Rozsudok ,
Potvrdené, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417203489
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5417203489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: R.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X-XX, E. Q., právne zast. Advokátskou kanceláriou SLAMKA
& Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej:
I. J., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X-XX, E. Q., právne zast. FIAČAN & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prikázaním veci za náhradu a o určenie vlastníctva, o
odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/42/2017-168

zo dňa 27.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamieta. Vzájomnú žalobu žalovanej o určenie vlastníckeho práva tiež
zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobou doručenou na súd dňa 20.11.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam - bytu č.
XX na S. poschodí a v podkroví bytového domu č. XXX na ul. R. v E. Q. vrátane spoluvlastníckeho
podielu na pozemku parc. C-KN č. 222 v k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q. vo veľkosti 8862/68379-
ín a tiež spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo
veľkosti 8862/68379-ín, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q. a zároveň, aby súd
prikázal nehnuteľnosti byt č. XX na S. poschodí a v podkroví bytového domu č. XXX na ul. R. v E. Q.
vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. C-KN č. 222 v k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q.

vo veľkosti 8862/68379-ín a tiež spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 8862/68379-ín, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec E. Q., okres
E. Q. do výlučného vlastníctva žalobcu R. Y., nar. XX.XX.XXXX s tým, že žalobca je povinný vyplatiť
žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 17494,16 Eur, a to na účet žalovanej do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Na základe výsledkov dokazovania mal súd preukázané, že niet sporu o tom, že žalovaná a žalobca
uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2017, ktorou sa žalovaná zaviazala uzavrieť so

žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod žalovaných nehnuteľností v podiele
3, s obsahom uvedeným v čl. 1 bode 2/ tejto zmluvy a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Taktiež
nebolo sporné, že sporové strany uzavreli dňa 18.08.2018 kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
v zmysle ktorej žalovaná predala kupujúcemu žalované nehnuteľnosti v podiele 3-iny. Súd mal zvykonaného dokazovania pripojeným spisom správy katastra preukázané, že vklad kúpnej zmluvy č. V
15552/2017 bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor dňa 23.08.2017
kedy vzniklo vlastnícke právo žalobcu ku žalovaným nehnuteľnostiam v podiele 3-ín. Žalobca podal na

súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam tým
spôsobom, že tieto budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva za primeranú odplatu žalovanej. Za
týmto účelom si nechal vypracovať Znalecký posudok č. 72/2017 Ing. Jiřinou Kubačkovou, z ktorého
vyplýva,ževšeobecnáhodnotanehnuteľnostípredstavujesumu70.000Eur.Vzmysleuvedenéhopotom
žalobca navrhol, aby žalovanej bola vyplatená náhrada za spoluvlastnícky podiel v sume 17 500 Eur.

Žalovaná reagovala na žalobu podaním vzájomnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam, nakoľko tvrdila, že platným odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2018 sa stala
výlučnou vlastníčkou žalovaných nehnuteľností. V priebehu súdneho konania medzi stranami sporu
nedošlo k dohode ohľadom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
nedošlo, kvôli výslovnému nesúhlasu žalovanej, nakoľko táto namietala, že je výlučnou vlastníčkou
žalovanýchnehnuteľností.Žalovanápoukázalanaprávnyúkonzodňa15.01.2018,ktorýmmalaodstúpiť

od kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalobca nezaplatil kúpnu cenu. Súd musel vzájomnú žalobu žalovanej
zamietnuť, a to z dôvodu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa jej tvrdení ohľadom
nezaplatenia kúpnej sumy. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že strany sporu sa dohodli
na kúpnej cene už v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2017 a taktiež sa dohodli, že táto
bola už zaplatená formou investícií do bytu pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaná toto

potvrdila aj svojím podpisom na kúpnej zmluve uzavretej dňa 18.08.2017, kde v bode VI. je výslovne
uvedené, že suma vo výške 36 000 Eur bola žalobcom vyplatená žalovanej pred podpisom tejto kúpnej
zmluvy, a to formou investícií do predmetného bytu, použitých na rozsiahle úpravy. Okresný súd mal
z vykonaného dokazovania za to, že na odstúpenie od zmluvy nebol daný dôvod, keď z pripojených
spisov mesta E. Q. ako aj svedeckých výpovedí jasne vyplynulo, že v rokoch 2011 a 2012 prebiehala

