Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414212139.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: C. J. , narodený dňa
XX.X.XXXX, trvale bytom H. č. XXX, zastúpený JUDr. Milan Szöllössy, advokát, Košice, Mlynská č.
28, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, IČO: 35 709 332,
zastúpený POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Hurbanovo nám. č. 1, IČO: 50 568 124, za ktorú

koná Mgr. Pavol Poláček, o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13. februára 2019, č.k. 18 C 51/2014-243, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13. februára 2019, č.k. 18 C
51/2014-243, vo výroku II., ktorým súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 13.2.2019, č.k. 18 C 51/2014-243, I. zastavil
konanie a II. trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146
ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu

späť, žalovaný so späťvzatím súhlasil, a preto konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť s odôvodnením, že sa počas konania
preukázala nedôvodnosť jeho nároku, čím procesne zavinil zastavenie konania. Je preto povinný
nahradiť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalovanému v konaní v
súvislosti s bránením práva, keďže žalovaný zastavenie konania nezavinil. Súd prvej inštancie z dôvodu
návrhužalobcuzisťovalexistenciuokolnostíprepoužitie§257C.s.p.anepriznanienáhradytrovkonania

žiadnej zo strán sporu. Aplikácia uvedeného ustanovenia zákona má vždy výnimočný charakter, pričom
súd prvej inštancie žiadnu výnimočnú okolnosť v danom prípade nezistil. Žalobca zobral žalobu späť z
dôvodu predpokladaného neúspechu v konaní na základe vykonaného znaleckého dokazovania. Súd
prvej inštancie dôvodil, že správnosť a odôvodnenosť žalobcom predloženého lekárskeho posudku, na
podklade ktorého si uplatnil svoj domnelý nárok na súde, žalovaný spochybňoval počas celého konania
pred súdom. Žalovaný ho spochybňoval už pred začatím konania, kedy na žiadosť žalobcu nepristúpil

k dobrovoľnému plneniu na základe predmetného lekárskeho posudku z dôvodu jeho nedôvodnosti.
Žalobca sa však rozhodol uplatniť si právo žalobou na súde, pričom trval na oprávnenosti svojho
nároku aj po vykonaní znaleckého dokazovania v konaní a požiadal súd o poskytnutie dodatočnej lehoty
na predloženie súkromného znaleckého posudku. Pristúpiť k vypracovaniu súkromného znaleckého
posudku mohol žalobca už pred začatím konania, čím by si overil opodstatnenosť svojej žaloby, pričom
tento mohol predložiť aj ako dôkaz v konaní. Žalobca sa však rozhodol uplatniť svoje právo na súde

na základe žalovaným spochybňovaného lekárskeho posudku, nie je preto neprimerane tvrdé ani
nespravodlivé, keď súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu vzniknutých trov konania v súvislosti sbránením práva žalovanému podľa § 256 ods. 1 C.s.p. z dôvodu späťvzatia žaloby pre jej nedôvodnosť.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca poukazoval na svoj zlý zdravotný stav a invaliditu a dôvodil,
že jeho nepriaznivý zdravotný stav, ani jeho invalidita, bez ďalšieho neodôvodňuje postup súdu podľa §

257 C.s.p. Poukázal na to, že na výzvu súdu doručil žalobca vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov
účastníka konania, z ktorého zistil, že žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti KUDAK
s.r.o., IČO: 46 149 538, v ktorej je aj zamestnaný. Žalobca v tlačive uviedol, že na účte nemá prostriedky,
a že jediným jeho príjmom mimo zárobku 65,- € mesačne od jeho vlastnej spoločnosti KUDAK s.r.o., je
invalidný dôchodok v sume 265,50 €. Súd prvej inštancie však úradnou činnosťou zistil, že žalovaný

bol zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 25.9.2018, č.k. 6 C
182/2013-397, vykonateľným dňa 27.11.2018, zaplatiť žalobcovi 29.229,28 € spolu s príslušenstvom
a zároveň bol zaviazaný vyplácať žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite mesačne v sume
328,14 € počnúc dňom 1.10.2018 do budúcna. Túto skutočnosť však žalobca ako príjem vo vyhlásení
neuviedol, zároveň ani sumu 29.229,28 € spolu s úrokmi z omeškania (viac ako 32.000,-
€) neuviedol vo svojich aktívach, napr. ako pohľadávku voči tretím osobám, ak mu tieto prostriedky

neboli ešte žalovaným, napriek vykonateľnému rozhodnutiu, vyplatené. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd prvej inštancie nemal preukázané také osobné a majetkové pomery žalobcu, ktoré by odôvodňovali
nepriznať náhradu trov konania žalovanému. Súd prvej inštancie uviedol, že pri svojom rozhodovaní
zohľadnil aj účelové konanie žalobcu, ktorý vo svojom čestnom vyhlásení neuviedol pravdivé skutočnosti
ohľadom jeho majetkových pomerov.

