Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 18Cpr/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206354
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2516206354.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobkyne: Y. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. J. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so
sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: VICTORY TIP, s. r. o., so sídlom
Kollárova 7, 917 00 Trnava, IČO: 36 218 049, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom
Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7. septembra 2016 je n e p l a t n é.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.222,14 Eur ako náhradu priemernej
mzdy za dva mesiace výpovednej lehoty, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2016, v znení po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením
č. k. 18Cpr/20/2016 - 201 zo dňa 21.05.2018 vyhláseným na pojednávaní, sa žalobkyňa domáhala,
aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07.09.2016 je neplatné. Zároveň sa
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu priemernej mzdy za dva

mesiace výpovednej lehoty vo výške 1.222,14 Eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 31.07.2013 uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu určitú
do 28.02.2014, s dňom nástupu do práce 05.08.2013, miesto výkonu práce S., na pozíciu vedúceho
stávkovej kancelárie. Podľa Menovacieho dekrétu bola žalobkyňa menovaná do funkcie vedúceho
stávkovej kancelárie v pobočke v S., F. X (O. M.). Pracovná zmluva bola dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 24.02.2014 zmenená tak, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do dňa

31.12.2014 a následne bola pracovná zmluva dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 09.12.2014
zmenená tak, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do dňa 04.08.2015. Napriek tomu, že
žalovaný dňa 03.08.2015 odovzdal žalobkyni list nazvaný skončenie pracovného pomeru, v ktorom
sa konštatuje, že pracovný pomer sa končí dňom 04.08.2015, následne žalobkyni volala konateľka
žalovaného dňa 04.08.2015 a povedala, že môže naďalej vykonávať dohodnutú prácu a táto jej bola
aj poskytovaná, teda poskytovaním práce žalobkyni po uplynutí doby dohodnutej ako doba určitá v
pracovnej zmluve platí, že pracovný pomer je na dobu neurčitú. Následne žalobkyňa začala pracovať

na pobočke v S. na X. F. F.. Pracovnú dobu mala žalobkyňa stanovenú ešte zo dňa 31. júla 2013
nasledovne: pondelok 10.30 - 18.00, utorok až piatok 08.30 - 18.00, spolu týždenný fond pracovného
času 42.50 hod. Dňa 31.08.2016 počas pracovnej doby okolo 10:00 hod. žalobkyni pri vstávaní „ruplo“ v
kolene, ktoré jej opuchlo a začala pociťovať silnú bolesť. V tom sa rozhodla vyhľadať zdravotnú pomoc,na dvere pobočky umiestnila poznámku, že sa hneď vráti, uzamkla pobočku a pomaly odskákala do
blízkej lekárne vzdialenej asi 40 m. Tam požiadala o pomoc, pričom jej odporučili návštevu lekára,
lieky proti bolesti a krém proti bolesti, opuchu a zápalu. Tento krém si kúpila presne o 10:08 hod., ako

vyplýva z pokladničného bloku a vrátila sa do pobočky, kde pracovala, aby napriek bolestiam ďalej
vykonávala svoju prácu. Pri príchode do pobočky v S. A. X. pred pobočkou stál P.. S. F. a nikto iný tam
v okolí nečakal. Následne na to prišiel do pobočky v S. A. X. ulici P.. U. F., ktorý spísal so žalobkyňou
záznam, v ktorom je uvedené, že žalobkyni puklo v pravom kolene, toto jej napuchlo a išla do lekárne
pre radu a krém a vrátila sa o 10-12 minút neskôr. Uvedený pracovný deň žalobkyňa odpracovala,

rovnako ako aj nasledujúce pracovné dni. Dňa 7. septembra 2016 prišiel do pobočky Q. S. A. X. P..
U. F., ktorý so žalobkyňou vykonal kontrolu, uzávierku, odovzdal jej Okamžité skončenie pracovného
pomeru a spísali záznam o odovzdaní kľúčov od pobočky. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru bola skutočnosť, že žalobkyňa bola v lekárni, čím mala porušiť Inštrukciu riaditeľa VICTORY
TIP, s. r. o., a to bodu 7 „Opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného pracovníka a nezapísanie
sa do počítača.“ Žalobkyňa listom zo dňa 08.09.2016, ktorý bol doručený žalovanému, nesúhlasila s

okamžitým skončením pracovného pomeru a žiadala, aby jej bola prideľovaná práca. Žalobkyňa dňa
04.11.2016zaslalažalovanémulist,žeužviacnetrvánaprideľovanípráce,pričomvšakstáletrvánatom,
že pracovný pomer sa skončil neplatne. Žalobkyňa je zamestnancom, ktorý pre žalovaného pracoval
viac ako 3 roky, nikdy nebola upozorňovaná na porušovanie pracovnej disciplíny, na neuspokojivé
plnenie pracovných povinností alebo na akékoľvek iné porušovanie zákonov alebo vnútorných predpisov

žalovaného. Vždy si vždy plnila svoje pracovné povinnosti v maximálnej možnej miere a s úplnou
mierou zodpovednosti, nikdy žalovaného nepoškodila. Nikdy neporušila pracovnú disciplínu, vždy si
zodpovedne plnila svoje pracovné povinnosti a príkazy zamestnávateľa v maximálnej miere ústretovo
aj na úkor vlastného voľného času zaškolila mnoho brigádnikov a iných aj externých zamestnancov.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.12.2016, ktorým žiadal žalobu ako
neopodstatnenú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa závažne porušila Inštrukciu riaditeľa
spoločnosti VICTORY TIP, s. r. o., predmetom ktorej je vymedzenie závažného porušenia pracovnej
disciplíny, a ktorá je prílohou k pracovnej zmluve, s ktorou sa žalobkyňa oboznámila dňa 31.07.2013.
Žalovaný bol voči žalobkyni vždy ústretový a až do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru

mal so žalobkyňou korektný vzťah. Žalovaný kladie veľký dôraz na dodržiavanie Inštrukcie, nakoľko
v dôsledku jedného porušenia povinnosti žalovaného môže dôjsť hneď k niekoľkým vážnym ujmám,
konkrétne k značnej škode žalovaného, a to jednak v súvislosti s hrozbou sankcie príslušnými
orgánmi ochrany dozoru vzhľadom na špecifickú podnikateľskú činnosť žalovaného, ušlému zisku
žalovaného, poškodeniu dobrého mena žalovaného. V Inštrukcii, ktorá je vydaná za účelom zvyšovania

pracovnej disciplíny, pozitívneho prístupu zamestnancov v práci, plnenia si povinností a rovnako tak
v záujme ochrany oprávnených záujmov žalovaného, sa uvádza konanie, ktoré žalovaný považuje za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okrem iného, v bode 7 je hrubo vytlačená najdôležitejšia a
najzásadnejšia povinnosť zamestnancov: „Opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného pracovníka
a nezapísanie sa do počítača (napr. nákup drobného materiálu, zatvorenie pobočky z dôvodu obedňajšej

prestávky, ktorá nie je oficiálne nahlásená na daňovom úrade, ako aj nie je zverejnená v otváracích
hodinách pobočky a pod.). Žalobkyňa bola s touto povinnosťou riadne oboznámená. Žalovaný má za
to, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Poukázal predovšetkým na
to, že žalobkyňa nielen opustila svoje pracovisko bez súhlasu nadriadeného, ale sa ani nezapísala do
počítača. Závažnosť tohto jej konania je umocnená v prípade, ak tento svoj odchod „nelegalizuje“, t. j.

nezapíše sa do počítača. Medzi závažné porušenie pracovnej disciplíny bol Bod 7 zaradený z dôvodu,
že zamestnanci využívali voľnosť, ktorú im zamestnávateľ poskytoval, keďže vzhľadom k tomu, že má
niekoľko desiatok pobočiek v Slovenskej republike, len ťažko by mohol kontrolovať každú z nich. Pokiaľ
zamestnanec zavrel prevádzku a bol mimo svoje pracovisko po určitú dobu, zamestnávateľ len náhodne
mohol skontrolovať a zistiť jeho eventuálnu neprítomnosť na pracovisku. Zamestnávateľ nemá problém

dať zamestnancovi súhlas, ak má zamestnanec vážny dôvod, ktorý nemôže riešiť iným spôsobom než
opustením pracoviska, avšak trvá na tom, aby mal o každom tomto odchode zamestnanca vedomosť,
ktorá je naviazaná na súhlas zamestnávateľa. Žalovaný taktiež kladie dôraz na to, aby sa zamestnanec
vždy zapísal do systému, pričom mu dá pokyn, aby na dvere vyvesil presný čas, kedy sa vráti, t. j.
„prídem10:40“,anie„prídemochvíľu“.Zapísaniedosystémupredstavujejedenklikvsystéme,zktorého

je zrejmé, prečo zamestnanec opustil svoje pracovisko počas pracovného času. Z povahy pracovnej
činnosti vedúceho stávkovej kancelárie je to viac ako potrebné, vzhľadom k tomu, že mentalita tipujúcich
je nasledovná - ak si stávková kancelária priláka svojich tipujúcich, ktorí sa spoliehajú na otváraciu
dobu tejto prevádzky a zistia, že je v určitú hodinu, keď práve majú cestu okolo a radi by si podalitiket, zatvorená, je daný predpoklad, že využijú ponuku inej stávkovej kancelárie. Zavedeniu Bodu 7 do
Inštrukcie a následku jej porušenia venoval žalovaný veľkú pozornosť, niekoľkokrát konzultoval právnu
bezvadnosť Inštrukcie s Inšpektorátom práce, dokonca tiež v čase bezprostredne pred okamžitým

skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Žalovaný konal preto v dobrej viere, že jeho postup voči
žalobkyni je správny. Poukázal na základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. a) Zákonníka
práce. Žalovaný má za to, že žalobkyňa svojím nezodpovedným konaním porušila svoju najzásadnejšiu
povinnosť, ktorá jej vyplýva z pracovnej zmluvy. Žalovaný - konkrétne za žalovaného P.. S. F., mal v
čase zistenia závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou cestu okolo prevádzky a všimol si,

že je zavretá. Medzitým, ako čakal pred zatvorenou prevádzkarňou, sa pred prevádzkou vystriedalo
niekoľko zákazníkov, ktorý si mienili podať alebo reklamovať tiket, avšak bolo zatvorené. Svojvoľné
opustenie pracoviska žalobkyňou pripravilo žalovaného o zisk. Žalovaný poukázal na zákon č. 171/2005
Z. z. o hazardných hrách, licenciu s odkazom na Herný plán, ktorý schvaľuje Ministerstvo financií
SR. Podľa prílohy 1 pracovnej zmluvy - Opis pracovnej činnosti vedúcej stávkovej kancelárie, vedúci
zodpovedá za dodržiavanie základných predpisov Spoločnosti a dokumentov ňou vydávaných, medzi

ktoré patrí aj herný poriadok. V časti 5 - Reklamácie v § 26 tohto herného plánu je uvedené: „Údaje
uvedené na tikete môže tipujúci reklamovať do 20 minút od vytlačenia tiketu, pokiaľ stávková udalosť
uvedená na tikete už nezačala alebo medzitým neuplynul čas otváracích hodín.“ Vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa bola mimo svojho pracoviska od 09:48 až do 10:24, t. j. 36 minút a vychádzajúc z § 36
Zákona o hazardných hrách „Ak sa hazardná hra prevádzkuje v herni, prevádzkovateľ hazardnej hry

musí vyhotoviť prevádzkové pravidlá herne, ktoré obsahujú najmä prevádzkový čas herne,“ vyplýva,
že žalobkyňa porušila prevádzkový čas herne vydaný žalovaným, a preto nadväzujúc na § 55 ods.
1 písm. a) Zákona o hazardných hrách „Priestupku na úseku hazardných hier sa dopustí ten, kto
koná v rozpore s týmto zákonom, udelenou alebo vydanou licenciou alebo herným plánom a má u
prevádzkovateľa hazardnej hry pracovný pomer alebo obdobný právny vzťah“ sa žalobkyňa dopustila

