Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204992
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815204992.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: F. Ú. Q., J..P.. P.

P. L. M. X, Q. I.: XX XXX XXX zast. AK Herceg, s. r. o. - advokátska kancelária, so sídlom Košická 56,
821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanému: B. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q.. M. XXXX/XX, F.
M. o zaplatenie sumy 930,98 eur, sumy 2729,07 eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 935,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 939,99 EUR od 20.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 18.05.2015 podanou žalobou na tunajšom súde domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 930,98 eur, sumy 2729,07 eur spolu s úrokom z omeškania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na
základe zmluvy o poskytnutí N. č. XXXXXXXXX zo dňa 14.01.2005 poskytol žalobca žalovanej úver vo
výške 60.000 Sk s úrokovou sadzbou 18,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 3021,0 Sk s lehotou splatnosti 24 mesiacov, pričom prvá splátka mala

byť uhradená 14.02.2005 a posledná splátka 14.01.2007. Zo strany dlžníka došlo k porušeniu zmluvou
dohodnutých podmienok. Dlžník neplnil svoj záväzok riadne a včas. Dňa 19.12.2014 uzavrel žalobca so
žalovanou Uznanie záväzku a Dohodu o spôsobe splatenia pohľadávky. Ku dňu 19.12.2014 pozostávala
pohľadávkaveriteľazistinyvovýške930,98eurapríslušenstvavovýške2.729,07eur.Istinapohľadávky
sa úročila 23,9 % úrokom ročne. Celková výška pohľadávky predstavovala ku dňu 19.12.2014 sumu
3.660,05eur.Dlžníkuznalsvojzáväzokčodovýškyadôvodu.Nazákladedohodypovolilveriteľdlžníkov
splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, počnúc mesiacom január 2015 až

do splatenia pohľadávky a to vždy do 25.dňa príslušného mesiaca. Dlžník dohodu porušil. Odo dňa
uzavretia dohody dlžník nepoukázal na úhradu pohľadávky ani jednu platbu. Poukázal aj na to, že dlh
žalovaná uznala už dňa 25.01.2006.

2. Žalovaná so žalobu nesúhlasila a okrem iného vzniesla námietku premlčania.

3. Rozsudkom zo dňa 25.05.2016 súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Proti tomuto rozsudku

podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil premlčaním žalobou uplatneného
nároku konštatujúc, že vo vzťahu k premlčaniu nároku žiadny dôsledok nemohlo spôsobiť uznaniedlhu a dohoda o spôsobe splatenia pohľadávky, ktorú žalovaná podpísala 19.12.2014. V tom čase
bola pohľadávka žalobcu premlčanou nakoľko úver bol zosplatnený k 25.11.2005. Počínajúc dňom
nasledujúcim, t.j. od 26.11.2005, začala plynúť zákonná trojročná premlčacia doba. V dohode o uznaní

nie je žiadna zmienka o tom, že žalovaná uznáva pohľadávku, ktorá je premlčanou. Súd musí pri
rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky garantovaného
práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku má byť
zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach strán sporu a s dôkaznými

prostriedkami, ktoré k vlastným tvrdeniam predložili alebo označili strany sporu. Súd prvej inštancie
sa pri odôvodňovaní svojho záveru zaoberal len údajnou neexistenciou žiadnych právnych následkov
dohody o uznaní záväzku z 19.12.2014, opomenul však, že na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci
nariadil na deň 17.03.2016, vykonal dôkaz dohodou o uznaní záväzku a spôsobe splatenia pohľadávky
zo dňa 25.01.2006, ktorá je založená v prílohovej obálke spisu. Takzvané opomenuté dôkazy, t.j.
dôkazy, ktoré boli v konaní riadne vykonané, avšak neboli zohľadnené v procese hodnotenia, prípadne

tiež dôkazy, ktoré neboli vôbec vykonané, hoci boli účastníkmi navrhované, pričom k nevykonaniu
neexistovallegitímnyaospravedlniteľnýdôvod,vedúkzáveruoporušeníprávaúčastníkanaspravodlivý
proces, čo je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (z nálezu Ústavného súdu Českej
republikyIII.ÚS61/94).Pokiaľsasúdprvejinštancievosvojomrozhodnutívôbecnezaoberalvykonaným
dôkazným prostriedkom, ktorý má naviac žalobca za dôkazný prostriedok rozhodujúci, znamená to, že

