Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201603
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718201603.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: C.. V. C., L..
XX.XX.XXXX, J. P., G. XXX/XXX, proti žalovanej: P. E., O.. J., L.. XX.XX.XXXX, J. D., M. XXX/X, v konaní
o určenie povinnosti žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.4.2018 sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia

povinnosti umožniť odobratie vzoriek potrebných pre porovnanie DNA vzorky maloletých detí O. J., L..
XX.XX.XXXX S. C. J., L.. XX.XX.XXXX s DNA vzorkami žalobcu. Za týmto účelom žiadal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť dostaviť sa s maloletými deťmi do sídla znalca z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA a poskytnúť znalcovi všetku potrebnú súčinnosť pre porovnanie vzorky maloletých detí so vzorkou
žalobcu, pričom všetky náklady s tým spojené je povinný uhradiť žalobca.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná pri narodení maloletých detí neuviedla do rodných
listov a ani pri neskoršom výsluchu na Okresnom súde Martin neoznačila žiadneho muža, ktorému
by malo svedčiť otcovstvo k maloletým deťom, t.j. v oboch rodných listoch detí bol otec skoro rok od
ich narodenia neuvedený. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovanou sa spoznali v roku 2005, pričom
mal vedomosť, že v tom čase mala žalovaná dlhodobý vzťah. Žalovaná mu v apríli 2007 oznámila,
že je tehotná. Žalovaná ho o narodení detí neinformovala, dozvedel sa to dňa 18.12.2007 od tretích

osôb. Žalobca požiadal žalovanú listom zo dňa17.3.2008 o doriešenie otcovstva. Keď žalovaná
nereagovala, žalobca podal na Okresný súd Martin návrh o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov. Žalovaná ho v konaní pred Okresným súdom Martin sp.zn.12Po/5/2008 označila ako otca
maloletých detí. Po tomto vyhlásení bol žalobca zapísaný do rodných listov detí a začal sa s deťmi
stretávať. Žalovanú, resp. jej matku následne informoval, že má záujem odobrať vzorku slín maloletých
detí za účelom vykonania DNA skúšky. Stará matka detí s takýmto odberom vzoriek nesúhlasila.

Keď opakovane s odstupom času požadoval možnosť odobratia DNA vzoriek, tak stará matka detí ho
požiadala,abyodišielzbytu,kdesastyksdeťmi realizoval.Následnepodalananehotrestnéoznámenie
na políciu, že sa k deťom nevhodne správal. Žalobca v závere svojej žaloby uviedol, že so žalovanou
sa snažil niekoľko rokov dohodnúť vo veci odberu vzoriek DNA, na čo ho žalovaná informovala, že
to umožní, len ak jej túto povinnosť nariadi súd. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa zákona o rodine
nemá žalobca možnosť aktuálne požadovať vykonanie DNA skúšok otcovstva, tak žiadal súd, aby sa

DNA skúška porovnania vzoriek žalobcu s maloletými deťmi riešila prostredníctvom určenia povinnosti
pre žalovanú.3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 25.6.2018. Vo svojom vyjadrení uviedla,
že so žalobou žalobcu o určenie povinnosti umožniť odobratie vzoriek maloletým deťom nesúhlasí,

nakoľko si je istá, že ich biologickým otcom je žalobca. Vo vyjadrení žalovaná ďalej popísala okolnosti,
ktoré predchádzali narodeniu detí.

4. Na nariadenom pojednávaní dňa 7.11.2018 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom
rozsahu. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, že nesúhlasí s tým, aby jej bola uložená takáto povinnosť

súdom,nakoľkoužniejemožné,abyžalobcazapieralotcovstvo,keďže odurčeniaotcovstvasúhlasným
vyjadrením rodičov uplynula trojročná lehota, v ktorej mohol svoje otcovstvo zaprieť. Žalovaná ďalej
uviedla, že ona je ochotná asistovať pri odobratí vzoriek DNA maloletým deťom, ale nesúhlasí s tým,
aby jej takáto povinnosť bola uložená súdom. Súd ďalej vykonal dokazovanie čítaním listín pripojenými
do súdneho spisu.

5. Súd mal z takto vykonaného dokazovania preukázané, že otcovstvo k maloletým deťom bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov. Žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti matke
maloletých detí, ku ktorým otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, umožniť odobrať
vzorky DNA maloletých detí a asistovať pri ich odobratí. Súd v tejto súvislosti udáva, že žiadny
hmotnoprávny predpis neumožňuje uložiť takúto povinnosť matke. Táto povinnosť môže byť matke

maloletých detí uložená len ako procesná povinnosť podľa ust. § 210 Civilného sporového poriadku
(ďalej len C.s.p.) v rámci prebiehajúceho súdneho konania o určenie alebo zapretie otcovstva. Keďže
takéto konanie neprebieha, žalobcov uplatnený nárok nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej
republiky. Žalobou vo veci samej sa možno podľa ust. § 137 písm. a/ C.s.p. domáhať splnenia
povinnosti.Splneniepovinnostimôževyplývaťbuďzozákona alebo zprávnychvzťahov,ato zmluvných

aj mimozmluvných, pričom žalobou podľa ust. § 137 písm. a/ C.s.p. sa nemožno domáhať uloženia
povinnosti, ktorú zákony Slovenskej republiky neukladajú ako hmotnoprávnu povinnosť. V danom
prípade sa však žalobca domáha uloženia povinnosti, ktorú hmotnoprávne predpisy neukladajú, a
teda nie je zákonný podklad na uloženie takejto povinnosti. Súd preto žalobu žalobcu zamietol v
celom rozsahu. Súd pre úplnosť dodáva, že ak má žalobca pochybnosti o biologickom otcovstve,

môže podnetovať konanie podľa ust. § 96 Zákona o rodine a v rámci prebiehajúceho konania môže
byť matke maloletých detí uložená takáto povinnosť, nie však žalobou vo veci samej podanou mimo
prebiehajúceho konania o zapretie otcovstva.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní

plne úspešná, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.