Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221020
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114221020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: P.. Y. L., O.. XX. XX.
XXXX, V. X. M., B. XX, zastúpenej Mgr. Stanislavou Liptákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Krivá
23, proti žalovanému: K. F., O.. XX. XX. XXXX, V. X. M., B. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vrátna 28, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22. 12. 2017 č.k. 19C/229/2014-294
spojeného s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23. 03. 2018 č.k. 19C/229/2014-331

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom z
vecí patriacich do BSM strán sporu určil do výlučného vlastníctva žalobkyni:

1. zariadenie spálne: 3 ks skríň, 3 ks nadstavcov, manželská posteľ,
2. 3 ks matracov, 3 ks stoličiek, jedna komoda, spolu v zostatkovej hodnote 200 eur,
3. jednoizbový byt č. XX O. X. P. X. X. Č.. XX V. Y. F. F.. Č.. XXX, K. O. G. Č.. XXXX, M.. Ú. F., vrátane

spoluvlastníckeho podielu vo výške 3657/273184 na pozemku parcely reg. C, parc. č. XXXX/XX D. X.
XXX U.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a podielu na priestore na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach vo výške 3657/273184 v zostatkovej hodnote 17.000 eur.

2. Z vecí patriacich do BSM strán sporu určil do výlučného vlastníctva žalovanému:

1. zariadenie detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka so zásuvkami, knihovnička, poschodová posteľ,

vysúvací stôl, písací stôl, polička a dvojdverová skrinka,
2. kúpeľňové zariadenie: skrinková zostava, 2 ks vodovodných batérií,
3. chladnička zn. Whirpool, spolu v zostatkovej hodnote 200 eur,
4. členský podiel k družstevnému trojizbovému bytu č. X O. X. P. X. M. O. B. XX v zostatkovej hodnote
65.000 eur,
5. zostatok peňažných prostriedkov na vkladnej knižke vo VÚB, a. s. - číslo vkladového účtu
XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 43,52 eur.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie majetkovej hodnoty sumu 26.798,60 eur
s tým, že túto čiastku mu povolil splatiť v splátkach, a to prvú splátku vo výške 13.798,60 eur sosplatnosťou do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a druhú splátku vo výške 13.000 eur so splatnosťou
do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovanému uložil
povinnosť vydať žalobkyni zariadenie spálne 3 ks skríň, 3 ks nadstavcov a manželskú posteľ do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu žalobkyne na vyporiadanie BSM.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 143, § 148

ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka stanovil masu BSM, ktorú tvoria hnuteľné veci:
1/ zariadenie spálne: skrine a nadstavce - 3 kusy, manželská posteľ, 2/ 3 ks matracov, 3 ks stoličiek
a jednu komodu, spolu v hodnote 200 eur, 3/ zariadenie detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka
so zásuvkami, knihovnička, poschodová posteľ, vysúvací stôl, písací stôl, polička, 2-dverová skrinka,
4/ zariadenie kúpeľne: skrinková zostava, 2 ks vodovodných batérií, 5/ chladnička Whirpool, spolu
(položky 3/ až 5/ ) spolu v hodnote 200 eur a nehnuteľná vec - byt č. XX X. F. v zostatkovej hodnote

17.000 eur. Ďalej predmet BSM tvorí tiež zostatková hodnota členského podielu, ktorého zostatkovú
hodnotu strany sporu zhodne určili na sumu 65.000 eur. Sporným nebolo tiež, že zostatok peňažných
prostriedkov na vkladnej knižke vo VÚB, a. s. predstavuje sumu 43,52 eur. Strany sporu sa tiež zhodli na
tom, že 1/ žalobkyňa z oddeleného majetku vynaložila na nadobudnutie bytu vo Svidníku sumu 622 eur,
2/ žalobkyňa z oddeleného majetku vynaložila na nadobudnutie členského vkladu k družstevnému bytu

sumu 1.195 eur (36.000 Sk), 3/ žalovaný z oddeleného majetku vynaložil na nadobudnutie členského
vkladu k družstevnému bytu sumu 5.991,90 eur.

