Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Iveta Jankovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715205861
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2715205861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C.
G. K. XXX, o zaplatenie 1.927,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica, č. k. 3C/194/2015-54 zo dňa 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie žalobu zamietol. Žalovanému oproti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 24.8.2015, domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.927,11 eur, poplatky za poistenie 1,46 eur,
úrok 82,75 eur, úrok z omeškania 0,78 eur, úrok 12,9 % ročne z istiny 1.927,11 eur od 19.6.2015 do
zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne z istiny 1.927,11 eur a z úrokov 82,75 eur od 19.6.2015 do

zaplatenia a náhradu trov konania. Po výzve neúplnú žalobu doplnil žaloby o špecifikáciu uplatnenej
pohľadávky 1.927,11 eur, najmä koľko finančných prostriedkov žalovaný celkom uhradil a tiež, aby
súdu predložil doručenku k výzve na predčasné splatenie úveru. Žalobca podaním, doručeným súdu
15.12.2015, doplnil žalobu tak, že v tabuľkovej forme uviedol, že žalovaný uhradil dňa 15.7.2014 sumu
15,54 eur, dňa 15.8.2014 sumu 7,83 eur, dňa 16.9.2014 sumu 7,20 eur, dňa 15.10.2014 sumu 9,40 eur,
dňa 15.12.2014 sumu 10,96 eur, dňa 15.1.2015 sumu 8,27 eur, dňa 16.2.2015 sumu 0,02 eur a sumu
7,68 eur, dňa 16.3.2015 sumu 2,19 eur, celkom tak žalovaný uhradil 69,09 eur. Žalobca zároveň súdu

zaslal doklad k zaslanej výzve na predčasné splatenie úveru.

3. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného zo zmluvy o úvere. V zmysle §
489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479
Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým
právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi

vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník
niečo dať a veriteľ je oprávnený to požadovať (§ 494 OZ). Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, žeby
žalovaný nepožadoval poskytnúť spotrebiteľský úver, sporné tvrdenia o charaktere spotrebiteľského
úveru medzi stranami neboli. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., platného
a účinného v čase jej uzavretia. Napriek chýbajúcim niektorým náležitostiam podľa zákona č. 129/2010
Z. z. ako uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadného poradia, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo spôsobuje, že dodávateľovi (žalobcovi) finančnej
služby zákon odopiera nárok na úroky a poplatky, súd hodnotí po formálnej stránke zmluvu o úvere,
uzavretú so spotrebiteľom v písomnej forme, za platnú podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže žalovaný v zmluve nevystupoval ako podnikateľ, súd hodnotil právny vzťah vzniknutý

medzi veriteľom (žalobcom) a žalovaným ako občianskoprávny napriek tomu, že základný právny vzťah,
z ktorého záväzok žalovaného vznikol, je upravený ako záväzkovoprávny vzťah a absolútny obchod
v Obchodnom zákonníku ( § 261 Obchodného zákonníka), postavenie žalovaného ako podnikateľa v
zmluve o úvere je vylúčené. Postavenie spotrebiteľa je zrejmé z toho, že žalovaný úver nepožadoval na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale pre svoju osobnú potrebu.

4. Žalobca sa pri nároku na zaplatenie odvolával na zmluvu o úvere uzavretú medzi ním a žalovaným.
Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou formulárovou, formulárom sú aj
všeobecnéobchodnépodmienky,oktorýchsauvádzavzmluveoúvere,žesasnimižalovanýoboznámil
a prevzal a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy rovnako ako Obchodné podmienky pre úvery
občanom, ktoré súdu na dôkaz predložené neboli. Všeobecné obchodné podmienky sú podľa zistenia

súdu predtlačou, vypracovanou a používanou žalobcom pri svojom podnikaní s veľkým množstvom
ďalších svojich klientov, s ktorými uzatvára úverové zmluvy a so spotrebiteľmi ich dohoduje za rovnakých
podmienok, určených žalobcom, pričom spravidla klienti obsah zmluvy nevyjednávajú, t.j. práva a
povinnosti z nej vyplývajúce sú zadané dodávateľom, v súdenej veci strán žalobcom a u všetkých zmlúv
v rovnakom čase za rovnakých podmienok, odlišujú sa iba menom spotrebiteľa, výškou poskytnutých

prostriedkov, ostatné zmluvné podmienky sú stanovené dodávateľom služby spotrebiteľovi.