prestavba bytu. Súd má za to, že zmluvné dojednanie pod bodom VI. kúpnej zmluvy sa javí ako náležite
prejavenávôľazmluvnýchstránataktoposkytnutýpreddavokmápotompreukázateľnývzťahkuzavretej
kúpnej zmluve. Súd vykonaným dokazovaním nezistil také okolnosti daného prípadu, ktoré by kolidovali
s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom nezaplatenia kúpnej ceny, odstúpenie od kúpnej zmluvy má preto súd za neplatný právny

úkon a vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musel zamietnuť. Vychádzajúc
zo skutkových zistení a záverov súd dospel k záveru, že v predmetnom spore existujú dôvody hodné
osobitého zreteľa pre použitie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď po vyhodnotení skutkových
okolností mal za to, že žalobca nie je odkázaný na bývanie v byte, ktorý je predmetom tohto konania
a podstata záujmu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádza z nezhôd so

žalovanou; naproti tomu záujem žalovanej na ponechaní si bytu vyplýva najmä zo skutočnosti, že byt
pre ňu predstavuje jedinú možnosť bývania, býva tam aj s deťmi od malička a nemá žiadne úspory
na to, aby vyplatila podiel žalobcu. Súd poukazuje aj na to, že so žalovanou v súčasnosti žije jej
nezabezpečená dcéra R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v súčasnosti študuje na gymnázium. Súd preto
po náležitom zhodnotení všetkých okolností dospel k záveru, že v predmetnom konaní existujú dôvody

hodné osobitého zreteľa na strane žalovanej, a to stav odkázanosti na bývanie v nehnuteľnosti ako aj
osobné väzby na nehnuteľnosť. Súd zároveň nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že v nehnuteľnosti
býva aj nezabezpečené dieťa (dcéra žalovanej), ktoré navštevuje gymnázium v Dolnom Kubíne. Naproti
tomu žalobca nemusí v porovnaní so žalovanou riešiť svoju existenčnú bytovú otázku. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 CSP, nakoľko žiadna zo sporových strán nemala v konaní úspech. Je preto

len spravodlivé, aby každá zo sporových strán niesla vlastné náklady na trov tohto konania. Súd preto
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výroku II. rozsudku okresného súdu podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Uvádza, že žalobca, ako kupujúci, neuhradil žalovanej, ako

predávajúcej, kúpnu cenu v zmysle jej výzvy listom zo dňa 02.01.2018, preto žalovaná od predmetnej
kúpnej zmluvy odstúpila listom zo dňa 15.01.2018. Toto odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené
dňa 18.01.2018. V tomto dôsledku sa žalovaná opäť stala vlastníčkou predmetného bytu v celosti.
Žalovaná považuje kúpnu cenu za nezaplatenú, najmä z dôvodu, že žalobca investície do bytu v hodnote
36.000 Eur v roku 2012 ani nevykonal. Ďalej uvádza, že žalobca nepreukázal žiadnu ústnu dohodu z

roku 2012 a ani nepreukázal, že nejaké jeho plnenie z roku 2012 vo forme investícií je preddavkom
na kúpnu cenu. Žalovaná tiež namieta, že na preukázanie ňou tvrdených skutočností súd nevykonal
navrhované dokazovanie, t.j. najmä ohliadku na mieste samom a znalecký posudok na ocenenie prác a
materiálov, ktoré boli v roku 2012 vynaložené na rekonštrukciu bytu. Na základe uvedených skutočnostížalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