2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku II. o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalobca z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že predmetnou žalobou sa domáhal
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 13.524,00 € s príslušenstvom a zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.057,20 € v dôsledku dopravnej nehody, ktorej
bol účastníkom. Pri nehode utrpel ťažké poškodenie zdravia, ktoré zanechalo na jeho zdraví trvalé
psychické následky v podobe vážnych duševných porúch. Požadovanú výšku náhrady škody odôvodnil
s poukazom na vyhotovený lekársky posudok zo dňa 18.2.2014, ktorý bol v súlade s ustanoveniami
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a

o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon č. 437/2004 Z.z.“) vydaný posudzujúcim lekárom a obsahoval bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 1200 bodov. Uviedol, že keďže v konaní bol

podaný znalecký posudok č. 29/2018 spoločnosti FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol.
s r.o., ktorá psychické následky žalobcu konštatované v predloženom lekárskom posudku nepotvrdila,
zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Podľa žalobcu, pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd
prvej inštancie nesprávne posúdil zistený skutkový stav. Poukázal na ustanovenie § 257 C.s.p., ktoré
dáva súdu vo výnimočných prípadoch možnosť, aby zvážil všetky okolnosti danej veci, a pokiaľ sú dané

dôvody, ktoré je možné označiť za hodné osobitného zreteľa, potom neprizná náhradu trov konania
strane, ktorej by inak táto náhrada trov konania patrila. Vzhľadom na vývoj judikatúry v otázke aplikácie
ustanovenia § 257 C.s.p. sa môže jednať o okolnosti rôzneho druhu, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť
odôvodňujú postup súdu v zmysle § 257 C.s.p. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre zo dňa 29.6.2017, sp.zn. 9 Co 138/2017, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 31.5.2017, sp.zn. 12 Co 135/2017. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mal prihliadnuť na to, že v
zmysle § 4 ods. 2 a § 5 ods. l „zákona č. 473/2004 Z.z.“ sa nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia preukazuje lekárskym posudkom, ktorý v zmysle § 2 ods. 3 písm. d/ a § 7 ods. l tohto zákona
vydáva posudzujúci lekár, teda osoba s odbornými znalosťami, ktorými samotný žalobca nedisponuje a
nevie sám posúdiť správnosť vydaného lekárskeho posudku. Pri uplatnení nároku postupoval v súlade

s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z. a pokiaľ mu posudzujúci lekár, ako odborne spôsobilá osoba,
vystavil lekársky posudok, legitímne sa domnieval, že mu nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatneniapatrí.Zdôraznil,ževzmysle§4ods.2„zákona č.473/2004Z.z.“sanároknanáhraduza
sťaženiespoločenskéhouplatneniapreukazujeprávelekárskymposudkom,anieznaleckýmposudkom.
Ak súd prvej inštancie uviedol, že si mal dať vypracovať súkromný znalecký posudok, potom mu túto

povinnosť súd prvej inštancie ukladá nad rámec povinností vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení
zákona č. 437/2004 Z.z. Bol povinný svoj nárok preukázať lekárskym posudkom, ktorý v konaní aj
predložil. Pokiaľ bol v konaní vypracovaný znalecký posudok a tento nepotvrdil jeho nárok vyplývajúci z
lekárskeho posudku, v dôsledku čoho následne zobral žalobu späť, nemožno túto skutočnosť hodnotiťpri rozhodovaní o náhrade trov konania na jeho ťarchu. Objektívne nemal schopnosti na to, aby s
ohľadomnanedostatokodbornýchvedomostívedelzhodnotiťsprávnosťlekárskehoposudku.Ktvrdeniu
súdu prvej inštancie, že v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania účelovo neuviedol, že v