priestupku. Žalovaný má za to, že v prípade, ak by po opustení pracoviska žalobkyňou štátny dozor
vykonal kontrolu, žalovaný by sa na základe priestupku žalobkyne dopustil správneho deliktu, v dôsledku
čoho by mu podľa § 56 ods. 2 Zákona o hazardných hrách hrozila pokuta až do výšky 16.000,- Eur,
pretože by prevádzkoval hazardnú hru v rozpore so zákonom o hazardných hrách a v rozpore s herným
plánom Spoločnosti. Keďže toto porušenie pracovnej disciplíny mohlo žalovaného výrazne poškodiť,

zaraďujehomedzizávažné.Konaniežalobkynepodľažalovanéhozároveňvovysokejmierepoškodzuje
povesť a dobré meno žalovaného. Žalovaný stratil akúkoľvek dôveru v osobe žalobkyne a preto nebolo
možné ďalej udržiavať akúkoľvek spoluprácu so žalobkyňou. Keďže podľa žaloby žalobkyňa odskákala
doblízkejlekárne,zuvedenéhožalovanýpredpokladá,žežalobkyňanemohlachodiťaotojednoduchšie
by pre ňu bolo zavolať a poprosiť niekoho - žalovaného o pomoc. V takom prípade by sa žalobkyňa

nemusela vôbec hýbať, pretože pohybom si v tomto prípade mohla privodiť väčšiu ujmu, ako keď by
zostala sedieť na svojom pracovisku. Potvrdenie o zdravotnom stave od lekára bolo až dňa 07.10.2016,
t. j. vyše mesiaca po predmetnej udalosti. Žalovaný nemal vedomosť o deklarovanej chorobe či úraze
žalobkyne a tak nepotvrdzuje pravdivosť tvrdení žalobkyne o jej bolestiach v kolene. Pre žalovaného
ako zamestnávateľa je zásadné, aby zamestnanec pri opustení pracoviska dostal súhlas na opustenie

a zapísal sa do systému jedným klikom.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.03.2017. Vo
vyjadrení uviedla, že žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný je povinný dodržiavať najmä
prevádzkovýčasuvedenývhernompláne,čovkonkrétnomprípadepodľažalovanéhododržanénebolo,

na druhej strane však uvádza, že konanie žalobkyne by za závažné porušenie pracovnej disciplíny
nepovažoval, pokiaľ by žalobkyňa telefonicky požiadala žalovaného o súhlas a zapísala sa do počítača.
Uvedené však nič nemení na stave, že prevádzka by bola na 10 min zatvorená. Žalobkyňa v čase,
kedy bola v lekárni, na dvere zavesila nápis so znením „Prídem o chvíľu“, čo bolo pravidlom aj v
iných situáciách, kedy žalobkyňa aj iní zamestnanci na chvíľu opúšťali prevádzkareň v súvislosti s

plnením si pracovných povinností. Vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, že počas doby, kedy
žalobkyňa opustila svoje pracovisko, sa pred prevádzkarňou vystriedalo niekoľko zákazníkov, nakoľko
nebola od prevádzkarne ďaleko a mala prehľad o tom, či tam niekto čaká alebo nie. Žalovaný vo
svojom vyjadrení poukázal na niekoľko možných hypotetických negatívnych následkov, ktoré by mohli
nastať za príslušných predpokladov, napríklad poškodenie dobrého mena žalovaného, ušlý zisk alebo

pokuta za správny delikt. Tieto tvrdenia, vzhľadom k tomu, že sa jedná len o hypotetické možné situácie
bez náznaku akejkoľvek kauzality vo vzťahu ku konaniu žalobkyne a vzhľadom k tomu, že žiaden z
uvedených následkov nenastal, považuje žalobkyňa pre toto konanie za irelevantné. Pri posudzovaní
závažnosti porušenia pracovnej disciplíny nie je podstatná skutočnosť, aká škoda by mohla hypotetickyzamestnávateľovi hroziť, ale aká škoda zamestnávateľovi ako následok porušenia pracovnej disciplíny
vznikla. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa opustila svoje pracovisko na približne 10-12 minút, čo je
potvrdené aj písomne konateľom spoločnosti a žalobkyňou na zázname zo dňa 31.08.2016, a to z

dôvodu náhlej zdravotnej indispozície, k jej doterajšiemu riadnemu a uspokojivému plneniu pracovných
povinností, k osobe žalobkyne, ktorá je nekonfliktnou osobou, ktorá si vždy plnila svoje povinnosti
a zamestnávateľ ju nikdy neupozornil na porušenie pracovnej disciplíny a najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že zamestnávateľovi neboli týmto konaní spôsobené žiadne reálne negatívne následky,
žalobkyňa má za to, že jej konanie zo dňa 31.08.2016 nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie

pracovných povinností.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.08.2017. Vo vyjadrení
uviedol, že žalovaný v rámci výkonu svojej špecifickej činnosti, potrebuje mať nevyhnutne prehľad o
stave všetkých svojich prevádzok v každom čase. Z hľadiska pracovnej disciplíny je nemysliteľné, aby
akýkoľvek zamestnanec svojvoľne - bez vedomia žalovaného opustil pracovisko. Žalovaný by v prípade

vedomosti o absencii žalobkyne na pracovisku mohol a bol schopný zabezpečiť adekvátnu náhradu, t.
j. k uzatvoreniu prevádzky nemuselo vôbec dôjsť. Nepovažuje ani za správny časový údaj, že podľa
žalobkyne bola prevádzka zatvorená 10 minút. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že prevádzka
nebola otvorená po dobu min. 36 min. Žalovaný nemá vedomosť o presnom čase, počas ktorého
bola prevádzka uzatvorená, práve z dôvodu na strane žalobkyne. Nie je na mieste, aby žalobkyňa

ako zamestnanec rozhodovala bez vedomia žalovaného o otvorení či uzatvorení prevádzky. Žalobkyňa
si podľa žalovaného stále neuvedomuje závažnosť svojho konania, svojím vyjadrením pokračuje v
zľahčovaní celej veci. Žalobkyňa sa nachádzala v blízkosti prevádzky, pokiaľ teda mala prehľad o situácii
pred vstupom do prevádzky, tak ako tvrdí, bola by si všimla prítomnosť S. F., ktorý vykonal náhodnú
kontrolu prevádzky.

6. Právny zástupca žalobkyne v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že sa pridržiava
podanej žaloby a písomných vyjadrení. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože
dôvod vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru nedosahuje takú intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny, aby zakladal právo žalovaného so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer.

Žalovaný pri tomto právnom úkone nezhodnotil závažnosť porušenia pracovnej disciplíny a nevzal do
úvahy ani iné konkrétne okolnosti, a to najmä osobu zamestnanca, jeho zavinenie, doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzitu porušenia pracovných povinností a už vôbec
nezohľadnil situáciu, v ktorej k porušeniu došlo a dôsledky porušenia pre zamestnávateľa. Čo sa týka
samotného dôvodu, ktorý je vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru, jednalo sa o

opustenie prevádzky na zhruba 10-12 minút, a to z dôvodu náhlych a intenzívnych bolestí, ktoré boli
spôsobené počas pracovnej doby a vzhľadom na intenzitu tejto bolesti sa žalobkyňa rozhodla prejsť
do veľmi blízkej lekárne. Žalobkyňa sa zhruba v 10-12 minútach vrátila do prevádzky, dokončila svoje
pracovné povinnosti do skončenia pracovnej doby, napriek zraneniu a bolestiam. Napriek tomuto úrazu
žalobkyňa ešte tri dni chodila do práce, plnila si svoje pracovné povinnosti a až následne riešila jednotlivé

lekárske vyšetrenia. Žalovaný mal dostatok iných zákonných možností, ako sa mohol s touto 10-
minútovou absenciou vysporiadať.

7. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu právneho zástupcu žalobkyne podľa §
181 ods. 1 CSP uviedol, že žalobkyňa celú situáciu - svoje porušenie pracovnej disciplíny, zľahčuje. Dal

do pozornosti, že žalovaný je veľmi špecifickou kategóriou zamestnávateľa a preto je potrebné vnímať
okamžité skončenie pracovného pomeru v širších súvislostiach. Žalovanému ako zamestnávateľovi
vyplývajú z právnych noriem veľmi špecifické povinnosti zohľadňujúc najmä Zákon o hazardných hrách,
vzmyslektoréhožalovanýuskutočňujeokreminéhovkladynakurzovéstávkyvstávkovýchkanceláriách
prevádzkovateľa. Žalovaný ako zamestnávateľ má vydanú individuálnu licenciu Ministerstva financií

SR, ktoré súčasne žalovanému schvaľuje aj herný plán, ktorého sa musí zamestnávateľ pridŕžať, v
opačnom prípade hrozia žalovanému značné sankcie z titulu porušenia herného plánu a tiež zákona
o hazardných hrách. Súčasťou herného plánu je aj prevádzková doba stávkových kancelárií, ktorú je
potrebné dodržiavať. Akékoľvek zmeny, t. z. aj mimoriadne výluky a mimoriadne uzavretie prevádzok,
žalovanýnahlasujepríslušnýmorgánom.Tým,žežalobkyňanepochybneaobjektívnesvojvoľneopustila

pracovisko, a to bez toho, že by jednak nahlásila svoju absenciu prostredníctvom počítačového systému
zamestnávateľovi a súčasne si od neho nevyžiadala súhlas, čo aj telefonicky, porušila nielen interné
predpisy zamestnávateľa, konkrétnu pracovnú zmluvu, ale hlavne Inštrukciu VICTORY TIP, ktorú
podpísala a s ktorou bola oboznámená, konkrétne bod 7. Tu nejde len o to, že by zamestnávateľbol príliš prísny na svojich zamestnancov stanovením prísneho interného predpisu, ale ide o to,
že v dôsledku porušenia tohto predpisu môže byť žalovaný v širšej nadväznosti sankcionovaný zo
strany Ministerstva financií SR pre porušenie herného plánu a tiež v konečnom dôsledku môže prísť

o licenciu, ktorá bola vydaná Ministerstvom financií SR pre toto porušenie. Porušením povinností
žalobkyne sú vážne ohrozené aj ochrany vkladov samotných zákazníkov, ktorí majú podľa herného
plánu oprávnenie reklamovať a stornovať uskutočnené stávky v čase do 20 minút. Pokiaľ by nemohli
požiadať o vrátenie stávky v tejto lehote, opätovne by šlo o porušenie herného plánu s tými istými
dôsledkami pre zamestnávateľa. Preto je pre zamestnávateľa tak významné a tak dôležité, aby mal

vždy vedomosť o tom, ktorá z jeho cca 100 prevádzok je prechodne uzatvorená a z akých dôvodov.
Žalovaný si nevie vysvetliť konanie žalobkyne, prečo zamestnávateľovi neoznámila podľa jej vlastného
názoru vážny dôvod uzatvorenia prevádzky a prečo svoju absenciu nenahlásila v príslušnom počítači.
Uviedol,žežalovanýnevie,čisatvrdeniežalobkyneoúrazeabolestizakladánapravde,jejkonanievšak
vrhá veľmi zlé meno na žalovaného a rovnako tak znižuje morálku celého kolektívu a zamestnancov
spoločnosti, ktorí by mohli konanie žalobkyne nasledovať.

8. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že do firmy žalovaného nastúpila 05.08.2013. V stredu 31.08.2016
asi tri minúty pred 10:00 hod. išla z poličky vziať šanon, nakoľko robila mesačnú uzávierku a v tom jej v
pravom kolene neskutočne ruplo. Bola to veľká bolesť. Koleno zostalo dvojnásobné. V tej chvíli narýchlo
nevedela, čo robiť. Prvé, čo jej napadlo, bolo zájsť do vedľajšej lekárne, nakoľko na pobočke nebola

lekárnička. Na dvere vyvesila ceduľku „O chvíľu prídem“. Do lekárne išla po radu, čo má urobiť, tam jej
povedali, že si má dať na to gél a koleno zafixovať. Celá doba, odkedy opustila prevádzku a vrátila sa
do nej, nebola viac ako 10 minút, maximálne 12 minút. V chodbičke pred pobočkou bol P.. F., ktorý sa jej
spýtal, kde bola, či bola na pošte. Povedala mu, že nie, že sa jej stal úraz a bola si pre pomoc v lekárni.
Pýtal sa jej, či niekomu volala, na čo odpovedala, že nie. Mobil si nechala doma. Ďalej sa jej pýtal, či

sa odhlásila v počítači, na čo mu povedala, že nie, pretože neodchádzala po skončení pracovnej doby.
Za celé tri roky jej nikto neukázal, ako sa má odhlasovať, keď odchádza z práce v priebehu pracovnej
doby. Celé tri roky chodila na poštu a do banky vkladať peniaze kvôli bezpečnosti. Nikto jej nepovedal,
ako sa má pri tom odhlasovať a nebolo jej to ani vytýkané. Pýtala sa aj kolegýň v S., keď chodia na
poštu alebo do banky, povedali jej, že sa neodhlasujú a rovnako dajú na dvere len oznámenie „O chvíľu

prídem, som v banke“. Pán F. si následne podal 3 tikety a odišiel. V poobedných hodinách prišiel pán
U. F. a požiadal ju, aby sa písomne vyjadrila, čo sa stalo. Nasledujúci deň bol štátny sviatok, ďalšie
dni mala dovolenku a sobotu a nedeľu vykrytú brigádnikmi. Dostala u lekára termín 06.09. o 17:00
hod. na magnetickú rezonanciu, 07.09.2016 riadne nastúpila. V tento deň okolo 15:00 hod. prišiel P..
U. F., ktorý jej osobne doručil okamžitú výpoveď. Povedal jej, že bol s ňou spokojný a že mu je to ľúto.

Uviedla, že nemala v práci žiadnu absenciu, udržiavala tam čisto, dobre vychádzala aj so zákazníkmi.
Dňa 08.09. zostala PN a 09.09. zaslala žalovanému doporučený list, v ktorom požiadala o prideľovanie
práce a vyjadrila nesúhlas so skončením pracovného pomeru. Na otázky pri výsluchu uviedla, že keď sa
vracala z lekárne dňa 31.08.2016, okrem pána F. nečakali pred prevádzkou iní ľudia, bol tam len on sám.
Nadriadeného pracovníka nekontaktovala, pretože nemala svoj súkromný telefón, zabudla si ho doma

na nabíjačke. Služobné telefóny boli zrušené, nakoľko sa zneužívali. Zamestnávateľ im oznámil, že majú
v prípade potreby používať svoj súkromný mobil. Išlo o nariadenie z 01.08., ktoré nebolo podpísané. Na
prevádzke nemala k dispozícii žiadny telefón. Služobné telefóny sa zrušili a svoj telefón si často zabúda.
Túto skutočnosť neuviedla P.. F. pri zápise v ten deň, pretože z toho, čo sa jej stalo, bola vykoľajená. Na
nohu sa nemohla ani postaviť. Tiež mu nepovedala, že nemá súkromný telefón. Doklad z lekárne má

zakúpený o 10:08 hod., v okamžitom skončení sa uvádza, že náhodná kontrola bola o 10:05 hod. Nikto
ju neupozornil, že sa neodhlasuje v počítači, v počítači videli, že chodila do banky a nikdy ju neupozornili,
že nebola odpísaná. S Inštrukciou VICTORY TIP bola oboznámená, podpísala ju. Vedela, že opustenie
pracoviska bez súhlasu nadriadeného pracovníka a neodpísanie sa z počítača považuje zamestnávateľ
za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vždy keď išla do banky, sa nezapísala do počítača, ale dala

lístok „Som na pošte, o chvíľu prídem“. Opustenie pracoviska, keď išla do banky a na poštu, súviselo
s plnením pracovných povinností. Pána F. si nevšila, pretože keď prišiel, bola vo vnútri lekárne. Počas
cesty cca 20 metrov ako šla z lekárne, tam nikto nebol, ani nevidela nikoho vychádzať. V chodbičke bol
len pán F.Í.. Nevedela uviesť, koľko zákazníkov prišlo na pobočku v ten deň od jej otvorenia až dokedy
odišla preč, dá sa to pozrieť v dennej závierke, ale bola si istá, že do 10:00 hod., keď odchádzala, tam

nebol nikto. Dňa 31.08.2016 bola len v lekárni pre prvú pomoc. Vyšetrenie magnetickej rezonancie zo
dňa 06.09.2016 potvrdzuje jej stav. Na druhý deň dostala výpoveď. Dňa 08.09. išla k svojmu lekárovi,
pretože v tento deň jej ráno dali CD s popisom tejto magnetickej rezonancie, lekár jej vypísal PN. S
výsledkom z rezonancie išla na vyšetrenie k pánovi lekárovi P.. Y. O.. Ďalej má papiere z operácie aďalšie správy z vyšetrení, na ktoré chodila. Dňa 31.08.2016 nešla k lekárovi preto, že myslela, že to
prejde, že to nie je nič závažné. Mala potom štyri dni voľno, ale bolesť ani opuch neprechádzali, až
magnetická rezonancia ukázala, že má roztrhnutý meniskus. Pán S. F. ako prvý videl, keď sa vracala z

lekárne, čo sa jej stalo, aj mu to ukázala. To bol dôvod, prečo v tej lekárni bola, ale jeho tento jej zdravotný
stav nezaujímal. Keby v ten deň bola mala mobil, po prvé by zavolala neveste, ktorá je lekárka, po druhé
by si hľadala brigádnika na zastupovanie a po tretie by volala U. F.Í. alebo pani F., že má náhradu, tak
ako to robila vždy. Nepožiadala pána S. F., aby kontaktoval jej nevestu, lebo nevedela naspamäť číslo
nevesty a nepožiadala ho, aby volal pani F., pretože to mohol urobiť aj sám. O uvoľnenie z práce ho tiež

nepožiadala. Na magnetickú rezonanciu sa objednala dňa 05.09., dostala termín na 06.09. Objednávka
zostala na Inštitúte zobrazovanej diagnostiky. Žalobkyni dali iba CD a popis magnetickej rezonancie.

9. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.11.2017 žalobkyňa uviedla, že žalovanému nebola
žiadna sankcia za správny delikt v zmysle Zákona o hazardných hrách udelená a ani sa nezačalo
konanie o udelenie takejto sankcie v súvislosti s konaním žalobkyne. V zmysle § 54 ods. 2 Zákona o

hazardných hrách: „Pri ukladaní sankcií orgán dozoru vychádza z povahy, závažnosti, spôsobu, miery
zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadní, že dozorovaný subjekt
alebo osoba uvedená v odseku 7 v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie
povinnosti a obnovili právny stav.“ Ak by sa pripustila hypotetickú situácia, ktorú sa snaží navodiť
žalovaný, že by za splnenia mnohých iných podmienok mohlo dôjsť ku konaniu o uložení sankcie

za správny delikt, tak orgán ukladajúci sankciu je povinný pri ukladaní sankcií vychádzať z povahy,
závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností podľa Zákona
o hazardných hrách. Pokiaľ by teda aj hypoteticky došlo k iniciovaniu konania o uložení sankcie
za správny delikt podľa Zákona o hazardných hrách, tak pre konanie žalobkyne by do úvahy po
posúdení vyššie uvedených skutočností zrušenie, resp. odobratie licencie nepripadalo, rovnako ako

ani pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry a podobne. Je otázne, či by vôbec bola žalovanému
uložená sankcia. K žiadnemu negatívnemu následku v súvislosti s konaním žalobkyne nedošlo, teda
žalovanému nevznikla žiadna škoda, iná materiálna resp. nemateriálna ujma a nebolo voči nemu začaté
žiadne administratívnoprávne konanie o uloženie sankcie za správny delikt. Žalobkyňa trpí závažným
degeneratívnym postihnutím pravého kolenného zhybu, pričom objektívnym príznakom je trvalá výrazná

bolesť kolena s periodickým zhoršovaním vyžadujúca nárazovo liečbu nesteroidnými protizápalovými
liekmi ako aj podanie opiátov. V Potvrdení o zdravotnom stave zo dňa 07.10.2016 sa uvádza: „Napriek
tomu, že sa jedná o chronické ochorenie došlo k závažnému a náhlemu zhoršeniu stavu, ktoré bolo
potvrdené zobrazovacími metodikami ako i klinickým vyšetrením špecialistom (ortopéd) dňa 31.08.2016.
Stav si vyžaduje operáciu...“ Uvedeným potvrdením žalobkyňa dokladuje, že náhle a závažné zhoršenie

zdravotného stavu žalobkyne dňa 31.08.2016 bolo sprevádzané intenzívnymi bolesťami. V tomto stave
žalobkyňa vyhľadala lekársku pomoc v blízkej lekárni, kde jej odporučili protizápalový krém a lieky od
bolesti. Zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne si vyžiadalo dlhodobú práceneschopnosť a operáciu.
Žalobkyňa v stave intenzívnych bolestí myslela na to, ako čo najrýchlejšie vyhľadať lekársku pomoc.
V tomto smere poukázala vo svojom vyjadrení na skutočnosť, že zdravie je dôležitejšie ako splnenie

si povinnosti v zmysle Inštrukcie riaditeľa č. 7. V Okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
07.09.2016 žalovaný ako dôvod vymedzil absenciu žalobkyne na pracovisku okolo 10.05 hodiny dňa
31.08.2016, teda v čase, kedy bola žalobkyňa v blízkej lekárni. Keďže žalobkyňa vyhľadala lekársku
pomoc v intenzívnych bolestiach a za stavu náhleho zhoršenia zdravotného stavu, motivácia žalobkyne
nespočívala v svojvoľnom opustení pracoviska a porušení pracovnej povinnosti za účelom vlastného

obohatenia, ale spočívala vo vyhľadaní lekárskej starostlivosti za prítomnosti náhleho zhoršenia
zdravotného stavu. Žalobkyňa nepopiera, že bola v rozsahu 10-12 min. mimo pracoviska, avšak tak
nekonala zo zištných dôvodov ani z nedbalosti a ľahkovážnosti k plneniu si pracovných povinností.
Motivácia žalobkyne spočívala v ochrane svojho vlastného zdravia a zachovania zdravotného stavu, čo
je práve tou skutočnosťou, ktorá konanie žalobkyne odlišuje od iných konaní, napríklad kúpa drobného

materiálu (zištné dôvody) alebo obedná prestáva mimo času na obed vyhradeného. Žalobkyňa nekonala
s úmyslom poškodiť žalovanú, získať pre seba neprimeraný prospech alebo si uľahčiť prácu resp.
svojvoľne porušiť pracovnú disciplínu a povinnosť. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nezapísala do
počítačaaneoznámilatútoskutočnosťzamestnávateľoviniejepretotokonaniesmerodajnou,nakoľkoaj
keby tak žalobkyňa vykonala, nič by to nezmenilo na situácií, že by bola prevádzka uzatvorená. Samotná

absencia žalobkyne na pracovisku po dobu 10-12 minút, ako je uvedené aj v Zápise o kontrole zo dňa
31.08.2016 trvala iba 10 minút, maximálne 12 minút, pokiaľ žalobkyňa odkrývala, resp. odskákala k
blízkej lekárni a naspäť, čo dokladuje aj blok z registračnej pokladne vydaný o 10:08 hod. a prítomnosť
pánaP..S.F.o10.05hod.predprevádzkoužalovanej.Snahažalovanéhopreukázaťabsenciužalobkynepočas 36 minút, ktorá vyplýva zo zápisu poslednej prijatej stávky o 09:48 hod. a následnej ďalšej stávky,
ktorá bol prijatá 10:24 hod. je nepresná a nepreukazná. Tento časový údaj iba preukazuje, že od stávky
o 09:48 hod. a po ďalšiu stávku o 10:24 hod. ubehlo spolu 36 minút, nepreukazuje však akú dlhú dobu

bola žalobkyňa mimo prevádzkarne. Odhliadnuc od trvania neprítomnosti žalobkyne na pracovisku, z
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že samotná dĺžka neprítomnosti žalobkyne nie je
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru je fakt, že žalobkyňa „opustila pracovisko bez súhlasu nadriadeného pracovníka a nezapísala
sa do počítača.“ Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že v čase náhleho zhoršenia zdravotného

stavu nemala na prevádzke lekárničku, na prevádzke sa nenachádzala ani kniha úrazov, do ktorej by
bolo možné tento úraz zapísať a nemala na prevádzke ani služobný telefón, ktorý by jej umožnil zavolať
zamestnávateľovi a túto skutočnosť mu oznámiť.

