Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117200920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúp. spoločnosťou SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1. TRI H STAV, s.r.o., Opatovská
cesta 41/1758, 040 01 Košice - Vyšné Opátske, IČO: 46 814 019, 2. G. A., B.. XX.XX.XXXX, U. Y.
XXXX/XX, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, Mlynská č. 28, 040 01
Košice, v konaní o zaplatenie 2. 794,47 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 16.2.2018, č.k. 26Cb/5/2017 - 133 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým
súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.794,47 eur, úroky z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 2.794,47 eur od 18.03.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi 2.794,47 eur, úroky z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 2.794,47 eur od 18.3.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol; o trovách rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania
voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenou žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2017 titulom

náhrady poistného plnenia. Žalobca dôvodil, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril poistnú zmluvu
číslo 610/073633-9 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla typu FIAT DUCATO, evid. č. KE604IF so začiatkom poistenia od 29.05.2013. Dňa
21.6.2013 došlo ku škodovej udalosti tak, že žalovaný v 2. rade zaparkoval motorové vozidlo typu FIAT
DUCATO, evid. č. KE604IF pred garážami na ul. Turgenevovej, pričom ho dostatočne nezabezpečil,
dôsledkom čoho došlo k jeho samovoľnému pohybu a jeho predná časť pritlačila chodkyňu p. W. N.
(ďalej len poškodenú) o druhé vozidlo, pričom došlo k jej zraneniu. Žalobca vyplatil spoločnosti Dôvera

zdravotná poisťovňa, a.s. poistné plnenie za poškodenú predstavujúce náklady zdravotnej starostlivosti
vo výške 3.503,90 eur, Sociálnej poisťovni poistné plnenie predstavujúce náhradu nemocenských dávok
vyplatených poškodenej vo výške 1.142,- eur a poškodenej náhradu škody titulom bolestného vo výške
4.669,- eur. Žalovaný v 1. rade je pasívne legitimovaným podľa § 427 Občianskeho zákonníka, žalovanýv 2. rade podľa § 420 OZ. Keďže žalovaní písomne oznámili žalobcovi vznik škodovej udalosti až dňa
4.9.2013, teda nesplnili si svoju zákonnú povinnosť voči poisťovateľovi, uplatnil si žalobca nárok na
vrátenie poistného plnenia (iba pomerne).

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, argumentujúc, že nárok poisťovateľa na náhradu
plnenia vzniká vždy v nadväznosti na porušenie konkrétnej právnej povinnosti zo strany poisteného
rôznej závažnosti. Argumentovali, že aj keď zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 12 bližšie neupravuje
v akom rozsahu poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu plnenia voči poistenému, neznamená to,

že v prípade akéhokoľvek porušenia právnych povinností si môže podľa ľubovôle stanoviť výšku
postihového nároku voči poistenému. Aj vznik tohto nároku je totiž potrebné podriadiť pod všeobecný
právny princíp proporcionality, ktorého cieľom je spravodlivé usporiadanie dvoch kolíznych práv a to
kolíziu práva poisteného, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a práva poisťovateľa na náhradu plnenia, ktoré za poisteného poskytol poškodenému z titulu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Základom pre skúmanie proporcionality by malo

byť kritérium závažnosti porušenia konkrétnej právnej povinnosti a vplyv tohto porušenia na samotný
vznik škody, jej rozsah, resp. priebeh jej šetrenia. Žalovaní dôvodia, že v prípade poisteného, ktorý
porušil právnu povinnosť minimálnej závažnosti, ktorej porušenie nemalo vplyv ani na vznik škody, ani na
zväčšenie jej rozsahu a nespôsobilo poisťovateľovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej udalosti, je namieste,
aby bola uplatnená sankčná funkcia tohto nároku len v minimálnej výške. V tejto súvislosti zdôraznili,

že oznámili vznik poistnej udalosti skôr ako si ktorýkoľvek z poškodených uplatnil u žalobcu nároky
na náhradu škody. Teda v čase, keď boli u žalobcu uplatnené nároky poškodených na náhradu škody,
mal žalobca k dispozícii písomné oznámenie žalovaných o vzniku poistnej udalosti a nič mu nebránilo
v tom, aby poistnú udalosť riadne prešetril a poskytol poškodeným náhradu ich oprávnených nárokov
na náhradu škody. Dôvodí, že za uplatneným nárokom žalobcu možno hľadať jedine účelovú snahu

zbaviť sa v podstatnej miere povinnosti nahradiť za poistených náhradu škody spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, a to v rozpore so základným zmyslom a účelom právnej úpravy obsiahnutej v
ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z.z..