konaní sp.zn. 6 C 182/2013 mu bola priznaná náhrada škody, uviedol, že priznal všetky svoje pomery.
V prípade náhrady škody nejde v účtovnom zmysle o príjem, keďže uvedená suma mu bola priznaná
ako satisfakcia za poškodenie zdravia, nešlo teda o príjmy zo zárobkovej činnosti, podnikateľskej
činnosti, z predaja majetku či príjmy z výkonu iných majetkových práv. Žalobca poukázal aj na to,
že žalovaný, ako obchodná spoločnosť dlhoročne pôsobiaca na poistnom trhu, pokiaľ ide o nároky

z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čerpá prostriedky z
prostriedkov zhromaždených z poistného vyberaného okrem iného aj za účelom krytia týchto nákladov,
čo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ a § 8 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poistné
pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona sa stanovuje vo výške zabezpečujúcej splniteľnosť
všetkých záväzkov zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa osobitného predpisu. Podľa odvolateľa
je z uvedeného zrejmé, že v konaní boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.

tak, aby súd prvej inštancie rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznáva právo na náhradu trov konania.

3.1. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca podal žalobu
na základe lekárskeho posudku, ktorý, ako sa neskôr v konaní znaleckým dokazovaním preukázalo,
nespĺňal náležitosti podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Jediným podkladom pre priznanie náhrad v
zmysle predmetného zákona je lekársky posudok duševného stavu žalobcu. Keďže žalobca do konania
nepredložil relevantný lekársky posudok, žalobcovi nemohol byť priznaný nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia po dopravnej nehode. To znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v spore, v dôsledku čoho došlo k späťvzatiu žaloby z jeho strany. Predmetná skutočnosť nemôže byť v

neprospech žalovaného. Stotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca mohol už pred začatím
konania pristúpiť k vypracovaniu súkromného znaleckého posudku a overiť si tak opodstatnenosť svojej
žaloby a ten následne predložiť aj ako dôkaz v konaní. Poukázal na to, že nielen v priebehu konania,
ale už pred jeho začatím, namietal správnosť a odôvodnenosť žalobcom predloženého lekárskeho
posudku, na podklade ktorého si žalobca uplatnil svoj domnelý nárok. Keďže už v čase pred začatím

konania existovali odôvodnené pochybnosti o relevantnosti lekárskeho posudku, žalobca si mal overiť
opodstatnenosť jeho domnelých nárokov vypracovaním súkromného znaleckého posudku. Napokon s
uvedenou možnosťou počíta aj ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré konkrétne uvádza, že: „Ak vzniknú
dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia

spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o
vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.“ Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca
bol od začiatku konania zastúpený advokátom, a preto možno dôvodne predpokladať, že mal vedomosť
o možnosti vypracovania súkromného znaleckého posudku už pred začatím konania. Skutočnosť, že
žalobca vychádzal pri podaní žaloby z lekárskeho posudku, ktorý nebol spôsobilý preukázať jeho

požadované nároky, nemôže byť chápaná v neprospech žalovaného tak, aby znášal trovy, ktoré mu pri
bránení jeho práv v tomto konaní vznikli.
3.2. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania pri
zastavení konania sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť

zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná
dôvodne, vzniká jej podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. povinnosť nahradiť druhej procesnej strane
trovy konania. V prejednávanom prípade zo samotného späťvzatia žaloby nevyplýva, že by žalobca
zobral žalobu späť z dôvodu správania sa žalovaného, práve naopak. Späťvzatie žaloby žalobcom
obsahuje ten dôvod späťvzatia, že žalobca nemal relevantné dôkazy, a teda nevedel preukázať svoje

nároky v prebiehajúcom súdnom spore. Je preto nepochybné, že zastavenie konania procesne zavinil
žalobca. Žalovaný ďalej poukázal na to, že inštitút náhrady trov konania je súčasťou ústavného práva
na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky za rok 2004 po číslom 92, je zmyslom a účelom náhrady trov

konania v konaní pred všeobecným súdom poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi,
ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Ak sa žalobca na základe dispozičnej zásady rozhodol podať žalobu,a následne žalobu vzal späť, lebo zistil, že svoje tvrdenia nemá čím podložiť, nebolo by spravodlivé,
aby vzniknuté trovy konania, ktoré žalovanému v tomto konaní vznikli, znášal (žalovaný). Nepriznaním
náhrady trov konania by mohli byť porušené jeho ústavné práva.