10. Žalovaný, zastúpený konateľkou Y. F., pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa u žalovaného vykonávala
práce ako prijímateľ kurzových stávok. V pracovnej zmluve je špecifikované, že treba dodržiavať

pracovnú disciplínu, a to najmä dodržiavanie inštrukcie riaditeľa spoločnosti VICTORY TIP, ktorá je
prílohou č. 4 pracovnej zmluvy. Každý prijímateľ zároveň obdržal opis pracovných činností, kde sú
podrobne opísané povinnosti pri prijímaní stávok, postup vedenia agendy, dodržiavanie základných
predpisov spoločnosti a jeden z tých bodov - bod 6., sa zaoberá práve tým, že určuje, že osobne sa
pracovník prijímateľ zahlasuje a odhlasuje z PC pri každom opustení pracoviska. Zdôraznila, že v

opise pracovných činností sa v zvláštnom bode zdôrazňuje, že sa prijímateľ kurzových stávok osobitne
prihlasuje a odhlasuje z počítača pri každom opustení pracoviska. Potom je samostatná inštrukcia, kde
sa uvádza, čo spoločnosť považuje sa závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za závažné porušenie
pracovnej disciplíny sa u zamestnancov spoločnosti považuje najmä opustenie pracoviska bez súhlasu
nadriadeného pracovníka a nezapísanie sa do počítača. Prípad žalobkyne ukázal, prečo žalovaný trvá

na tom, aby sa pracovník pri opustení pracoviska zahlásil do počítača, pretože nenastala by situácia
ako v tomto prípade, nakoľko žalobkyňa tvrdí že opustila pracovisko na 10-12 minút, ale nemá to ako
dokázať, pretože nedodržala smernicu. Tým sa vylúčia akékoľvek dohady, na ako dlho sa vzdialila
pracovníčka. Keďže klient žalovaného je špecifický práve tým, že je to hráč, ktorý tipuje a častokrát
sekundy rozhodujú o tom, či stihne podať stávku, je veľmi dôležité, aby v čase otváracích hodín, ktoré

sú zverejnené, mal možnosť si natipovať práve ten zápas, ktorý si vybral na základe kurzovej ponuky.
Akonáhle by nestihol do začiatku športového podujatia natipovať si, počítač príjem stávky zablokuje
a nemôže tipovať, preto ak sa napr. zápas odohráva o 10:00 musí stihnúť si podať 2 minúty pred
desiatou, ak si chce príslušný zápas natipovať. Všetko je upravené v hracom poriadku, teda ak napr.
sa zápas sa začína o 10:00 hod a stávku podá tesne pred 10:00 hod, stráca možnosť tiket stornovať.

V opačnom prípade môže každý tipovaný zápas stornovať do 20 minút po podaní stávky. Nedodržanie
hracieho poriadku je z hľadiska povinnosti stávkovej kancelárie hrubé porušenie, za ktoré môže byť
prevádzkovateľ sankcionovaný. Navyše, tipujúci, ktorý má skúsenosti, že nemôže si natipovať v čase,
kedy sú otváracie hodiny, pretože je pobočka zatvorená, sa nevracia. Ak tipujúci chce stávku zrušiť
a pobočka je zatvorená, má právo, aby žalovaný odškodnil, pretože sa nedodržal herný poriadok.

Dňa 31.08. volal konateľke žalovaného syn, S. F., a povedal, že sa zastavil na pobočke X. a bol
prekvapený, že tam bolo dosť tipujúcich, ktorí čakali pred dverami, chceli tipovať, ale pobočka bola
zatvorená. Tipujúci prichádzali a odchádzali. Každá prevádzka žalovaného má len jedného pracovníka.
Ak opustí prevádzku, je prevádzka zatvorená, čím sa narúša dôvera zákazníkov a porušuje herný
plán. Výherca má 30 dní na uplatnenie si vyplatenia výhry po zverejnení výsledkov. Akonáhle tento

termín nedodrží, výhra mu prepadá v prospech spoločnosti. Môže sa teda stať, že napr. tipujúci, ktorý
má výherný tiket a je tesne pred prepadnutím, môže si ho uplatniť na ktorejkoľvek pobočke. Takto
si žalovaný odháňa zákazníkov, keď v čase prevádzky nájde pobočku zatvorenú. Žalobkyňa mala
možnosť, keď jej nastali problémy s kolenom, sadnúť si za počítač a splniť si svoju povinnosť, odhlásiť
sa, keď chcela odísť. Išla do lekárne po radu a krém, teda nie vyhľadať lekársku pomoc. Nebolo to

prvýkrát, čo žalobkyňa opustila prevádzku a neodpísala sa. Žalovaný sa nemal ako dozvedieť, že opúšťa
pracovisko. Sama priznala, že chodila na poštu a neodpísala sa vedome. Čo spomínala, že chodila
na poštu, to bol iba júl a august, kedy bola pobočka vykradnutá, tak chodila na poštu a do banky.
Ale to ju nezbavilo povinnosti odhlásiť sa. V Trnave a okolí chodia peniaze do pobočiek brať osobne
konatelia alebo poverený technik a tak isto aj pošta sa berie osobne a preto nemá akú zásielku na

pošte podávať. Pokiaľ ide o spomínané telefóny, žalobkyňa uzatvorila dohodu o užívaní súkromného
mobilného telefónu zamestnanca na služobné účely. Prvá dohoda bola podpísaná 11.09.2013 a bola
dohodnutá jednorazová paušálna odmena vo výške 40,- Eur. Druhá dohoda dňa 09.01.2014 a ročná
paušálna odmena bola dohodnutá na 75,- Eur. Na každej pobočke bolo možné telefonovať cez internet,len táto možnosť bola 01.08.2016 zrušená. Dostávali paušálnu odmenu, aj keď telefón nepoužili. Na
otázky pri výsluchu uviedla, že zamestnanci sú školení ohľadom evidencie svojho pracovného času.
Prv, než podpíše pracovník pracovnú zmluvu, je zaškolovaný ako pracovať s počítačom. Po preškolení

dostávajú písomný manuál na používanie počítača. Na základe tohoto školenia si vie zamestnanec
odhlásiť svoju náhlu neprítomnosť na pracovisku v tomto systéme. Takto bola zaškolená aj žalobkyňa.
Nie je náročné vykonať odhlášku zo systému zamestnanca. Po zaškolení pracovníka tento prichádza
do Trnavy na špecializované pracovisko na preskúšanie. Školiaci pracovník podpisované listiny zároveň
vysvetlí a až potom sa podpíše pracovná zmluva. Zamestnanci nedostali príkaz, aby určitý obnos peňazí

prijatý v pokladni išli vložiť na účet do banky. Vklady sú evidentné aj z výpisu účtu žalovaného za mesiace
07-09/2016. Ku každému takémuto vkladu na účet sa vyhotovovala potvrdenka v banke a tá sa založila
do pokladne. Pokiaľ ide o prevádzku na Starohájskej, sociálne zariadenia sa tam nachádzajú v inom
bloku na prízemí, v tejto prevádzke pracuje len jeden zamestnanec a keď využil sociálne zariadenie,
prevádzka musela byť zatvorená. Žalobkyňa mala možnosť využiť obednú prestávku v trvaní 30 minút,
ale prevádzka sa nezatvárala, mohla sa najesť, kedy chcela, bola povinná zostať na pracovisku počas

celej obedňajšej pauzy, s čím mala možnosť nesúhlasiť. Žalovaný potvrdil, že na prevádzke nebol
telefón. Za konanie žalobkyne zo dňa 31.08.2016 nebolo voči spoločnosti žalovaného vedené žiadne
administratívno-právne konanie sankčného charakteru ani nebola žalovanému uložená pokuta, takisto
nebola z tohto titulu žalovanému odobratá licencia. Žalovaný sa nedozvie, koľko tipujúcich odišlo a koľko
sa už nevráti kvôli konaniu žalobkyne, a či tým vznikla žalovanému morálna škoda. Žalovaný si však voči

žalobkyni reálnu škodu neuplatnil. Úraz žalobkyne zo dňa 31.08.2016 nebol zapísaný do knihy úrazov. V
priebehu trvania pracovného pomeru žalovaný nikdy nezistil, že pobočka, na ktorej pracuje žalobkyňa, je
počas pracovnej doby zavretá. Kamerový systém má žalovaný zavedený len v niektorých prevádzkach.
Žalovaný tiež vypovedal, že ak by sa žalobkyňa 31.08.2016 zo systému odhlásila a následne prihlásila,
uvedené by sa riešilo inak ako okamžitým skončením pracovného pomeru. Tiež potvrdil, že počas

predmetného opustenia pracoviska žalobkyňou v súvislosti s týmto si žiadny tipujúci neuplatnil voči
žalovanému odškodnenie. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že sa žalobkyňa nezapisovala do počítača,
keď išla do banky a nikdy neupozornil žalovaný žalobkyňu na porušenie inštrukcie resp. pracovných
povinností z dôvodu nezapísania opustenia pracoviska, pretože o tom nevedel.

11. Vo vyjadrení doručenom súdu elektronicky dňa 01.02.2018 žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola
riadne inštruovaná smerom k prihlasovaniu a odhlasovaniu sa do systému v počítači. Žalobkyňa mala
so žalovaným uzatvorenú dohodu o užívaní mobilného telefónu na pracovné účely, k čomu dostávala
ročnú paušálnu odmenu vo výške 75,- Eur. Popri tom mohli zamestnanci telefonovať aj prostredníctvom
internetu,atoaždo01.08.2016,kedybolatátomožnosťzamestnávateľomzrušenázdôvodupodozrenia

z napojenia sa na mobilný telefón tretími osobami. V tejto súvislosti je žalovaný toho názoru, že
žalobkyňa mala k dispozícii dostatočné technické vybavenie, aby mohla komunikovať so svojim okolím
a so zamestnávateľom. Žalobkyňa teda mala vytvorené všetky podmienky k tomu, aby riadne a
jednoduchým spôsobom vykonala odhlásenie zo systému a tiež oznámila svojmu zamestnávateľovi
telefonicky neprítomnosť na pracovisku. Pokiaľ ide o zápis do knihy úrazov, kniha úrazov bola vedená

v osobitnom zošite a bola v danom čase na pracovisku zamestnávateľa a k dispozícii žalobkyni.
Žalovaný v súvislosti s lekárničkou uvádza, že pre konanie je irelevantné, či na pracovisku bola alebo
nebola lekárnička k prvej pomoci, nakoľko s ohľadom na povahu údajného zhoršenia zdravotného stavu
žalobkyne lekárnička nemôže obsahovať a žalovaný nemôže mať na pracovisku liečivá ako analgetiká
alebo antipiretiká. Lekárnička má slúžiť k poskytnutiu prvej pomoci, pričom žalovaný nemá vedomosť,

že by žalobkyňa potrebovala poskytnutie prvej pomoci. Žalovaný má za to, že ani predložený doklad
o kúpe lieku v lekárni nie je dôkazom o náhlom zhoršení zdravotného stavu žalobkyne, ktorý mal
byť dôvodom na svojvoľné opustenie pracoviska. Žalobkyňa predložila do konania dôkaz - lekársku
správu zo dňa 07.10.2016, z ktorej tiež však nevyplýva skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne sa
dňa 31.08.2016 náhle zhoršil. Táto správa len „odkazuje“ na údajné klinické vyšetrenie špecialistom

(ortopéd) zo dňa 31.08.2016, dôkaz o tom vyšetrení vrátane záznamu z neho však žalobkyňa do
konania nepredložila. Podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa dňa 31.08.2016 nejavila žiadne znaky
náhleho zhoršenia zdravotného stavu, t. j. žalobkyňa po návrate na pracovisko nepožiadala žalovaného
o uvoľnenie z práce za účelom vyšetrenia zdravotného stavu, naopak žalobkyňa bez ďalšieho dokončila
pracovnú zmenu, nepožiadala žalovaného o pomoc, asistenciu pri riešení svojho zdravotného stavu.

Žalobkyňa svoj zdravotný stav pred súdom vykresľuje úplne v inom svetle, situáciu dramatizuje, aby
vykreslila svoj zdravotný stav oveľa vážnejší.