3. Proti výroku I. a III. rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní uvádza, že okresný súd vychádzal
zo zistení, že žalobca nie je odkázaný na bývanie v byte, ktorý je predmetom konania, a podstata
záujmu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádza z nezhôd so žalovanou. S
týmto tvrdením žalobca súhlasí, avšak je potrebné dodať, že žalobca bol donútený opustiť predmetný

byt a zabezpečiť si nové bývanie, na ktoré si musel zobrať hypotekárny úver. Náklady spojené so
zabezpečením nového bývania a splácaním hypotekárneho úveru finančne vyčerpali žalobcu tak, že
tento je odkázaný na príjem, ktorý mu prináleží ako náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel predmetného
bytu. Okrem uvedených nákladov žalobca platí výživné vo výške 140 Eur. Žalovaná síce nemá úspory
na odkúpenie bytu, ale má reálnu a jednoduchú možnosť vyplatiť podiel z hypotekárneho úveru, ktorý v
prípade záujmu, jej bude z peňažného ústavu poskytnutý. Podľa názoru žalobcu nie sú v danom prípade

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimku zo zásady, že nikto nemôže byť
nútený k tomu, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín
č. 7C/42/2017-168, zo dňa 27.11.2018, v časti výroku I. a III. v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil
nasledovne: Krajský súd v Žiline zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu - R. Y., nar. XX.XX.XXXX

a žalovanej - I. J., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam - bytu č. XX na S. poschodí a v podkroví
bytového domu č. s. XXX na ul. R. v E. Q. vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. C-KN
č. 222 v k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q. vo veľkosti 8862/68379-ín, a tiež spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 8862/68379-ín, zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q.. Krajský súd v Žilne prikazuje nehnuteľnosti - byt č. XX na

S. poschodí a v podkroví bytového domu č. s. XXX na ul. R. v E. Q. vrátane spoluvlastníckeho podielu
na pozemku parc. C-KN č. 222 v k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q. vo veľkosti 8862/68379-ín, a tiež
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
8862/68379-ín, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec E. Q., okres E. Q. do výlučného vlastníctva
žalovanej - I. J., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky

podiel v sume 52.000 Eur, a to na účet žalobcu do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je
povinná žalobcovi nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

4. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že trvá na svojom podanom odvolaní a že nie je dôvodné
zrušovať a vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo, nakoľko vzhľadom na vzájomnú žalobu uplatnenú

v tomto konaní žalovaná tvrdí, že je v celosti vlastníčkou predmetného bytu. Žalovaná poukazuje za
neadekvátnu sumu 36.000 Eur za predmetnú nehnuteľnosť a preto by bolo správne v prípade, ak bude
zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo, aby žalovaná vyplatila žalobcovi len sumu 36.000
Eur, t.j. sumu, za ktorú žalobca nadobudol predmetný spoluvlastnícky podiel na byte.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril nasledovne. Tvrdenia žalovanej v odvolaní v podstate
vychádzajú zo vzájomnej žaloby a vychádzajú z dôvodov uvedených vo vzájomnej žalobe. Žalovaná
považuje odstúpenie od kúpnej zmluvy za platné, pretože žalobca investície do bytu v hodnote 36.000,-
Eur v roku 2012 ani nevykonal. Na túto skutočnosť súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré navrhol
samotný právny zástupca žalovanej, ako aj výsluch svedka, ktorý vykonával stavebný dozor a z týchto

dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že na byte boli vykonané rozsiahle investície súvisiace s
prestavbou bytu, ktoré boli hradené žalobcom. Žalovaná neberie do úvahy fakt, že jej suma 36.000
Eur bola vyplatená, čo uznala svojim podpisom v zmluve o budúcej zmluve, ako aj v kúpnej zmluve.
Taktiež samotná žalovaná potvrdila, že v roku 2012 došlo k dohode so žalobcom o tom, že jej
poskytne svoje investície na prestavbu predmetného bytu a táto suma bude slúžiť ako preddavok kúpnej

ceny, na kúpu podielu predmetného bytu vo veľkosti 3/4-iny. Žalobca je toho názoru, že súd vykonal
dostatočné dokazovanie vo veci vzájomnej žaloby a jeho rozhodnutie v časti týkajúcej sa zamietnutia
vzájomnej žaloby považuje žalobca za dôvodné a správne a navrhuje aby odvolací súd v žalovanou
napadnutej časti, t.j. vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú náhradou
trov odvolacieho konania.

6. Následne sa žalobca aj žalovaná vyjadrili, že trvajú na svojich podaných odvolaniach a vyjadreniach
k odvolaniam protistrany.7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods.

