Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Cakoci

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/277/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110220977
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110220977.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ LISKA BRATISLAVA, spol. s r.o., so sídlom v
Bratislave, Drevená č. 8, IČO: XX XXX XXX, 2/ EUROPA - JUWEL, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave,
Obchodnáč.18,IČO:XXXXXXXX,obochzastúpenýchJUDr.SlávomUhrinom,advokátomAdvokátskej
kancelárie so sídlom v Bratislave, Niťová č. 3, proti žalovaným 1/ Správe majetku mesta Košice, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 68, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej IURISTICO s.r.o., Advokátska

kancelária so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 26, a 2/ Mestu Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, IČO:
XX XXX XXX, o zaplatenie 168.870,98 eur, o odvolaní žalovaného 1. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 20.7.2012, č.k. 24C 197/2010 - 190 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie prerušil do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.: 26Cb 14/2012.

V dôvodoch uznesenia súd prvého stupňa konkretizoval predmet prebiehajúceho konania a citoval
obsah procesného návrhu žalobcov na prerušenie konania. Následne konštatoval, že na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 26Cb 14/2012 sa vedie konanie, v ktorom žalovaný v 1. rade sa domáha
voči žalobcovi v 1. rade zaplatenia sumy 38.019,88 eur titulom nezaplateného nájomného za nebytové

priestory nachádzajúce sa v budove v Košiciach na Hlavnej č. 57 a to za obdobie od januára 2009 do
30.10.2009, pričom uviedol, že toto konanie nie je právoplatne skončené. Následne citoval ustanovenia
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 111 ods. 1, 2 O.s.p. a uviedol, že v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami konanie prerušil s tým, že v ňom bude pokračovať, len čo dôjde k právoplatnému
skončeniu konania vedeného pod sp.zn. 26Cb 14/2012, ktorého výsledok môže mať význam pre
posúdenie nárokov účastníkov v tomto konaní.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Konštatoval, že súd prvého stupňa svoje uznesenie o prerušení konania vôbec neodôvodnil, keďže
za odôvodnenie nepovažuje samotnú citáciu procesného návrhu žalobcov. Má za to, že súd prvého
stupňa nepostupoval správne pokiaľ neuviedol, ktoré dôvody má za preukázané a subsumované pod

ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..
Navyše ani nie sú dané dôvody pre prerušenie tohto konania. Konanie pod sp. zn. 26Cb 14/2012 bolo
začaté neskôr, teda až v roku 2012, pričom v ňom doposiaľ nebolo vykonané žiadne dokazovanie a
riešili sa iba procesné otázky miestnej príslušnosti. Z predmetu a vývoja tohto konania teda ani nie je
jednoznačné, že sa v ňom budú riešiť otázky významné pre prerušené konanie.
Ohľadne tvrdenia žalobcov, že v uvedenom konaní sa bude riešiť „aj samá podstata uplatneného

nároku žalobcu na náhradu zhodnotenia“ je toho názoru, že nie je zrejmé, či uvedená otázka bude
predmetom uvedeného konania za účelom čoho ani súd neučinil potrebné skutkové zistenia a vychádzaliba z tvrdenia žalovaných, ku ktorým nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa. Poukázal na to, že uvedená
pohľadávka žalobcov na bezdôvodné obohatenie nie je predmetom uvedeného paralelného konania,
ale je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 24C 197/2010.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v 1. rade. Tento žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Vo
vyjadrení uviedol časovú postupnosť udalosti, ktoré podľa jeho názoru sa týkajú nájmu a podnájmu
nebytových priestorov v spornom objekte v Košiciach na Hlavnej č. 57 a nárokov uplatňovaných v konaní
pod sp. zn. 26Cb 14/2012. S poukazom na tieto skutočnosti má za to, že v uvedenom konaní by sa

malo prejednať okrem iného aj otázka zistenia na základe akej právnej skutočnosti predkladala SM MK
po 26.6.2006 až do mesiaca novembra 2009 dodatky k nájmu, v ktorých vystupovala ako prenajímateľ,
keďže nájomná zmluva z 21.11.2006 ju oprávňovala priestory buď užívať alebo dávať do podnájmu.
Ďalej zistenie, či žalobcovi patrí právo na nájomné v zmysle nájomnej zmluvy, keďže do práv
prenajímateľa nadobudnutím 100% podielu na nehnuteľnosti v plnom rozsahu vstúpilo mesto Košice po
26.6.2006 ako aj zistenie, či žalobca v 1. rade môže vo vlastnom mene a na svoj účet vymáhať nájomné

z nehnuteľnosti patriacej mestu Košice, ako aj zistenie, či je dané právo na náhradu zhodnotenia
prenajatej nehnuteľnosti podľa § 667, resp. § 130 OZ alebo do úvahy prichádza bezdôvodné obohatenie.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 1, 3 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O. s . p.
a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol o procesnom návrhu na prerušenie konania uznesením, ktoré je pre
absolútny nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povinnosťou súdu aj pri rozhodovaní formou uznesenia
je stručne, jasne a výstižne vysvetliť, z ktorých skutočnosti vychádzal a akými úvahami sa riadil. Z
dôvodov napadnutého uznesenia však takéto dôvody nemožno zistiť. Tak ako na to správne poukázal

žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní, odôvodnenie obsahuje iba citáciu obsahu procesného návrhu
žalobcov na prerušenie konania ako aj toho, čo je predmetom konania vedeného na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 26Cb 14/2012 a ako aj citáciu § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 111 ods. 1, 2 O.s.p..

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

V citovanom zákonom ustanovení sú teda uvedené podmienky, za ktorých môže súd aplikovať
procesný inštitút prerušenia konania. Bolo teda povinnosťou súdu prvého stupňa v dôvodoch uznesenia

dostatočne a presvedčivo zdôvodniť, ktorá, resp. aká otázka, ktorá sa má riešiť v označenom konaní
26Cb 14/2012, môže mať význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Dôvody prvostupňového
uznesenia však takéto závery neobsahujú.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnuté uznesenie
zrušiť a vrátiť mu na nové rozhodnutie.K obsahu návrhu na prerušenie konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní pod
sp. zn. 26Cb 14/2012 uplatnil žalovaný nárok na úhradu nájomného za označené obdobie, pričom
žalobca je toho názoru, že časť takto uplatneného nároku mala zaniknúť z titulu vzájomného započítania

jeho nároku na úhradu investícií, pričom však konkretizoval, že takto započítaný nárok na úhradu jeho
investícií už bol vyňatý z predmetu prebiehajúceho konania.

Z uvedeného teda vyplýva, že sám žalobca má za to, že v označenom prebiehajúcom konaní sa nebude
riešiť nárok, ktorý je predmetom tohto konania a je zrejmé, že aj rozsah dokazovania potrebného pre

rozhodnutie v obidvoch veciach je úplne odlišný.

Z obsahu písomného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd udáva, že prípadné rozhodnutie
žalobcu zobrať svoju žalobu v konaní späť nemá žiadny súvis s odvolacím pojednávaním na nariadenia,
ktorého sa domáha.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.