12. Vo vyjadrení doručenom súdu elektronicky dňa 01.02.2018 žalobkyňa uviedla, žez výsluchu žalovaného vyplýva, že každý zamestnanec v pozícii prijímateľa kurzových stávok sa
zaväzuje, že počas prevádzkových hodín nezatvorí pobočku, pričom takéto zatvorenie pobočky
považuježalovanýzazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,pretožesatýmnarúšadôverazákazníkov,

na druhej strane uvádza, že každá pobočka má len jedného zamestnanca. Napriek tomu tento
zamestnanec musel chodiť na poštu vkladať na účet peniaze (v rozsahu mesiacov jún-august vrátane),
musel využívať sociálne zariadenia (nachádzajúce sa v prípade pobočky na Starohájskej ulici v inom
bloku, dole na prízemí za niekoľkými zamknutými dverami) a mal mať 30 minútovú prestávku v práci
na obed. Poukázala na tú skutočnosť, že žalovaná mala k dispozícií vždy výpis z účtu a potvrdenky

z banky o vložení finančnej hotovosti, teda vedela, že žalobkyňa vkladá tržbu na účet v Poštovej
banke, a. s., teda žalovaný vedel, resp. s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že žalobkyňa
v prípade, ak odnáša tržbu na poštu, nebola zo systému odhlásená. Z uvedeného vyplýva, že jeden
zamestnanec na pobočke na ulici Starohájska nemohol za týchto podmienok zároveň nechať otvorenú
pobočku a zároveň využiť sociálne zariadenie alebo ísť vložiť peniaze na bankový účet žalovanej, resp.
mať prestávku v práci na obed. Pokiaľ však mal zamestnanec takto vytvorené pracovné podmienky

a žalovaný ako zamestnávateľ od neho pod hrozbou okamžitého skončenia pracovného pomeru
vyžadoval, aby sa pobočka za žiadnych okolností nezatvárala, tak žalovaný vyžadoval od žalobkyne na
pobočke na X. ulici splnenie nemožných podmienok, čo v tomto prípade ide na ťarchu zamestnávateľa
a nie zamestnanca. Žalovaný si musel byť vedomý, že pokiaľ má na pobočke na X. ulici len jedného
zamestnanca a vie, kde sa na tejto pobočke nachádzajú sociálne zariadenia a že žalobkyňa musela

chodiť na poštu vkladať tržbu na bankový účet žalovaného, že pobočka bude v týchto časoch, na krátku
dobu, zatvorená. Pričom ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, to, že sa žalobkyňa neodhlasovala,
keď bola sociálnom zariadení alebo na pošte vložiť tržbu na účet žalovanej, bolo vidieť v internom
systéme spoločnosti a takéto jej konanie jej nebolo nikdy zo strany žalovaného ako zamestnávateľa
vytknuté. Žalobkyňa mala povinnosť oznámiť nadriadenému svoju prípadnú neprítomnosť na pobočke,

pričom nemala na splnenie si tejto svojej povinnosti vytvorené vhodné podmienky. Dňa 03.08.2016 vydal
žalovaný Oznam pre pevné pobočky, v ktorom konštatuje, že ruší internetové čísla, prostredníctvom
ktorých zamestnanci žalovaného mohli žalovaného kontaktovať. Teda od 01.08.2016 nemala žalobkyňa
k dispozícií telefón, ktorý by jej zabezpečil žalovaný. Pokiaľ žalovaný poukazuje na dohody o používaní
súkromného mobilného telefónu, tieto spadajú do časového obdobia rokov 2013 a 2014 a nemajú

žiaden vzťah k roku 2016. Poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ aj zamestnanec má uzatvorenú
dohoduopoužívanísúkromnéhomobilnéhotelefónu,bezinéhotakátodohodanezaväzujezamestnanca
aj súkromný mobilný telefón na pracovné účely povinne využívať. Ak podľa vyjadrenia žalovaného
konanie žalobkyne znižuje morálku celého kolektívu a zamestnancov spoločnosti, ktorí by mohli konanie
žalobkyne nasledovať, pokiaľ by žalovaný nevyjadril taký postoj, ako vyjadril, z takého vyjadrenia

vyplýva, že žalovaný uložil žalobkyni za jej krátku neprítomnosť v prevádzke spoločnosti niečo ako
exemplárny trest, avšak Zákonník práce nepozná a ani nepripúšťa inštitút exemplárnych trestov, ktoré
by mali vyššie uvedený účel. Naopak Zákonník práce vychádza zo zásady ochrany slabšej strany,
ktorou je zamestnanec. Na tento účel Zákonník práce pozná mnoho inštitútov, ktorými je možné
riešiť krátkodobú neprítomnosť zamestnanca na pracovisku a okamžité skončenie pracovného pomeru

predstavuje tzv. ultima ratio spôsob skončenia pracovného pomeru v tých najzávažnejších prípadoch,
pričom jeho účelom nie je exemplárne potrestanie zamestnanca. Žalovaný poukazoval počas svojho
výsluchu aj na tzv. Ťaháčik firmy VICTORY TIP, s. r. o., v ktorom mali byť zachytené všetky podstatné
skutočnosti, okrem iných aj fakt, že nielen pri príchode a odchode z pracoviska, ale aj počas pracovnej
doby, ak zamestnanec opustil pracovisko. Žalobkyňa dohľadala starší tzv. Ťaháčik, na ktorom však

nie je uvedené, že zamestnanec má povinnosť sa odhlasovať z interného systému počas dňa, keď
opúšťa pracovisko, ale prihlasuje sa a odhlasuje sa iba pri príchode a odchode z pracoviska. Ak
žalovaný predložil tzv. Ťaháčik, musí sa jednať o novú verziu, pričom žalobkyňa s touto verziou nebola
oboznámená a pracovala s pôvodnou verziou. Podľa názoru žalobkyne sa v danom prípade povinnosť
zamestnanca byť prítomný na pracovisku dostáva do kolízie s právom zamestnanca na život, právom

na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právom na ochranu zdravia, pričom pri takejto kolízií by povinnosť
zamestnanca byť na pracovisku mala ustúpiť dôležitejšiemu právu zamestnanca na ochranu zdravia a
právu na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé,

že jediné mesiace, kedy žalobkyňa vkladala osobne peniaze na účet, boli mesiace júl a august 2016.
Išlo o výnimočnú situáciu. Tieto vklady boli realizované spolu desaťkrát a skutočnosť, že sa žalobkyňa
neodhlásila z počítača pri týchto vkladoch, žalovaný zistil až v priebehu tohto konania, keď sa k
tomu žalobkyňa sama priznala. Predloženým výpisom žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne, keď napojednávaní uviedla, že v priebehu troch rokov opúšťala pracovisko pre návštevu pošty prípadne banky,
čo však nie je pravdou, nakoľko len v letných mesiacoch 2016 pred skončením pracovného pomeru
navštevovala v priebehu pracovnej doby banku.

14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že ťaháčik, ktorý doložil do spisu žalovaný, sa
odlišuje od ťaháčiku, ktorým disponovala žalobkyňa a ktorý do spisu doložila. Má za to, že ťaháčik, ktorý
predložil žalovaný, bol aktualizovaný, resp. vyhotovený pre prípady tohto sporu.

15. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že jej vyjadrenie určite nebolo v tom zmysle, že chodila tri roky
na poštu, ale že tri roky pracovala a nikto ju na odhlasovanie neupozornil, ani keď chodila na poštu.
Poukázala na skutočnosť, že zaúčala veľké množstvo zamestnancov s tým, že boli z jej strany zaučení,
ako sa prihlásiť na začiatku práce a odhlásiť po jej skončení, ale nezaúčala ich, ako sa majú odhlásiť
počas pracovnej doby, nakoľko ani ona tak nebola zaučená a nikto ju na to neupozornil.

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že z výsluchu žalovaného vyplynulo, že
žalobkyňa odnášala finančnú hotovosť do Poštovej banky, využívala sociálne zariadenia, resp. mala
mať zákonom stanovenú možnosť využiť 30 minútovú prestávku v práci, pričom žalovaný vo všetkých
týchto skutočnostiach, aj o tom, či sa žalobkyňa odhlasuje alebo neodhlasuje z interného systému, mala
všetky informácie. Nikdy nebola za to žalobkyňa napomenutá, zo strany zamestnávateľa to bol určitým

spôsobom tolerovaný štandard. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa si mohla obednú prestávku vybrať
kedykoľvek počas pracovnej doby, možno konštatovať, že za účelom návštevy lekárne využila práve
čas z prestávky v práci, ktorú má zákonom garantovanú.

17. Vo vyjadrení doručenom súdu elektronicky dňa 22.03.2018 žalobkyňa podrobne vyčíslila výpočet

priemerného mesačného zárobku. Rozhodným obdobím, ku ktorému sa zisťuje v tomto prípade
priemerný mesačný zárobok, je 2. štvrťrok roku 2016, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru
je datované k 07.09.2016, čo je 3. štvrťrok 2016. Neplatným skončením pracovného pomeru vznikol
žalobkyni nárok na náhradu priemernej mzdy za 2 mesiace výpovednej lehoty. V 2. štvrťroku 2016 bol
hrubý príjem žalobkyne za mesiac: apríl 2016 v sume 575,37 Eur, máj 2016 v sume 572,05 Eur, jún

2016 v sume 579,17 Eur. Žalobkyňa dosiahla v rozhodnom období spolu príjem vo výške 1.726,59 Eur.
Počet odpracovaný hodín podľa výplatných pások žalobkyne bol za mesiac: apríl 2016 180 hodín, máj
2016 190 hodín a jún 2016 189 hodín. Žalobkyňa odpracovala za rozhodné obdobie spolu 559 hodín.
Podiel hrubého príjmu za rozhodné obdobie 1.726,59 a odpracovaných hodín za rozhodné obdobie 559
predstavuje hodnotu 3,0887 Eur (1.726,59 / 559 = 3,0887). Priemerný hodinový zárobok žalobkyne za

rozhodné obdobie predstavoval sumu vo výške 3,0887 Eur. Týždenný pracovný čas žalobkyne bol podľa
Prílohy č. 6 Pracovnej zmluvy nasledovný: pondelok: 10:30 - 18:00, utorok: 08:30 - 18:00, streda: 08:30
- 18:00, štvrtok: 08:30 - 18:00, Piatok: 08:30 - 18:00. Žalobkyňa mala za týždeň odpracovať spolu 45
hodín a 30 min, čo je 45,5 hodín (pričom v prílohe č. 6 Pracovnej zmluvy je nesprávne uvedený fond
týždenného pracovného času 42,5 hodín). Priemerný počet kalendárnych týždňov za mesiac je 4,3482.

Priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného
času žalobkyne predstavuje súčet týždenného pracovného času zamestnanca a priemerného počtu
kalendárnych týždňov za mesiac 4,3482, teda priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na
jeden mesiac podľa týždenného pracovného času žalobkyne je 197,84. Priemerný mesačný zárobok sa
vypočíta ako súčet priemerného hodinového zárobku žalobkyne a priemerného počtu pracovných dní

pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času, teda ako 197,84 x 4,3482,
spolu 611,07 Eur. Priemerný mesačný príjem žalobkyne predstavoval v rozhodujúcom období sumu vo
výške 611,07 Eur. Náhrada priemernej mzdy za 2 mesiace výpovednej lehoty teda predstavuje sumu
vo výške 1.222,14 Eur.

