Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Pc/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208755
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817208755.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci navrhovateľov mal.
O. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, Odbor sociálnych vecí, Oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, 093 28 Vranov nad Topľou proti odporcovi 1/ K.
W., I. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX zastúpená Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, AK Kalinčiakova

10, Vranov nad Topľou, IČO: 42 339 928 2/ Š.G. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K. XX, M., o prípustnosť
zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť apodanie návrhu na zapretie otcovstva k mal. O. N., nar. XX.XX.XXXX a k mal. N.
N., nar. XX.XX.XXXX a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva
rodičom deti je v záujme maloletých detí.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloleté deti v zastúpení kolíznym opatrovníkom podali dňa 23.11.2017 na súd návrh na vyslovenie
prípustnosti zapretia otcovstva. Návrh odôvodnili tým, že odporcovia v prvom a druhom rade, uzavreli
manželstvo, počas trvania ktorého sa im narodili mal. deti O. N., rod. N., nar. X.X.XXXX (navrhovateľka
1/) a N. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX (navrhovatel'ka 2/), preto zákonná domnienka otcovstva k týmto
deťom svedčí odporcovi v druhom rade. Už v čase pred právoplatným rozvedením manželstva rodičov,
rodičia spolu nežili, intímne sa nestýkali a matka maloletých detí - odporkyňa v prvom rade udržiavala

intímny pomer s R. W.. I.. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, z ktorého došlo k narodeniu dvoch
detí - navrhovateliek. R. W. prehlásil, že sa cíti byť otcom maloletých a v zmysle toho ich aj vychováva a
stará sa o maloleté. Naďalej žije vo vzťahu s ich matkou ako druh a družka. Podľa Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) čl. 5 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať
zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou
obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných
za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru

v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Podľa Dohovoru čl. 7 každé dieťa je registrované ihneď
po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo
poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa Dohovoru čl. 8 ods. 1 štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej
príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
PodľaDohovoručl.12štáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,zabezpečujúdieťaťu,ktoréjeschopné

formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach,
ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a úrovni. Podľa Dohovoru čl. 18 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetkoúsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Je

v záujme maloletých deti, aby došlo k zapretiu otcovstva odporcu v druhom rade, ktorý zjavne nie je
biologickým otcom maloletých. Súčasný stav narúša ich rodinnú integritu a zázemie, ktoré je potrebné
pre ich ďalší vývoj a výchovu.

2. Kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje návrhu vyhovieť z dôvodu, že je v záujme mal. detí, aby

sa zosúladil skutočný stav s matričným zápisom.

3. Odporkyňa v 1.rade s návrhom súhlasila. Odporca v 2.rade sa osobne nevyjadril k návrhu. Vyjadril
sa len pred pracovníkmi ÚPSVaR, ktorí prešetrovali pomery.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi, a to rodným listom

mal. detí, vyjadrením kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom OS Michalovce sp.zn. 11C /137/2010,
výsluchom odporkyne v 1. rade a svedka.

5. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

6. Z rodných listov mal. O. N., I.. XX.XX.XXXX a k mal. N. N., I.. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako matka
je zapísaná odporkyňa v 1.rade a ako otec je zapísaný odporca v 2.rade.

7. Zo spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11C/137/2010 vyplýva, že manželstvo odporcov
bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu z 10.05.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

26.07.2011. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že okrem rozvodu manželstva bolo rozhodované
o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom - mal. Q. N., Š. N. a aj mal. O. N., nar.
XX.XX.XXXX. Maloleté deti Q. N. a Š. N. boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa Š. N. s tým,
žeodporkyňabolazaviazanáplatenímvýživnéhovovýške30%zosumyminimálnejvýživného.Maloletá
O. N. bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že navrhovateľ bol povinný prispievať na

