Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 1, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209535
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417209535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 810 11 Bratislava proti žalovanému A. D., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. XXX/X, XXX XX C.
Š., štátny občan SR, zastúpenému opatrovníčkou A. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. X, XXX XX C. Š., o
zaplatenie 1.360,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2017 domáhal voči žalovanému a jeho manželke ako
žalovanej 2/ zaplatenia sumy 1.360,-Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 08.12.2014 do
zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.06.2014 uzavrel so žalovaným
Zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 1.450,-Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokmi splatiť
v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 89,65 Eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v
zmluve. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou splátky úveru č.1

a následne aj splátky č.2 o viac ako tri mesiace, preto si žalobca uplatnil právo veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu
90,-Eur. V súlade s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zaplatenie dlžnej
sumy uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., t.j. vo výške
5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 08.12.2014 až do zaplatenia. K žalobe žalobca pripojil Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, doručenku zo dňa 21.11.2014 a
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

2. Dňa 04.01.2018 súd vydal platobný rozkaz č.k.: 23Csp/133/2017-19, ktorý sa nepodarilo žalovaným
doručiť do vlastných rúk z dôvodu, že žalovaná 2/, ktorá bola v tom čase opatrovníčkou žalovaného 1/
dňa 15.12.2017 zomrela, preto ho súd uznesením č.k.: 23Csp/133/2017-28 zo dňa 01.02.2018 podľa §
266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil.

3. Dňa 06.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 zo
dňa 23.01.2018, na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, ktorý súd
uznesením č.k.: 23Csp/133/2017-49 zamietol a konanie voči žalovanej 2/ zastavil, nakoľko dedičské
konanie po zomrelej bol uznesením zo dňa 30.07.2018 zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechalžiaden majetok. Rozhodnutie o zastavení konania proti žalovanej 2/ nadobudlo právoplatnosť dňa
04.01.2019.

4. Uznesením zo dňa 08.11.2018 súd v súlade s § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k
žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd doručil žalovanému
dňa 19.12.2018 žalobu s prílohami.

5. Žalovaný sa k doručenej žalobe osobitne písomne nevyjadril.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 01.03.2019, na ktoré sa žalobca nedostavil,
doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané. Žalobca podaním doručeným súdu dňa
12.02.2019 svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, u ktorého mal súd predvolanie na pojednávanie riadne

vykázané dňom 18.02.2019. Keďže zákonné podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP
splnené neboli, súd v súlade s § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú
žalobu prejednal bez účasti strán sporu.

7. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

8. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným

súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 26Ps/11/2018 a zistil tento skutkový a právny stav.

10. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že žalovaný a jeho manželka podpísali dňa
23.06.2014 formulárové tlačivo „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere“ číslo XXXXXXXXXX, ktoré vyplnil finančný agent žalobcu v rozsahu bodov 1, 2 a 5, pričom v

bode 5 označenom ako "Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR" je
uvedený informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa
Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 89,65 Eur, Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit):
1.500,00 Eur, Splatnosť úveru (počet splátok):36, Mesačná splátka (vrátane úrokov): 53,25 Eur, Celková
čiastka,ktorúmusíDlžníkzaplatiť(t.j.úver+úrokyzacelúdobučerpaniaúveru+poplatokzaposkytnutie

úveru): 1.967,-Eur, Predpokladaná RPMN za úver (v %): 20,91, Ročná úroková sadzba úveru (v %):
18,03, Priemerná RPMN za úver (v %): 49,67, Poskytnutá čiastka revolvingu: 0,-Eur, Celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí Dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu: 0,-Eur,
Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 0,00, Ročná úroková sadzba revolvingu (v
%): 0,00, Poplatok za poskytnutie úveru: 50,00 Eur. Účel čerpania úveru: rekonštrukcia nehnuteľnosti.

11. Bod 6 predmetnej Žiadosti/Zmluvy označený ako "Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere
revolvingovéhotypuvEUR(nevypĺňajte)"vyplnilžalobcaažnásledne,ktorýformulárovétlačivopodpísal
dňa 26.06.2014, čo je zrejmé z textu uvedeného v zátvorkách (nevypĺňajte), ako aj z odlišnej formy
vyplnených číselných údajov, ktoré sú v bode 5 doplnené pomocou mechanických prostriedkov, kým

v bode 6 sú údaje dopísané ručne. V bode 6 sú ručne doplnené zhodné údaje ako údaje vyplnené
mechanicky v bode 5, avšak čo sa týka RPMN za úver sú údaje odlišné, keď v bode 5 je uvedený údaj
„20,91“ a v bode 6 nie tento údaj vyplnený. Údaje v bodoch 5 a 6 sa teda nezhodujú, a to konkrétne
v údaji týkajúcom sa RPMN za úver.

12. Podľa bodu 13 Žiadosti/Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. V zmysle bodu
2.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sa zmluva uzatvára na
predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzavretie zmluvy. V zmysle bodu 2.2
je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy.

13. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 26Ps/11/2018 súd zistil, že právoplatným
rozsudkom č.k.: 8Nc/1454/82-23 zo dňa 04.11.1983 bol žalovaný úplne pozbavený spôsobilosti na
právne úkony. Súd ďalej zistil, že právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 8P/492/02-127
zo dňa 23.04.2003 bol rozsudok o pozbavení spôsobilosti na právne úkony zmenený tak, žežalovaný nie je spôsobilý poberať štátne peňažné dávky a nakladať s majetkom, ktorého hodnota
presahuje 500,-Sk, a to z dôvodu, že žalovaný trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.
Uznesením č.k.8P/492/02-131 zo dňa 15.05.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2003,

bol nesvojprávnemu žalovanému ustanovený zákonný opatrovník na zastupovanie, spravovanie jeho
záležitostí a nakladanie s jeho majetkom, ktorého hodnota presahuje sumu 500,-Sk.

14. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným založený Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 23.06.2014 (podpis
žalobcu je zo dňa 23.06.2014) je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca vystupuje ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, nakoľko z obsahu žiadosti/zmluvy vyplýva, že žalobca konal ako dodávateľ
v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný konal ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý obsah

formulárovej žiadosti/zmluvy nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

16. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení k 23.06.2014 (ďalej len
„OZ“), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť
právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,

ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkovčijedovjeschopnýrobiťlenniektoréprávneúkony,súdobmedzíjehospôsobilosťnaprávne
úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 26 ods. 1 OZ, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní

zástupcovia.

Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,

je súdom ustanovený opatrovník.

Podľa § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.18. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

19. Podľa ustanovenia § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

20. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce
skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo
predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016
už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP).

21. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným
bremenom. V civilnom sporovom konaní spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný
označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce
jehonárok.Aksvojudôkaznúpovinnosťsplníibatak,žejehotvrdeniasanapokonnepreukážu,znamená

to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do
dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými
by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

22. Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní
svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne
splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na
základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva

(§ 185 ods. 2 CSP). Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah
predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť
uplatneného nároku. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia a tomu
zodpovedajúcu dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na
základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva

(§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje
procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze
pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1

CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako
to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom
rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie (§ 220 ods.2 CSP).

23.Akoužsúduviedolzákladnoupovinnosťoužalobcuvcivilnomsporovomkonaníjepovinnosťtvrdenia
adôkaznápovinnosť.Žalobcajenielenpovinnýtvrdiťskutkovéokolnosti,zktorýchsvojnárokodvodzuje,
a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,
ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné

bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv.
objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s
hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom
nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate

o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže
pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku,
súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena,t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného
tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto
smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim

tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Úlohou súdu nie je upozorňovať
žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah
predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených
dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a následne posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť
uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané
dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje,

potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor
v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných
aspektov veci žalobu zamietnuť.

24. Žalobca v konaní nepreukázal čerpanie finančných prostriedkov zo strany žalovaného, keďže žiaden

doklad preukazujúci poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému súdu nepredložil, a ani neoznačil
ako dôkaz. Na preukázanie skutkového tvrdenia o čerpaní finančných prostriedkov teda neoznačil
žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať, a na základe ktorých by bolo možné dospieť k
záveru, že k čerpaniu finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom zo strany žalovaného skutočne
došlo a v akej výške. Rovnako žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, preukazujúce

výšku žalovanej sumy. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 CSP nepredložil
relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a teda podľa
názorusúduneuniesoldôkaznébremenoohľadneskutočnostítvrdenýchvžalobnomnávrhu,apretosúd
pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže súd nemal preukázané
čerpaniefinančnýchprostriedkov,anivýškužalovanejsumy,nebolomožnédospieťanikzáveruovecnej

legitimácii strán sporu.

25. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, navyše za situácie,
keď žalobca v konaní nevyužil možnosť zúčastniť sa pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, ale
len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom

navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu,
teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Na tomto mieste si súd dovoľuje poukázať na
nutnosťrozlišovaniamedzináležitosťamipodaniaamedzipredkladanímdôkazov.Všeobecnénáležitosti
podania sú vymedzené v § 127 ods. 1 CSP, pričom v prípade ich absencie sa aplikuje postup podľa § 129
ods. 1 CSP a súd je povinný žalobcu vyzvať na odstránenie takýchto vád podania. V prejednávanej veci

však podaná žaloba obsahovala všetky náležitosti vyžadované v § 127 ods. 1 CSP, súd preto nemohol
postupovať podľa § 129 ods. 1 CSP a vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby. Civilný sporový poriadok
preniesol dôkaznú aktivitu na sporové strany a pokiaľ sporová strana (v danom prípade žalobca)
nepredloží dôkazy nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, súd ju už na predkladanie dôkazov
nevyzýva, aby tak urobila a doplnila dokazovanie o konkrétne dôkazy. Súd je povinný postupovať

nestranne a rozhodnúť na základe tých dôkazov, ktoré strany predložili. Opačným postupom, keby súd
oznamoval sporovej strane, ktoré tvrdenie musí ešte dokázať a akým konkrétnym dôkazom to má urobiť,
by súd porušil zásadu rovnosti strán a zásadu „rovnosti zbraní“, čím by jednu neprimerane zvýhodnil
na úkor druhej. Na podporu svojich záverov súd poukazuje na závery vyslovené v potvrdzujúcich
rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Cob/162/2017-99 zo dňa 25.01.2018 a č.k.

12Co/415/2017-66 zo dňa 31.10.2018.

26. Súd zároveň poukazuje na to, že z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že spôsobilosť žalovaného
na právne úkony bola v čase uskutočnenia úkonu obmedzená, vzhľadom na čo sa pre platnosť takéhoto
úkonu vyžadovalo jeho schválenie súdom. Keďže k schváleniu tohto úkonu zo strany súdu nedošlo, je

tento úkon absolútne neplatný podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ani v prípade preukázania
poskytnutia peňažných prostriedkov a výšky žalovanej sumy, by žalovaný nebol v spore pasívne
legitimovaný.27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému by
vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovanému v doterajšom
priebehu konania žiadne trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania voči žalobcovi ani neuplatnil.
Súd preto rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

30. Nakoľko súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, postup podľa § 262 ods. 2
CSP sa neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodovať o výške trov konania
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).