Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Cb/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202198
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719202198.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: V&T staving s.r.o. so sídlom Králická 175/94, 976 34 Králiky,
IČO: 46 451 056, zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: BH SM, s.r.o. so sídlom Pribišova 47, 841
05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 46 212 485, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia za m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.05.2019 bol súdu doručený návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd
zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného evidovaných Okresným úradom

Zvolen, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kataster obce I. P., okres V., k. ú. I. P., ako: pozemky
registra „C“, parc. č. XXX, XXX, XXX/X N. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o celkovej ploche 3
518 m2 a stavby: H. XX Y. I. „. H.Ú.. Č.. XX, postavený na parcele č. C-KN XXX zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 472 m2 a H. XX Y. I. „. H.. Č.. XX, postavený na parcele č. W.-U. XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 449 m2 (ďalej aj len ako „Nehnuteľnosti“) a to na uspokojenie pohľadávky
žalobcu vo výške 18 982 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá mu vznikla z dôvodu nezaplatenej ceny za

montáž a prenájom lešenia poskytnutého žalovanému zo strany žalobcu na stavbu obytných domov
v obci Dobrá Niva. Keďže mu žalovaný ani po predžalobnej upomienke cenu na základe vystavených
faktúr nevyplatil, žalobca podal dňa 09.05.2019 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o zaplatenie
sumy 18 892 Eur s príslušenstvom. Podľa dostupných informácií žalobcu, žalovaný ako predávajúci
uzatvoril dňa 21.03.2019 s A. I. P. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie uvedené
Nehnuteľnosti. Na príslušný úrad bol dňa 07.05.2019 podaný návrh na vkladové konanie č. J.-XXXX/

XXXX. Žalobca má za to, že týmto prevodom predmetných Nehnuteľností bude závažným spôsobom
ohrozená exekúcia za účelom uspokojenia peňažného nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy 18
892 Eur s príslušenstvom, a tým úplne zmarená možnosť uspokojenia predmetnej pohľadávky žalobcu.

2. K návrhu žalobca pripojil objednávku žalovaného adresovanú žalobcovi dňa 10.10.2016, Protokol
o odovzdaní a prevzatí lešenia zo dňa 24.10.2016, faktúry za montáž a prenájom lešenia zo dňa

16.12.2016, 14.01.2017, 14.02.2017, 14.04.2017, 14.05.2017, 14.06.2017, 14.07.2017, 14.08.2018,
14.09.2017, 14.10.2017, 14.11.2017, 14.12.2017, 14.01.2018, 14.02.2018, 14.03.2018, 14.04.2018,
14.05.2018, 14.06.2018, 14.07.2018, 14.08.2018, 14.09.2018 a 14.10.2018, predžalobnú upomienku zo
dňa 27.12.2018 adresovanú žalovanému, podací lístok zo dňa 29.12.2018, návrh na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 09.05.2019 adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica vo veci zaplatenia sumy 18
982 Eur s príslušenstvom, potvrdenie o odoslaní podania zo dňa 09.05.2019, potvrdenie o pridelení čísla

podania a potvrdenie o doručení podania, Kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX, uzatvorenú dňa 21.03.2019
medzi Ž. N. A. I. P., týkajúcu sa Nehnuteľností (ďalej aj len ako „Kúpna zmluva“), emailovú komunikáciumedzi konateľom žalobcu a H. A. I. P. zo dňa 16.04.2019 a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kataster
obce I. P., okres V., k. ú. I. P..

3. Dňa 15.05.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, podľa ktorého nie sú splnené podmienky na jeho vydanie. Uviedol, že žalobca opiera
svoj návrh o obavu ohľadne vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoju obavu však žalobca
nijak relevantne neodôvodnil a jej oprávnenosť ničím nedoložil. Nehnuteľnosti označené v návrhu
nie sú zďaleka jediným majetkom žalovaného, ktorý je už roky spoločnosťou úspešne pôsobiacou v

developerskej oblasti, o čom svedčia informácie o spoločnosti, ktoré sú verejne dostupné. Predmetom
Kúpnej zmluvy uzavretej s A. I. P. sú hlavne dva bytové domy s nájomnými bytmi, ktoré obec nadobudne
do vlastníctva. Výstavbu nájomných bytov treba považovať za činnosť vykonávanú vo verejnom záujme,
o čom svedčí aj skutočnosť, že obciam na zakúpenie nájomných bytov poskytuje finančnú pomoc
Štátny fond rozvoja bývania a príslušné ministerstvo, ako je to aj v prípade A. I. P.. Poskytnutie
uvedenej finančnej pomoci má svoje podmienky, medzi ktoré patria aj prísne požiadavky na osobu