5. Pokiaľ ide o hnuteľnú vec - pianíno zn. Petrof uzavrel, že táto netvorí predmet BSM, preto sa nestala
predmetom vyporiadania.

6. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby súd zohľadnil okolnosť, že žalovaný naložil podľa vlastného uváženia
s finančnými prostriedkami nasporenými na stavebnom sporení dcéry O. F., súd prvej inštancie vzal za
preukázané, že ešte počas trvania manželstva stavebné sporenia oboch dcér boli ukončené a každý z
manželovvybralpeňažnéprostriedky,kuktorýmmali stranysporudispozičnéprávoaurčitýmspôsobom

s nimi aj naložili. Tieto prostriedky však podľa názoru súdu prvej inštancie patria do výlučného vlastníctva
detí, preto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM. Pokiaľ žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní BSM
prihliadnuť na to, že žalovaný použil spoločné finančné prostriedky na vlastný prospech, keď ich ukladal
výhradne na vlastnú vkladnú knižku na meno K. F. vedenú v Slovenskej štátnej sporiteľni, súd prvej
inštancie zistil, že ešte pred uzavretím manželstva rodičia žalovaného založili svojmu synovi výhernú

vkladnú knižku v Slovenskej štátnej sporiteľni, ktorá bola vystavená na doručiteľa a nie na meno, ako
sa mylne žalobkyňa domnievala. Pre prípad vkladnej knižky vystavenej na doručiteľa platí, že takúto
vkladnú knižku sporiteľňa vystaví každému, kto o to požiada, je opatrená na titulnej strane označením,
ktoré uviedol vkladateľ a súčasne že úradovňa sporiteľne vyplatí požadovanú sumu každému, kto
knižku predloží, ak výplate nebráni heslo alebo iná vinkulácia, úradný zákaz, zákaz výplaty alebo

umorovacie konanie. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobkyne, že o existencii vkladnej knižky nemala počas
trvania manželstva vedomosť, toto súd prvej inštancie považoval za nepreukázané. Išlo len o tvrdenie
žalobkyne, ktoré je navyše aj v rozpore s tvrdením žalovaného a s tvrdením svedkyne p. U. F., ktorá
pri svojej výpovedi potvrdila, že ešte pred uzavretím manželstva so svojím manželom založili vkladnú
knižku v Slovenskej sporiteľni pre svojho syna s tým, že na túto vkladnú knižku sporadicky vkladali

peňažné prostriedky. Z týchto peňažných prostriedkov sa potom uhrádzali výdavky - doplácal sa byt,
prostriedky na matrace a pod. Svedkyňa tiež uviedla, že po uzavretí manželstva strán sporu im túto
vkladnú knižku odovzdala ako manželom a viac peňažné prostriedky na túto vkladnú knižku nevkladala.
Svedkyňa sa vyjadrila, že žalobkyňa mala vedomosť o existencii tejto vkladnej knižky a potvrdila, že
predmetná vkladná knižka bola zaheslovaná, pričom sa domnievala, že obaja manželia vedeli heslo s

odôvodnením, že medzi sebou žiadne tajnosti nemali. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že
vzhľadom na znenie predmetnej vkladnej knižky a jej charakteristiku, ktorá je vystavená na doručiteľa
bolo možné nepochybne zistiť, ako je možné s touto vkladnou knižkou disponovať. Žalobkyňou tvrdená
argumentácia o tom, že nemala vedomosť o hesle predmetnej vkladnej knižky zostala len v rovine
tvrdenia,pretožezostranyžalovanéhonešloonespornúskutkovúokolnosťvtejtoskutkovejotázkeatiež

vzhľadom na svedeckú výpoveď svedkyne U. F.. Súd prvej inštancie teda neuveril tvrdeniam žalobkyne
o tom, že nemala vedomosť o predmetnej vkladnej knižke a nepoznala jej heslo. V konaní tak zostalo
nepreukázané tvrdenie žalobkyne, že by výbery z predmetnej vkladnej knižky robil výlučne žalovaný,
preto súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM výbery z tejto vkladnej knižky nezohľadnil. Za situácie,keď žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala vychádzal z toho, že výbery z predmetnej vkladnej knižky
boli použité na spoločné výdavky, na výdavky zabezpečujúce chod domácnosti, zakúpenie spoločného
zariadenia a pod. Žalovaný tvrdil, že výbery sa týkali spoločných výdavkov, napr. na zakúpenie bytového

zariadenia do bytu, zakúpenie časti členského podielu a pod., čo potvrdila pri svojej svedeckej výpovedi
tiež U. F.. Súd preto ustálil, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno o tom, že výbery patriace do BSM
neboli použité pre jeho vlastnú spotrebu a preto ich nezahrnul do masy BSM.