3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu
jeho vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie prejednávanej veci a vecne správne rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:

13. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní mal súd na zreteli aj zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho
vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne
konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie

nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je
základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu. Keď nedôjde k dohode, uplatňuje sa postup podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je povinnosťou spoluvlastníka, ktorý žiada zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k určitej veci, aby preukazoval dôvod takéhoto zrušenia a
vyporiadania. Povinnosťou žalobcu je v žalobe opísať a doložiť rozhodujúce skutočnosti potrebné pre

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010)

15.Naprotiuvedenémuvdanomprípadeokresnýsúduplatnildôvodyhodnéosobitnéhozreteľauvedené
v § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. Okresný
súd dospel k záveru, že v predmetnom spore existujú dôvody hodné osobitého zreteľa pre použitie §
142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď po vyhodnotení skutkových okolností mal za to, že žalobca
nie je odkázaný na bývanie v byte, ktorý je predmetom tohto konania a podstata záujmu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vychádza z nezhôd so žalovanou, naproti tomu záujem
žalovanej na ponechaní si bytu vyplýva najmä zo skutočnosti, že byt pre ňu predstavuje jedinú možnosť
bývania, býva tam aj s deťmi od malička a nemá žiadne úspory na to, aby vyplatila podiel žalobcu. Sožalovanou v súčasnosti žije jej nezabezpečená dcéra R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v súčasnosti študuje
na gymnázium.

16. Odvolací súd uvádza, že dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z takéhoto dôvodu súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, môže byť len skutočne výnimočná okolnosť.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto
rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by

žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaných ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci
podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie,

ktorá by pre žalované vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade
jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra
2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009)

17. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke
práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti
viacmenej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovaným alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech
žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaných sú najmä ich zdravotný stav, vek a sociálna situácia,

stavichodkázanostinabývanievspornejnehnuteľnosti,nedostatokmožnostiuspokojovaťsvojepotreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky
času, po ktorý vec užívali, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudli, či s ktorou ju užívali) alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu

(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v
prípade vyhovenia jeho žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov,
takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní
dojehovlastníctvamávúmyslepredať.(RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz25.Januára
1998, sp. zn. 4 Cdo 137/97, R 100/99 ).

18. Odvolací súd má za to, že okresný súd postupoval správne, keď v danom prípade aplikoval §
142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nezrušil a
nevyporiadal. Po preštudovaní spisu, spisového materiálu, toho, čo strany predniesli v rámci konania a
tiež čo uviedli v rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že zrušenie a vyporiadanie

spoluvlastníctva nebolo možné podľa žiadnej zásady. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ak nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Odvolací súd konštatuje, že k dohode
spoluvlastníkov neprišlo, rozdelenie veci by nebolo možné, prikázanie veci žalovanej za primeranú
náhradu by komplikovala jej momentálna existenčná situácia aj vzhľadom na nezabezpečené dieťa
v domácnosti a predaj nehnuteľnosti tiež neprichádzal do úvahy, vzhľadom na to, že žalovaná v

nehnuteľnosti býva.

19.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesnázoromokresnéhosúdu,ktorý
žalobu žalobcu zamietol, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých zohľadnení súd
podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezruší. V predmetnom konaní existujú dôvody hodné osobitého

zreteľa na strane žalovanej, a to stav odkázanosti na bývanie v nehnuteľnosti ako aj osobné väzby na
nehnuteľnosť, vrátane nezabezpečenej dcéry v domácnosti. Naproti tomu žalobca nemusí v porovnaní
so žalovanou riešiť svoju existenčnú bytovú otázku, aj keď obstaranie novej domácnosti obnášalo určiténáklady. Nemožnosť iných spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva odvolací súd
zdôvodni v bode 18. tohto rozhodnutia.