stavebníka bytových domov. A. I. P. by uvedenú finančnú pomoc nezískala, ak by kúpnu zmluvu
uzavrela s nesolventnou spoločnosťou, u ktorej by prichádzala do úvahy obava z neschopnosti plniť
záväzky, ako aj obava ohľadne vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Okrem toho žalovaný uviedol,
že zabezpečovacie opatrenie by vzhľadom na existenciu už platne uzavretej Kúpnej zmluvy, podanej
riadne na kataster pred podaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nemalo zmysel a

bolo bezúčelné, bezvýznamné a úplne zbytočné. Rovnako poukázal na obrovský rozdiel medzi výškou
pohľadávky žalobcu a hodnotou predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktorá vyplýva
z kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve (cca 1,65 mil. Eur). V prípade vydania zabezpečovacieho
opatrenia by išlo o zjavnú disproporcionalitu. V neposlednom rade napáda žalovaný aj samotný nárok,
ktorému má byť poskytnutá ochrana. Plný úspech žalobcu v konaní o uplatnenie pohľadávky voči

žalovanému podľa žalovaného nie je taký jednoznačný a istý, ako sa žalobca domnieva a ako dáva
najavo v návrhu. Žalovaný disponuje závažnými obrannými argumentmi preukazujúcimi neoprávnenosť
fakturácie žalobcu. Lešenie, ktorého užívanie je predmetom fakturácie, totiž odporca neužíval po celú
dobu, ktorú mu žalobca fakturuje. Žalovaný žiadal žalobcu o demontáž a odstránenie lešenia z dôvodu,
že už lešenie nepotrebuje, žalobca však žiadosti nevyhovel, lešenie ponechal na stavbe a žalovanému

neoprávnene fakturoval odplatu za užívanie lešenia.

4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj

právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

9. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý umožňuje súdu zriadiť záložné právo k (a) veci, (b)

právu alebo (c) inej majetkovej hodnote žalovaného v prípade, že má osvedčené, že je bezprostredne
ohrozená exekúcia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá bude alebo by mohla byť judikovaná.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa tak, aby sa zamedzilo alebo
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatreniemôže súd vydať pred začatím konania, v jeho priebehu alebo aj po skončení konania o zaplatenie
zabezpečovanej pohľadávky (§ 344 CSP v spojení s § 324 ods. 1CSP). Prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k

výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní aj napriek
existencii skoršieho záložného práva. Práve z tohto dôvodu je zabezpečovacie opatrenie výnimočným
prostriedkom ochrany veriteľa, ktorý súd vydáva v prípade, že má osvedčené, že prípadné uspokojenie
pohľadávkybymohlobyťzmarené.Nestačípritomibapotenciálnamožnosť,žebypohľadávkanemusela
byť uspokojená, ale musí existovať reálne hrozba, že k jej vymoženiu nedôjde.

10. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu a jeho príloh, po preskúmaní vyjadrenia žalovaného a po
zohľadnení skutočnosti známych súdu z jeho činnosti dospel k záveru, že na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia nie sú splnené všetky predpoklady. Z návrhu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
na základe objednávky zo dňa 10.10.2016 obchodno-právny vzťah. Na základe tejto objednávky boli zo
strany žalobcu žalovanému dodané služby (montáž a prenájom lešenia), za ktoré si žalobca fakturoval

spolu celkovo sumu 18 892 Eur. Vznik obchodnoprávneho vzťahu aj poskytnutie služieb zo strany
žalobcupotvrdilžalovanývosvojomvyjadrenízodňa15.05.2019.Napadolvšakvýškupohľadávky,ktorú
si žalobca uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. Nárok žalobcu, ktorému
má byť poskytnutá ochrana preto považuje súd za sporný, minimálne pokiaľ ide o jeho výšku.

11. V nadväznosti na výšku pohľadávky (18 892 Eur + prísl.), ktorej má byť poskytnutá ochrana,
súd považuje navrhované zabezpečovacie opatrenie za neprimeraný zásah do majetku žalovaného.
Ako vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy, hodnota Nehnuteľností, ktoré majú byť zaťažené záložným
právom, je 1 658 736,98 Eur, čo je v zjavnom nepomere k výške pohľadávky žalobcu, ktorá je
navyše aktuálne (vzhľadom na vyjadrenie žalovaného) sporná. Aj v prípade, keby pohľadávka žalobcu

nebola sporná, súd by musel rešpektovať zásadu primeranosti (proporcionality) zásahu do majetkových
práv žalovaného formou zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že
uvedené Nehnuteľnosti nie sú jeho jediným exekvovateľným majetkom, čomu nasvedčuje aj výpis z
katastra nehnuteľností, podľa ktorého žalovaný okrem Nehnuteľností vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti
v katastri obce E., A. E., U.. Ú.. E. - podľa LV č. XXXX N. O. Č.. XXXX je žalovaný vlastníkom

