Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110220977
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110220977.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov: 1. LISKA BRATISLAVA, spol. s r.o., so sídlom v
Bratislave, Drevená č. 8, IČO: 17 321 212, 2. EUROPA - JUWEL, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave,
Obchodná č. 18, IČO: 00 896 241, zastúpených JUDr. Slávom Uhrinom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Niťová č. 3, proti odporcom: 1. Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 (pôvodne Správa majetku mesta Košice, s.r.o., so sídlom v

Košiciach, Hlavná 68, IČO: 31 682 421), 2. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO:
00 691 135, v konaní o zaplatenie 168.870,98 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 17.02.2014 č.k. 24C/197/2010-226 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením návrh navrhovateľov zo dňa 21.05.2012

na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn.26Cb/14/2012(vsúčasnostinaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.30Cb/233/2012)zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/, § 111 ods. 1, ods. 2, § 98 O.s.p.,
§ 580, § 720, § 667 ods. 1 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších zmien a skonštatoval, že vo veci vedenej v súčasnosti na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/233/2012 sa nerieši otázka, významná pre rozhodnutie
súdu v tomto konaní, ktorú by súd nebol oprávnený riešiť sám, a pre ktorú by bolo potrebné konanie
prerušiť. Vychádzal pritom z predmetu oboch konaní, t.j. z rozsahu dokazovania potrebného pre
rozhodnutie v predmetných veciach. Uzavrel, že predmetom tohto konania je nárok navrhovateľov
vyplývajúci z ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predstavujúci právo nájomcu (v danom prípade
nájomcu nebytových priestorov) voči prenajímateľovi, ktoré vzniká ku dňu skončenia nájmu. V tomto

konaní sa totiž navrhovatelia domáhajú voči odporcom zaplatenia sumy 168.870,98 eur s prísl. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia za zhodnotenie nebytových priestorov z dôvodu skončenia nájmu.
V danom prípade sa teda navrhovatelia domáhajú zaplatenia protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota
prenajímanej veci. Súd bude preto skúmať, či sú dané podmienky pre vznik uvedeného nároku, najmä
existenciu súhlasu prenajímateľa so zmenou na veci (predmete nájmu), prípadnú existenciu dohody
zmluvných strán o uvedenej otázke, či došlo k zániku a kedy, ako aj rozsah a výšku zhodnotenia veci. V

konaní vedenom v súčasnosti na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/233/2012 sa na základe
toho istého právneho vzťahu, založeného medzi účastníkmi konania zmluvou o nájme nebytových
priestorov, odporca v 1. rade ako prenajímateľ domáha zaplatenia nájomného za určité obdobie trvania
nájomného vzťahu. Predmetom skúmania v tomto konaní preto bude existencia a trvanie nájomného
vzťahu a výška dojednaného nájomného. Súd sa bude zaoberať aj otázkou, či došlo k zániku dlhu na
nájomnom v dôsledku započítania, ktoré navrhovateľ v 1. rade (ako odporca v konaní 30Cb/233/2012)

uplatnil vo vyjadrení k žalobe formou procesnej obrany v súlade s ust. § 98 veta druhá O.s.p.. Právny titulpohľadávky, ktorú si uplatnil na započítanie, pritom vychádza práve zo zhodnotenia predmetu nájmu,
ktoré je predmetom konania v tejto veci.

V konaní vedenom pod sp. zn. 30Cb/233/2012 sa súd primárne bude zaoberať otázkou dôvodnosti
nároku na zaplatenie nájomného a až v prípade kladného záveru sa bude môcť zaoberať otázkou
prípustnosti navrhovaného započítania, vrátane dôvodnosti pohľadávky uplatnenej na započítanie. Tieto
otázky, ktoré je potrebné posúdiť pre záver, či je nárok na zaplatenie nájomného dôvodný, však pre
konanievprejednávanejveci,tedaozaplateniezhodnoteniapredmetunájmu,niesúpodstatné.Naopak,

výsledok konania vo veci vedenej pod sp. zn. 24C/197/2010 o zhodnotenie predmetu nájmu môže
byť podkladom pre rozhodnutie v konaní o nájomnom len za predpokladu, že nárok na zaplatenie
nájomného sa ukáže byť dôvodným a súd sa bude zaoberať dôvodnosťou započítania ako procesnej
obrany. Naviac, podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní o zaplatenie nájomného môže nastať aj
situácia, kedy by súd nárok na zaplatenie nájomného (bez prihliadnutie na započítanie) posúdil ako
nedôvodný; v takom prípade (napriek eventuálnej dôvodnosti pohľadávky uplatnenej na započítanie)