7. Odlišným spôsobom bolo potrebné posúdiť výbery peňažných prostriedkov z vkladnej knižky

založenej vo VÚB banke, ktorá na rozdiel od vkladnej knižky Slovenskej štátnej sporiteľne, bola založená
nameno.Právodisponovaťarobiťvýberypeňažnýchprostriedkovmaljedinežalovaný,namenoktorého
bola táto vkladná knižka vystavená. Pre takýto prípad platí, že ak žalovaný vyberal výlučne finančné
prostriedky vložené za trvania manželstva, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom,
že ich použil v súlade s ust. § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu.
Žalovaný sa ohľadne výberov z predmetnej vkladnej knižky bránil iba svojim tvrdením o tom, že tieto

výbery nerealizoval pre svoju vlastnú spotrebu, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal a
ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy v tomto smere. Neuniesol preto dôkazné bremeno o tvrdení, že
výbery z tejto vkladnej knižky boli použité na bežné záležitosti rodiny. Strany sporu sa zhodli na tom,
že v období od uzavretia manželstva až do júna 2005 výbery predstavovali spolu 1.500 eur a od júla
2005 do právoplatnosti rozvodu manželstva bolo výbery možné ustáliť z listinných dôkazov vykonaných

v konaní a z ktorých vyplynulo, že od 08. 07. 2005 do 20. 08. 2011 boli realizované výbery spolu vo
výške 8.228,57 eur. Spolu výbery tak predstavujú sumu 9.728,57 eur.

8. Pokiaľ žalobkyňa v konaní navrhla, aby súd vyporiadal finančné prostriedky vložené do spoločného
majetku - kompletného zariadenia bytu na B. H.. X. M. z jej vlastných finančných prostriedkov vo výške

4.315,- eur, súd prvej inštancie jej návrhu nevyhovel. Ustálil totiž, že ide o veci, ktoré aj po uzavretí
manželstva zostali vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a ktorých vlastnícky režim sa nezmenil len na
základe skutočností, že po uzavretí manželstva boli užívané obomi manželmi. Preto nepatria do BSM.

9. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil, že z vlastných finančných prostriedkov

vynaložila na spoločný majetok sumu 154 eur, keď uhradila poistné na poistenie nehnuteľnosti - bytu
na B. X. M.Š., súd prvej inštancie tomuto návrhu tiež nevyhovel. Predmetom vyporiadania totiž nie je
predmetný byt, ale len členský podiel k nemu.

10. Po zhodnotení všetkých skutkových okolností a po právnom posúdení veci súd prvej inštancie

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne: Z vecí patriacich do BSM strán sporu
určil do výlučného vlastníctva žalobkyni:
1. zariadenie spálne: 3 ks skríň, 3 ks nadstavcov, manželská posteľ, 2. 3 ks matracov, 3 ks stoličiek,
jedna komoda, spolu v zostatkovej hodnote 200 eur, 3. L. V. Č.. XX O. X. P. X. F. zapísaný na LV č.
XXXX, M.. Ú. F.Í., v zostatkovej hodnote 17.000 eur.