jej výživu výživným v sume 10% zo sumy životného minima. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v konaní
bol vypočutý aj Š. N., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavreli 27.06.2002
na Mestskom úrade v M., u oboch ide o prvé manželstvo, sú slovenskej národnosti, občanmi SR. Ešte
pred uzavretím manželstva sa im narodila dcéra Q.. S manželstva sa im narodil syn Š.. S odporkyňou žili
v spoločnej domácnosti u jeho rodičov do novembra 2008. Od novembra odišla zo spoločnej domácnosti

a mala by žiť v B. so svojím druhom R. W.. Dokonca by mala mať s ním dieťa. Ako už predložil súdu,
označeným rozhodnutím mu boli deti zverené do osobnej starostlivosti a jej bola uložená povinnosť platiť
výživné. Výživné mi však neplatí. Príčinou rozvratu ich manželstva je nevera odporkyne. O maloleté deti
pochádzajúce z manželstva sa stará osobne. Momentálne nemá žiaden príjem. Čo sa týka odporkyne
K. N., táto bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu Vranov, ktorá vo veci

rozvodu uviedla: z jej strany ide o prvé manželstvo, je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť SR. Je
pravdou to, čo uviedol navrhovateľ vo svojom návrhu na rozvod. Manželstvo s navrhovateľkou uzavreli
27.06.2002 na Mestskom úrade v M.. Ešte pred uzavretím manželstva sa im narodila dcéra Q., a to
XX.XX.XXXX. Pred uzavretím manželstva sa s navrhovateľom poznali asi rok a spolu žili aj v M. u matky
navrhovateľa. Po uzavretí manželstva sa im narodil syn Š., a to dňa 09.07.2002. V M. bývali spolu asi 11

rokov. V roku 2008 obaja spolu s maloletými deťmi odišli do F., kde boli asi 4-5 mesiacov. Navrhovateľ
si tam našiel inú známosť, preto ona sama bez deti odišla naspäť na Slovensko, a to konkrétne do
obce B. k R. W. s ktorým teraz žije ako s druhom. S R. W. má maloleté dieťa O. N., ktorá sa narodila
XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa je v rodnom liste uvedený jej manžel, teda navrhovateľ Š. N., preto si chcú
dať veci do poriadku. Z tohto dôvodu teda súhlasí s rozvodom a súhlasí, aby maloleté deti Q. a Š. boli

zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Ona nepracuje nikde, poberá materský príspevok spolu
s prídavkom na dieťa. Iný príjem nemá. Mesačne má náklady spojené s vodou, bežné výdavky spojené s
ošatením, stravou. Mesačne platí 90 eur na obe deti. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Jej druh nikde nepracuje. Vo februári nastúpil na aktivačné práce v obci B.. Jej druh je slobodný, nemá
vyživovacie povinnosti k iným deťom. O spoločné dieťa sa stará. Ona s navrhovateľom nežije v spoločnej

domácnosti od doby, keď sa vrátila z F., niekedy v mesiaci november 2008 až doposiaľ. So svojimi deťmi,
ktoré má s navrhovateľom sa nestretáva, pretože jej to navrhovateľ nedovolí. Túto skutočnosť riešila
aj cez políciu. Čo sa týka samotného návrhu, navrhovateľom v konaní o rozvod bol Š. N.. V návrhu saneuvádza maloleté dieťa mal. O. N., nar. XX.XX.XXXX. Uvádza sa všeobecne, že s druhom má jedno
dieťa.

8. Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že úrad vykonal neohlásené šetrenie u
domnelého otca maloletých detí pána Š. N., nar. XX.XX.XXXX na adrese jeho trvalého bydliska M.,
U.. K. Č.. XX dňa 15.02.2019 v čase o 11.40 hod. Pri šetrení boli prítomní pán Š. N. a jeho dcéra
Q.. Domnelý otec maloletých detí obýva na adrese trvalého bydliska 2+1 izbový príbytok, v ktorom je
zapojená elektrina, voda, vykurovanie je pieckou na pevné palivo. Súčasťou príbytku je aj sanita. V

domácnosti býva pán N. spolu so synom mal. Š. N., I.. XX.XX.XXXX a dcérou maloletou matkou Q.
N., I.. XX.XX.XXXX a jej synom V.. Príbytok je prístavbou staršieho rodinného domu, kde bývajú ďalší
súrodencimenovanéhospočetnýmirodinami.Jednotlivémiestnostidomusúzariadenénovšímbytovým
zariadením a doplnkami. Poriadok a čistota sú na vyhovujúcej úrovni. Pán Š. N. je zamestnaný. Na
tunajšom úrade nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá DHN, ani prídavky na
deti. Z družského vzťahu so M. I. má syna B. N., I.. XX.XX.XXXX, ktorý je rozsudkom Okresného súdu