3.3. Podľa žalovaného, pokiaľ žalobca navrhol aplikáciu § 257 C.s.p., poukazujúc na svoj zdravotný
stav a invaliditu, dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia vo svojom odvolaní nepreukázal. Žalovaný
vo vyjadrení uviedol, že aplikácia § 257 C.s.p. má vždy výnimočný charakter. Stotožnil sa s názorom
súdu prvej inštancie, podľa ktorého nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, ani jeho invalidita, bez ďalšieho
neodôvodňuje postup súdu podľa § 257 C.s.p., ktorý obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave

vo svojom uznesení zo dňa 30.6.2015, sp.zn. 5 Co 267/2015. Žalovaný poukázal aj na majetkové
pomery žalobcu, keď žalobca pôsobí ako jediný spoločník a konateľ v spoločnosti KUDAK s. r. o.,
so sídlom Hertník 340, 086 42 Hertník, IČO: 46 149 538, pričom táto spoločnosť je dlhodobo aktívna
a vykazuje zisk; žalobca si dňa 22.11.2005 uplatnil u žalovaného nároky z poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla p. K. O., v dôsledku čoho v priebehu rokov
2007 až 2010 postupne vyplatil žalobcovi poistné plnenie v celkovej sume 75.226,38 €; žalobcovi

bola právoplatným rozsudkom č.k. 6 C 182/2013-397, v súvisiacom konaní o
náhradu škody na zdraví, priznaná voči nemu suma vo výške viac ako 29.000,- €. Vzhľadom na príjmy z
podnikateľskej činnosti a ostatné uvedené skutočnosti nemožno predpokladať ani zlú finančnú situáciu
žalobcu. Preto podľa žalovaného priznanie náhrady trov konania v jeho prospech nebude mať výrazný
dopad ani na majetkovú situáciu žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný je spoločnosťou etablovanou

na poistnom trhu a prostriedky na vedenie súdnych konaní čerpá nie z prostriedkov vlastného imania, ale
z prostriedkov zhromaždených z poistného vyberaného okrem iného aj za účelom krytia týchto nákladov,
sú účelové a nemôžu predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému. Takéto tvrdenie, podľa žalovaného, popiera zmysel právnej úpravy,
podľa ktorej musí neúspešná strana sporu uhradiť úspešnej strane sporu trovy konania. Žalovaný

poukázal na komentár k zákonu C.s.p. (Števček a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, 2016, s.
942), v ktorom sa uvádza, že použitie § 257 Civilného sporového poriadku neodôvodňuje fakt, že strana
nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako
u jej protistrany. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na § 8 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, uviedol, že predmetné ustanovenie nepredpokladá vytváranie
prostriedkov k poistnému krytiu nákladov, ktoré vznikli v dôsledku uplatňovania domnelých nárokov
voči žalovanému. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorého ustanovenie § 257 C.s.p.: „neslúži k zmierneniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené

alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní
dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia
nároku a pod.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.1.2012 sp.zn. 6 M Cdo

5/2011). Podľa žalovaného, ak by mu nebola v konaní priznaná náhrada trov konania, s poukazom na
vyššie uvedené rozhodnutie má za to, že by išlo v takom prípade o nespravodlivé rozhodnutie, a to z
dôvodu, že je preukázané, že už pred začatím tohto sporu namietal nároky požadované žalobcom ako
aj relevantnosť lekárskeho posudku, z ktorého pri svojich domnelých nárokoch žalobca vychádzal;
je nepochybné, že žalobca mal možnosť ešte pred začatím konania požiadať o súkromný znalecký

posudok, pričom by na jeho základe mohol upustiť od uplatnenia jeho domnelých nárokov v tomto spore,
a tým by ani nedošlo k vzniku nákladov (trov) žalovaného v tomto konaní; žalovaný bol v dôsledku
konania žalobcu nútený brániť svoje v práva na súde, z čoho mu vznikli trovy, ktoré boli v
konaní vynaložené účelne a dôvodne; je nepochybné, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca,
ktorý vzal svoju žalobu späť, pričom takáto potreba späťvzatia žaloby nevznikla v dôsledku konania

žalovaného; žalobca zavádzal súd, keď neposkytol súdu pravdivé informácie o jeho majetkových
pomeroch.
3.4. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vrozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods.