Z vecí patriacich do BSM strán sporu určil do výlučného vlastníctva žalovanému: 1. zariadenie
detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka so zásuvkami, knihovníčka, poschodová posteľ, vysúvací
stôl, písací stôl, polička a dvojdverová skrinka, 2. kúpeľňové zariadenie: skrinková zostava, 2 ks
vodovodných batérií, 3. chladnička zn. Whirpool, spolu v zostatkovej hodnote 200 eur, 4. členský

podiel k družstevnému trojizbovému bytu č. X O. X. P. X. M. O. B. XX v zostatkovej hodnote 65.000
eur, 5. zostatok peňažných prostriedkov na vkladnej knižke vo VÚB, a. s. - číslo vkladového účtu
XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 43,52 eur.
Okrem toho na finančné vyrovnanie majetkovej hodnoty súd zaviazal žalovaného vo vzťahu k žalobkyni
v sume 26.798,60 eur, a to nasledujúcim postupom (ide o zodpovedajúci postup, aký zvolila právna

zástupkyňa žalobkyne, pozn. súdu):
- aktíva BSM tvoria spolu sumu 92.172,09 eur, a to sumu 65.000 eur (hodnota členského podielu), sumu
17.000 eur (hodnota jednoizbového bytu č. XX), sumu 400 eur (hnuteľné veci), sumu 43,52 eur (zostatok
peňažných prostriedkov na VK VÚB a.s.) a sumu 9.728,57 eur (výbery z VK vo VÚB a.s. podľa bodu
43. odôvodnenia rozsudku)

- suma 7.808,90 eur predstavuje vlastné peňažné prostriedky strán sporu vynaložené na členský podiel
a na nadobudnutie bytu č. 29 (z toho 5.991,90 eur u žalovaného, a 1.195 eur + 622 eur u žalobkyne)
- rozdiel medzi sumou 92.172,09 eur a sumou 7.808,90 eur dáva sumu 84.363,19 eur- 84.363,19 eur po delení dvomi (zásada rovnosti podielov) dáva sumu 42.181,60 eur (po zaokrúhlení)
ako podiel, ktorý by pripadol na každého z manželov
- žalobkyni z dôvodu finančného vyrovnania patrí konečná suma 26.798,60 eur (42.181,60 eur /ako

podiel/-17.200eur/točonadobudla/+1.195eur+622eur/vlastnépeň.prostriedky/);skúškasprávnosti
na strane žalobcu: 42.181,60 eur (podiel) - 65.000 eur - 200 eur - 43,52 eur (to čo nadobudol) - 9.728,57
eur (výbery z VK vo VÚB a.s.) + 5.991,90 eur (vlastné peňažné prostriedky) = - 26.798,60 eur.
Súd sa pri mechanizme výpočtu tejto finančnej náhrady nestotožnil s postupom, aký zvolil žalovaný;
podľa názoru súdu v tejto súvislosti ním uvádzaný Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 537/2012

rieši iný skutkový a právny prípad.

11. Pokiaľ obe strany sporu zhodne navrhli uplatniť disparitu podielov, súd prvej inštancie týmto návrhom
nevyhovel.

12. Žalobkyňa navrhovanú disparitu odôvodnila správaním žalovaného voči jej osobe počas trvania
manželstva, ktoré malo spočívať v jeho násilnom a hrubom správaní voči nej, v slovnom ponižovaní,
urážaní, v používaním vulgarizmov na jej osobu a pod., tiež v zničení spoločného majetku, pričom
konkretizácia tvrdeného správania žalovaného vyplynula z jej výpovede. Na preukázanie týchto tvrdení
žalobkyňa predložila listinné doklady - rozhodnutie OÚ Košice z 11. 03. 2010, ktorým preukázala, že

žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a súčasne
ktorým konaním vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa 30.
03. 2009 na žalobkyni, bolo zastavené. Súd prvej inštancie v tej súvislosti konštatoval, že žalobkyňa
síce preukázala, že žalovaný sa dopustil konkrétneho skutku voči jej osobe majúceho povahu priestupku
voči občianskemu spolunažívaniu, táto skutočnosť však nepreukazuje tvrdenie o tom, že by žalovaný

sa voči žalobkyni násilne správal opakovane, resp. v takej intenzite, aby táto skutočnosť odôvodnila
prelomenie zásady rovnosti pri vyporiadaní masy BSM medzi stranami sporu. Takýmto dôkazom nie sú
ani žalobkyňou predložené lekárske potvrdenia, ktoré dokladajú len to, že žalobkyňa ako pacientka bola
ošetrenávkonkrétnydeňskonkrétnymobjektívnymnálezomasnasadenouliečbou.Vtýchtolekárskych
správach obsiahnutý text o tom, že pacientka bola fyzicky napadnutá manželom je len zachytením