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca

a žalovaní uzatvorili poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyplatil spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. poistné
plnenie za poisteného predstavujúce náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 3.503,90 eur, Sociálnej
poisťovni poistné plnenie predstavujúce náhradu nemocenských dávok vyplatených poškodenej vo
výške 1.142,- eur a poškodenej náhradu škody titulom bolestného vo výške 4. 669,- eur. Spolu teda

vyplatil poistné vo výške 9.314,90 eur. Žalobca si uplatnil nárok len na úhradu časti poistného plnenia vo
výške 2. 794,47 eur s poukazom na závažnosť porušenia povinnosti. Uplatnil si tiež nárok na úroky vo
výške 5,25% ročne zosumy 1.393,77eur od 1.6.2014 dozaplatenia avovýške5,05%ročnezosumy
1.400,70 eur od 1.12.2014 do zaplatenia. Žalovaní v 1. a 2. rade nenahlásili žalobcovi vznik škodovej
udalosti včas (v lehote do 15 dní po jej vzniku), čím porušili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.

5. Súd prvého stupňa za nespornú považoval skutočnosť, že dňa 21.6.2013 došlo ku
vzniku žalobcom popísanej škodovej udalosti a že táto bola nahlásená žalobcovi až dňa 4.9.2013.
Spornou ostala skutočnosť, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovaným v
1. a 2. rade a ak áno v akej výške.

6. Zo sprievodného listu k oznámeniu poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 5.9.2013
podpísaného žalovaným v 2. rade zistil, že tento sa ospravedlnil za oneskorené nahlásenie poistnej
udalosti s poukazom na to, že v deň nehody došlo k ťažkému poškodeniu zdravia veľmi blízkej osoby,
ktoré malo na neho ako vinníka nehody traumatizujúce následky. Keďže nedošlo k žiadnej škode na

majetku, t.j. na vozidlách zúčastnených na nehode, v tom čase si neuvedomil, že je potrebné nahlásiť
aj škodu na zdraví, preto žiadal o prihliadnutie na uvedené okolnosti. Zároveň čestne prehlásil, že
oneskoreným nahlásením nedošlo k zvýšenému rozsahu škody ani k žiadnemu prípadnému súdnemu
sporu.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvody oneskoreného oznámenia škodovej
udalosti uvedené žalovaným v 2. rade v liste zo dňa 5.9.2013 nie sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľavovzťahukporušeniupovinnostivčasoznámiťvznikškodovejudalosti.Argumentuje,žetakýmitodôvodmi by boli napr. zdravotné problémy žalovaného v 2. rade a nie jeho blízkej osoby. V tejto súvislosti
súd nespochybnil nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa ocitol žalovaný v 2. rade v súvislosti s ujmou
na zdraví, ktorú utrpela poškodená. Nešlo však o okolnosti, ktoré by mu znemožňovali riadne splnenie

zákonných povinností spojených so vznikom poistnej udalosti, keď navyše sám uviedol, že si v tom
čase neuvedomil, že je potrebné nahlásiť poisťovni aj škodu na zdraví, nielen škodu na majetku. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria
len bdelým" a to v súvislosti s tým, že ak žalovaní pri realizácii svojich práv a povinností z povinného
zmluvného poistenia nekonali s náležitou obozretnosťou, dobrovoľne sa vystavili riziku, ktoré tak museli

znášať. Súd prvej inštancie na základe uvedeného uzavrel, že žalobca má právo uplatňovať regresný
nárok a jeho vyčíslenie zodpovedá vzniknutej situácii.

