Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 22, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504116951
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1504116951.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, s.r.o., Tatranská 295, Považská Bystrica, IČO: 00 694 100, proti
žalovaným: 1/ C. K., L.. XX.XX.XXXX, J. T. X, J., 2/ Š. K., L.. XX.XX.XXXX, J. T.Š. X, J., 3/ E. N., L..
XX.XX.XXXX, J. X. XX, J., zast. advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, Bratislava, 4/ C.

Y., L.. XX.XX.XXXX, J. J. X, J., 5/ C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ. X, J., 6/ T. G., L.. XX.XX.XXXX, J. O.
XX, J., zast. advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, Bratislava, o zaplatenie 2.940,28 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 3/ a 6/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.
júna 2018, č.k. 24C 155/2004-1055, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania žalobcu vo vzťahu
k žalovaným 3/ a 6/ z r u š u j e a vec vr a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 368,88
eur a túto sumu jej povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci,
začínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má
za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

364,14 eur a túto sumu mu povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur, vždy do 15. dňa v
mesiaci, začínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Žalovanej 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
360,19 eur a túto sumu jej povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, vždy do 15. dňa v
mesiaci, začínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Žalovanej 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

375,09 eur a túto sumu jej povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, vždy do 15. dňa v
mesiaci, začínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Žalovanej 6/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.089,79 eur a túto sumu jej povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur, vždy do 15. dňa v
mesiaci, začínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého zostávajúceho plnenia. Konanie voči žalovanej 4/ zastavil, žalobu

žalobcu v časti príslušenstva pohľadávok - úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo žalovaných
istín od 01.06.2002 do zaplatenia zamietol, a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom

posúdení veci podľa ust. 176 ods. 1 až 3, § 177 ods. 1 a 2, § 181, § 182 ods. 1 až 3/ Zákonníka
práce dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ sú v zmysle uzavretej dohody o spoločnejhmotnej zodpovednosti zodpovední za schodok na zverených hodnotách v žalovanej výške, teda za
inventarizáciou zistené manko na predajni Y. XXX XXX na Y. A. E. J.. Žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/
preto zaviazal na zaplatenie vzniknutého manka, žalobcom rozúčtovaného podľa delenej zodpovednosti

vzhľadom na funkčné postavenie jednotlivých žalovaných a v závislosti od výšky mzdy, dohodnutej v
jednotlivých pracovných zmluvách. Každému zo žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi žalovanú istinu vzťahujúcu sa na toho ktorého žalovaného v plnej výške, pričom s poukazom
na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných im umožnil uhradiť priznanú pohľadávku v mesačných
splátkach za podmienok podľa ust. § 232 ods. 4 C.s.p.. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z

omeškania zo žalovaných istín vo výške 16,5 % ročne od 01.06.2002 do zaplatenia zamietol, keď dospel
k záveru, že priznanie požadovaného úroku z omeškania by vzhľadom na dĺžku súdneho konania v
peňažnom vyjadrení výrazne presahovalo výšku priznaných pohľadávok, a priznanie úroku z omeškania
by aj vzhľadom na súčasnú výšku ročného úroku z omeškania nebolo spravodlivé. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil tým, že rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Uviedol, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

3. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania podali žalované 3/ a 6/ včas odvolanie a

žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti o trovách konania vo vzťahu k nim zmeniť
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Poukázali na to, že súd prvej inštancie
priznal žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. náhradu trov konania v rozsahu 100 % napriek tomu, že
bol úspešný voči nim obom len v časti žalovanej istiny, keď ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z priznaných istín bol zamietnutý. Žalovaná 3/ uviedla, že žalobca sa od nej domáhal

zaplatenia 360,19 eur na istine spolu s 16,5 % úrokom z omeškania od 01.06.2002 do zaplatenia, pričom
úrok z omeškania od 01.06.2002 do 01.06.2018 predstavuje 950,90 eur, z čoho vyplýva, že žalobca od
nej požadoval zaplatiť celkovo 1.311,09 eur. Súd prvej inštancie jej uložil povinnosť zaplatiť mu len istinu
360,19 eur a nárok na úrok z omeškania zamietol, z čoho je zrejmé, že žalobca bol voči nej úspešný
len v 27,5 %. Žalovaná 6/ uviedla, že žalobca sa od nej domáhal zaplatenia 1.089,79 eur na istine spolu

s 16,5 % úrokom z omeškania od 01.06.2002 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania od 01.06.2002
do 01.06.2018 predstavuje 2.874,96 eur, z čoho vyplýva, že žalobca od nej požadoval zaplatiť celkovo
3.964,75 eur. Súd prvej inštancie jej uložil povinnosť zaplatiť mu len istinu 1.089,79 eur a nárok na úrok
z omeškania zamietol, z čoho je zrejmé, že žalobca bol voči nej úspešný len v 27,5 %. Z uvedeného
vyvodili, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a mal rozhodnúť podľa ust. § 255 ods.

