatenia
ako nedôvodnú zamietol.

29. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 08.09.2014, nakoľko v

oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vyzvala banka žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
do 10 dní od doručenia výzvy, zásielka bola vrátená banke dňa 28.08.2014 ako nedoručená z dôvodu,
že adresát je neznámy, žalovaný do 10 dní dlžnú sumu neuhradil, preto sa dňom 08.09.2014 dostal do
omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5
percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 08.09.2014, kedy výška základnej úrokovej

sadzbykuvedenémudňubola0,25%. Žalobcavšakžiadalpriznaťúrokyzomeškaniaažod25.08.2017,
ktorý návrh súd nemohol prekročiť a priznať žalobcovi viac, preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 778,91 eur od 25.08.2017 do
zaplatenia

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo
sumy 1417,40 eur (istina 778,91 eur, úrok 285,46 eur, úrok 292,76 eur /25,50 % ročne zo sumy 778,91
eurod25.08.2014do14.02.2019/,úrokzomeškania60,27eur/úrokzomeškaniavovýške5,25%ročne
zo sumy 778,91 eur od 25.08.2017 do 14.02.2019/), priznaná suma 1023,25 eur (istina 778,91 eur, úrok

184,07 eur, úrok z omeškania 60,27 eur /úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 778,91 eur
od 25.08.2017 do 14.02.2019/), z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 72 % a hrubý úspech žalovaného
28 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 44 % (72 % - 28 %), čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 44 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.