1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

6. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy
13.524,- € s príslušenstvom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 4.057,20 €
titulom náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobu zobral späť pred meritórnym

rozhodnutím vo veci, pričom výslovne neuviedol dôvod späťvzatia žaloby, z kontextu podania však
vyplýva, že dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že znaleckým posudkom, vypracovaným v priebehu
konania, nebola potvrdená dôvodnosť žaloby. Navrhol, aby súd konanie zastavil a nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia žiadnej zo strán sporu. Návrh, týkajúci sa náhrady trov, odôvodnil tým, že
žalobu podal na základe vydaného lekárskeho posudku, podľa ktorého trpel psychickými poruchami.
Až v konaní, na základe znaleckého posudku, bolo preukázané, že žalobca netrpí takými psychickými

poruchami, ktoré spadajú pod trvalé následky v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Žalobca dôvodil, že jeho
nárok vyplýva z odborného posúdenia, čo rešpektuje, avšak zastavenie konania nezavinil. Poukázal na
svoj zlý zdravotný stav a invaliditu.

7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu

na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

8. Súd prvej inštancie správne ustálil, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, späťvzatím

žaloby, predpokladajúc jej neúspech, je preto povinný nahradiť žalovanému trovy, ktoré mu v súvislosti s
predmetným konaním vznikli. V dôsledku späťvzatia žaloby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci
so zistením, či žaloba bol podaná dôvodne. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nedosiahol výsledok,
ktorý žalobou pôvodne chcel dosiahnuť, keďže z dôvodu späťvzatia žaloby nedošlo k prípadnému
uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako

aj náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Obranu žalobcu, že v konaní postupoval
v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a predložil lekársky posudok, nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Treba prisvedčiť žalovanému, že predmetný zákon predpokladá (§ 7 ods. 6), pre prípad, že
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku, vydanie znaleckého posudku na žiadosť poškodeného, poskytovateľa náhrady príp. ďalších

osôb, uvedených v zákone. Žalobca, zastúpený advokátom, si tak mohol a mal byť vedomý možnosti
vypracovania znaleckého posudku a to predovšetkým v prípade, ak žalovaný spochybňoval správnosť
lekárskeho posudku už pred podaním žaloby. Ak žalobca napriek tomu žalobu podal, musí znášať
následky spojené so zodpovednosťou za zavinenie zastavenia konania vrátane trov konania, ktoré
žalovanému, v súvislosti s bránením jeho práv, vznikli.

9. Súd prvej inštancie, v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, zároveň
zisťoval, či sú v konaní splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 257 C.s.p. Podstata tohto
ustanovenia spočíva v tom, že len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov
konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov

konania priznať. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí

vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľaje potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany.

Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postvj
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.
9.1. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o náhradu trov konania, nesprávne

posúdil zistený skutkový stav. Poukazujúc na ustanovenie § 257 C.s.p., za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval skutočnosť, že pri podaní žaloby postupoval podľa zákona č. 437/2004 Z.z., svoj
zdravotný stav preukazoval lekárskym posudkom, pričom on sám nedisponuje odbornými znalosťami a
nevie sám posúdiť správnosť lekárskeho posudku. Skutočnosť, že žalobca v konaní predložil lekársky
posudok, ktorého správnosť nebola potvrdená neskorším znaleckým posudkom, vypracovaným v
priebehu konania, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, majúce za následok

použitie ustanovenia § 257 C.s.p. Odvolací súd v tomto smere zároveň poukazuje na odôvodnenie
uvedené v bode 8 tohto rozhodnutia.
9.2. Podľa názoru odvolacieho súd správne súd prvej inštancie ustálil, že v konaní neboli zistené
výnimočné okolnosti a ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce použitie ustanovenia §
257 C.s.p. Za takéto dôvody, bez ďalšieho, nemožno považovať ani zdravotný stav a invaliditu žalobcu,

rovnako majetkové pomery žalobcu tak, ako ich zistil súd prvej inštancie a ako na ne poukázal žalovaný
vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Nejde ani o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov žalovanému proti
žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania, by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu
v podobe aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste
priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd
prvej inštancie.

11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

14. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).