5. V čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o úvere platilo ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom a ustanovenie treba aplikovať aj na zmluvy, ktoré sú ako typ upravené ako absolútne

obchody podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) tohto zákona. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich
vzájomnýchsúvislostiachvyvodil,žežalovanýsasícedostaldoomeškaniasplatenímsplátokúveru,táto
skutočnosť vyplýva z výpisu z úverového účtu. V zmluve o úvere bola u splátky určená jej výška a čas na
splnenie, ale pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v splátkach, stali sa splatnými iba jednotlivé splátky, nie celý
dlh.Dlžníkjepovinnýpridohodeosplátkachsplácaťpohľadávkulenvurčenej(dohodnutej)výške.Ibaak

bolo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky
alebozvyškunezaplatenejpohľadávky,veriteľovivznikáprávouplatňovaťvočidlžníkovicelúpohľadávku
alebo jej nezaplatený zvyšok v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Výška a čas plnenia jednotlivých splátok boli medzi veriteľom a žalovaným (dlžníkom) vopred
dohodnutévzmluveoúvere.Zaplatenímurčitejsplátkyzanikápovinnosťdlžníka,aledlhaprávnypomer,

ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nie je zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri plnení v splátkach
môže byť dohodou účastníkov alebo rozhodnutím určené, že ak dlžník niektorú splátku nezaplatí, má
veriteľ právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky, ide o tzv. „stratu lehôt“. Bez dohody alebo rozhodnutia
veriteľ toto právo nemá. Veriteľ takto vzniknuté právo môže použiť najneskoršie do zročnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Ak stratu lehôt neuplatní, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ právo môže

použiť pri opätovnom porušení dlžníkom. Výhoda splátok, resp. strata lehôt nenastáva teda priamo zo
zákona. Pri dohode o plnení v splátkach táto umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba
zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou, lebo každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie.
Žalobca ako veriteľ ale takéto právo veriteľa nenadobudol, pretože ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka premietol iba do všeobecných obchodných podmienok ako svoje oprávnenie do bodu 8, ktorý

savšaktýkapovolenéhoprečerpanianabežnomúčte,pričomposkytovanieúverovjeupravenévbode9,
ktorý obsahuje iba jeden odsek a odkazuje sa v ňom pokiaľ ide o úpravu podmienok poskytovania úverov
iných ako povolené prečerpanie na osobitné obchodné podmienky, ktoré však súdu predložené neboli.
Podmienky, za ktorých je žalobca oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ukončiť zmluvný vzťah
so žalovaným sú uvedené iba vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu a to pre povolené

prečerpanie na bežnom účte (bod 8.12 VOP), nie však pre poskytnutý úver. V ustanovení citovanom
v bode 18. rozsudku sa predpokladá k vzniku práva veriteľa požadovať splatenie celého úveru v ním
určenej lehote dvojstranný právny úkon, ktorým sa mal zmeniť medzi žalobcom a žalovaným obsah
záväzku z písomne uzavretej zmluvy o úvere o plnení v splátkach tak, že žalovaný by stratil v dôsledkuplatnej dohody právo plniť v splátkach a žalobcovi (veriteľovi) by vzniklo právo požadovať plnenie od
žalovaného naraz v ním určenej lehote. U dohody o predčasnej splatnosti pohľadávky žalobcu, poňatej
do jeho všeobecných obchodných podmienok (týkajúcej sa povoleného prečerpania na bežnom účte,