svoje rozhodnutie zaťažil vadou, na ktorú nebolo možné neprihliadať. Pre uvedené pochybenie odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V priebehu ďalšieho
konaniasúdprvejinštancienajmävyhodnotíuznaniezáväzkuadohoduospôsobesplateniapohľadávky
z 25.01.2006 z hľadiska jej relevantnosti vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietke premlčania a

vysporiada sa v úplnosti aj s ostatnou argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

4. Na základe uvedeného súd opätovne prejednal vec v zmysle pokynu Krajského súdu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou
o poskytnutí N. zo dňa 14.01.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami na čl. 7, prehľadom
úrokových sadzieb, uznaním záväzku zo dňa 19.12.2014prehľadom transakcii, vyjadrením žalobcu zo
dňa 09.09.2015 vrátane príloh na čl. 23-24, čestným prehlásením zo dňa 10.02.2016, špecifikáciou

pohľadávky na čl. 44-úročením, vyjadrením žalobcu zo dňa 31.03.2016, originálom listín nach. sa v
prílohovej obálke, a to žiadosťou žalovanej o splátkový kalendár, originálom zmluvy o N., potvrdením o
príjme, dokladmi predloženými v súvislosti so zmluvou o N., listom z 13.02.2016 a zaslanou dohodou o
uznaní záväzku zo dňa 25.01.2006 a výsluchom žalovanej.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7.Žalobcaakoveriteľažalovanáuzatvorilidňa14.01.2005ZmluvuoN.,ktorouposkytolveriteľžalovanej
úver vo výške 60.000,-Sk, t.j. s lehotou splatnosti 24 mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola
3.021,60 Sk. Splátky boli splatné k 14. dňu prvá splátka bola splatná dňa 14.02.2005 a posledná dňa

14.01.2007. RPMN bola dohodnutá na výšku 11,23%.

8. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.09.2015 vyplýva, že v prílohe predložili históriu transakcií na úvere.
Z predmetného prehľadu vyplýva, že žalovaná úver nesplácala riadne hneď od jeho poskytnutia. Žltou
farbousúvyznačenéplatby,ktoréžalovanánaúhraduúveruzaplatilaodjehoposkytnutiaažkdnešnému

dňu. Žalobca započítaval časť platieb na úrok a časť na istinu. Zo splátok po 3.120,60 Sk bolo 99 Sk
zaplatených na poistenie úveru v zmysle zmluvy o poskytnutí N.. Dňa 24.11.2005 veriteľ úver zosplatnil,
v ten istý deň došlo aj k zrušeniu poistenia. Listom zo dňa 18.01.2006, ktorý bol žalovanej doručený
dňa 25.01.2006, bolo zo strany žalobcu žalovanej oznámené, že veriteľ požaduje zaplatenie celého
zvyšku dlhu naraz. Odo dňa doručenia tohto oznámenia žalovanej, začal veriteľ započítavať všetky

prijaté plnenia na istinu aj bez výslovnej žiadosti dlžníka. Ku dňu 18.01.2006 predstavoval zostatok
dlhu 2.002,60 eur, z toho istina 1.641,85 eur a príslušenstvo sumu 360,84 eur. Po 18.01.2006 zaplatila
žalovaná spolu 710,87 eur. Všetky platby boli započítané na istinu, ktorá sa ponížila na sumu 930,98
eur. Dňa 30.12.2014 uzavrel žalobca so žalovanou uznanie záväzku a dohodu o spôsobe splateniapohľadávky. Pohľadávka bola v predmetnej dohode vyčíslená ku dňu jej spísania, t. j. k 19.12.2014
a pozostávala z istiny 930,98 eur a úrokov z omeškania vo výške 2.729,07 eur. Istina sa úročí 23,9
% úrokom. Odo dňa uzatvorenia uvedenej dohody neboli na úhradu dlhu poukázané žiadne platby. V

