Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/250/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209873
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: AB 1 B.

V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX Holandské kráľovstvo, reg. č.: 560 07 043, zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín,
s adresou pracoviska Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: N. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXXX, XXX XX T. Q. W., zast. JUDr. Martin Šaffa, advokát, so sídlom
Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 702,10 eur s prísl., t a k to

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z am i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
239,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd protižalobu žalovanej o zaplatenie sumy 1815,13 eur spolu 5,05% úrokom z omeškania zo sumy
1815,13 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v y l u č u j e na
samostatné konanie v ktorom konaní bude rozhodnuté aj o trovách konania, pokiaľ sa týka protižaloby
žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 702,10 eur, vyčíslený úrok z omeškania

vo výške 21,32 eur a úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 702,10 eur odo dňa 31.10.2014
do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Home
Credit Slovakia, a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 28.08.2008 Úverovú zmluvu č. 3808178577 (ďalej
len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ÚZP“) právneho
predchodcu žalobcu. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.655,51 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 72,00 eur. Žalovaná bola v
omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené vo Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého

vyplýva prehľad jednotlivých platieb a spôsob ich započítania. V Zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie
úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola žalovaná právnym predchodcom žalobcu vyzvaná listom zo dňa
28.05.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti,
upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
V tomto konaní si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje.
Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 702,10 eur, z toho istina sumu 363,90 eur, úrok
vo výške 64,56 eur, zosplatnená istina vo výške 273,64 eur.

Žalovaná žiadala zamietnuť nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní ako nedôvodný a zároveň uložil
žalobcovi zaplatiť jej sumu 1.815,13 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 1.815,13 eur od
31.07.2015 do zaplatenia.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, a to úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnýmipodmienkami,oznámenímopostúpenípohľadávky,predžalobnouvýzvounazaplateniedlhu,

výpisom čerpania, splátok a úhrad, lustráciou žalovanej v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni,
vyjadrením žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že žiadajú žalobu zamietnuť a resp. v prvom
rade žiadajú konanie zastaviť, nakoľko podľa ich názoru žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie

tejto žaloby. Ďalej pokiaľ sa týka sumy 1.815,13 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1.815,13 eur od 31.07.2015, tak je to v prípade, že by súd dospel k názoru, že žalobca je
aktívne legitimovaný, je uvedená suma uvádzaná v súvislosti s obranou žalovanej proti pohľadávke
žalobcu. Podľa nich však žalobca aktívnu legitimáciu nemá. Žalovaná uviedla, že celá zmluva s právnym
predchodcom žalobcu bola uzavretá takým spôsobom, že ona sedela v aute pri Bille vo T. Q. W. a
telefonicky sa dohodla, resp. uzavrela nejakú zmluvu, úrokové sadzby, vlastne za akých podmienok

jej bola poskytnutá pôžička. Behom pár dní prišla písomná zmluva domov, ktorú podpísala a odoslala.
Dodala,žemedzitým,nežprišlapísomnázmluvanapodpisknejdomov,užbolipeniazenaúčte.Zmluva,
ktorá jej bola doručená, bola vyhotovená pokiaľ sa týka písma, takými malými písmenami, že si to nebola
schopná riadne prečítať a pochopiť, o čo ide. Zmluvu podpísala a vrátila ju späť s tým, že peniaze už boli
na účte. Žalovaná uviedla, že ani pri telefonickom uzatváraní zmluvy, ani neskôr, ani vlastne nevedela,

akéúrokysifirma,ktorájejpožičalapeniazeuplatňuje.Bolojejpožičaných80.000,-Sk.Celkovozaplatila
cez 4.000,- eur. Uviedla, že pôžičku vyrovnala. To, čo zaplatila naviac, t. j. sumu, ktorú uviedol jej právny
zástupca do svojho prednesu vo výške 1.815,13 eur bolo zaplatené naviac, preto ju žiadala vrátiť.

Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 28.08.2008 úverovú zmluvu č. 3808178577,

na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eur (80.000,- Sk), ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať v mesačných splátkach po 72,00 eur (2.169,- Sk), a to v počte splátok 72. Dojednaná
ročná úroková sadzba predstavovala 24,96%, RPMN 28,4%, priemerná hodnota RPMN bola vo výške
16,64%. Zmluva neobsahovala termín splatnosti splátok.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a
žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že
ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V zmysle ďalších
dojednaní klient podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby bol spoločnosťou ako poistníkom prihlásený k
poisteniu výdavkov a poisteniu zneužitia karty podľa zmluvy o RÚ za podmienok uvedených pred textom

úverovýchpodmienokavÚP.KlientpodpisomÚZvyhlasuje,žesaoboznámilsobsahompoistnejzmluvy
č. 19100694 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom a Českou
pojišťovnou ZDRAVÍ a.s., Praha, IČ: 49240749 ako poistiteľom v súlade so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre skupinové poistenie úverových splátok č. 7/2007.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., (ďalej len
„ÚZP“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka
a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Uzatvorením ÚZ sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po poskytnutí úveru
sa stáva spoločnosť veriteľom z ÚZ a klient ako dlžník z ÚZ sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver
vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 Hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 Hlavy 2 Úverových podmienok, úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom

posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu odpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle Hlavy 3 - Účel úveru, § 1 Úverových podmienok, úver spoločnosť poskytuje bez stanoveného

účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovejzmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie

úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,

na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy (§ 8 Hlavy 5 Úverových podmienok).

Podľa Hlavy 7 - Poistenie, § 1, § 3 Úverových podmienok, v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad
pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti následkom úrazu potvrdzuje klient podpisom úverovej zmluvy
alebo výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V

prípade, že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený
a ak poistenie dohodol, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z dohodnutého poistenia.

Podľa Hlavy 14 Úverových podmienok, §3 - §5 Záverečných ustanovení, v prípade omeškania úhrady
splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 6 §

6 týchto ÚP, je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každá
začatý deň omeškania, najmenej však 300,- Sk (9,96 eur). V prípade omeškania s úhradou splátky
úveru, prípade splátky RÚ I. či RÚ II., alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť
spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o
zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na

náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo
úrok z omeškania klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť. V prípade omeškania klienta s úhradou
splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II., či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný
zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.
Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť

spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 100,- Sk (3,32 eur).

Podľa hlavy 14 § 12 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky, Metodická príručka
a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj

ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila celkovo 4.470,64 eur,
a to 62 splátkami vo výške 72,00 eur a 2 splátkami vo výške 3,32 eur.

Listom zo dňa 28.05.2014 žalobca žalovanej oznámil, že vzhľadom k tomu, že sa dostala do omeškania
sosplácanímdohodnutejsplátkyúveruaajnapriekopakovejvýzvenebolapohľadávkariadneuhradená,
ju spoločnosť vyzývala k splateniu úveru s tým, že dlžná čiastka činí 736,80 eur a vyzval ju na splatenie
do 15 dní od odoslania tejto výzvy.

Žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrením zo dňa 30.07.2015, namietala aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca doposiaľ riadnym spôsobom nepreukázal prevod práv a povinností
z predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na žalobcu
a zároveň nie je takéto postúpenie práv z predmetnej zmluvy prípustné. Žalobca v návrhu uviedol, že
k postúpeniu práv malo dôjsť zmluvou zo dňa 28.05.2014, pričom v oznámení o postúpení zo dňa

27.08.2014, ktoré predložil a ktoré údajne doručoval aj žalovanej výslovne uviedol, že k postúpeniu
práv z predmetnej zmluvy na žalobcu došlo zmluvou zo dňa 12.09.2012, t.j. v čase riadneho trvania
a splácania predmetného spotrebiteľského úveru. Zároveň písomnou výzvou zo dňa 28.05.2014, ktorú
predložil žalobca, vyzvala žalovanú na splatenie úveru vždy iba spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.
a nie žalobca. Na základe uvedených skutočností, ako aj z dôvodu, že žalobca doposiaľ nepreukázal

relevantným spôsobom postúpenie práv, majú za to, že k tomuto prevodu práv nikdy nedošlo. Zároveň
uviedli, že k platnému postúpeniu práv z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu ani
nemohlo dôjsť, nakoľko žalobca nie je zapísaný v registri fin. agentov a fin. poradcov vedeným Národnou
bankou Slovenska a teda žalobca nie je oprávnený poskytovať a ani spravovať spotrebiteľské úvery naúzemí Slovenskej republiky. Taktiež žalobcom tvrdené údajné zosplatnenie zvyšných splátok by bolo
protizákonné, pokiaľ by k nemu došlo tak, ako to uvádza žalobca, a to pre rozpor s ustanovením § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje veriteľovi uplatniť predmetné právo voči spotrebiteľovi

