Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200947.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, so sídlom Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: F. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. T., L. XXX/XXZ., o vymoženie pohľadávky v sume 2771,41 eura s príslušenstvom,

trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 13. septembra 2018, č. k. 14Er/48/2017-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“)
uznesením zo dňa 13. 09. 2018, č. k. 14Er/48/2017-37, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD.,(EX 20338/16) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov, § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, § 2 písm. a/ zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov (platného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere), § 25 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 73 ods. 3 zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až
3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa zápisnicou spísanou u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 1.12.2016 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči

povinnému vo výške 2771,41 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na
základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn.
SRSAspA 07459/16 zo dňa 1. 06.2016, vydaného rozhodcom Mgr. Richard Mošať, LL.M.

4. Uviedol, že oprávnený predložil Zmluvu č. 7041970443 zo dňa 13.4.2007 uzavretú medzi

spoločnosťouConsumerFinanceHolding,a.s.(predchodcaoprávneného)apovinným,dohoduouznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.5.2013, ako aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa20.5.2013, uzavretú medzi oprávneným a povinným. Táto Zmluva č. 7041970443 ako aj dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.5.2013 založili záväzkovo-právny vzťah
medzi oprávneným (resp. právnym predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupoval ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka).

5. Exekučný súd ako prvé skúmal, či zmluva č. 7041970443, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský

rozsudok, a dohoda o uznaní záväzku v splátkach zo dňa 20.5.2013 majú spotrebiteľský charakter
a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, t. j. či
rozhodcovskýrozsudokjevykonateľný.Konštatoval,žezáväzkovývzťahmedzioprávnenýmapovinným
založený na základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a
teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

6. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky exekučný súd konštatoval,
že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to

z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal
právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa
predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej

zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011,
pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

7. Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú z predloženej dohody o
uznaní záväzku, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu.

8. Exekučný súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť si ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) je v
danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď
oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, i to preukázateľne. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd

nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme
tlačiva) podľa súdu vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov
fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluva bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet
dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.

9. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typizovanou, štandardnou
zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá možnosť
meniť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli
splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah Zmluvy č. 7041970443 zo dňa 13.4.2007, dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať
za rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej

rozhodcovskejzmluvyje,žepovinný(t.j.spotrebiteľ)vskutočnostieštepredvznikomakéhokoľveksporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukázal aj na uznesenie Krajského súdu Trenčíne sp.
zn. 17CoE/26/2017 zo dňa 23.2.2017.

10. Záverom exekučný súd uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný
rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok

vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Exekučný súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, a tak bolo
možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným

titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže nebola
splnená jedna z podmienok podľa § 44 ods.3 Exekučného poriadku, a to vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, súd rozhodol tak, ako uviedol vo výroku tohto uznesenia.

11. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov nesprávneho
právneho posúdenia veci. V prvom rade považoval za nutné poukázať na to, že v posledných
rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel
zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou Smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“),

ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004
Z.z. zo dňa 02.03.2004, ale tiež prišlo k novele Občianskeho zákonníka účinnej od 01. 01. 2008,
ktorá v § 53 ods.4 písm. r/ explicitne uviedla, že neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výsledkom procesu

úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZoSRK“)akosamostatnýpredpis. Tentozákonznačnesprísnilúpravu
spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj
v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi.

12. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade
s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. V tomto smere poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6
ZoRK. Oprávnený zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje zdôvodnenie,
prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktorá je typizovanou, štandardnou zmluvou, je pre

súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej
rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom
dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Listina s názvom
Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. Povinný
rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené

poskytnutie úveru. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol
žiadne iné zmluvné ustanovenia. Zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné
prostriedky bola uzatvorená dňa 13.04.2007, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa
20.05.2013, teda po viac ako šiestich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.13. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené
len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený splnil všetky podmienky stanovené
zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup súdu je neakceptovateľný a

neprípustný. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia,
pretože v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo
veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd , ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK.V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu
exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie.

14. Oprávnený nevidí v postupe súdu iný dôvod, ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod
účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy rozhodcovským súdom so štátom udelenou licenciou na rozhodovanie spotrebiteľských sporov.
Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské

spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je
potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný
titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Oprávnený poukázal na to, že ustanovenie § 3
ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa
obrátiť sa na súd.

15. Na podporu správnosti svojich argumentov poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
28. 01. 2016, sp. zn. 9CoE/265/2015, zo dňa 13. 06. 2017, č. k. 6CoE/17/2017-41, na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018, sp. zn. 41CoSr/6/2018-188 a zo dňa 21.12.2017,
sp. zn. 2CoE/173/2017, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.12.2017, sp. zn.

8CoE/58/2017.Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2011 zo dňa
26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom).

16. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom
a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním

súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a
zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom oprávnený oceňuje, že si
dal exekučný súd dostatok námahy so spísaním všetkých práv spotrebiteľov spolu s citáciou zákonných

ustanovení, ako aj viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.

17. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je však nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy
súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by
mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva len

to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už len uzatvorenie samotnej
rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej
únie.

18. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a

vrátil vec na ďalšie konanie. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom uviedol,
žeajnapriekrozsiahlejargumentáciiexekučnéhosúdu,jehorozhodnutiejenepresvedčivéabezjasnejazrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny
vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

19. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Z obsahu exekučného spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučné konanie sa začalo
spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice dňa 01. 12. 2016 pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava,

v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky v sume 2771,41 eura s príslušenstvom. Exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. SRSAspA 07459/16 , IČO: 45744971 zo dňa 01. 06. 2016, právoplatný
dňa 07. 11. 2016 a vykonateľný dňa 10. 11. 2016. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému)
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 2771,41 eura, úrok z omeškania vo výške

8,75 % ročne zo sumy 1830,98 eura od 16. 10 2012 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania
pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 166,28 eura a trov právneho zastúpenia
žalobcu vo výške 287,50 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

22.1. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

22.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRSK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len
spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie,
či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona

má len spotrebiteľ.

24.1. Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

24.2. Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

24.3. Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015
môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní
pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

25.1. Podľa § 44 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozporžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

25.2. Podľa § 44 ods. 3 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne vec správne právne posúdil, a preto
potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

27. S účinnosťou od 01.01.2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch,

a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/1014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili
novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku.
28. Predmetom úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské

rozhodcovské konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo
premetom zákona o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. „obchodná“
arbitráž. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom
novej právnej úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému
konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa,

a to predovšetkým vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením
podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov
astálychrozhodcovskýchsúdov,kogentnoureguláciouprocesuspotrebiteľskejarbitráže,mechanizmom
súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej
asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

29. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo
nevyhnutne aj k relevantným zmenám Exekučného poriadku. Vychádzajúc z prechodných ustanovení
Exekučnéhoporiadku(§243dods.1,2),pokiaľišloorozhodcovskérozsudkyvspotrebiteľskýchveciach,
ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania len do troch

mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou
je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia zákonných podmienok § 243d
ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť
súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do

31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský
prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

30.Vnadväznostinanovoprijatúprávnuúpravudošlokdiverzifikáciitzv.všeobecnéhorežimuprieskumu

exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľa
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okremsúladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom
aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský
rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok

vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory
(§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením
rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti
požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné.
Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd

žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských
veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.

31. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo
dňa 01. 12. 2016, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
voči povinnému na sumu 2771,41 eura s príslušenstvom. Podkladom na vykonanie exekúcie je
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, v rozhodcovskom konaní
ustanoveným rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom,LL.M., zo dňa 01. 06. 2016, sp. zn. SRSAspA
07459/16. Odvolací súd poznamenáva, že exekučný súd správne vec preskúmal, pretože predmetnú

vec rozhodol spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý je zapísaný v zozname Ministerstva spravodlivosti
medzi stálymi rozhodcovskými súdmi oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

32. Odvolací súd konštatuje, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn.
3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

33. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu

exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z
predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu
alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina.

34.1.Exekučnýmtitulomjepritomtakérozhodnutie,ktoréjevykonateľnéaktoréukladápovinnémuurčitú

povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna
vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o
uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady
vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde
o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať

neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

34.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd dospel k správnemu záveru, že je
primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené

právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľskéhorozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle § 44 ods. 3 EP.

35.Exekučnýsúdsícezistil,žepredmetnúvecrozhodolrozhodcovskýsúdevidovanývZoznamestálych
rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, hoci to výslovne neuviedol,
avšak vyplýva to zo skutočnosti, že exekučnú vec preskúmal a žiadosť súdneho exekútora zamietol
z dôvodu neexistencie vykonateľného exekučného titulu, keďže rozhodcovská doložka obsiahnutá v
Rozhodcovskej zmluve nebola uzavretá platne, lebo nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho

nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej
doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba
na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací
súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve
uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

36. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ak si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú

v rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia, mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý, preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že
v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba
prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred

rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie
aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom,
pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že
v zmysle bodu 3.1 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá
za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný

podpísal, t. j. Zmluva o pôžičke - internetová a rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísaná povinným
je adhéznou zmluvou. Povinný nemal možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať
rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací
súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne
dojednanú. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na

podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinný nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky
svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť
následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti
alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto možnosť
za zjavne teoretickú, bez možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

37.1. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané, že predmetný exekučný
titul je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a
v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie.

37.2. Na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce
z bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy, vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže povinný
toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Rozhodcovská doložka
je mimoriadne dôležitá z toho dôvodu, že v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia žalovaným
na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany

dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade.

37.3. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako exekučný súd je toho
názoru, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskejzmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto
postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými

mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Exekučný súd preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

38.1. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej rozhodcovskej zmluvy prišlo po
viac než 6 rokoch ako bola podpísaná zmluva, na základe ktorej bolo povinnému poskytnuté finančné
prostriedky, odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúca je skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola
podpísaná v rovnaký deň, ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t. j. dňa

20. 05. 2013, od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnému. Uvedená dohoda je
tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň
aj uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa
a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody
privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli

vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie
záväzku. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre
povinného ako dlžníka a povinný nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie
takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti.
Oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku.

38.2. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku
2 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu
k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno
očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi

alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo
k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna odborná starostlivosť a došlo
k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

38.3. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (čl.
3, bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy), avšak tak neurobil, treba poznamenať, že od Zmluvy možno odstúpiť
len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku
neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

39. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je
v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v
podanom odvolaní, keďže s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri

odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.
zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

40. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 a v odvolacom konaní procesne úspešnému povinnému voči oprávnenému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).