dvoch bytov a spoluvlastníkom pozemkov, ktoré nehnuteľnosti sa súdu javiac ako skôr adekvátnejšie
(proporcionálnejšie) k hodnote spornej pohľadávky. Žalobca mohol z hľadiska dodržania zásady
proporcionality požadovať návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia napríklad aj zriadenie
záložného práva na pohľadávky žalovaného z kúpnej ceny za predaj Nehnuteľností a to aj s ohľadom na
skutočnosť, že žalovaný už dispozičný úkon s Nehnuteľnosťami (prevod vlastníctva Kúpnou zmluvou)

vykonal a za to mu prináleží (budúca) pohľadávka (kúpna cena) - podľa § 151c ods. 2 Občianskeho
zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky. Žalobca sa však týmto návrhom na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia domáha zriadenia záložného práva na majetok (Nehnuteľnosti) žalobcu, ktorého hodnota
predstavuje takmer 88 - násobok hodnoty jeho (ním tvrdenej) pohľadávky.

12. V danej veci je taktiež potrebné uviesť, že zriadenie záložného práva k Nehnuteľnostiam by sa dotklo
aj práv tretej strany - kupujúceho, obci I. P., ktorá má na základe Kúpnej zmluvy (už priloženej k návrhu
na vklad do katastra nehnuteľností) nadobudnúť Nehnuteľnosti, v ktorej budú nájomné byty, na čo bola
podľa vyjadrenia žalovaného obci poskytnutá finančná štátna pomoc prostredníctvom Štátneho fondu

rozvojabývania,ktorémuvzmyslezápisunalistevlastníctvasvedčíajzáložnéprávokNehnuteľnostiam.

13. Okrem uvedených skutočností súd považoval návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia za nedôvodný aj čo do osvedčenia hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca vo svojom návrhu
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa žalobca uspokojenia svojej pohľadávky

nedomôže. Žalobca neosvedčil také správanie žalovaného, ktoré môže zakladať odôvodnenú hrozbu
zmarenia výkonu exekúcie uplatňovanej pohľadávky. V zmysle bodu 2.5 Kúpnej zmluvy bol predaj
Nehnuteľností odsúhlasení obcou už dňa 18.01.2018, teda skoro pred 1,5 rokov a teda nie je možné
podľa názoru súdu vyvodiť záver o tom, že žalovaný sa Nehnuteľností zbavuje „zrazu“ s úmyslom zmariť
uspokojenie pohľadávok žalobcu (ktoré sú po splatnosti v podstate už viac ako dva roky). Súd je naopak

toho názoru, že žalovaný predajom postavených Nehnuteľností získa finančné prostriedky, z ktorých
môže pohľadávku žalobcu uspokojiť. Predajom Nehnuteľností podľa názoru súdu žalovaný napĺňa svoju
podnikateľskú činnosť a premieňa vytvorený nehnuteľný majetok na voľné finančné prostriedky. Teda
nezbavuje sa svojho majetku bezodplatne, ale iba premieňa formu svojho majetku. Navyše, ako užbolo uvedené, žalovaný vlastní dva byty v Pezinku, ktorých hodnota podľa názoru súdu postačuje na
prípadné vymoženie (zatiaľ spornej) pohľadávky žalobu. Podľa názoru súdu tak nebolo osvedčené, že
sa žalovaný zbavuje majetku za účelom ukrátenia svojich veriteľov (vrátane žalobcu).

14. V neposlednom rade súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako
predčasný,nakoľkosúdujezvlastnejčinnostiznáme,žežalobcapodaldňa26.04.2019vočižalovanému
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať
s predmetnými Nehnuteľnosťami, a ktorý je odôvodnený tými istými skutkovými okolnosťami. Poznámka

o podaní takéhoto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (rovnako ako aj poznámka o podaní
návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia) je evidovaná na predmetnom LV č. XXXX pre k.ú. I.
P.. Keďže rozhodnutie tunajšieho súdu č.k.15Cb/7/2019-46 zo dňa 07.05.2019 o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia v čase rozhodovania o tomto návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
ešte nie je právoplatné a stále plynie lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu, považuje
súd za predčasné rozhodnúť o zriadení záložného práva k tým istým Nehnuteľnostiam.

15. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol
(výrok I.).

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19. Keďže žalobca podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia samostatne mimo konania vo
veci samej, vydaním tohto uznesenia konanie končí. Súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol
aj o trovách tohto konania. Žalobca nemal žiadny úspech a preto by mal mať žalovaný v zmysle § 255

CSP nárok na náhradu trov konania - v tomto konaní mu však žiadne trovy doposiaľ preukázateľne
nevznikli, preto mu súd v zmysle § 257 CSP právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa
ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.