ktoré však žalobca žalovanému neposkytol) treba vyvodiť nedostatok písomnej formy právneho úkonu,
vyžadovanej zákonom ( viď body 23., 24. rozsudku) k tomu, aby platne vznikla dohoda, na základe
ktorej sa mal zmeniť obsah záväzku, pretože na nich chýba podpis konajúcich strán. Podľa obsahu
Všeobecné obchodné podmienky mali byť záväzné pre zmluvné strany a určovali stranám obsahom
ich ďalšie práva a povinností ako účastníkom zmluvy. Pokiaľ boli podmienky zmluvy o úvere vopred

pripravené žalobcom a na predtlačenom formulári, žalovaný mohol zmluvu buď ako celok prijať alebo
odmietnuť, podmienky zmluvy nemohol ani dohodnúť, ani to, že pri jeho omeškaní so splátkou vzniká
veriteľovi právo na zaplatenie celého dlhu. Žalobca nedokázal, že mu vzniklo právo veriteľa podľa § 565
OZ a nedokázal, že mal právo vyzvať žalovaného na zaplatenie celého dlhu. Preto sa súd ani nezaoberal
tým, či výzva žalobcu mohla nadobudnúť ten účinok, žeby sa stal splatným celý žalobcom žalovaný
záväzok (dlh).

6. Iba z platného a zo splatného záväzku je dlžník povinný poskytnúť plnenie. Keďže súd dospel k
záveru,ženedošloplatnekzmeneobsahuzáväzku,žalovanémuzostaloprávoplniťvsplátkach,pretože
zmluvatrvá,kjejzánikunedošlo,môžeplniťdobrovoľneažalobcanedokázal,žeuplatnilnasúdesplatnú
pohľadávku, súd žalobu zamietol.

7. Keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že žaluje splatnú pohľadávku, žalobcovi,
žalujúcemu celý dlh pre nesplatnú peňažnú pohľadávku nevznikli nároky na akékoľvek peňažné plnenia
od žalovaného v akejkoľvek výške, nepatrí žalobcovi ani ním žalované príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121
ods. 3 OZ úrok 82,75 eur, úrok 12,9 % ročne z istiny 1927,11 eur od 19.6.2015 do zaplatenia, úrok

z omeškania 0,78 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 1927,11 eur a zo sumy
úroku 82,75 eur od 19.6.2015 do zaplatenia, preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. Rovnako
súd zamietol žalobu aj v časti poplatkov za poistenie 1,46 eur, nakoľko má za to, že žalobca vnútil
žalovanémuvrámcijednejzmluvyajinúzmluvu,týkajúcusapoisteniaschopnostisplácaťúver.Žalovaný
nemal možnosť prejaviť svoju vôľu k vzniku zmluvy o poistení, pretože mohol zmluvu ako celok buď

prijať alebo odmietnuť. Pre nedostatok vôle žalovaného na uzavretie zmluvy o poistení úveru má súd za
to, že právny úkon ohľadom poistenia úveru je neplatný v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, zmluva o poistení nevznikla a žalobcovi nárok na plnenie nevznikol. Zároveň súd poukazuje
aj na skutočnosť, že zmluva o poistení uzavretá v rámci zmluvy o úvere neobsahuje všetky náležitosti
poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka (napr. výšku poistnej sumy, poistnú dobu, práva

a povinnosti poisťovateľa, poisteného a pod.).

8. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom súd žalovanému,
ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Odvolanie žalobcu: Proti rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol podáva žalobca v celom rozsahu
v zákonnej lehote odvolanie. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol nasledujúce argumenty: V
zmluve o úvere bola u splátky určená jej výška a čas na splnenie, ale pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v

splátkach, stali sa splatnými iba jednotlivé splátky, nie celý dlh. Dlžník je povinný pri dohode o splátkach
splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej) výške. Iba ak bolo v dohode účastníkov určené, že pri
nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky alebo zvyšku nezaplatenej pohľadávky,
veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku alebo jej nezaplatený zvyšok v prípade
ked' dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. S uvedenými argumentmi súdu

I. inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje rozhodnutie za nesprávne a odôvodňuje odvolanie tým,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). K
tvrdeniu súdu, že medzi účastníkmi nebolo dohodou určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane
splatnosť celej pohľadávky, resp. jej zvyšku, žalobca uvádza: V zmysle bodu 1.1. zmluvy o Pôžičke
banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných

podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len „OP“) a vo Všeobecných
obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len „VOP“) ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisovzmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú
v OP a VOP. Možnosť predčasného zosplatnenia je upravená v Obchodných podmienkach banky pre
úvery, a to v ust. 2.8 (tretia veta):Ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na

predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú
dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou
vo výzve adresovanej klientovi. Banka môže určiť, že predčasne splatnou sa stane iba časť dlžných
čiastok. Skutočnosťou, ktorá zakladá zmenu okolností v zmysle dotknutého ustanovenia je (okrem iných
aj): (a) (nezaplatenie) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov

po lehote jej splatnosti. Žalovaný bol v čase predčasného zosplatnenia v omeškaní s úhradou splátok
uvedených nižšie:
Dátum omeškanej splátky Suma splátky
16.03.2015 27,68
15.04.2015 29,87
15.05.2015 29,87

15.06.2015 29,87
18.06.2015 1.891,88
ZOSPLATNENIE:
18.06.2015 2.009,17
Zo znenia upomienky č. 2 zo dňa 20.04.2015 je zrejmé, že boli splnené obsahové podmienky citovaného

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Písomné upozornenie na možnosť zosplatnenia (Upomienka 2)
bola zaslaná viac ako 15 dní pred výzvou na predčasné zosplatnenie dlhu. Predčasné zosplatnenie
úveru nastalo dňa 18.06.2015.
Predčasné zosplatnenie bolo zo strany žalobcu vykonané v celom rozsahu a v každom ohľade v súlade
so zákonnom, pričom žalobca k nemu pristúpil vtedy, keď zo správania žalovaného bolo zrejmé, že z

jeho strany nedôjde k obnoveniu splácania dlhu, čo potvrdzuje aj fakt, že po predčasnom zosplatnení
žalovaný neuhradil žiadnu ďalšiu splátku. V prospech argumentácie banky o skutočnosti, že náležitosti
zmluvy o úvere môžu byt' upravené vo VOP a OP svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z
09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého: 1.)
Článok 10 ods. la2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/ 102/EHS (ďalej len „smernica") v spojení s
článkom 3 písm. in) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.2smernice
musiabyťvyhotovenépísomnealebonainomtrvalomnosiči.Zuvedenéhovyplýva,ženáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne

uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byt' obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP') alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže
je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku -
rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhuje, aby

odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

10. Vyjadrenie nebolo podané.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku
vecne správny.12. Podľa Zmluvy o úvere č. 0000000000138815 zo dňa 25.6.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa
zaviazal splácať v mesačných splátkach po 29,87 eur v počte splátok 120, celková čiastka splatná

spotrebiteľom bola 3.684,40 eur. Úverová zmluva obsahovala tieto údaje: RPMN 15,41 %, priemerná
hodnota RPMN 17,94 %, ročná úroková sadzba 12,9 %, splatnosť splátok do 15. dňa v kalendárnom
mesiaci, prvá splátka je splatná 15.7.2014, splatnosť úveru je určená na deň 17.6.2024, boli dohodnuté
poplatky: poplatok za poskytnutie úveru 100 eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 0,73 eur
mesačne, poplatok za predčasné splatenie úveru 1 %/0,5 %/0 % z predčasne splatenej čiastky úveru,

poplatok za zmenu zmluvných podmienok na klientovu žiadosť 40 eur, poplatok za upomienku 15 eur,
poplatok za výzvu 30 eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy vydané bankou na klientovu žiadosť 24
eur. V bode 2.8 zmluvu klient vyhlásil, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy o úvere s
jej súčasťami: formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, OP, VOP,
Sadzobník, s poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať
úver. Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovenska, a.s. účinné

20.5.2014, ktoré nie sú podpísané žiadnou zo zmluvných strán úverovej zmluvy.

