Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208918
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208918.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. G. U., Q..
XX.XX.XXXX, U. Č. XXX 2. K. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č. XXX o zaplatenie 8.925,08 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovanýv1/rade a žalovanáv2/radesú povinní spoločneanerozdielne zaplatiťžalobcovisumu
8.724,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.724,28 eur od 31.07.2015

do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú
splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom jún 2016 do úplného uhradenia celej
dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný v 1/rade a žalovaná v 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť

žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 535 eur a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. rade zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu 8.925,08 eur s 6,49 % úrokom za úver zo sumy 8.240,52 eur od 31.07.2015 do
zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.925,08 eur od 31.07.2015 do zaplatenia
a trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s
odporcami I. a II. uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2010
v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcom I. a II. mimoriadny medziúver č. vo výške 9.000 eur.
Odporcovia I. a II. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
6,49 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 48,68 eur a do pridelenia cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 14,40 eur. Po pridelení

cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia I. a II. zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,7 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 63,08 eur. Odporcovia porušili
zmluvné dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 28.05.2015
žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil,
že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli

doplatené žalobca dňa 30.07.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 30.07.2015 bola celková výška dlžnej sumy 8.925,08
eur, pričom pozostáva z istiny 8.240,52 eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkovku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 684,56 eur. Požadovaním predčasného
splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, navrhovateľ v zmysle čl, VI. bod 3 a 4 úverovej zmluvy úročí
istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,49 % p.a. a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a.

Obaja žalovaní so žalobou súhlasili. Vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu a to, že sú nezamestnaní,
požiadali o možnosť uhradiť dlh v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere dňa zo 26.05.2010, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby,listomzodňa30.07.2015-oznámeniamiovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru,spoluskópiami
doručeniek, výpisom z účtu medziúveru, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27.01.2016, zo dňa
16.05.2016, výsluchom žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa článku I. zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 26.05.2010, žalobca poskytol dlžníkovi medziúver vo výške 9.000,- eur.
Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie
pre fyzické osoby (ďalej len Všeobecné podmienky) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s
nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom

XXXXXXXXXX vo výške cca 5.400 eur.

Podľa článku II. zmluvy dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 48,68 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške

4,7%ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške63,08eur.Výškastavebnéhoúverupopridelení
cieľovej sumy bola dohodnutá v sume 7.500 eur.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo

skutočnosti uvedený v čl. XIX všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je
veriteľoprávnenýodstúpiťsúčasneajodzmluvyostavebnomsporení,ktorájezákladompreposkytnutie
tohto úveru.

Podľa čl. VII. zmluvy bod 6. odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom.

Podľa článku VIII. bod 1 zmluvy - Záverečné ustanovenia právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadiprávnymporiadkomSR,Obchodnýmzák.č.513/91,Obč.zákonníkomč.509/91azák.č.310/92Zb.
o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom

sporení.

V zmysle čl. XIX bod 2 ,3 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v

omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.08.2015 vyzval navrhovateľ odporcov v
lehote do 18.08.2015 na úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac august. Navrhovateľ
odporcov upozornil, že v prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého

úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu.Žalobca listom zo dňa 30.07.2015 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver
riadne a včas, ku dňu 13.07.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žiadal odporcov
vrátiť sumu 8.925,08 eur. Z doručeniek vyplýva, že žalovaní si tento list prevzali dňa 05.08.2015.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávacípredpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom

obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli

zmluvu o stavebnom sporení a zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súlade s
ktorou poskytol navrhovateľ odporcom 1. a 2. mimoriadny medziúver vo výške 9.000 eur. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie medziúveru, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť stavebný úver pod číslom vo výške
cca 5.400 eur.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, navrhovateľ
dňa30.07.2015vyhlásilmimoriadnusplatnosťceléhoúveruazároveňžiadalobochodporcovookamžité
vrátenie celého zostatku úveru.

Žalovaná suma 8.925,08 eur podľa žalobcu pozostáva z istiny 8.240,52 eur a z nezaplatených úrokov za

úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 684,56 eur.

Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 8.240,52 eur, ako to vyplýva z predloženého
výpisu z úverového účtu. Do podania návrhu nebola pohľadávka navrhovateľa s príslušenstvom
uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie odporcov v 1. a 2. rade v súlade s vyššie cit. § 511 ods. 1

Občianskeho zákonníka a návrhu v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná sa o istinu úveru, ako ja o úrok
z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

Čo sa týka sumy 684,56 eur ako úroku a poplatkov, do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky v sume
200,80 eur, t.j. 10 x po 15 eur 150,- eur) za upomienky a 13 x po 3,60 eur (46,80 eur) za nejaké „prijatie

do poistn.“, a sumu 4 eur - ide o poplatok za písomnú informáciu pre klienta, nie je zrejmé o čo ide, a
tieto nároky neboli ani preukázané, súd sa nimi bude zaoberať nižšie.

Teda súd uznal nárok žalobcu, čo do istiny 8.240,52 eur a úroku v sume 483,76 eur, spolu 8.724,28 eur.
Sumu 483,76 eur určil tak, že zo sumy uvedenej žalobcom 684,56 eur odrátal vyššie uvedené poplatky

v sume 200,80 eur.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky

až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.

zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi

konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 30.07.2015, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 30.07.2015, potom

už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zodňa25.10.2013,KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.4Co/83/2013zodňa7.5.2014.Pretonárokžalobcu
na ďalšie úroky od 01.10.2015 do zaplatenia je nedôvodný.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.

ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z

dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré

sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

Vzhľadom na vyššie uvedené súd navrhovateľovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,49% ročne
zo sumy 8.240,52 eur od 31.07.2015 do zaplatenia a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky 10 x po 15 eur, 13 x 3,60 eur za nejaké
prijatie do poistenia a sumu 4 eur za informáciu pre klienta, ktoré vyplývajú z výpisu z účtu. V danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ je povinný
k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho

konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné

bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľ nepreukázal

súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké
reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi
neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade
omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie
uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39

Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu
v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa
uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v
predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za faktickynerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).

Taktiež súd nepriznal žalobcovi poplatky v sume 13 x po 3,60 eur za nejaké prijatie do poist./zost. dlhu.
Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno nie je zrejmé o aký nárok ide a podľa čoho si ho
žalobca uplatnil. Ak ide o nejakú poistnú zmluvu je zrejmé, že táto nemá všetky zákonom požadované

náležitosti poistnej zmluvy v zmysle § 788 a nasl. OZ.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj
úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením

vlády a to vo výške 5, % ročne dňom nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda
dňom 31.07.2015 do zaplatenie bez čiastočného vyčíslenia, ktoré je zrejmé nesprávne ale len zo sumy
priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Sadzba úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s

nariadenímvládySRč.87/1995Z.z.,keďžekudňuomeškaniabolazákladnáúrokovásadzbaEurópskej
centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,05 % ročne.
Navrhovateľom požadovaná sadzba úroku z omeškania tak neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z
omeškania.

Pre úplnosť súd poukazuje, že na žiadosť žalovaným povolil im uhradiť dlh v mesačných splátkach, tak
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku po prehodnotení ich osobných, zárobkových a majetkových
pomerov. Súd poukazuje, že obaja žalovaní sú v súčasnosti nezamestnaní, dôvodom je to, že prišli
prácu bez ich zavinenia a ktorú mali niekoľko rokov, starajú sa o maloletú dcéru s výchovou ktorej

sú spojené značné výdavky. Poberajú len dávky v hmotnej núdzi z ktorých uhrádzajú ich pravidelne
mesačné výdavky. Snažia sa príležitostne zarobiť. Uviedli, že po odrátaní pravidelných výdavkov ktoré
musia zaplatiť im ostáva málo, čo im nepostačuje ani na živobytie. Vlastnia dom v ktorom aj bývajú a
motorové vozidlo značky Felícia. Súd preto po zvážení všetkých uvedených okolnosti, ich pomerov
ako aj snahy o úhradu dlhu im povolil splátky vo výške 20 eur, aj keď ide o nižšie, ako mali byť splátky

v zmysle zmluvy a ktoré sú zhruba v ich možnostiach a schopnostiach tak, aby nebola ohrozená ich
životná existencia výchova maloletého dieťaťa a jeho potreby a bývanie.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Po orientačnom prepočte priznanej a žalovanej sumy žalobcov úspech tak predstavoval 98 % a
neúspech 2 %, teda jedná sa o neúspech v pomerne nepatrnej časti.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého,
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 535,50 eur, preto súd v
prevažnej miere úspešnému žalobcovi v zmysel citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na

náhradu uvedeného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,

e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.