toho, akým spôsobom žalobkyňa zdôvodnila vyšetrenie. Z výpovedí a tvrdení žalovaného, ktorý sa
bránil, že fyzicky žalobkyňu nenapadol a že sa len bránil útokom z jej strany vysvitlo, že v manželstve
strán sporu často dochádzalo k vzájomným nezhodám a útokom, o čom svedčia opakované privolané
policajné hliadky. Ani v jednom prípade výjazdu policajnej hliadky sa tento neskončil predvedením
žalovaného alebo začatím trestného stíhania voči nemu. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala, že na

strane žalovaného ide o tak závažnú okolnosť, ktorá by odôvodnila jej návrh na disparitu podielov v
pomere 70:30.

13. Pokiaľ žalovaný navrhol uplatniť disparitu podielov z toho dôvodu, že väčšou mierou sa pričinil o
úhradu členského podielu družstevného bytu, keď z vlastných finančných prostriedkov vynaložil sumu

5.991,90 eur, súd prvej inštancie ani túto skutočnosť nepovažoval za dôvod pre vyhovenie jeho návrhu.

14. Súd prvej inštancie pri stanovení lehoty na splnenie povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni na
vyrovnanie majetkovej hodnoty čiastku 26.798,60 eur vychádzal z ust. § 232 ods. 2, 3 C.s.p. a po
posúdení argumentov oboch strán sporu a ich majetkových pomerov dospel k záveru, že v danom

prípade je potrebné povoliť žalovanému zaplatiť vyrovnací podiel v splátkach a lehotách stanovených vo
výroku rozsudku. Zohľadnil tak požiadavku žalovaného splatiť vyrovnací podiel v splátkach. Zohľadnil
tiež, že žalovaný od začiatku konania (rok 2014) mal dostatok času na to, aby finančné záležitosti zariadil
tak, aby v prípade povinnosti, s ktorou musel v zásade počítať, túto mohol splniť bez toho, aby tým
neprimerane zasiahol do oprávnených práv žalobkyne.

15. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a vychádzajúc z toho, že obe strany sporu
mali úspech čiastočný rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni na

vyrovnanie majetkovej hodnoty sumu 26.798,60 eur a vo výroku o trovách konania v zákonnej lehote
podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie majetkovej
hodnoty sumu vo výške 45.778,56 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobkyni právo nanáhradu trov konania. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalobkyne sa súd prvej
inštancie nesprávne vyporiadal so skutočnosťami týkajúcimi sa výhernej vkladnej knižky v Slovenskej
štátnej sporiteľni, keď realizované výbery z nej vo výške 2.920,07 eur považoval za spotrebované

na bežnú spotrebu spoločnej domácnosti počas trvania manželstva. Takéto závery z vykonaného
dokazovania nevyplynuli. Súd prvej inštancie sa opomenul vyporiadať s namietanými rozpormi, a to
či už v jednotlivých tvrdeniach samotného žalovaného, ako aj v tvrdeniach žalovaného a svedkýň
(matky a sestry žalovaného) navzájom o tom, kto mal nakladať s touto vkladnou knižkou (zápisnice o
pojednávaniach zo dňa 22. 05. 2015 a 09. 10. 2015), kto mal vkladnú knižku zaheslovať, kto mal na ňu

vkladať finančné prostriedky a aký bol pôvod týchto finančných prostriedkov. Žalovaný v konaní najprv
popieral existenciu tejto vkladnej knižky a následne tvrdil, že s ňou nedisponoval on, ale jeho matka. Táto
však v rámci výsluchu tieto tvrdenia vyvrátila, keď vypovedala, že ju po uzavretí manželstva odovzdala.
Tieto rozpory sú jednoznačným dôkazom účelového zahmlievania skutočnosti vo vzťahu k tejto vkladnej
knižke a realizovaným výberom. Poukázala pritom na skutočnosť, že kompletné zariadenie bytu v ňom
odhadovanej vtedajšej hodnote cca 4.315 eur, ktoré podrobne špecifikovala už v jednej z príloh k žalobe