žalobe si žalobca uplatnil žalovanú sumu nasledovne: istina 930,98 eur, úroky z omeškania ku dňu
19.12.2014 vo výške 2.729,07 eur a úrok z omeškania 23,9 % ročne od 20.12.2014 do zaplatenia z istiny
930,98 eur, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

9. Z čestného prehlásenia zo dňa 10.02.2016 vyplýva, že úver, ktorý je predmetom tohto konania

bol zosplatnený ku dňu 25.11.2005 na základe zaslaného listového dokumentu. K zosplatneniu úveru
došlo z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver, tak ako je to zrejmé z už predloženej histórie transakcií,
riadne nesplácala a dostala sa do omeškania viac ako 90 dní. Dokladom o zosplatnení úveru z
bližšie nešpecifikovaného dôvodu nedisponujú a preto vydávajú pre účely súdneho konania toto čestné
vyhlásenie.

10. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.03.2016 k otázke poistenia úveru vyplýva, že mesačné splátky
poistného boli podľa uvedenej zmluvy zarátané v mesačných splátkach za poskytnutý úver. Poskytnutý
úver bol zosplatnený ku dňu 25.11.2005 z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver, tak ako je to zrejmé z už
predloženej histórie transakcií, riadne nesplácala. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak klient riadne
neplnil svoju povinnosť, a teda nesplácal mesačné splátky za spotrebný úver riadne a včas, poistné

plnenie mu z vyššie uvedeného dôvodu zaniklo v deň zosplatnenia úveru, t. j. 25.11.2005. Žalovaná
nikdy nežiadala žalobcu o realizáciu plnenia úveru prostredníctvom poistenia, ktoré by aj tak nebolo
možné vzhľadom na skutočnosť, že z jej strany nebolo riadne uhrádzané poistné.

11. Z uznania zo dňa 25.01.2006 vyplýva, že nakoľko dlžník porušil zmluvou dohodnuté podmienky,

vyhlásil veriteľ dňa 25.11.2005 mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. pohľadávka z predmetného úveru sa
stalasplatnouvcelosti.Kudňu10.01.2006pozostávapredmetnápohľadávkazistinyvovýške49.462,36
Sk, a z úrokov vo výške 23,9 % (výška úrokov k uvedenému dňu predstavuje sumu 10.870,53 Sk).
Celková výška pohľadávky ku dňu 10.01.2006 predstavuje sumu 60.332,89 Sk. Dlžník týmto uznáva
pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky. Veriteľ zároveň povoľuje dlžníkovi na základe jeho žiadosti

splácania pohľadávky v 12 pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára bližšie
špecifikovaného v tomto uznaní, a to vkladom alebo bezhotovostným prevodom na účet veriteľa. Ak
dlžník neuhradí čo i len jednu splátku, veriteľ má právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky naraz,
a to aj súdnou cestou. Táto dohoda nadobúda účinnosť a platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými
stranami. Zmeny a doplnenia tejto dohody je možné urobiť len na základe dohody oboch zmluvných

strán, a to písomným dodatkom. Dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorý každá zmluvná
strana dostane jedno vyhotovenie.

12. Z uznania zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že ku dňu 19.12.2014 predstavuje pohľadávka veriteľa
sumu 3.660,05 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 930,98 eur a príslušenstva vo výške 2.729,07

eur. Istina sa úročí ročne 23,9 % úrokom z omeškania. Dlžník v zmysle § 323 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka týmto uznáva pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky. Dlžník sa zaväzuje
splácať úver počnúc mesiacom január 2015 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur,
vždy do 25.dňa v príslušnom mesiaci na účet veriteľa. Ak dlžník neuhradí čo i len jednu splátku, veriteľ
má právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Dlžník berie na vedomie, že v prípade nezaplatenia

čo i len jednej splátky riadne a včas, podá veriteľ žalobu na príslušný súd a následne bude svoju
pohľadávkuvymáhaťvexekučnomkonaní. Tátodohodanadobúdaúčinnosťaplatnosťdňomjejpodpisu
oboma zmluvnými stranami. Zmeny a doplnenia tejto dohody je možné urobiť len na základe dohody
oboch zmluvných strán a to písomným dodatkom. Dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, pričom
jeden rovnopis po podpísaní zašle dlžník na adresu veriteľa tak, aby každá zmluvná strana mala jedno

vyhotovenie. Účastníci dohody vyhlasujú, že prejavy vôle obsiahnuté v tejto dohode urobili slobodne
a vážne, pričom nekonali pod vplyvom omylu alebo tiesne alebo pod nátlakom zo strany druhého
zmluvného účastníka alebo iných osôb. Účastníci tejto dohody si text dohody pred podpisom prečítali,
jeho zmyslu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.

13. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.09.2017 vyplýva špecifikácia dlžnej žalovanej sumy a
prehľad platieb žalovanej.14. Z výpovede žalovanej vyplýva, že so žalobou ako takou súhlasila. Na otázku súdu, či podpísala
so žalobcom zmluvu ohľadom poskytnutia N. z roku 2005, a to dňa 14.01.2005 žalovaná uviedla, že
úverovú zmluvu podpísala. Peniaze dostala. To, koľko presne uhradila, nevie. Niekoľko rokov splácala,

možno aj polovicu, presne sa nepamätá. Nevie presne koľko. Na otázku súdu po nahliadnutí do dohody
na čl. 11-12, či uvedenú dohodu podpísala, uviedla, že áno. Podpis je jej. Na otázku súdu, či túto
dohodu pred podpisom čítala, uviedla, že zbežne. Na otázku súdu, či vedela, či pohľadávka, ktorú
podpisuje uznanie, že je v čase podpisu premlčaná, uviedla, že nevedela. Na otázku súdu, čo jej bolo
povedané pred podpisom dohody, akú dohodu podpisuje, uviedla, že išlo o dohodu o splátkach. Uviedla,

že presne sa ohľadom podpisu dohody nepamätá. Písomne s nimi nekomunikovala. Nikto ju nebol
navštíviť. Komunikovali písomne. Bolo jej niečo predložené. Nepamätá sa žeby bol niekto za ňou prišiel.
Je možné, že prišiel nejaký list, žeby im schválili splátkový kalendár. Na otázku súdu, či vedela, že
podpisuje uznanie záväzku, na otázku súdu, či jej bolo vysvetlené, čo je uznanie, či vedela, či podpisuje
uznanie záväzku a aké má právne následky žalovaná uviedla, že to, čo je uznanie nevie. Vie, že bolo
jej povinnosťou platiť. Na otázku súdu, či sa pamätá, či má vedomosť o tom, žeby žalobca/veriteľ v

dôsledku porušenia povinnosti vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru niekedy v mesiaci novembri
2005, uviedla, že presne sa nepamätá. Niekoľko rokov platila. Dlho sa neozývali. Myslela si, že nastúpila
poistka. Následne sa jej ozval exekútor. Uviedla, že niekto sa jej ozval, že postúpil pohľadávku. To, kto
to bol, sa nepamätá. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že mala uzavretú poistku, uviedla, že
niečo sa jej zdá. Na otázku súdu, či v súvislosti s poistnou zmluvou žiadala o výplatu poistného plnenia

v súvislosti s uzavretou poistnou zmluvou uviedla, že keď sa spamätala prišlo už. Uviedla, že bola vo F.
Ú. Q. v súvislosti s tým avšak pracovníka, kde vybavovala úver tam nebola. Poslali ju za druhou. Ten o
tom nevedel. Ten jej to nevedel vysvetliť. Následne ju poslali hore. Pracovník tam nebol a následne už
druhýkrátnebola.Ďalejuviedla,žemáviacerodlhov,čopotrebujesplácať.Poberáinvalidnýdôchodokvo
výške 360,- eur. 60,- eur jej sťahuje Sociálna poisťovňa. Manžel poberá 200,- eur - starobný dôchodok.