Michalovce 2P 202/2011 zverený do osobnej starostlivosti matky M. I., I.. XX.XX.XXXX, ktorá býva so
synom v susedstve. Menovaný má voči mal. B. určenú vyživovaciu povinnosť, ktorú si plní. Zo spisovej
dokumentácie rodiny vedenej na tunajšom úrade od roku 2003 je zrejmé, že domnelý otec maloletých O.
a N. je rozvedený. Manželstvo s K. W., L.. T., nar. XX.XX.XXXX uzavrel dňa 27.06.2002 pred Matričným
úradom mesta M.. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 209/2008 zo dňa 11.02.2009

právoplatnéhodňom26.03.2009súdrozhodolozverenímal.Q.aŠ.doosobnejstarostlivostiotca.Matka
maloletých detí K. W. bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí súdom určeným výživným.
Úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa domáhal otec detí, nakoľko s matkou detí
a v tom čase aj manželkou pani K. W., L.. T. nežil v spoločnej domácnosti. Dňa 12.10.2010 podal pán
N. na Okresný súd Michalovce návrh na rozvod manželstva poukazujúc na skutočnosť, že manželstvo

rodičov je hlboko a trvalo rozvrátené. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. l1C 137/2010 zo
dňa 10.05.2011 právoplatného dňom 26.07.2011 bolo manželstvo Š. N., I.. XX.XX.XXXX a K. W., L.. T.,
I..XX.XX.XXXX rozvedené. Maloleté deti Q. a Š. boli na čas po rozvode manželstva rodičov zverené do
osobnej starostlivosti otca s tým, že matka deti mala súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Mal. O. N.,
I.. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky pani K. W.

a otec maloletej bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným v sume 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené dieťa mesačne k rukám matky. Pri pohovore v rámci šetrenia v rodine sa pán Š. N.
vyjadril, že dcéra Q. sa im narodila ešte pred uzavretím manželstva. Syn Š. sa im narodil bezprostredne
po tom, čo sa s matkou dieťaťa zosobášil. Podľa jeho vyjadrenia, bolo ich manželstvo až do roku 2008
harmonické. V roku 2008 vycestoval s manželkou a mal. Q. a Š. do O. Z., kde si hľadal prácu. Po čase

však zistil, že jeho manželka a matka detí zároveň nadviazala známosť s pánom R. W., ktorý je jej
terajším manželom. V mesiaci november 2008 ich matka deti opustila a sama sa s druhom pánom R.
W. vrátila na Slovensko do obce B., kde sa zdržiavajú doposiaľ. Pán Š. N. sa tak spolu s mal. deťmi Q.
a Š. v mesiaci december 2018 tiež vrátil na Slovensko, domov do M.. O maloleté deti sa po odchode
manželky od rodiny staral spočiatku výhradne sám, sám deťom zabezpečoval ich výchovu a výživu. Z

uvedeného dôvodu požiadal príslušný súd o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom.
V roku 2010 nadviazal známosť s pani M. I., ktorá sa v rámci rodinného spolužitia podieľala na bežnom
výchovnom pôsobení, ako aj na starostlivosti o deti a domácnosť. Nakoľko jeho manželstvo neplnilo
účel, bolo rozvrátené a nebola možná jeho obnova, požiadal príslušný súd o rozvod manželstva. Jeho
družke sa z ich družského vzťahu dňa XX.XX.XXXX narodil syn B.. Mal. O. sa narodila matke dňa