patrili do jej výlučného vlastníctva. Tieto tvrdenia žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Žalobkyňa
má za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že na vkladnú knižku boli vkladané peňažné
prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, uniesla. O výberoch z vkladnej knižky nemala vedomosť a
nikdy tieto nerealizovala, čo žalovaný ani v konaní netvrdil. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým záverom aj pokiaľ ide o ňou navrhnutú disparitu podielov. Žalobkyňa tvrdenia o násilnom

správaní sa žalovaného voči nej jednoznačne v konaní preukázala. Nestotožňuje sa so skutkovými
závermisúduprvejinštancievtomtosmere,ktorýnásilnésprávaniesažalovanéhovočinejbagatelizoval
a nepripisoval mu význam. Žalovaný sa voči nej o pakovane násilne správal, ktorú skutočnosť v konaní
ani nepoprel a ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania. Snažil sa zbaviť zodpovednosti tým, že ho k
takémuto správaniu mala údajne vyprovokovať žalobkyňa. Zodpovedný za násilie je ten, kto ho pácha

a preto argumenty, ktorými sa žalovaný snaží presunúť svoju zodpovednosť za svoje násilné správanie
na ňu boli účelové, preto súd na ne nemal prihliadať. Pokiaľ ide o odvolací návrh, bližšie odkázala na
podrobný výpočet uvedený vo vyjadrení zo dňa 26. 10. 2017.

17. Voči tomuto rozsudku, a to voči jeho výrokom, ktorými súd určil, čo z majetku patriaceho do BSM

prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne a čo do výlučného vlastníctva žalovaného a tiež voči
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie majetkovej hodnoty sumu 26.798,60 eur v
zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ C.s.p. a
odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne zaradil na ťarchu žalovaného do masy

BSM hodnotu výberov peňažných prostriedkov realizovaných z vkladnej knižky vedenej vo Všeobecnej
úverovej banke. Súd prvej inštancie predmetom vyporiadania urobil každú jednotlivú dispozíciu s
peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na tejto vkladnej knižke, ktorý postup je však nesprávny a
vedie k neudržateľným záverom, že do masy BSM je nevyhnutné zahrnúť akúkoľvek peňažnú čiastku,
ktorou počas manželstva disponoval len jeden z manželov. V tej súvislosti poukázal na § 144 a §

145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide o peňažné prostriedky v malých čiastkach,
čo samo osebe vylučuje možnosť, že by išlo o právne úkony vykonávané nad rámec bežnej správy
majetku. Dovolal sa na časť rozhodnutia Najvyššího soudu ČR sp. zn. 22Cdo 3128/2013 zo dňa 30.
10. 2013. Vytkol súdu prvej inštancie aj nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, keď sa kvalifikovaným
spôsobom nezaoberal prostriedkami procesnej obrany využitými žalovaným vo vzťahu k navrhnutej

disparite podielov. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 29. 04. 2016. Súd prvej inštancie neakceptoval
požiadavku žalovaného splatiť vyrovnávací podiel v 4 splátkach s časovým odstupom 12 mesiacov
medzi každou zo splátok, tak ako to navrhol. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je v tejto súvislosti
nedostatočné.Jedinýhodnotnýmajetokžalovanéhojepredmetomvyporiadaniavtomtokonaní,čoaždo
nadobudnutia právoplatnosti vylučuje jeho speňaženie. Tiež nie je zrejmé, ako mal žalovaný predvídať

konkrétne znenie výrokovej časti rozhodnutia.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a uviedla,
že tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za absolútne nedôvodné. Stotožnila sa s úvahami súdu
prvej inštancie ohľadom výberov peňažných prostriedkov z vkladnej knižky vo VÚB. Súd prvej inštancie

v odôvodnení rozhodnutia v označených častiach venoval dostatočnú pozornosť a vyplynulo z neho,
akými úvahami sa riadil. Rozhodnutia iných súdov, na ktoré poukazoval žalovaný riešia iný skutkový a
právny stav.19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Vykonaným
dokazovaním boli vyvrátené tvrdenia žalobkyne o tom, že o vkladnej knižke vedenej v Slovenskej štátnej
sporiteľni nemala vedomosť. Stotožnil sa s úvahami súdu prvej inštancie, prečo nezohľadnil návrh

žalobkyne na disparitu podielov.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p."), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a ani odvolanie žalovaného nie sú opodstatnené.