18. Žalobkyňa na pojednávaní k čestnému vyhláseniu P.. S. F., ktorý vyhlásil, že vyšiel pred pobočku,
keď sa vracala z lekárne, uviedla, že celú trasu mala na očiach, nikto z toho vchodu nevyšiel, nikto
tam nevošiel, ani pán F. nebol vonku. Čakal vnútri v chodbičke. Povedala mu, čo sa jej stalo a kde
bola, nikomu nevolala, lebo si zabudla doma telefón doma, a na otázku, či sa odpísala z počítača,
mu povedala, že sa neodhlásila, lebo nejde domov. O inom odhlasovaní z počítača nevedela. K

svojmu zdravotnému stavu uviedla, že kým sa jej predmetný úraz dňa 31.08. nestal, teda že sa jej pri
vtávaní roztrhol meniskus, na také problémy s kolenami sa neliečila, takže ani nevedela, že má nejaké
degeneratívne zmeny, začalo sa to riešiť až po úraze.19. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne hodnotiac okolnosti prípadu uviedol, že
žalobkyňa opustila pracovisko na dobu približne 10 - 12 minút, a to z dôvodu náhlej zdravotnej
indispozície. Od začiatku pracovnoprávneho pomeru až do dňa okamžitého skončenia pracovného

pomeru si riadne a uspokojivo plnila všetky svoje pracovnoprávne povinnosti, žalobkyňa je nekonfliktnou
osobou, ktorá vždy a bez problémov riadne plnila všetky pracovné povinnosti a príkazy žalovaného,
nikdy nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny ani na neuspokojivé plnenie si pracovných
povinností, opustením pracoviska nekonala s úmyslom sa obohatiť, s úmyslom spôsobiť žalovanému
škodu ani s úmyslom bezdôvodne si neplniť pracovné povinnosti. Žalovanému konaním nevznikla

žiadna škoda, nikdy si voči žalobkyni neuplatnila žiadnu škodu. Dôvodom pre opustenie pracoviska
neboli zištné dôvody, nezodpovednosť alebo nedbalosť žalobkyne, ale záujem na ochrane vlastného
zdravia a jeho zachovania. Po zhodnotení uvedených skutočností o dôvode opustenia pracoviska, dĺžke
opustenia pracoviska a o osobe žalobkyne nie je možné kvalifikovať predmetné opustenie pracoviska
ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu je okamžité skončenie pracovného pomeru
neplatné. Žalobkyňa realizovala iba právo na ochranu vlastného zdravia pri náhlom a vážnom zhoršení

jej zdravotného stavu, ktorý nastal počas pracovnej doby a ktoré zhoršenie zdravotného stavu si
vyžiadalo operačný zákrok. Realizácia práva na ochranu zdravia zamestnanca nemôže byť dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti prítomné
v tejto prejednávanej veci.

20. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že u nej skutočne došlo dňa 31.08.2016 k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu, a tým, že opustenie
pracoviska počas pracovnej doby bezprostredne vopred neoznámila zamestnávateľovi akýmkoľvek
spôsobom, sama pripravila o možnosť vierohodne preukázať súdu svoje tvrdenia o údajnom náhlom
zhoršení zdravotného stavu. Žalobkyňa uviedla zamestnávateľovi dôvody svojej neprítomnosti až

následne potom, čo bola zhodou okolností prichytená mimo svojho pracoviska počas pracovnej doby.
V výpovedí žalobkyne vyšlo najavo, že nevyhľadala žiadnu zdravotnícku pomoc, kedy mala podľa
vlastnýchslovlenísťdolekárnekúpiťsiliek,čojevrozporesvyjadrením.Listinypredloženéžalobkyňou,
najmä zdravotný záznam zo dňa 07.10.2016 nepreukazuje, že by sa mala podrobiť akémukoľvek
lekárskemu vyšetreniu v daný deň opustenia pracoviska. Lekársky záznam zo dňa 07.10.2016 má

poukazovať na náhle zhoršenie zdravotného stavu zo dňa 31.08.2016, čo s časovým odstupom viac než
jedného mesiaca objektívne nemožno konštatovať. Žalovaná ako jediný pracovník prevádzky opustila
svoje pracovisko počas pracovnej doby, v dôsledku čoho došlo k uzatvoreniu prevádzky žalovaného,
zastaveniu všetkých procesov, ktoré v prevádzke mali prebiehať, v dôsledku čoho žalovaný prestal na
čas (cca do 36 min.) vykonávať na prevádzke svoju prevádzkovú činnosť, v dôsledku čoho hrozila a hrozí

žalovanému ujma v súvislosti so špecifickým predmetom činnosti žalovaného. Jediným očitým svedkom
udalostí, ktoré mali bezprostredne súvisieť s opustením pracoviska počas pracovnej doby zo strany
žalobkyne, je svedok P.. S. F.. Argumentácia žalobkyne, že k dnešnému dňu nedošlo preukázateľne
k vzniku škody je irelevantná a nijako nevyviňuje žalobkyňu v uvedenej veci. Žalobkyňa mohla veľmi
jednoducho predchádzať porušeniu povinnosti tým, že mohla kontaktovať zástupcu žalovaného a

požiadaťhoodočasnéuvoľnenie.Skutočnosť,žebyžalobkyňanemalasoseboumobilnýtelefón,nebola
v konaní preukázaná.

21. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, prednesmi
právnych zástupcov strán sporu, ústnymi prednesmi žalobkyne, vykonal dokazovanie listinami -

pracovnou zmluvou zo dňa 31.07.2013, menovacím dekrétom zo dňa 31.07.2013, dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 24.02.2014, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 09.12.2014,
skončením pracovného pomeru zo dňa 23.07.2015, stanovením pracovnej doby zo dňa 31.07.2013,
Zápisom o kontrole zo dňa 31.08.2016, dokladom o platbe v lekárni (blok z registračnej pokladne) zo
dňa 31.08.2016, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 07.09.2016, Zápisom o kontrole

zo dňa 07.09.2016, odvolaním voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 08.09.2016,
potvrdením o zdravotnom stave zo dňa 07.10.2016, inštrukciou spoločnosti VICTORY TIP zo dňa
31.07.2013, opisom pracovnej činnosti vedúceho stávkovej kancelárie zo dňa 31.07.2013, herným
plánom - časť 5 - reklamácie, dochádzkou žalobkyne zo dňa 30.08.2016 a 31.08.2016, evidenciou
dochádzky, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 08.09.2016, chorobopisom -

záznamom o hospitalizácii, prepúšťacou správou zo dňa 18.01.2017, výplatnými páskami žalobkyne
za január 2016 až september 2016, čestným vyhlásením k informačnému stávkovému systému zo
dňa 29.01.2018, dohodou o užívaní súkromného mobilného telefónu zamestnanca na služobné účely
zo dňa 09.01.2014, fotodokumentáciou, osvedčením zo dňa 30.10.2015, výpisom z účtu, ŤaháčikmiVictory Tip-u, stanovením pracovnej doby zo dňa 31.07.2013, oznamom pre pevné pobočky, správou -
inštitút zobrazovacej diagnostiky zo dňa 06.09.2016, lekárskym nálezom zo dňa 14.09.2016, faktúrou a
výpisom k faktúre, čestným prehlásením P.. S. F. zo dňa 20.05.2018, čestným prehlásením T. F.Č. zo

dňa 16.04.2018, výsluchom žalobkyne a žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

22. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 31.07.2013 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce
05.08.2013, na základe ktorej žalobkyňa pracovala ako prijímateľ kurzových stávok s tým, že opis
pracovných činností je uvedený v prílohe č. 1 k pracovnej zmluve, s miestom výkonu práce v pobočke

S.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 28.02.2014. Podľa bodu 9. pracovnej zmluvy sa
zamestnanec zaviazal okrem iného dodržiavať pracovnú disciplínu, a to najmä dodržiavaním Inštrukcie
riaditeľa spoločnosti VICTORY TIP, s. r. o., ktorá je prílohou č. 4 pracovnej zmluvy.

23. Menovacím dekrétom zo dňa 31.07.2013 bola žalobkyňa na základe rozhodnutia konateľa
spoločnosti menovaná dňom 05.08.2013 do funkcie vedúca stávkovej kancelárie v pobočke S., F. X,

(O. M.).
24. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.02.2014 bol pracovný pomer uzatvorený na dobu
určitú, do 31.12.2014 a dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 09.12.2012 bol pracovný pomer
uzatvorený na dobu určitú, do 04.08.2015.

25. Podľa bodu 7. Inštrukcie spoločnosti VICTORY TIP s. r. o. sa za závažné porušenie pracovnej
disciplíny u zamestnancov spoločnosti považuje aj opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného
pracovníka a nezapísanie sa do počítača (napr.: nákup drobného materiálu, zatvorenie pobočky z
dôvodu obedňajšej prestávky, ktorá nie je oficiálne nahlásená na daňovom úrade, ako aj nie je
zverejnená v otváracích hodinách pobočky a pod.). V inštrukcii sa ďalej uvádza, že v prípade, že

pracovník poruší pracovnú disciplínu podľa bodov 1. - 9. tejto inštrukcie, bude s ním okamžite zrušený
pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Prevzatie rovnopisu inštrukcie žalobkyňa
potvrdila svojím podpisom.

26. Podľa opisu pracovnej činnosti vedúceho stávkovej kancelárie žalobkyňa zodpovedala okrem iného

za dodržiavanie základných predpisov spoločnosti a dokumentov ňou vydaných, medzi ktoré patrí aj
herný poriadok.

27. Z Dohody o užívaní súkromného mobilného telefónu zamestnanca na služobné účely zo dňa
09.01.2014 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli na užívaní súkromného mobilného telefónu

zamestnanca na služobné účely za paušálnu odmenu vo výške 75,- Eur.

28. Podľa oznamu pre pevné pobočky boli internetové telefónne čísla dňom 01.08.2016 zrušené.

29. Z pokladničného bloku spoločnosti CORDATUM, s. r. o., prevádzka Lekáreň Trnava, Starohájska 1,

917 01 Trnava vyplýva, že dňa 31.08.2016 o 10:08 hod. bol zakúpený IBALGIN DUO.

30. Podľa evidencie dochádzky žalobkyne dňa 31.08.2016 sú v inkriminovanom čase zaznamenané
stávky resp. prijaté/vyplatené výhry v čase o 09:46 hod., 09:47 hod., 09:48 hod., 09:48 hod. a následne
o 10:24 hod. a neskôr.

31. V Zápise o kontrole vykonanej U. F. dňa 31.08.2016 je rukou písané a podpísané, že žalobkyni dňa
31.08.2016 cca o 10-tej hodine pri vstávaní ruplo v kolene, ktoré jej napuchlo a išla si do lekárne po
radu a krém. Prišla o cca 10-12 minút. Ďalší zápis o kontrole bol vyhotovený dňa 07.09.2016, kedy došlo
podľa zápisu aj k odovzdaniu kľúčov.

32. Z podrobného výpisu k faktúre k telefónnemu číslu žalobkyne súd zistil, že dňa 31.08.2016 neboli z
mobilného čísla žalobkyne realizované žiadne hovory, ani prijaté, ani volané.

33. Listom zo dňa 07.09.2016 označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný

žalobkyni oznámil, že v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ňou ruší pracovný pomer
okamžite, a to z dôvodu, že dňa 31.08.2016 cca o 10:05 hod. pri náhodnej kontrole pobočky S., X.
J.. P.. S. F. zistil, že horeuvedená pobočka je zatvorená. V dodatočnom zápise, ktorý následne na to
urobil P.. U. F., uviedla, že bola v lekárni. Uvedeným konaním hrubo porušila povinnosť, ktorá jej vyplývaz INŠTRUKCIE riaditeľa VICTORY TIP (ktorú osobne podpísala 31.07.2013) a to bodu 7 „Opustenie
pracoviska bez súhlasu nadriadeného pracovníka a nezapísanie sa do počítača“ (napr.: nákup drobného
materiálu, zatvorenie pobočky z dôvodu obedňajšej prestávky, ktorá nie je oficiálne nahlásená na

daňovom úrade, ako aj nie je zverejnená v otváracích hodinách pobočky apod.).

34. Listom zo dňa 08.09.2016 označeným ako Odvolanie voči okamžitému skončeniu pracovného
pomeružalobkyňažalovanémunazákladelistuOkamžitéskončeniepracovnéhopomeru,ktorýprevzala
dňa07.09.2016,oznámila,žesuvedenýmnesúhlasíažiadaoprideľovaniepráce.Pracoviskoneopustila

svojvoľne a z nedbanlivosti, ale zo zdravotných dôvodov.

35. Podľa Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bola žalobkyňa neschopná práce od
08.09.2016, schopná práce bola od 07.09.2017.

36. Z listiny vydanej Inštitútom zobrazovacej diagnostiky dňa 06.09.2016 vyplýva, že žalobkyňa

podstúpila magnetickú rezonanciu pravého kolena.