Platia inkaso - 106,- platia plyn, 58,- elektriku a 45,- vodu. Na dotaz súdu uviedla, že vzhľadom na
uvedené nemôže dlžnú sumu uhradiť naraz, len v splátkach vo výške 20,- eur mesačne. Spláca dlh
v U. Q. mesačne a to 20,- eur. V O. spláca 80,- eur, keď zobrala úver pre mamu. O. splácajú splátky
vo výške 104,- eur. Maloleté nezaopatrené deti nemá. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Má motorové
vozidlo avšak toto je zablokované. Ďalej uviedla, že keď uzatvárala zmluvu, tá pani jej povedala, že je to

poistka pre prípad, že príde o prácu. Na otázku súdu, či prišla o prácu pri nesplácaní, keď prestala úver
splácať, uviedla, že stala sa invalidnou. Na otázku súdu, či komunikovala s bankou ohľadom realizácie
poistného plnenia, uviedla, že vtedy, ako uvádzala, raz bola. Následne mala zdravotné problémy.

15. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnýmistranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

20. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

22. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného

v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

28. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

29. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

30. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

31. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.33. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

34. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

36. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101až110).Napremlčaniesúd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105 . Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

37. Podľa ust. § 110 ods. 1,2,3 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Rovnakápremlčaciadobaplatíajprejednotlivésplátky,naktoréboloplnenievrozhodnutíalebovuznaní

práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa
nesplnenímniektorejzosplátokstanezročnýmcelýdlh(§565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

38. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané

alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia,
zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

39. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá
zmluva o N., podľa obsahu zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka ako aj to, že ide vlastne

o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

40. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1,

ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane aj inštitútu

premlčania ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší aj keď je uvedené že ide o zmluvu uzavretú podľa
obchodného zákonníka.

41. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

42. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka.

43. Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu dňa 25.01.2006.

44. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého posudzoval súd uznanie dlhu, pretože ide
o spotrebiteľskú vec, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

45. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k
uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

46. Žalovaná v priebehu súdneho konania vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke,

úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

47. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

48. Tak, ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú

vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu vrátane inštitútu premlčania a uznania dlhu.

49. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä
musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto

uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

50. Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala prvý krát dňa 25.01.2006, ako to vyplýva z dohody
o uznaní záväzku a dohody o spôsobe splatenia pohľadávky, ktorá sa nachádza v prílohovej obálke,
ktorú žalovaná podpísala. Týmto dňom začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 110ods. 1,2,3 OZ. Keďže žaloba bola podaná dňa 18.05.2015, bola podaná včas a nárok žalobcu nie je
premlčaný. Z priloženého listu vyplýva, že návrh dohody ako aj uznania bol zaslaný žalovanej poštou,
ktorá si ju mohla podrobne prečítať a oboznámiť sa s ňou, čo aj urobila. Žalovaná ju akceptovala a

podpísala. Dňa 19.12.2014 bolo vykonané ďalšie uznanie dlhu, ktoré však nemôže mať vplyv na iné
plynutie premlčacej lehoty. V čase podpísania uznania dlhu dňa 25.01.2006 pohľadávky žalobcu ešte
nemohla byť premlčaná aj s poukazom na zosplatnenie dlhu ku dňu 24.11.2005. V spotrebiteľskej
veci použitie inštitútu uznania dlhu nie je vylúčené. Dohoda o uznaní a splatnosti dlhu obsahuje všetky
zákonné náležitosti, bola slobodne a dobrovoľne žalovanou podpísaná a preto je podľa súdu platná.

51. Z vykonaného dokazovania, a to zo zmluvy vyplýva že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 14.01.2005
Zmluvu o N., ktorou poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 60.000,-Sk s lehotou splatnosti 24
mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola 3.021,60 Sk. V konaní bolo preukázané, že veriteľ,
žalobca úver zosplatnil ku dňu 24.11.2005 ako to vyplýva z jeho opakovaných vyjadrení a čestného
prehlásenia a ďalších listinných dôkazov. Žalovaná túto skutočnosť nepoprela a nepriamo to vyplývaj

aj z výpisov.

52. Súd má za to, že vzhľadom na to, že v danom právnom vzťahu došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnostiúveružalovanávzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiavýsledkyvykonanéhodokazovania
má podľa súdu žalobcovi uhradiť celkovo sumu 2.164,76 eur. Ide o 10 nezosplatnených splátok po

100,29 eur, t.j. 1.002,90 eur a 14 zosplatnených splátok po 82,99 eur -istina úveru pripadajúca na jednu
splátku, t.j. 1.161,86 eur. Spolu 2.164,76 eur. Keďže žalovaná uhradila sumu 1.228,77 eur, jej dlh je
tak vo výške 935,99 eur. V tejto sumy je zahrnutá zvyšná neuhradená časť istiny a úrokov.