13. V zmluve o úvere bola u splátky určená jej výška a čas na splnenie, ale pokiaľ bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, stali sa splatnými iba jednotlivé splátky, nie celý dlh. Zaplatením určitej splátky
zaniká povinnosť dlžníka, ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nie je zaplatená

posledná dohodnutá splátka. Výhoda splátok, resp. strata lehôt nenastáva teda priamo zo zákona. Pri
dohode o plnení v splátkach táto umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie
tej splátky, ktorá sa stala zročnou, lebo každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie. Pri plnení
v splátkach môže byť dohodou účastníkov alebo rozhodnutím určené, že ak dlžník niektorú splátku
nezaplatí, má veriteľ právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky, nastane splatnosť celej pohľadávky alebo

zvyškunezaplatenejpohľadávky,veriteľovivznikáprávouplatňovaťvočidlžníkovicelúpohľadávkualebo
jej nezaplatený zvyšok v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok.
Veriteľ takto vzniknuté právo môže použiť najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Žalobca ako veriteľ ale takéto právo veriteľa nenadobudol, pretože ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka premietol iba do všeobecných obchodných podmienok ako svoje oprávnenie do bodu 8,

ktorý sa však týka povoleného prečerpania na bežnom účte, pričom poskytovanie úverov je upravené
v bode 9. Podmienky, za ktorých je žalobca oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ukončiť
zmluvný vzťah so žalovaným sú uvedené iba vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu a to
pre povolené prečerpanie na bežnom účte (bod 8.12 VOP), nie však pre poskytnutý úver. Dohoda o
predčasnejsplatnostipohľadávkyžalobcu,nachádzajúcejsavovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach

týkajúcej sa povoleného prečerpania na bežnom účte, ktoré však žalobca ani neposkytol, je pre
nedostatok písomnej formy právneho úkonu, vyžadovanej zákonom , pre chýbanie podpisu konajúcich
strán ch strán, neplatná Pokiaľ boli podmienky zmluvy Všeobecné obchodné podmienky o úvere vopred
pripravené žalobcom a na predtlačenom formulári, žalovaný mohol zmluvu buď ako celok prijať alebo
odmietnuť, podmienky zmluvy nemohol ani dohodnúť, ani to, že pri jeho omeškaní so splátkou vzniká

veriteľovi právo na zaplatenie celého dlhu. Žalobca nedokázal, že mu vzniklo právo veriteľa podľa §
565 OZ a nedokázal, že mal právo vyzvať žalovaného na zaplatenie celého dlhu. Súd sa preto ani
nezaoberal tým, či výzva žalobcu mohla nadobudnúť ten účinok, žeby sa stal splatným celý žalobcom
žalovaný záväzok. Keďže súd dospel k záveru, že nedošlo platne k zmene obsahu záväzku, žalovanému
zostalo právo plniť v splátkach, pretože zmluva trvá, k jej zániku nedošlo, žalobca nedokázal, že uplatnil

na súde splatnú pohľadávku, správne preto súd žalobu zamietol. Rovnako súd zamietol žalobu aj v
časti poplatkov za poistenie 1,46 eur, nakoľko má za to, že žalobca vnútil žalovanému v rámci jednej
zmluvy aj inú zmluvu, týkajúcu sa poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaný nemal možnosť prejaviť
svoju vôľu k vzniku zmluvy o poistení, pretože mohol zmluvu ako celok buď prijať alebo odmietnuť. Pre
nedostatok vôle žalovaného na uzavretie zmluvy o poistení úveru má súd za to, že právny úkon ohľadom

poistenia úveru je neplatný v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva o poistení
nevznikla a žalobcovi nárok na plnenie nevznikol. Zmluva o poistení uzavretá v rámci zmluvy o úvere
neobsahuje všetky náležitosti poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka (napr. výšku poistnej
sumy, poistnú dobu, práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a pod.). Podľa § 255 ods. 1 CSP súd
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Preto odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny vo výroku potvrdil.15. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žebolvodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešný.
Vzhľadom k tomu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, nepodal ani vyjadrenie k odvolaniu,

neuplatnil si ich, preto odvolací súd rozhodol, že mu ich nepriznáva

16. Senát odvolacieho súdu rozhodol v tejto veci v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.