37. Z Potvrdenia o zdravotnom stave vydaného dňa 07.10.2016 P.. Š. O., MPH, všeobecným lekárom,
vyplýva, že žalobkyňa má závažné degeneratívne postihnutie pravého kolenného zhybu alterujúce
mäkké tkanivá, dominantne chrupavku a väzivový aparát zhybu s progredujúcou náplňou - zápalovou a

reaktívnou tekutinou znemožňujúcou plný rozsah pohybu (nemožnosť chôdze do schodov a zo schodov,
problematická i chôdza po rovine pre instabilitu), mimo toho je problémová aj trvalá bolesť kolena s
peridodickým zhoršovaním vyžadujúca liečbu. Napriek tomu, že sa jedná o chronické ochorenie, došlo k
závažnému a náhlemu zhoršeniu stavu, ktoré bolo potvrdené zobrazovacími metodikami ako i klinickým
vyšetrením špecialistom (ortopéd) dňa 31.08.2016. Stav si vyžaduje operáciu, ktorej termín je určený.

38. Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trnava, traumatologicko-ortopedická klinika vyplýva, že
žalobkyňa bola dňa 17.01.2017 operovaná.

39. Z Potvrdenia o zdravotnom stave vydaného dňa 25.05.2018 P.. Š. O., MPH, všeobecným

lekárom, vyplýva, že po konfrontácii s informačným systémom dokumentácie poskytovateľa a zdravotnej
poisťovne je možné jednoznačne konštatovať, že do obdobia zhoršenia stavu úrazovým dejom teda
ku dňu 31.08.2016 nebola poskytnutá ani účtovaná/vykázaná zdravotná starostlivosť predchádzajúca
obdobiu iniciácie zhoršenia ťažkostí spojená s diagnózou "gonatrózy (degeneratívneho postihnutia
kolenného kĺbu), resp. lézie mäkkého kolena". Náhla manifestácia vysokého štádia artrózy a dovtedy

bezpríznakový priebeh sú bežné a jedná sa o viac ako 50 % prípadov.

40. Z listiny označenej ako Ťaháčik Victory Tip-u predloženej žalovaným súd zistil, že sa v ňom nachádza
postup aj pre prípad, že zamestnanec odchádza na nevyhnutný čas (pošta, banka). V listine označenej
ako Ťaháčik Victory Tip-u predloženej žalobkyňu sa postup pre takýto prípad nenachádza.

41. P.. S. F. písomne dňa 20.05.2018 čestne prehlásil, že dňa 31.08.2016 osobne navštívil pobočku
na J.. X. Q. S., kde žalobkyňa robila vedúcu pobočky, prišiel v čase tesne pred desiatou hodinou.
Pobočka bola zatvorená a na dverách visel oznam „za chvíľu prídem“. V miestnosti pred pobočkou
čakalo viacero tipujúcich, pred ktorými poznamenal, že vedúca každú chvíľu príde, keďže predpokladal,

že vybehla na záchod. Po pár minútach odišli tipujúci, aby medzičasom prišli ďalší tipujúci, ktorí spolu
s ním čakali na otvorenie prevádzky, ale bezvýsledne. Keď po cca 20 minútach vedúca neprichádzala
a všetci čakajúci to vzdali, vyšiel pred pobočku, kde videl prichádzať žalobkyňu. Povedala, že bola v
lekárni, že opustila pobočku kvôli boľavému kolenu. Tvrdila, že bola len nejakých 10 minút. Na otázku,
či sa odpísala, keď opustila pobočku, povedala, že nie. Prišli o vklady minimálne o 5-6 tipujúcich. Keď

sa pýtal, prečo sa štandardne neodpísala, keď opustila prevádzku, odvetila, že ona to nezvykne robiť.
Uviedol, že žalobkyňa nejavila vážnejšie vonkajšie známky zranenia, snáď jemne krívala na jednu nohu.
Nepožiadala ho o pomoc v súvislosti s jej zdravotným problémom.

42. T. F. písomne dňa 16.04.2018 čestne prehlásil, že v stredu 31.08.2016 o 18,10 hodine, tak ako

každý deň, prišiel pre manželku - žalobkyňu, na jej pracovisko. Hneď zbadal, že uplakaná v bolesti sedí
na stoličke. Opísala mu, ako jej dopoludnia pri vstávaní zo stoličky puklo v kolene, ktoré jej okamžite
opuchlo a nepretržite bolí. Pomohol jej upratať a pozamykať pobočku. Podopierajúc ju odviedol do auta
na parkovisku. Nakoľko predpokladali, že ide iba o svalové zranenie, ktoré by počas nasledujúcichštyroch dní, ktoré mala v práci voľno, mohlo ustúpiť, na koleno prikladali ľadové obklady a natierali ho
gélom z lekárne. Bolesť a opuch neustúpili ani v nasledujúce dni, museli preto vyhľadať lekársku pomoc.
Pri vyšetrení magnetickou rezonanciou bolo zistené, že ide o poškodený meniskus a nepomôže iné, iba

operácia kolena. Manželku následne zaradili do poradovníka a operáciu absolvovala.

43. Z čiastočného výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že v období od 01.07.2016 do 07.09.2016 boli
vykonávané vklady na účet v Poštovej banke za stredisko S. X..

44.Podľa§59ods.1písm.c)zákonač.311/2001Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonník
práce“), pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

45. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

46. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

47. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

48. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

49. Podľa § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a

zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne
skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

50. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec

má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

51. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

53. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.

54. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa
31.07.2013 bol medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom založenýpracovný pomer. Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy a jej následných
zmien ako vedúca stávkovej kancelárie v pobočke v Trnave na dobu neurčitú, keď dňa 07.09.2016
bolo žalobkyni zo strany žalovaného doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia povinnosti zamestnanca vyplývajúcej z
Inštrukcie, ktorým je opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného pracovníka a nezapísanie sa do
počítača, keď dňa 31.08.2016 cca o 10:05 hod. pri náhodnej kontrole pobočky S. zamestnávateľom
bolo zistené, že pobočka je zatvorená, čo žalobkyňa následne odôvodnila žalovanému tým, že bola v
lekárni. Na okamžité skončenie pracovného pomeru reagovala žalobkyňa listom zo dňa 08.09.2016,

ktorým žalovanému oznámila, že s predmetným okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí
a žiada o prideľovanie práce.

55. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne
zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa
§ 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote

dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
doručené žalobkyni žalovaným na pracovisku dňa 07.09.2016. Žalobkyňa podala žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 07.11.2016, čiže v zákonnej,
dvojmesačnej lehote.
56. Po vyhodnotení vyššie uvedeného súd žalobu skúmal v intenciách ustanovení § 68 ods. 1 a 2 a §

70 Zákonníka práce, teda či predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa hmotnoprávne
podmienky platnosti v tom zmysle, či žalovaný zamestnávateľ dodržal zákonnú písomnú formu tohto
jednostranného právneho úkonu, či v ňom skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a či ho v ustanovenej lehote doručil žalobkyni ako zamestnankyni, t. j. v lehote
podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Sporom dotknuté okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa

po obsahovej stránke formálne náležitosti v tom zmysle, že bolo urobené písomne a je v ňom uvedený
dôvod tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a zároveň bolo žalobkyni doručené v zákonnej
lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Súd preto ďalej skúmal, či označený dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru predstavoval závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce.

57. Žalovaný ako zamestnávateľ mienil okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko
svojím konaním - zatvorením pobočky bez súhlasu nadriadeného a nezapísaním sa do počítača,
hrubo porušila bod 7. Inštrukcie žalovaného. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer so zamestnancom, len ak existuje dôvod predpokladaný niektorým z dvoch taxatívne uvedených
dôvodov v ustanovení § 68 ods. 1 Zákonníka práce.

58. Pojem pracovná disciplína nie je v Zákonníku práce presne definovaná. Povinnosť dodržiavať

pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru,
lebo je základnou a neodlučnou súčasťou riadenia spoločenských pracovnoprávnych vzťahov. Spočíva
v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom,
pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného spoluzamestnanca (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.01.2004, sp. zn. 3 Cdo 63/2003).

59. V konaní bolo sporné, či žalobkyňa svojím konaním porušila pracovnú disciplínu a intenzita
prípadného porušenia pracovnej disciplíny. Nakoľko intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá
by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru
Zákonník práce nezakotvuje, podlieha posúdeniu súdom a závisí od okolností konkrétneho prípadu. V

zmysle súdnej praxe iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného
zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil.
Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a

v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.
Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do
úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru ak táto bola prijatá.60. Žalovaný v priebehu konania na svoju obranu dôvodil tým, že žalobkyňa závažne porušila
inštrukciu zamestnávateľa, ktorá bola zároveň prílohou pracovnej zmluvy a žalobkyňou podpísaná.
Závažnosť opustenia pracoviska žalobkyňou bola podľa žalovaného umocnená tým, že tento svoj

odchod nelegalizovala, teda nezapísala do počítača.

61. Žalobkyňa hájila svoje konanie v rámci procesného útoku tým, že pri vstávaní jej puklo v kolene,
ktoré jej opuchlo a začala pociťovať silnú bolesť, nevedela čo má robiť, uzamkla pobočku s poznámkou
na dverách, že sa hneď vráti a šla do lekárne vzdialenej cca 40 m, kde si zakúpila krém proti bolesti,

opuchu a zápalu.

62. V predmetnej inštrukcii sa uvádza, že podľa bodu 7. sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny
u zamestnancov spoločnosti považuje opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného pracovníka
a nezapísanie sa do počítača. Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že právnu bezvadnosť inštrukcie
konzultoval s Inšpektorátom práce a preto konal v dobrej viere, že tento postup voči žalobkyni je

správny. K uvedenému súd uvádza, že zamestnávateľ síce môže konkretizovať prípady závažného
porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise, súd však pri rozhodovaní o platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany
zamestnávateľa. Pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým,
ako zamestnávateľ vo svojom poriadku alebo inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho

zamestnanca (Uznesenie NSSR sp. zn. 5Cdo 17/2011).

63. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc zo závažnosti jeho následkov pre
zamestnanca,pretovpraxibysaknemumalopristupovaťlenvovýnimočnýchprípadoch.Prizohľadnení

ustálenej judikatúry českých súdov je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa
vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. na
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje, aby
išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu

porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene
svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých okolností
intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny (5 Cdo 74/2008).

64. Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť
hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností
zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľov a na to, či svojím

konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod. (21 Cdo 1252/2002).

65. Po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu vo vyššie naznačenom kontexte súd po
vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že konanie žalobkyne za danej skutkovej situácie
nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by zakladala dôvod na okamžité

skončenie pracovného pomeru v intenciách ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
na základe čoho súd vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného
zamestnávateľa zo dňa 07.09.2016 ako neplatné.

66. Pristúpenie žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v tomto

prípade súd vyhodnotil ako jednoznačne neprimeranú sankciu. Je nespochybniteľné, že zamestnanec je
povinný dodržiavať povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z
vnútorných predpisov zamestnávateľa a z pracovnej zmluvy. Napriek tomu, že podľa bodu 7. inštrukcie
zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny svojich zamestnancov opustenie
pracoviska bez súhlasu nadriadeného pracovníka a nezapísanie sa do počítača, neznamená to, že

paušálnezakaždýchokolnostímožnodanýskutokposúdiťakozávažnéporušeniepracovnejdisciplínya
teda ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru s akýmkoľvek zamestnancom za akejkoľvek
situácie. Bolo by krajne nespravodlivé, aby za nedodržanie, resp. porušenie predmetného bodu
inštrukcie zamestnávateľ aplikoval okamžité skončenie pracovného pomeru bez ohľadu na špecifikásituácie, za akých zamestnanec konal tak, že opustil pracovisko bez súhlasu nadriadeného a bez
zapísania sa do počítača. Súd v žiadnom prípade nebagatelizuje povinnosti uložené žalovaným jeho
zamestnancom, vyplývajúce z pracovnej zmluvy, ani z interných predpisov. Zamestnanec je podľa

ustanovenia § 81 písm. b) Zákonníka práce povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času,
využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Povinnosťou
žalobkyne aj v zmysle bodu 7. Inštrukcie bolo neopustiť pracovisko bez súhlasu nadriadeného
pracovníka a bez zapísania sa do počítača. Preto ak žalobkyňa opustila pracovisko počas pracovnej
doby bez vedomia a súhlasu žalovaného a nezapísala svoj odchod do počítača, porušila tým svoje

pracovné povinnosti. Za danej situácie však zrejme ani nemohla konať inak, keďže nemala možnosť
skontaktovať zamestnávateľa a podľa všetkého ani vedomosť o tom, že má takýto odchod zapísať do
počítača.

67. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa počas pracovnej doby opustila pracovisko bez súhlasu
a vedomia zamestnávateľa, túto skutočnosť zamestnávateľovi neoznámila a ani nezapísala do

počítača. Súd však mal za preukázané, že žalobkyňa pracovisko opustila nie svojvoľne a nie za
neospravedlniteľným účelom, ale urobila tak v záujme ochrany svojho zdravia, navyše zároveň aj s
cieľom,abynaďalejmohlariadneplniťsvojepracovnépovinnosti,čosaajstalo,keďprácuvykonávalaaž
do skončenia riadnej pracovnej doby. Žalobkyňa preukázala, že pracovisko opustila za účelom návštevy
lekárne, kde si v inkriminovaný deň zakúpila o 10:08 hod. Ibalgin duo. Žalovaný síce doklad o kúpe lieku

v lekárni nepovažoval za dôkaz o náhlom zhoršení zdravotného stavu žalobkyne, podľa názoru súdu
je však nad všetku pochybnosť zrejmé, že bez akútnej zdravotnej indispozície by žalobkyňa nemala
dôvod počas pracovnej doby ísť si len tak zakúpiť práve Ibalgin duo, čo preukazuje aj následná operácia
kolena a liečba žalobkyne po danom úraze. Napriek tomu, že žalovaný sa v konaní snažil spochybniť,
resp. zľahčovať akútnosť nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne v daný deň, podľa potvrdenia

všeobecného lekára zo dňa 07.10.2016 sa síce u žalobkyne jedná o chronické ochorenie, došlo však
k závažnému a náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré bolo potvrdené špecialistom ortopédom
dňa 31.08.2016 a stav žalobkyne si vyžadoval operáciu. Žalobkyňa operáciu napokon aj absolvovala a
preukázala, že mala roztrhnutý meniskus. Lekárska správa zo dňa 06.09.2016 preukázala, že žalobkyňa
absolvovala vyšetrenie - magnetickú rezonanciu kolena, následne bola práceneschopná. Skutočnosť,

že žalobkyňa v deň úrazu 31.08.2016 nenavštívila lekára ani nepožiadala o pomoc žalovaného pri
jeho navštívení pracoviska, sama o seba neznamená, že v daný deň nedošlo k inkriminovanému úrazu
kolena. Takisto bolo potvrdením o zdravotnom stave zo dňa 25.05.2018 preukázané, že pred úrazovým
dejom, ku ktorému došlo dňa 31.08.2016, sa žalobkyňa neliečila na dané ochorenie kolena, ktoré vyšlo
na povrch až po úraze dňa 31.08.2016. Žalovaný na jednej strane síce spochybňoval pravdivosť tvrdení

žalobkyne o jej bolestiach v kolene, na druhej strane však v čestnom prehlásení P.. S. F. potvrdil, že
jemne krívala na jednu nohu.

68. Spornosť tvrdení strán sporu o tom, na akú dlhu dobu žalobkyňa opustila pracovisko, či už to bolo
10-12 minút ako tvrdila žalobkyňa, alebo 36 minút ako tvrdil žalovaný, považoval súd v danom prípade

za irelevantné. Napokon z časového horizontu opustenia pracoviska, resp. zatvorenia prevádzky,
nevychádzalo ani samotné okamžité skončenie pracovného pomeru, keď dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru bolo opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného a nezapísanie sa
do počítača. Zároveň aj konateľka žalovaného vypovedala, že vec by sa riešila inak, ak by žalobkyňa
opustenie pracoviska ohlásila zamestnávateľovi a vyznačila v počítači. Žalovaný vychádzal zo záznamu

prijatých stávok, konkrétne z rozpätia prijatých stávok v inkriminovanom čase o 09:48 hod. a následne o
10:24 hod., avšak skutočnosť, že v tomto medzičase 36 minút nebola prijatá žiadna stávka, neznamená,
že žalobkyňa nebola po celý tento čas na pracovisku. Čas opustenia pracoviska nemusel byť predmetom
sporu medzi stranami, ak by žalovaný mal na pobočke kamerový systém, ktorý sa na takom mieste,
akým je prevádzka žalovaného, logicky predpokladá.

69. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, že treba prihliadať na špecifickosť žalovaného z dôvodu
predmetu jeho podnikania, keď mu hrozia v zmysle zákona o hazardných hrách sankcie, kedy v prípade
priestupku zisteného nečakanou kontrolou mohol byť sankcionovaný vysokou pokutou, či až odobratím
licencie, v konaní bolo preukázané, že takáto hypotéza žalovaného sa reálne neudiala. Konateľka

žalovaného tiež potvrdila, že ani žiaden tipujúci si u žalovaného neuplatnil odškodnenie. Na tomto
mieste sa súd prikláňa k argumentácii žalobkyne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.11.2017 ohľadom
aplikácie ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o hazardných hrách, pojednávajúcom o tom, aké skutočnosti
zohľadňuje orgán dozoru pri ukladaní sankcie. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že na základeskutkovýchokolnostíprípadubysnáďajorgándozorunaddodržiavanímzákonaohazardnýchhráchmal
viac empatie a pochopenia voči konaniu žalobkyne z dôvodu ochrany jej zdravia, než samotný žalovaný
zamestnávateľ. Z tohto hľadiska súdu nedá nepoukázať na vyjadrenia žalovaného v priebehu celého

konania, keď na viacerých miestach zdôrazňoval, ako ho opustenie pracoviska žalobkyňou pripravilo o
zisk, že stratil klientov a poškodilo mu obchodné meno, a to za čas nepreukázaných 36 minút. Niekde
sa tu vytratila ochrana zdravia zamestnanca, človeka, len za účelom dosiahnutia zisku.

70. Z pohľadu súdu je zároveň nepochopiteľné, ako môže existovať bez služobného telefónneho

zariadenia na mieste prevádzka takého charakteru, akou je žalovaný, t. j. prevádzka herne, podnikajúca
na základe licencií a štátneho dohľadu, kde sa dochádza k obehu veľkého množstva peňazí, rôznych
a mnohých ľudí, a to s ohľadom na bezpečnosť a ochranu samotnej prevádzky, jej zamestnancov
ako aj klientov. V konaní vyšlo najavo a žalovaný potvrdil, že od 01.08.2016 boli služobné telefóny
zrušené. Ak sa potom žalovaný so žalobkyňou dohodli na užívaní súkromného mobilného telefónu
zamestnanca na služobné účely, uvedené nemôže byť následne na ujmu žalobkyne, ak si súkromný

telefón zabudla a nemohla si z pracoviska zavolať pomoc alebo oznámiť pracovný úraz, resp. potrebu
opustenia pracoviska žalovanému. V konaní bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že žalobkyňa
nemohla reálne zavolať nadriadenému a oznámiť mu, že ide vyhľadať pomoc z dôvodu akútnej bolesti.
Zároveň výpisom hovorov zo svojho telefónneho čísla preukázala, že telefón si doma skutočne zabudla.
Ak potom žalovaný uvádzal, že žalobkyňa mohla žalovaného kontaktovať a požiadať ho o dočasné

uvoľnenie, takúto možnosť žalobkyňa reálne nemala. Poukazovanie žalovaného na to, že žalobkyňa
nevyhľadala lekársku pomoc, ale len navštívila lekáreň, je bezpredmetné. V konaní tiež vyšlo najavo,
že na prevádzke nebola lekárnička, ktorej obsah by bol podľa názoru súdu žalobkyni dočasne pomohol,
keďže sa v nej nachádzajú aj obväzy na fixáciu končatín.
71. Pokiaľ ide o nezapísanie sa do počítača, v konaní vyšlo najavo, že bolo obdobie cca 2 mesiacov

preukázaných výpisom z účtu, kedy sa žalobkyňa pri odchode z pracoviska v priebehu pracovnej doby
nezapisovala a žalovaný uvedené nevyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podotkol,
že uvedené zistil až počas súdneho konania. Ak by však skutočnosť zapisovania sa do počítača
žalovaný sledoval v čase, kedy vedel, že evidentne žalobkyňa opustila pracovisko z dôvodu potrieb
samotného zamestnávateľa, vedel by o tom, že žalobkyňa sa takto odhlasovať ani nevedela. Súdu

sa zdalo uveriteľné skôr tvrdenie žalobkyne, že o povinnosti vyznačovať odchod z pracoviska počas
pracovnej doby, a nielen pri skončení pracovnej doby, žalobkyňa skutočne počas celých rokov nevedela,
vychádzajúc aj z ňou predloženého ťaháčika. Uvedené je potom na ťarchu zamestnávateľa, ktorý keď
dôvodil tým, aký dôraz kladie na dodržiavanie bodu 7. Inštrukcie, mal z tohto titulu aj dodržiavanie
inštrukcie cez počítačový systém reálne sledovať.

72. Zosumarizujúc vyššie zmienené má súd za to, že žalobkyňa svojím konaním neporušila pracovnú
disciplínuzávažnýmspôsobom,naopakvzhľadomnaosobužalobkyneakozamestnankyne,nasituáciu,
za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru jej nedbanlivostného zavinenia, na spôsob
a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, vzhľadom na úmysel žalobkyne, ktorým

bolo zabezpečiť si pomoc pri náhlom zhoršení zdravotného stavu, ako aj na skutočnosť, že žalovaného
nechcela poškodiť ani sa vyhýbať plneniu pracovných povinností či venovať sa v práci súkromným
záležitostiam a žalovanému reálne škoda nevznikla, žalovaný konal voči žalobkyni príliš tvrdo, pričom
zákon mu ponúka iné možné spôsoby, akým mohol reagovať na konanie žalobkyne a vôbec na
vzniknutú situáciu. Z vykonaného dokazovania a ním zistených skutočností mal súd za preukázané,

že zo strany žalovaného neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou, súd preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaného datované dňa 07.09.2016 ako neplatné.

73. Vzhľadom na to, že žalovaný ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a žalobkyňa ako

zamestnanec netrvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával, platí, keďže sa žalobkyňa so
žalovaným písomne nedohodli inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, a to dňom, keď sa mal
pracovný pomer skončiť (§ 79 ods. 3 psím. b) Zákonníka práce), čiže dňom 07.09.2016.

74. S prihliadnutím na to žalobkyňa má podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce nárok na náhradu

mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalobkyňa si tento
nárok v konaní uplatnila vo výške 1.222,14 Eur, pričom výpočet požadovanej náhrady mzdy podrobne
špecifikovala v písomnom podaní. Žalovaný požadovanú výšku tejto náhrady mzdy nerozporoval. Táto
náhrada mzdy má pre zamestnanca povahu satisfakcie za to, že zamestnávateľ skončil pracovný pomerokamžite neplatne bez výpovednej doby. V prípade rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce,
ktorá má pre zamestnanca satisfakčnú a pre zamestnávateľa sankčnú povahu. Predpokladom vzniku

nároku na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 4 Zákonníka práce je skutočnosť, že zamestnanec skončil
pracovný pomer dohodou podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce; túto náhradu mzdy nemožno
znížiť, prípadne ju nepriznať, a to ani z dôvodu, že zamestnávateľ dal zamestnancovi pred okamžitým
skončením pracovného pomeru platnú výpoveď, ktorej právne účinky nenastali (R 52/2013, 6 Cdo
32/2012). Súd žalobkyni priznal nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov (2 x 611,07

Eur) v žalovanej výške 1.222,14 Eur, podľa špecifikovaného výpočtu žalobkyne. Súd vyhodnotil výpočet
priemerného zárobku žalobkyňou ako správny, z neho pri svojom rozhodovaní vychádzal a náhradu
mzdy žalobkyni v uplatnenej výške v celom rozsahu priznal.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

78.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo
sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).