XX.XX.XXXX, čo bolo ešte za trvania ich manželstva a preto mu svedčí zákonná domnienka otcovstva.
Jeho bývala manželka však už od roku 2008 žila s iným mužom. On sám s ňou už nežil v spoločnej
domácnosti, intímne sa nestýkal, nehospodárili spolu, matka nezabezpečovala starostlivosť a výchovu
mal. Q. a Š. ani si neplnila súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletým Q. a Š.G., preto v roku
2010 podal na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie. Menovaný sa pri pohovore ďalej vyjadril,

že mal. O. a N. nikdy nestretol. Mal. O. a N. nezabezpečuje osobnú starostlivosť a výchovu, ani ničím
neprispieva na výživu mal. O.. S maloletými deťmi nemá žiadne vzťahy. Menovaný sa nepovažuje za
ich otca, preto ani nemožno očakávať, že medzi ním a mal. O. a N., dôjde k nejakému nadviazaniu
vzťahu, či pozitívnej zmene vo vzťahu. Názor mal. O. a N. nebolo možné zistiť, nakoľko tieto sa dlhodobo
nachádzajú výhradne v osobnej starostlivosti matky, žijú v obci B., čo je mimo služobný obvod tunajšieho

úradu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti konštatujú, že pán N. sa voči mal. N. a O. nespráva
ako rodič so všetkými právami a povinnosťami. Žiaden z rodičov nevyužil možnosť zaprieť otcovstvo
k maloletým O. a N. v lehote ustanovenej zákonom, aj keď obom rodičom mal. O. a N. je zrejmé, že
biologickým otcom mal. detí nie je pán N.. Je v záujme maloletých detí odstrániť nesúlad medzi právnyma biologickým otcovstvom, nakoľko v zmysle čl. 7 dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo poznať
svojich rodičov. Bolo by v rozpore nielen s právnym poriadkom, ale aj morálnymi pravidlami, pokiaľ by
status matričného otca bol povýšený nad status biologického otca so všetkými dôsledkami /rodičovské

práva a povinností/. Aby maloletým deťom O. a N. nebolo upierané ich právo dozvedieť sa, kto je ich
otcom a zároveň, aby sa zosúladil zmätočný stav, ktorý vznikol medzi skutočným stavom a matričným
zápisom, javí sa, že konanie o povolenie prípustnosti zapretia otcovstva je legitímne.

9. Z výpovede odporkyne v 1.rade vyplýva, že s návrhom súhlasí. S bývalým manželom žila spolu 10

rokov. Žila s ním zhruba do roku 2008, a to do novembra. Na dotaz súdu, prečo nie je biologickým
otcom maloletých detí, uviedla, že biologickým otcom je R. W.. S R. W. žije už 10 rokov. Bývalý manžel
biologickým otcom mal. detí nie je. Na dotaz súdu, či sa s ním intímne stýkala v čase rozhodnom pre
počatie maloletých detí, uviedla, že áno. Stretávala sa intímne iba s R. W.. 25.11. odišli domov z F.. Na
dotaz súdu, či od tejto doby spolu žijú, uviedla, že áno. V súčasnosti sú manželmi. Odporkyňa v 1/rade na
otázku svojho právneho zástupcu, či odišla z F. 21.11.2008, uviedla, že áno. Odporkyňa v 1/rade uviedla,

že v čase, keď už bola tehotná s mal. O. mu telefonický oznámila, že on nie je biologickým otcom.
Povedal, že dobre. Na dotaz súdu, či sa nejakým spôsobom vyjadroval v konaní o rozvode manželstva,
kde sa mala riešiť aj úprava rodičovských práv a povinnosti maloletých detí, uviedla, že nevyjadroval sa.