by musel zamietnuť žalobu a s protipohľadávkou uplatnenou na započítanie by sa nemusel vyporiadať
ani len v dôvodoch svojho rozhodnutia. Rovnaká situácia by nastala, pokiaľ by navrhovateľ vzal návrh
na zaplatenie nájomného späť, alebo by bolo konanie zastavené pre iný dôvod. Vzhľadom na tieto
eventuality by nebolo namieste, keby konanie o riadne uplatnenom nároku navrhovateľov na zaplatenie
zhodnotenia veci, teda konanie o celkom osobitnom nároku, bolo prerušené a čakalo sa na výsledok

konania o zaplatenie nájomného. Takýto záver je aj v záujme hospodárnosti konania a sleduje, aby
ochrana práv účastníkov konania bola zabezpečená čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Opačný záver
by predstavoval zdĺhavé opatrenie v postupe súdu pri vedení konania, pretože vlastná ochrana práv
účastníkov tohto konania by sa mohla reálne začať napĺňať až po právoplatnom skončení konania o
zaplatenie nájomného. Zo všetkých týchto dôvodov uzavrel, že v konaní pod sp. zn. 30Cb/233/2012

vedenou pred Okresným súdom Bratislava I sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre
rozhodnutie v prejednávanej veci a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia a odvolaciemu súdu navrhli,
aby napadnuté uznesenie zmenil a návrhu navrhovateľov na prerušenie konania vyhovel. V dôvodoch

odvolania vytkli súdu prvého stupňa, že nepostrehol v čom spočíva význam výsledku rozhodnutia
na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 30Cb/233/2012 pre toto súdne konanie. Bez prejudikovania
výsledkutohtokonaniajezrejmé,ževdôsledkuúspešnéhozapočítanianárokunavrhovateľananáhradu
zhodnotenia nebytových priestorov zaniká nielen nárok odporcu na zaplatenie nájomného, ale aj nárok
uplatnený v tomto konaní. V tomto konaní by preto súd nemohol konať a rozhodovať o tejto časti

pohľadávky, ktorá už zanikla úspešným zápočtom. Znamená to, že o jednom nároku sa bude rozhodovať
v dvoch samostatných konaniach na dvoch rôznych súdoch. Časť nároku bola uplatnená najskôr
zápočtom a súčasne nárok bol uplatnený aj v tomto samostatnom konaní. Bez poznania výsledku
konania na Okresnom súde Bratislava I v tomto konaní súd nemôže určiť ani výšku nároku o ktorom
by mal rozhodnúť práve preto, že v tomto konaní nemôže súd rozhodovať o tej časti nároku, ktorá už

skôr zanikla zápočtom.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľov bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovatelia navrhli prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 26Cb/14/2012 (v súčasnosti na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

30Cb/233/2012), nakoľko podľa ich názoru sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá má zásadný význam
pre prebiehajúce konanie.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, tzn. prerušenie konania, ktoré nie
je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môžekonanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber

vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho
účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej
požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi
viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a
najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie

konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Fakultatívne prerušenie súdneho konania znamená, že súd nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť
ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre výsledok jeho konania. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné
opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe

rozhodnutia o predbežnej otázke. Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale
sa prejaví v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

Správne a výstižne súd prvého stupňa vyriešil otázku vzťahu tohto súdneho konania a súdneho konania
vedeného v súčasnosti pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/233/2012 z hľadiska ich

predmetu a správna je aj jeho úvaha o dôvodoch zamietnutia návrhu na prerušenie konania.

Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že otázka, či pohľadávka navrhovateľa v tomto
konaní v rozsahu započítania zanikla, nie je rozhodujúca, keďže samotný navrhovateľ predmetom tohto
konania učinil (len) nárok nad rozsah započítania s dlžným nájomným.

Keďže rozhodnutie o prerušení konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bolo na úvahe súdu
a táto úvaha nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, nemožno rozhodnutiu súdu prvého
stupňa, ktorý zamietol návrh na prerušenie konania, vytknúť vecnú nesprávnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.