Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112243414
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4112243414.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R., T. XXX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám.

legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Nám.
SNP 7, o zaplatenie sumy 1.822,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana
spotrebiteľaHOOSprotiuzneseniuOkresnéhosúduNitrazodňa5.februára2018č.k.17C/152/2014-82
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa nepriznania trov
konania občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,

Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Ďalším
výrokom nepriznal občianskemu združeniu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom Prešov, Nám. legionárov 5 náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 470 ods. 1, 2, § 251, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlenCSP).Uviedol,žerozsudkomzodňa27.10.2014č.k.17C/152/2014-54vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 9Co/729/2015-69 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy
50 eur s príslušenstvom zastavené, vo výroku II. odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 17C/152/2014-54 v zamietajúcej časti zrušil a konanie v tejto

časti zastavil. Zároveň vo výroku III. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že o nich rozhodne súd do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I., III.
dňa 01. 04. 2015 a vo výroku II. dňa 18. 02. 2016. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, pričom
zároveň uviedla, že nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Podaním zo
dňa 18. 07. 2013 si spotrebiteľské združenie OSA (správne malo byť uvedené Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS) uplatnilo náhradu trov konania vo výške 213,94 eura, pozostávajúcu z

dvoch úkonov právnej služby po 81,33 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie zo dňa 18. 07.
2013- vznesenie námietky premlčania), 2 x režijný paušál po 7,81 eura a náhrada DPH. Mal za to,
že žalobca späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, z ktorého dôvodu priznal žalovanej právo
na plnú náhradu trov, ktoré žalovanej v konaní vznikli. Keďže si však žalovaná v uvedenom konaní
náhradu trov konania neuplatnila, súd jej žiadne trovy konania nepriznal. S poukazom na novú právnu
úpravu zavedenú CSP zdôraznil, že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším

účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže
a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže
byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí), alebo ako všeobecný zástupca
podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený

inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). Poukázal, že zásada účelnosti trov potrebných
na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti
civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho
primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná
ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. V tomto smere dospel k záveru, že

trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci nie je možné považovať za trovy
nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Spotrebiteľské
združenie zastúpené advokátom hromadne vstúpilo do porovnateľných vecí, pričom v písomnom
oznámení o vstupe do konania vznieslo všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku
premlčania, aktualizovanú len o údaje žalovanej, a to bez akéhokoľvek oboznámenia sa s obsahom
spisu. Spotrebiteľské združenie v písomnom podaní zároveň požiadalo o zaslanie žaloby a žiadalo o

priznanie náhrady trov konania za 2 úkony právnej služby, a to i napriek tomu, že k oboznámeniu s vecou
nedošlo, nakoľko plnomocenstvo bolo všeobecné, bez špecifikácie žalovaných. Uviedol, že zastúpenie
združenia advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako
odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Záverom poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/03 zo dňa 09. 09. 2004, uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a zo dňa 20. júna 2014 sp.
zn. 6 M Cdo 9/2013, vydanými v dôsledku nejednotnosti rozhodovania okresných a krajských súdov o
otázke účelnosti trov právneho zastúpenia za účelom zjednotenia ich názorov. Uzavrel, že v danej veci
nešlo zo strany spotrebiteľského združenia o účelne vynaložené trovy konania, z ktorého dôvodu mu
náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania občianskemu združeniu
- Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, podalo v zákonnej lehote odvolanie občianske
združenie - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti tak, že súd mu prizná náhradu trov konania v plnom

rozsahu, prípadne zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie, že po nadobudnutí účinnosti CSP s ním nie je možné ďalej konať. V tejto
súvislosti uviedol, že právne postavenie občianskeho združenia vystupujúceho ako vedľajší účastník na
strane spotrebiteľa podľa § 93 ods. 2 OSP v konaniach prebiehajúcich do 30. 06. 2016 s účinnosťou

od 01. 07. 2016 posudzuje súd za použitia článku 4 ods. 1 CSP ako postavenie osobitného subjektu
podľa § 95 ods. 1 CSP. Ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa Zákona
o ochrane spotrebiteľa a inštitút osobitného subjektu podľa § 95 CSP je svojím obsahom a účelom
najbližší inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP. Postavenie uvedeného občianskeho
združenia je možné posudzovať aj podľa § 291 ods. 1 CSP ako zástupcu spotrebiteľa, v takom prípade

sa však bezpodmienečne vyžaduje plná moc udelená spotrebiteľom (Inštitút vzdelávania MS SR v
Omšení na seminári dňa 14. 11. 2016-16. 11. 2016 k novým právnym úpravám účinným od 01. 07.
2016). Zdôraznil, že v konaní vystupoval ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP, z pozície ktorého
vykonával jednotlivé procesné úkony až do účinnosti CSP. Mal za to, že všetky úkony vykonané v konaní
boli náležité, vecné a v súvislosti s ochranou práv ním podporovanej spotrebiteľky a aj účelné, keďže