21. Rozsudok je vo svojich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
C.s.p., potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 2. 2019 o 10.25 hod. v poj.

miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
21. 02. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody či už zo strany žalobkyne alebo zo
strany žalovaného, nie sú naplnené.

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nedopustil sa ani nesprávneho procesného postupu, ktorým by
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie nie je ani nepreskúmateľné, keďže zodpovedá požiadavkám
uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p.

25. K odvolacím námietkam odvolací súd udáva nasledovné:

26. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

27.Vdanomprípadebolozdokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštanciebezpochybyzrejmé,že
s finančnými prostriedkami, ktoré boli vložené na vkladnú knižku založenú vo VÚB banke a s finančnými
prostriedkami, ktoré boli z tejto vkladnej knižky vyberané disponoval výlučne žalovaný, pričom niet
pochýb ani o tom, že išlo o spoločné finančné prostriedky, keďže tieto boli vkladané na vkladnú knižku
počas trvania manželstva a žalovaný nepreukázal, že by išlo o jeho výlučné prostriedky.

28. Keďže žalovaný z tejto vkladnej knižky finančné prostriedky vybral, zaťažovala ho v konaní povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom toho, akým spôsobom s týmito prostriedkami naložil. Pokiaľ
by totiž takto získané finančné čiastky spotreboval pre seba alebo spôsobom, ktorý nepredstavoval
uspokojovanie potrieb rodiny, bol by na mieste návrh žalobkyne, aby táto skutočnosť bola pri konečnom

vyporiadaní spoločného majetku zohľadnená a tieto finančné prostriedky zaradené do masy BSM.

29. Žalovaný síce v priebehu konania tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré vybral z tejto vkladnej knižky
použil na bežnú správu majetku, avšak tieto tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. V tomto
smerežalovanýaninenavrholsúduvykonaťdôkazy,ktorýmibysvojetvrdeniaopoužitítýchtofinančných

prostriedkov preukázal. Správne preto súd prvej inštancie realizované výbery z tejto vkladnej knižky,
spolu vo výške 9.728,57 eur zahrnul do masy BSM. Žalobkyňa, ktorá sa vyporiadania týchto finančných
prostriedkov domáhala, neniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že predmetné čiastky neboli ku
dňu zániku BSM manželov spotrebované. Jej povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sa obmedzila len
na preukázanie, že tieto čiastky boli získané za trvania manželstva a druhým manželom boli z vkladnej

knižky vybrané, prípadne na vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu pri zistení, akým spôsobom bolo s takto
vybranými finančnými prostriedkami naložené. Dôkaznú povinnosť žalobkyňa v tomto smere uniesla.30. Pokiaľ ide o výbery z vkladnej knižky vedenej v Slovenskej štátnej sporiteľni, správne súd prvej
inštancie ustálil, že tieto sa nestali predmetom vyporiadania. Z výsledkov dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie totiž vyplynulo, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na tejto vkladnej knižke

založenej rodičmi žalovaného boli po uzavretí manželstva strán sporu odovzdané rodičmi žalovaného
obom stranám sporu ako manželom a tieto v priebehu manželstva aj bežným spôsobom spotrebované.
Výsledky vykonaného dokazovania nepotvrdili tvrdenie žalobkyne o tom, že o tejto vkladnej knižke
nemala vedomosť a o tom, že by sa z tejto vkladnej knižky nerealizovali výbery za účelom uspokojenia
spoločných výdavkov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že po uzavretí manželstva strán sporu na

túto vkladnú knižku boli sporadicky vkladané a vyberané vklady v nižších sumách s tým, že posledný
údaj o zostatku je zo dňa 06. 11. 1997 vo výške 156,50 eur.