10. Z výpovede svedka R. W. vyplýva, že sa považuje za biologického otca maloletých deti O. a N. N.. S

odporkyňou v 1/rade žije v spoločnej domácnosti už 10 rokov, a to nepretržite. Uviedol, že Š. N. nemôže
byť biologickým otcom mal. deti. Svedok na dotaz súdu, či počas ich spolužitia bola odporkyňa v 1/rade
v nejakom kontakte s bývalým manželom Š. N., uviedol, že nie. Svedok na dotaz súdu, či má vedomosť
o tom, či Š. N., bývalý manžel odporkyne v 1/rade, mal vedomosť o narodení deti - mal. O. a N. N. a
o tom, že bol zapísaný do rodného listu maloletých deti ako otec, uviedol, že vedel o tom, povedal mu

to on v čase, keď bola odporkyňa tehotná. Svedok na otázku právneho zástupcu odporkyne v 1/rade,
aký je jeho vzťah k maloletým deťom, či sa o nich stará, svedok uviedol, že sa o ne stará. Maloleté
deti ho oslovujú otec.

11. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

12. Podľa ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

13. Podľa ust. § 96 ods. 2 zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1
vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

14. Podľa ust. § 96 ods. 3 zákona o rodine ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie

otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

15. Podľa ust. 85 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

16. Podľa ust. § 86 ods. 1 zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

17. Podľa ust. 88 ods.1,2 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke,
ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto
právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je
jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

18. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP, súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania
a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.19. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má
od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť.

20. V konaní o prípustnosti zapretia otcovstva sa posudzuje záujem maloletého dieťaťa. Prvoradý
záujem maloletého dieťaťa je definovaný aj v Dohovore o právach dieťaťa.

21. Podmienkami podania návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva je to, že rodičom

uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva v Zákone o rodine, ktorá je trojročná a je to v záujme
maloletého dieťa.

22. V danom prípade je potrebné zosúladiť biologické otcovstvo mal. detí s matričným zápisom, čo je
v záujme maloletých detí.

23. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané splnenie zákonných predpokladov pre
vyslovenie prípustnosti zapretie otcovstva. V konaní bolo preukázané, že obom rodičom uplynula lehota
napodanienávrhunazapretieotcovstvaavyslovenieprípustnostizapretieotcovstva jevjednoznačnom
záujme maloletých detí.

24. V konaní bolo preukázané, že maloletá O. N. sa narodila XX.XX.XXXX a maloletá N. N. sa narodila
XX.XX.XXXX. Návrh na zapretie otcovstva bol podaný dňa 23.11.2017.

25. Ďalej bolo v konaní preukázané, že manželstvo odporcov bolo rozvedené rozsudkom okresného
súdu z 10.05.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2011. Z výroku uvedeného rozsudku

vyplýva, že okrem rozvodu manželstva bolo rozhodované o rodičovských právach a povinnostiach k
maloletým deťom, a to okrem iných mal. detí aj o mal. O. N., I.. XX.XX.XXXX. Je teda zrejme, že odporca
v 2.rade musel vedieť o narodení tejto maloletej už počas rozvodového konania. O narodení mal. N.
N. sa odporca v 2. rade dozvedel osobne od matky už v čase, keď bola tehotná, uvedené vyplynulo z
výpovede odporkyne v 1.rade a vypočutého svedka ako aj z listinných dôkazov.

26. Je teda zrejme, že tak odporkyni v 1. rade ako aj odporcovi v 2.rade už uplynula lehota na podanie
žaloby o zapretie otcovstva. Lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva, pokiaľ ide o manžela, sa
podáva v lehote 3 rokov od kedy sa dozvedel o narodení dieťaťa a matka ju môže podať v lehote tiež
do troch rokov od narodenia dieťaťa.

27. Z predložených správ kolízneho opatrovníka, jeho vyjadrenia a výsluchu účastníkov konania a
svedka vyplynulo splnenie podmienky, že vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva je v jednoznačnom
záujme oboch mal. detí. Je v ich záujme, aby bol v rodnom liste zapísaný skutočný biologický otec. Je
potrebné teda zosúladiť biologické otcovstvo mal. detí s matričným zápisom, čo je v záujme maloletých

detí.

28. Na základe uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia preto súd návrhu ako
dôvodnému vyhovel.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.