8. Súd prvej inštancii neuveril obrane žalovaného v 1. rade vo vzťahu k oneskorenému
ohláseniu škodovej udalosti (že sa o nej dozvedel len niekoľko dní pred doručením oznámenia
žalobcovi), nakoľko vyššie uvedená skutočnosť nebola žalobcovi oznámená v čase doručenia

oznámenia o poistnej udalosti, ale uviedol ju až štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej
výpovedi pred súdom.

9. Na základe porušenia povinnosti zo strany žalovaných bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa, žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za nich

vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (§ 12 ods. 1 písm. g) a § 12 ods.
2 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z.).

10. Žalobe vyhovel aj pokiaľ ide o úroky z omeškania, avšak až odo dňa 18.3.2017, t.j.
dňom nasledujúcom po doručení platobného rozkazu žalovanému v 2. rade, ktorý prevzal platobný

rozkaz neskôr ako žalovaný v 1. rade a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal súdu doručenie výziev na
úhradu dlhu žalovaným v 1. a 2. rade.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. s tým, že neúspech žalobcu
predstavuje len pomerne nepatrnú časť uplatnenej pohľadávky preto má žalobca nárok na náhradu trov

v rozsahu 100%

12. Proti rozsudku - výroku, ktorým súd žalobe vyhovel podal odvolanie žalovaný v 1.
rade, (proti jeho prvému a tretiemu výroku) z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.
Žalovaný v 1. rade dôvodí, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie

postihového nároku žalobcu vychádzajúc zo znenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. Tvrdí,
že poisťovateľ má proti poistníkovi postihový nárok spočívajúci v práve na náhradu poistného plnenia
za splnenia podmienky, že spôsobil škodu motorovým vozidlom a podmienky, že bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Argumentuje, že
nebola splnená predovšetkým prvá zákonná podmienka a to spôsobenie škody motorovým vozidlom

zo strany žalovaného v 1. rade. Má za to, že nie je sporné, že žalovaný v 1. rade bol poistníkom
a zároveň aj prevádzateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola vyvolaná škoda a teda v
zmysle § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ zodpovedá za vzniknutú škodu, avšak zákonná podmienka
uplatnenia postihového práva žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ predpokladá spôsobenie škody
samotným poistníkom, čo je nepochybne užší pojem ako zodpovednosť, či zodpovedanie poistníka

za vzniknutú škodu, nakoľko subjekt môže zodpovedať aj za škodu, ktorú svojim konaním nespôsobil.
Argumentuje, že pokiaľ by bola v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. postačujúca
len zodpovednosť poistníka za vzniknutú škodu, predmetné ustanovenie by vo svojom znení muselo
uvádzať výraz zodpovedá za škodu a nie len „spôsobil škodu motorovým vozidlom“. Výraz spôsobil
totiž podľa odvolateľa vyžaduje podieľanie sa osoby na vzniku škody svojím konaní, čo v danom

prípade nebolo splnené. V čase poistnej udalosti totiž žalovaný v 1. rade motorové vozidlo požičal
žalovanému v 2. rade za účelom jeho súkromných záležitostí, pričom žalovaný v 2. rade nebol ani
zamestnancom žalovaného v 1. rade ani inou osobou konajúcou za žalovaného v 1. rade alebo v jeho
mene. Konanie žalovaného v 2. rade, v dôsledku ktorého došlo ku vzniku samotnej poistnej udalosti,
nemožno považovať za konanie žalovaného v 1. rade, ktorý by týmto spôsobil škodu tak ako to vyžaduje

vyššiecitovanéustanoveniezákona.Žalovanýv1.radetaknenaplnilzákonnúpodmienkupreuplatnenie
postihového práva uvedeného v § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z.