31. Základnou právnou domnienkou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je,
že podiely oboch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké (§ 150
Občianskeho zákonníka). Pre úvahu súdu o (ne) rovnosti podielov účastníkov v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podľa názoru súdnej praxe významné, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, nie však čím
a v akej výške prispel na získanie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku. Náhrada za
prostriedky vnesené do spoločného majetku manželov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, pokiaľ
sú tieto finančné prostriedky použité súčasne so spoločnými finančnými prostriedkami manželov na

získanie určitej veci a to za predpokladu, že táto vec ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov existuje, resp. nebola spotrebovaná alebo nestratila hodnotu.

32. Správne súd prvej inštancie vychádzajúc zo zistených skutkových okolností daného prípadu a po
aplikácii ust. § 150 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v danej veci zodpovedá zásadám

spravodlivého usporiadania vzťahov medzi bývalými manželmi rozdelenie ich spoločného majetku
rovným dielom.

33. Zistené skutkové okolnosti danej veci totiž nevedú k záveru, že by určenie miery pričinenia v
starostlivostiorodinuazaslúženieonadobudnutieaudržaniespoločnéhomajetkubolomožnépripočítať

jednému z bývalých manželov vo väčšej miere.

34. Nepochybne jednou z okolností, ktorá by mohla ovplyvniť výšku podielov manželov môže byť
žalobkyňou uvádzané tvrdenie, že sa žalovaný voči nej správal násilne a to opakovane v takej intenzite,
ktorá by mohla odôvodniť prelomenie zásady parity pri vyporiadaní BSM.

35. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu v čase, kedy ešte boli manželmi dochádzalo k
vzájomným nezhodám a aj útokom, o čom svedčí prítomnosť opakovane privolávaných policajných
hliadok. Žalobkyňa tiež v konaní preukázala, že žalovaný sa dopustil konkrétneho skutku voči jej osobe
majúceho povahu priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, za ktorý mu bola uložená aj pokuta

príslušným správnym orgánom. Správne však súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade neboli
preukázané tvrdenia žalobkyne o tom, že by fyzické násilie a útoky zo strany žalovaného dosahovali
takú intenzitu, že by toto správanie mohlo mať vplyv na vyporiadanie BSM a prelomenie zásady
rovnosti podielov. Tento záver súdu prvej inštancie je podporený aj výsledkami vykonaného dokazovania
Okresným súdom Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/71/2010 v konaní o rozvode manželstva

a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom O. F. R. F. F., keď z odôvodnenia rozsudku nevyplynula
žiadna taká skutočnosť, ktorá by podporila tvrdenia žalobkyne o násilnom správaní žalovaného voči nej.
Žalobkyňa ani v rámci svojej výpovede v tomto konaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli
svedčiť o násilnom správaní žalovaného voči nej.

36. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu žalovaného
na prelomenie zásady rovnosti podielov v pomere 70:30 v jeho prospech z dôvodu, že žalovaný sa
väčšou mierou pričinil o získanie členského podielu k družstevnému bytu tým, že uhradil vyššiu čiastku.
V danom prípade má žalovaný, ktorého výlučné prostriedky boli vo väčšej miere vynaložené na získanie
členského podielu (len) právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva požadovať,

aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Súd prvej inštancie túto skutočnosť
zohľadnil pri vyporiadaní BSM, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolací súd
považuje tento postup súdu prvej inštancie za správny.37. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie o povolení zaplatiť žalovanému
prisúdenú sumu žalobkyni v splátkach vo výške a lehotách stanovených súdom prvej inštancie. Peňažnú
náhradu v prípade vyporiadania BSM treba chápať ako hodnotový ekvivalent, ktorý má umožniť za

existujúcich podmienok zaobstaranie si obdobných vecí druhou stranou sporu, ktorej neboli tieto veci
určené do vlastníctva v reálnom čase. Splátky stanovené súdom prvej inštancie týmto požiadavkám
zodpovedajú.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch,

vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p. tak, že nepriznal stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže úspech oboch
strán sporu bol v odvolacom konaní rovnaký.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).