2 C.s.p.. Poukázali na to, že žalobca mal úspech len čiastočný najviac vo výške 27,5 % a za jeho
neúspech je tiež potrebné považovať, že súd povolil splácanie dlhu v splátkach. Zdôraznili tiež, že sú
obe dôchodkyne so zdravotnými ťažkosťami, a len ťažko si zabezpečujú základné životné potreby, na
čo by mal súd prihliadnuť v zmysle ust. § 257 C.s.p..

4. Žalobca odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 3/ a 6/ považoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania za správne, argumentujúc tým, že trovy mu spôsobili
žalované tým, že neboli ochotné vyriešiť vec mimosúdne zaplatením dlhu. Mal tiež za to, že súd mu v
plnom rozsahu vyhovel, keď mu priznal voči obom celú žalovanú istinu. Z toho, že mu súd nepriznal
žalovaný úrok z omeškania, nie je možné vyvodiť, že žalobe vyhovel iba na 27,5 %. Nepriznanie o úroku

z omeškania odôvodnil súd tým, že tento úrok z omeškania prekročil výšku vymáhanej istiny. Mal za
to, že k tomuto stavu došlo práve vinou žalovaných, keďže žiadny nárok na úrok z omeškania by mu
nebol vznikol, ak by boli zaplatili žalovanú istinu hneď. Odvolanie považoval aj za predčasné, pretože
zatiaľ nebolo vydané uznesenie o vyčíslení trov konania s odôvodnením, prečo súd priznal náhradu trov
v plnej sume. Rozsudok žiadal v napadnutej časti o trovách konania potvrdiť.

5. Žalované 3/ a 6/ zotrvali vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu na dôvodoch svojho odvolania
a zopakovali, že žalobca nemal voči žiadnej z nich v spore 100 % úspech. Opätovne zopakovali
argumentáciu ohľadne aplikácie podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ako aj poukaz na § 257 C.s.p.. Na vyjadrenie
žalovaných 3/ a 6/ reagoval žalobca, ktorý nesúhlasil ani s tvrdením žalovaných, že skutočnosť, že súd

povolil splácať dlžnú istinu v splátkach, je jeho neúspechom. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie
rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie prihliadol na reálne schopnosti žalovaných 3/
a 6/ a rozsudok prispôsobil ich ekonomickej situácii. Mal za to, že sa nejedná o vec úspechu, ale o
to, aby boli rozhodnutia súdu v praxi reálne vykonateľné stranou sporu, a aby nevznikali ďalšie spory.Zotrval tiež na svojej argumentácii v predchádzajúcom vyjadrení. Žalované 3/ a 6/ vo svojom ďalšom
vyjadrení poukázali na to, že pri rozhodovaní o trovách konania treba vychádzať najmä z porovnania
toho,čožalobcažalobnýmpetitompožadoval,atoho,čomusúdvyhovujúcimrozsudkompriznal,pričom

v posudzovanej veci nerozhodol podľa žalobného petitu žalobcu, ale inak ako žalobca žiadal. Preto ide
o čiastočný neúspech žalobcu v spore. Zdôraznili, že žiadajú rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomrozsahu,tedavčastirozhodnutiaotrováchkonaniažalobcu
protižalovaným3/a6/,prejednalodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávania,adospelkzáveru,
že odvolanie žalovaných 3/ a 6/ je dôvodné.

7. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

8. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa ust. § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou od žalovanej 3/ domáhal zaplatenia

istiny 360,19 eur spolu s 16,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto istiny od 01.06.2002 do zaplatenia a
od žalovanej 6/ sa domáhal zaplatenia istiny 1.089,79 eur spolu s 16,5 % úrokom z omeškania ročne z
tejto istiny od 01.06.2002 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 3/
povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 360,19 eur a žalobu žalobcu v časti požadovaného
úrokuzomeškaniazamietol.Rovnakoajvovzťahukžalovanej6/,tejtouložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi

žalovanú istinu vo výške 1.089,79 eur a žalobu žalobcu v časti požadovaného úroku z omeškania
zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 C.s.p. bez
akéhokoľvek odôvodnenia. Proti rozhodnutiu o veci samej, teda proti vyhoveniu žalobe v časti istiny a
protizamietnutiužalobyvčastiúrokuzomeškaniažiadnazostránodvolanienepodala.Pretojerozsudok
súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o veci samej (a to vo vyhovujúcej ako i zamietajúcej časti)

právoplatný. Žalované 3/ a 6/ napadli odvolaním len rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k nim
v predmetnom rozsudku, keď tvrdili nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na to, že žalobca
nebol v konaní úspešný v plnom rozsahu. Ostatní žalovaní odvolanie nepodali, preto rozsudok súdu
prvej inštancie nadobudol v časti rozhodnutia o veci samej ako aj rozhodnutia o trovách konania vo
vzťahu k nim právoplatnosť.

13. Úlohou odvolacieho súdu bolo potom posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď podľa
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcovi proti žalovaným 3/ a 6/ nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu 100 %. Po oboznámení sa s predloženým spisom, napadnutým rozsudkom, a argumentáciou
žalovaných v odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie o nároku žalobcu na

náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 3/ a 6/ nie je v odvolacom konaní pre úplnú absenciu
jeho odôvodnenia preskúmateľné. Z výrokov rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe žalobcu
proti žalovaným 3/ a 6/ v časti žalovaných istín vyhovel a v časti žalovaného príslušenstva (v peňažnom
vyjadrení podstatne prevyšujúceho žalované istiny) žalobu žalobcu zamietol. Pri rozhodnutí o trovách
konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje povinnosť neúspešnej strany uhradiť náhradu

trov konania protistrane, ktorá mala v konaní úspech, v súlade so zásadou úspešnosti v spore,
pričom však toto svoje rozhodnutie a zvolené právne posúdenie ničím neodôvodnil. Odvolací súd preto
nedokázal zistiť, ako súd prvej inštancie posúdil otázku úspechu v spore a akými úvahami sa spravoval,
keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 3/ a 6/ v plnom rozsahu.14. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda
zásada úspechu v spore. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia,

ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v spore vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, teda ak bolo jeho žalobe vyhovené v plnom rozsahu,
a u žalovaných 3/ a 6/ ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je
možné konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej veci nenastala, nakoľko žalobe žalobcu proti
žalovaným 3/ a 6/ bolo (právoplatne) vyhovené v časti istiny, pričom v časti požadovaného úroku z

omeškania bola jeho žaloba (právoplatne) zamietnutá. Ak potom súd prvej inštancie na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania bez akéhokoľvek vysvetlenia svojich úvah aplikoval ust. § 255
ods. 1 O.s.p., nie je možné jeho rozhodnutie preskúmať. Ako vlastne posúdil úspech strán v spore
zostalo nevysvetlené, a preto je jeho rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania arbitrárne. V
tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na rozhodnutie,

ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že
výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces
je vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva, pričom povinnosť riadne

a presvedčivo odôvodniť rozsudok ukladá súdu aj ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Tieto procesné pochybenia
súdu prvej inštancie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania nie je možné v odvolacom konaní napraviť, pretože absentujúce odôvodnenie rozsudku nie je
možné preskúmať.

15.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiotrovách
konania žalobcu vo vzťahu k žalovaným 3/ a 6/ podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s
§ 391 ods. 1 C.s.p. zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v
ktorom jasne a zrozumiteľne vyhodnotí, ktorá zo strán mala úspech resp. neúspech v konaní, a na
základe svojho právneho posúdenia opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania, keď sa,

ak to bude pre jeho rozhodnutie potrebné, vysporiada aj so žalovanými 3/ a 6/ navrhovaným právnym
posúdením v zmysle ust. § 257 C.s.p., pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby naň mohli
strany v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacím súdom preskúmateľné. Následne po
právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, rozhodne o výške náhrady trov konania
(ust. § 262 C.s.p.).

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust.
§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).