13. Žalovaný v 1. rade v ďalšom dôvodí, že u neho nedošlo ani k naplneniu druhejzákonnej podmienky a to, že by porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Tieto podľa odvolateľa boli dané tým, že sa o samotnej poistnej udalosti dozvedel
len niekoľko dni pred jej oznámením žalobcovi. Svoju povinnosť teda nemohol splniť, nakoľko o jej

vzniku nevedel. Ak súd prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodí, že neuveril tvrdeniu žalovaného v 1.
rade, odvolateľ zdôrazňuje skutočnosť, že zo strany žalobcu toto tvrdenie nebolo popreté. Súd mal preto
povinnosť z neho vychádzať a nemal vôbec posudzovať jeho hodnovernosť.

14. Na záver zdôraznil, že porušenie právnej povinnosti v prejednávanej veci má len

administratívny význam a nijakým spôsobom nebolo príčinou vzniku škody a nespôsobilo ani zväčšenie
jej rozsahu a preto nemalo žiaden vplyv na vznik povinnosti žalobcu plniť. Nemalo vplyv ani na riadne
zistenie okolností, za ktorých došlo ku vzniku poistnej udalosti, nakoľko predmetná poistná udalosť bola
šetrená orgánmi Policajného zboru, ktoré objektívne zdokumentovali všetky podstatné okolnosti.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby súd rozsudok v napadnutej časti zmenil

a žalobu zamietol.

16. Proti rozsudku (jeho prvému a tretiemu výroku) podal včas odvolanie žalovaný v 2.
rade a to z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p..

17. Dôvodí, že u neho nedošlo k naplneniu druhej zákonnej podmienky uvedenej v § 10
ods. 2 písm. g/, ktorá vyžaduje, aby poistený porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa podľa odvolateľa spočívajú v
tom, že pri poistnej udalosti došlo k veľmi vážnemu zraneniu W. N. -vtedajšej družky a súčasnej
manželky žalovaného v 2. rade, ktorá bola dlhodobo hospitalizovaná vo vážnom zdravotnom stave,

pričom žalovaný v 2. rade sa staral o ich spoločného syna, ktorý bol vo veku 3 rokov, čo pre neho bolo
mimoriadne stresujúce, kedy nedokázal racionálne uvažovať a svoju pozornosť uprel na svoju rodinu a
na vážny stav svojej družky. Stresujúcu situáciu žalovaného v 2. rade navyše umocnilo aj to, že počas
hospitalizácie jeho družky jej bol zistený onkologický nález na obličke.

18. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu voči
žalovanému v 2. rade zamietol.

19. Žalobca žiadal žalobu ako vecne správnu potvrdiť.

20. Odvolatelia reagujúc na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zotrvali na argumentácii
uvedenej už v odvolaní.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných
ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdený.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.5.2019 o 10.10
hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, §
378 ods. 1 CSP a § 385 CSP a contrario.

24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané
odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako
odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu nazistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
preto sa obmedzuje na konštatovanie jeho správnosti a na zdôraznenie jeho správnosti navyše uvádza
(§ 387 ods. 2 C.s.p.).

27. Podmienky zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla upravujú ustanovenia §
427 až 431 OZ; vodič motorového vozidla zodpovedá podľa § 420 OZ. Rozsah a spôsob náhrady
upravujú ustanovenia § 442 § § 499 OZ.

28. Žalobkyňa sa v súdnom konaní domáhala voči žalovaným zaplatenia časti náhrady

poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenej, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných

prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.

30. Podľa § 2 písm. e., f. poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení
zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“). Poistneným sa rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti.

31. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

32. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

33. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

34. Podľa § 12 ods. 1 písm. g, zákona o PZP poisťovateľ má proti poistenému nárok na
náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až ods. 4.

35. Podľa § 12 ods. 2 písm. g/ cit. zákona, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
36. Odvolateľ v 1. rade argumentuje, že napriek tomu, že žalovaný v 1. rade ako

prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá objektívne za škodu vyvolanú prevádzkou motorového
vozidla, túto škodu nespôsobil vlastným konaním ani konaním osôb konajúcich za neho, resp. v jeho
mene, preto nenaplnil zákonnú podmienku pre uplatnenie postihového práva podľa § 12 ods. 1 písm.
g/zák. o PZP.