20. K zamietnutiu vzájomnej žaloby žalovanej o určenie vlastníckeho práva odvolací súd uvádza
nasledovné. Strany sporu sa dohodli na kúpnej cene už v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa
26.06.2017 a taktiež sa dohodli, že táto bola už zaplatená formou investícií do bytu pred podpisom
kúpnej zmluvy. Žalovaná toto potvrdila aj svojím podpisom na kúpnej zmluve uzavretej dňa 18.08.2017,
kde v bode VI. je výslovne uvedené, že suma vo výške 36.000 Eur bola žalobcom vyplatená žalovanej

pred podpisom tejto kúpnej zmluvy, a to formou investícií do predmetného bytu, použitých na rozsiahle
úpravy. Na odstúpenie od zmluvy (právny úkon zo dňa 15.01.2018) nebol daný dôvod, keď z pripojených
spisov mesta E. Q. ako aj svedeckých výpovedí jasne vyplynulo, že v rokoch 2011 a 2012 prebiehala
prestavba bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, pričom zo svedeckých výpovedí
(keď aj sama žalovaná potvrdila, že investície boli hradené žalobcom, namietala len výšku investícií,
taktiež svedok J. T. potvrdil, že investície boli platené žalobcom, je zrejmé, že investície boli platené

žalobcom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle ust. § 497 Občianskeho zákonníka žalovanej
zaniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, keď žalobca plnil podľa zmluvy a žalovaná takéto plnenie
prijala. Ak aj žalovaná spochybňovala výšku investícií, v zmysle citovaného ustanovenia to nezakladalo
jej právo odstúpiť od zmluvy. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že nie je možné zaplatiť kúpnu cenu pred
uzavretím kúpnej zmluvy, súd poukázal na § 498 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na to, čo dal

pred uzavretím zmluvy niektorý účastník sa hľadí ako na preddavok. Z vykonaného dokazovania bolo
odvolaciemu súdu preukázané, že žalobca plnil záväzok zo zmluvy a preto žalovanej nevzniklo právo
od takejto zmluvy odstúpiť. Na základe uvedeného rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí vzájomnej
žaloby žalovanej o určenie vlastníckeho práva považuje za vecne správne.

21. Odvolací súd považuje aj rozhodnutie o trovách konania za vecne správne. O trovách konania
okresný súd rozhodol podľa § 255 CSP, nakoľko žiadna zo sporových strán nemala v konaní úspech.
Odvolací súd tiež považuje za spravodlivé, aby každá zo sporových strán niesla vlastné náklady na trovy
tohto konania.

22. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala, že na preukázanie ňou tvrdených skutočností súd
nevykonal navrhované dokazovanie, t.j. najmä ohliadku na mieste samom a znalecký posudok na
ocenenie prác a materiálov, ktoré boli v roku 2012 vynaložené na rekonštrukciu bytu. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia v bode č. 42, kde uviedol, že dokazovanie ohliadkou
na mieste samom by neprinieslo ďalšie relevantné skutkové zistenia v predmetnom konaní a javilo sa

ako nehospodárne. Taktiež nebolo potrebné do konania pribrať znalca, na vypracovanie znaleckého
posudku na ocenenie prác a materiálov, ktoré boli vykonané a použité pri rekonštrukcii predmetného
bytu v cenách platných v roku 2012, nakoľko už vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca
zaplatil kúpnu cenu formou preddavku investíciami do prestavby bytu, ktoré prebiehali v roku 2011 a
v roku 2012. Aj odvolaciemu súdu by sa vykonanie týchto dôkazov zdalo nadbytočné a priečiace sa

zásade rýchlosti a hospodárnosti konania.

23. Na základe uvedeného odvolací súd sa plne stotožnil s názorom okresného súdu, s rozsahom
vykonaného dokazovania a s argumentmi a úvahami, ktorými sa riadil pri právnom posúdení veci a preto
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho

vecnej správnosti.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní obidve strany podali odvolanie

(žalovaná proti výroku II. a žalobca proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku), pričom ani žalobca a
ani žalovaná v rámci svojho podaného odvolania úspešní neboli. Účastníkom konania síce vznikli trovy
odvolacieho konania ale vzhľadom na úspech resp. neúspech obidvoch strán odvolací súd považuje za
spravodlivé, aby si každá zo strán niesla vlastné náklady na trovy odvolacieho konania a preto žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)