53. Preto súd žalobe v tejto časti istiny a úrokov vo výške 935,99 eur ako dôvodnej vyhovel. V tejto

sume je zahrnutá istina a dlžné úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Zvyšok nároku žalobcu čo
do istiny považoval preto za nedôvodný.

54. Keďže došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 24.11.2005 žalobca má nárok na úroky
zo sumy úveru len od poskytnutia úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktoré sú vlastne zahrnuté

v mesačnej splátke, ktorá je anuitnou a tieto úroky súd žalobcovi, tak ako je to vyššie uvedené aj priznal.
Nárok žalobcu na ďalšie úroky od doby zosplatnenia úveru je preto podľa súdu nedôvodný.

55. V danej veci bolo preukázané, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy výzvou zo k 24.11.2005.

56. Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Tieto úroky

od poskytnutia do doby zosplatnenia súd žalobcovi priznal.

57. Žalobca v žalobe požadoval uhradiť ešte sumu 2.729,07 eur. Uviedol, že má ísť o príslušenstvo k
19.12.20014. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2017 uviedol, že ide o nezaplatené príslušenstvo
vo výške 360,84 eur, nezaplatený úroky z omeškania vo výške 2329,22 eur a úroky z omeškania od

16.10.2014 do 19.12.2014 vo výške 39,01 eur. Z výpočtu žalobcu vyplýva, že úroky z omeškania počítal
aj zo sumy úrokov na ktoré nemá nárok. Súd je toho názoru, že žalobcovi príslušenstvo na ktoré má
nárok, t.j. úroky do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti priznal a na iné žalobca nemá nárok. V sume
priznanej súdom je zahrnutá dlžná istina a úroky do dňa vyhlásenia mim. splatnosti.

58. Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd nad sumu 935,99 eur
(teda aj sumu 2729,07 eur) považoval súd za neopodstatnený, nedôvodný a nepreukázaný aj napriek
uznaniu dlhu žalovanou dňa 25.01.2006 v ktorom uznala vyššiu sumu než na akú má žalobca nárok.

59. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo

vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkaznýmbremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

60. Podľa ust. § 517 ods. 1,2,3 OZ účinného v rozhodnom období dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie,
ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

61. Podľa ust. § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Zz. účinného v rozhodnom období výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

62. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostala do
omeškania, pretože dňa 25.11.2005 žalobca veriteľ vyzval žalovanú na okamžitú úhradu celého úveru.
V žalobe požadoval úroky z omeškania vo výške 23,9 % ročne od 20.12.2014 do zaplatenia. Súd je toho

názoru, že k tomu dňu bola v omeškaní a preto priznal žalobcovi úroky z omeškania, no len v zákonnej
výške s prihliadnutím na deň omeškania a dátum uzavretia zmluvy, t.j. 9 % ročne do zaplatenia, zo sumy
dlžnej istiny a úroku ktorú žalobcovi priznal.

63. Zvyšok nároku žalobu na úroky z omeškania považoval v zmysle zákona za nedôvodný a preto

ho zamietol. Čo sa týka vyčísleného úroku z omeškania súd je toho názoru, že v tejto časti žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Nie je zrejmé ako úroky z omeškania vypočítal, pričom z jeho vyjadrenia
vyplýva,že vychádzalzosumy(istinaaúrokov)naktorúžalobcanemánárok,anavyšepožadovalichvo
vyššej výške než je zákonná výška úroku z omeškania podľa času omeškania a dňa uzavretia zmluvy.

64. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66.Keďžesúdžalobevyhollenčiastočne,poprepočteúspechuúspešnejšiabolavlastnežalovaná,preto
by mala nárok na náhradu trov konania. Žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli a
ani si ich neuplatnil. Preto jej ich súd nepriznal. Ak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, nemôže
mať nárok na ich úhradu. V tejto súvislosti súd poukazuje na princíp hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.