vo svojom komplexe zabezpečili úspech žalovanej v konaní. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 11. 2016 sp. zn. 6Cdo/181/2015. Uviedol, že v danej
veci nebolo preukázané, že žalovaná svojim správaním zapríčinila späťvzatie žaloby, pričom žalobca
vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie
konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovanej žiadal, preto je tento stav

potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Združenie využilo prostriedky procesnej obrany, čo
žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Mal za to, že jeho procesné úkony sú reálne
preukázané, sledoval nimi dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým bolo efektívne bránenie práv žalovanej
v spore v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu, na základe čoho spĺňajú podmienky
odôvodnenostiaúčelnosti.Nevyhnutnosťuskutočneniatýchtoúkonovsavkonečnomdôsledkuprejavila

v procesnom neúspechu žalovanej. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.
09. 2015 sp. zn. 4Mcdo/16/2014, nález Ústavného súdu SR zo dňa 25. 05. 2010 sp. zn. III. ÚS 144/2010,
sp. zn. II. ÚS 78/03, sp. zn. II. ÚS 31/04, sp. zn. II. ÚS 56/05, sp. zn. IV. ÚS 147/08, sp. zn. II. ÚS 122/09,sp. zn. III. ÚS 481/2015, ako i rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 03. 2013 sp. zn.
14Co/100/2013.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu občianskeho združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
uviedla,ženikdynepožiadalaoochranuzdruženia,združenievstúpilodokonaniazvlastnejiniciatívyako
profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa, dokonca sa nezúčastnilo ani pojednávania. Združenie
splnomocnilo na svoje zastupovanie advokáta, hoci ono samo by malo byť schopné konať v mene toho,
na strane koho v spore vstupuje. Podľa jej názoru by združenie malo uhradiť trovy svojho právneho

zastúpenia samé, pokiaľ súd túto povinnosť neuloží žalobcovi ako strane neúspešnej v tomto konaní.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania voči nej.

4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedlo,
že skutočnosť, že žalovaná nepožiadala združenie o vstup do konania, ani o pomoc, je bezpredmetná,

keďže v čase vstupu združenia do konania to zákon nevyžadoval. Úvahy o schopnosti a potrebe
združenia chrániť spotrebiteľov bez pomoci advokátov len potvrdzujú, že spotrebiteľka je v problematike
nezorientovaná. Dodávateľov (bonitné banky, nebankovky, inkasné skupiny, telekomunikační operátori,
dodávatelia médií a pod.) vždy zastupujú veľké renomované advokátske kancelárie, ktorým súdy zväčša
aj priznávajú v úspešných sporoch náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
výroku týkajúcom sa trov konania občianskeho združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6.Zobsahupodanejžalobyžalobcuazobsahuspisuvyplýva,žežalobcasaňouprotižalovanejdomáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.822,56
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 22,75 eura, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

1.822,56 eura od 26. 04. 2012 do zaplatenia a trovy konania. Zo žalobného návrhu vyplýva, že dňa 24.
06. 2005 uzavrel postupca so žalovanou zmluvu č. 8000426, v rámci ktorej postupca poskytol žalovanej
finančné prostriedky a žalovaná sa zaviazala tieto uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach riadne
a včas. Vzhľadom na to, že žalovaná si zmluvnú povinnosť nesplnila, dostala sa do omeškania s
úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z

neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 3.333,27 eura. Žalovaná uznala vyššie
uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.

7. Súd prvej inštancie vo veci dňa 16. 01. 2013 pod č. k. 19Ro/598/2012-19 vydal platobný rozkaz,
ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila

žalobcovi sumu 1.822,56 eura, úrok z omeškania vo výške 22,75 eura, úrok z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 1.822,56 eura od 26. 04. 2012 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 109
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,52 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na
tomto súde. Po vydaní platobného rozkazu dňa 17. 01. 2013 oznámilo vstup do konania Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v oznámení uviedlo, že proti platobnému rozkazu podáva

odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti podáva
námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 07. 2013
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS požiadalo o doručenie všetkých príloh k návrhu na
začatie konania, uvádzajúc, že trvá na podanej námietke premlčania. Zároveň si vyčíslilo i trovy konania
v celkovej výške 213,94 eura za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

zo dňa 18. 07. 2013), 2 x režijný paušál 7,81 eura, 20% DPH v sume 35,66 eura. Písomným podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 10. 2014 žalobca zobral žalobu v zmysle § 96 ods. 1 OSP späť
v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť. Navrhol, aby súd o trovách Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS rozhodol tak, že náhradu trov konania neprizná. Písomným podaním, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 24. 10. 2014, žalobca zobral žalobu v časti istiny vo výške 50 eur späť a

žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.772,56
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 22,75 eura, úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy
1.822,56 eura od 26. 04. 2012 do 14. 01. 2012, zo sumy 1.772,56 eura od 15. 12. 2012 do zaplatenia
a súdny poplatok vo výške 109 eur z dôvodu, že žalovaná po podaní návrhu zaplatila dňa 14. 12. 2012sumu 50 eur. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 17C/152/2014-54 konanie v
časti o zaplatenie sumy 50 eur spolu s príslušenstvom zastavil, návrh žalobcu zamietol a o trovách
konania si vymienil rozhodnúť osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti

tomuto rozsudku proti zamietajúcemu výroku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Nitre uznesením
zo dňa 24. 09. 2015 č. k. 9Co/729/2015-69, právoplatným dňa 18. 02. 2016, pripustil späťvzatie návrhu,
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 27. 10. 2014 č. k. 17C/152/2014-54 v zamietajúcej časti zrušil
a konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, ktorý výrok odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť.

Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý výrok týkajúci sa trov konania Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.Počnúcdňom1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení
§ 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým
súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako
vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k
30. 06. 2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt

v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana
súhlasí), alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP)
bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom
na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako s
vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom.

12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

14. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí
zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a
účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením

práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem "účelnosť" treba chápať ako
určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či
nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne
rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc,
alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej

veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo
zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
25. 03. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

15. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných

zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013
vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo
a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom,

mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne
(účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Hlavnou zásadou, ktorá ovláda
rozhodovanie o trovách konania, je zásada úspechu vo veci, pričom ústavný súd k tejto otázke judikoval,
že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté,
ale treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí zo dňa 13. 01. 2005 sp. zn. IV. ÚS

1/04 ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého ani rozhodovanie o trovách konania nesmie byť
len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.
Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I. ÚS 257/05).

17. Keďže z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že občianske združenie- Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, zastúpené advokátom, hromadne vstúpilo do porovnateľných vecí, pričom
v písomnom oznámení o vstupe do konania vznieslo všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú)
námietku premlčania, a to bez akéhokoľvek oboznámenia sa s obsahom spisu, odvolací súd mal
v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v predmetnej veci nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne

uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na zdôraznenie správnosti svojho záveru prihliadol aj na
skutočnosť, že v tomto písomnom podaní Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zároveň
požiadalo o doručenie žaloby a jej príloh a následne písomným podaním zo dňa 18. 07. 2013 žiadalo
o priznanie náhrady trov konania za 2 úkony právnej služby, a to i napriek tomu, že k oboznámeniu
s vecou nedošlo, nakoľko plnomocenstvo bolo všeobecné, bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu

prípadu. Rovnako oznámenie o vstupe do konania je formulované úplne všeobecne, bez uvedenia
výšky predmetu konania, resp. aspoň jedného prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných.
Spotrebiteľské združenie v oznámení o vstupe do konania zo dňa 17. 01. 2013, okrem mena a priezviska
žalovanej, neuviedol žiadne iné jej identifikačné údaje ako adresa, dátum narodenia. Iné podanie vo
veci samej Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podané nebolo. Odvolací súd, reagujúc

na námietku združenia, nepopiera možnosť združenia dať sa v konaní zastúpiť advokátom, resp.
advokátskou kanceláriou, avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi musí hodnotiť
najmä z pohľadu účelnosti, keďže ak by musel právny zástupca zastupovať združenia na ochranu
spotrebiteľa v každom prípade, v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia do konania v pozícií
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. S poukazom na uvedené sa zastúpenie Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv.
hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To
všetko má za následok povinnosť odvolacieho súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie strane, ktorá by inak na ich náhradu mala právo. Združenie
na ochranu spotrebiteľa je profesijným združením, ktorého zmyslom podľa zákona č. 250/2007 Z. z.

a zákona č. 384/2008 Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanej v postavení spotrebiteľa, mohlo efektívne splniť
aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer
totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal
právnu službu len za vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám použil v súdnom konaní vo

všetkých porovnateľných veciach. Z uvedených dôvodov, ako i s prihliadnutím na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/03 zo dňa 09. 09. 2004 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, najmä uznesenia zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a uznesenia zo dňa 20. júna
2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, vydanými v dôsledku nejednotnosti rozhodovania okresných a krajských
súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia za účelom zjednotenia ich názorov, odvolací súd sa

plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v danej veci nešlo zo strany Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS o účelne vynaložené trovy konania. Z uvedených dôvodov preto odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).