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a za podmienky, že súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. K žiadnemu takémuto
upozorneniu spotrebiteľa však nedošlo. K samotnému finančnému nároku, ktorý si žalobca podanou
žalobou uplatňuje, uviedli, že nárok nie je dôvodný a akákoľvek finančná požiadavka veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj

dobrými mravmi. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o typickú formulárovú zmluvu,
keď spotrebiteľ nemá možnosť reálne ovplyvniť samotný obsah zmluvy, resp. priložených zmluvných
podmienok, ale môže buď iba zmluvu ako celok prijať a podpísať alebo odmietnuť. Zmluva neobsahuje
údaje v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., t. j. neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov, najmä poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplatným zostatkom. Ďalej zmluva odporuje aj ustanoveniam § 3 ods. 10 uvedeného zákona o

spotrebiteľských úveroch v spojení s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. platným v rozhodnom čase a
ktorým bola ustanovená výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Výška odplaty predstavovala podľa predmetnej zmluvy sumu 2.528,49 eur. Z uvedeného preto zmluva
odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu a v zmysle § 3 ods. 11 zák. č. 258/2001 Z.z. je
zmluva v tejto časti neplatná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sa predmetný spotrebný

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia, a.s., by mal
právo požadovať iba skutočne poskytnuté plnenie 2.655,51 eur, ktoré však žalovaná v prevyšujúcej
miere splatila. Na základe všetkých týchto skutočností je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok v tomto
konaní nie je ani z časti dôvodný, pričom žalobca ani relevantným spôsobom nepreukázal jeho aktívnu
legitimáciu v tomto konaní. V prípade, že žalobca relevantne preukáže prevod práv a povinností z

predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 03.09.2008, a to zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na
žalobcu, uplatňuje si žalovaná voči žalobcovi sumu 1.815,13 eur, ktoré na základe dotknutej zmluvy
a výziev veriteľa avšak bez právneho dôvodu zaplatila do dňa 20.11.2013 spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s., ako právnemu predchodcovi žalobcu.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky
zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle žalovanej
a žalobcu, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia
zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, od ktorých by žalobca odvodzoval svoj
právny nárok.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za
stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 28.05.2014 zospatnil celý
úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitiezákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
637,54 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 2.655,51 eur a žalovaná uhradila
celkovo 64 splátkami sumu 4.470,64 eur, pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu
istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
bol v úverovej zmluve dojednaný pod bodom č. 39 vo výške 24,96% ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (72 splátok) v auguste 2008 činila úrok 5,73 % p.a..
Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 4,4- násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci

žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne

postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokovnad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanej úver v sume 2.655,51 a žalovaná zaplatila sumu vo výške 4.470,64
eur, z čoho je zrejmé, že žalovaná uhradila celú žalobcom poskytnutú istinu a pri súčasnou závere o
absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru súdu nezostávalo iné ako žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietnuť.

Právny zástupca žalovanej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a žiadal súd, aby uložil žalobcovi
povinnosť vrátiť prevyšujúcu sumu späť žalovanej. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd túto protižalobu
žalovanej vylúčil na samostatné konanie.

Podľa § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci,
ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú
vec vylúčiť na samostatné konanie.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a

ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Nakoľko súd vylúčil protižalobu žalovanej o zaplatenie sumy 1.815,13 eur spolu s 5,05 % úrokom z

omeškania zo sumy 1.815,13 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, na samostatné konanie, s tým, že v
tomto konaní bude rozhodnuté aj o trovách konania, pokiaľ sa týka protižaloby žalovanej, súd priznal
právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia v tomto konaní, teda v konaní o zaplatenie 702,10 eur.

O výške trov konania právneho zastúpenia súd rozhodoval podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v
súlade s prechodnými ustanoveniami, v zmysle ktorých, za úkony právnych služieb patrí advokátovi
odmena podľa doterajších predpisov, teda predpisov účinných v čase vykonania úkonu.

Odmena za jeden úkon právnej služby určená podľa § 10 ods. 1 vyhl. predstavuje sumu 51,45 eur.

Právnemu zástupcovi žalovanej súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej
služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 30.07.2015 podľa § 14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky, písomné vyjadrenie vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl., účasť na pojednávaní
dňa 05.08.2015 a dňa 14.09.2015 podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., ako aj 4 x režijný paušál ( 4 x 8,39
eur za rok 2015) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 239,36 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.