37. Odvolací súd udáva, že tento názor odvolateľa nie je správny. Pokiaľ totiž bola škoda
spôsobená prevádzkou motorového vozidla (ako tomu je v prejednávanej veci) zodpovedá za ňu tak
žalovaný v 2. rade, ako vodič motorového vozidla, ktorý poistnú udalosť spôsobil a zavinil (§ 420 OZ) ako
aj žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a to podľa § 427 OZ.38. Zodpovednosť vodiča je zodpovednosťou subjektívnou, teda nevzniká v prípade, ak
vodič škodu nezaviní, zodpovednosť prevádzkovateľa je zodpovednosťou objektívnou, ktorá vzniká

spôsobením škody motorovým vozidlom a zodpovednostným subjektom je prevádzkovateľ bez ohľadu
nato,čiškoduspôsobilalebonie.AktedazákonoVZPv§12ods.1písm.g/hovoríospôsobeníškodyjej
predpokladom nie je skutočnosť, či bola táto škoda spôsobená vlastným konaním prevádzkovateľa resp.
jeho zavinením, ale objektívna skutočnosť spočívajúca o tom, že škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla a poistník za túto škodu zodpovedá podľa § 427 a nasl. OZ.

39. K naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd udáva:

Žalovaný v 1. rade tvrdí, že objektívne nemohol oznámiť žalobcovi vznik poistnej
udalosti v zákonom stanovenej lehote, pretože o nej nevedel a dozvedel sa o nej až s odstupom
niekoľkých mesiacov.

40. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd neuveril tomuto tvrdeniu žalovaného
v 1. rade a to najmä vzhľadom ku skutočnosti, že toto žalovaným v 1. rade bolo prvýkrát prezentované
až na pojednávaní dňa 7.11.2017 (pričom v prejednávanej veci sa vyjadroval už písomnými podaniami
zo dňa 27.3.2017 - odpor proti vydanému platobnému rozkazu, vyjadrenie zo dňa 30.5.2017, vyjadrenie

zo dňa 18.7.2017).

41. Nie celkom správne je tvrdenie žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie mal
vychádzať z tvrdenia o jeho nevedomosti o poistnej udalosti ako tvrdenia nesporného (keďže žalobcom
nebolo popreté). O tomto tvrdení nemal totiž žalobca do konania pojednávania žiadnu vedomosť (pričom

mu boli zasielané žalobcom výzvy na zaplatenie žalovanej sumy už pred začatím konania). Nie
nepodstatnou je aj skutočnosť, že nejde o skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú konania žalobcu alebo jeho
vnímania ale výslovne konania (vnímania) žalovaného. Preto žalobca nemôže uvádzať vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach a označiť na ne dôkazy, povedané inak, nemá ako preukázať,
že žalovaný v 1. rade o poistnej udalosti nevedel.

42. Pokiaľ ide o existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného v 2.
rade ani odvolací súd nespochybňuje jeho ťaživú životnú situáciu. Je pochopiteľné, že po vzniku poistnej
udalosti žalovaný v 2. rade uprel svoju pozornosť na rodinu. Odvolací súd dáva ale do pozornosti
odvolateľa, že k nahláseniu poistnej udalosti došlo až po viac ako dvoch mesiacoch od jej vzniku, teda

nebavíme sa o časovom období len málo prevyšujúcom zákonom stanovenú 15 dňovú lehotu; keby bolo
možné ešte dospieť k záveru, že „nekonanie“ vo vzťahu k poisťovni je ovplyvnené touto traumatizujúcou
udalosťou. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že sám žalovaný v 2. rade uviedol dôvod nesplnenia
svojej povinnosti nevedomosť o potrebe jej splnenia.

43. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je rozhodnutie súdu
prvej inštancie vecne správne a zodpovedá aj všeobecnému právnemu princípu proporcionality. Už sám
žalobca totiž pristúpil k uplatneniu len časti ním poskytnutého poistného plnenia (v rozsahu 30%), čo
podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá charakteru porušenia zákonnej povinnosti žalovaného v 2.
rade.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. s použitím § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 1, 2 C.s.p.).

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov
3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).